Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1 po druhýkrát

Štart stanice Tchien-kung 2 z
kozmodrómu Ťiou-čchüan 

Komplex spojených kozmických objektov Tchien-kung 2 a Tchien-čou 1 som po druhýkrát fotografoval 28. mája 2017 o 22:30 SELČ. Vďaka o niečo vyššiemu preletu (26°) sa pozorovacie podmienky javili lepšie ako posledne, no jasnosť súlodia aj napriek tomu nepresahovala 2,5 magnitúdy (pravdepodobne kvôli nepriaznivému fázovému uhlu). Komplex prechádzal popod súhvezdie Panna a je zachytený na 30 sekundovej expozícii krátko pred vstupom do zemského tieňa. Jasnejší objekt vyššie na fotografii predstavuje posledný stupeň rakety Zenit so štartu 1985-097.

Štart lode Tchien-čou 1 z
kozmodrómu Wen-čchang  

Ako zaujímavosť môžem uviesť, že necelé 2 minúty po odfografovaní kopmlexu som spozoroval na veľmi podobnej dráhe ďalší, oveľa slabší objekt. Ten bol s najväčšou pravdepodobnosťou orbitálnym modulom pilotovanej lode Šen-čou 11, ktorý sa pred pristávacím manévrom oddelil od modulu s kozmonautmi a ako objekt označený 2016-61G ostal obiehať na dráhe o výške 367 x 377 km, Toto oddeľovanie a dlhodobé ponechávanie orbitálnych modulov na dráhe je bežná prax pri misiách Šen-čou, avšak presný účel tohto postupu nie je známy (pravdepodobne technické experimenty). Snaha o nafotenie tohto objektu však nebola úspešná, keďže jeho  jasnosť dosahovala sotva 4 mag.

Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1

V poradí druhú čínsku vesmírnu stanicu sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:51 SELČ. Stanica však nie je sama, momentálne je totiž spojená aj s prvou čínskou zásobovacou loďou Tchien-čou. Preto je komplex teraz pomerne dobre pozorovateľný aj z našich zemepisných šírok - aj napriek nie práve najvýhodnejšiemu preletu totiž dosahoval jasnosť takmer 3 mag. Na horeuvedenej fotografii je na 25 sekundovej expozícii zachytená najjasnejšia fáza preletu krátko pred vstúpením súlodia do zemského tieňa. Vľavo hore žiari v súhvezdí Panna planéta Jupiter.

Vizualizácia spájania stanice Tchien-kung (vľavo) s loďou
Tchien-čou (vpravo) 

Stanica Tchien-kung 2 odštartovala 15. septembra 2016 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako nástupca jednotky, ktorá je už neaktívna a v najbližších mesiacoch ju čaká nekontrolovaný zánik v atmosfére. Dvojka je so svojou predchodkyňou takmer totožná a už v októbri sa k nej vydala prvá (a pravdepodobne aj jediná) pilotovaná posádka (misia Šen-čou 11). Po jej odchode bola stanica sama až do 20. apríla 2017, keď sa k nej vydala z nového  kozmodrómu Wen-čchang prvá experimentálna čínska zásobovacia loď Tchien-čou, ktorá sa s ňou spojila 22. apríla. Táto zásobovacia loď je ešte ťažšia ako samotná stanica a celý komplex má po spojení na dĺžku viac ako 20 metrov a váži cez 21 ton, čím sa stal vôbec najväčším a najťažším čínskym satelitom vo vesmíre. Jednou z primárnych úloh tejto misie bola skúška prečerpávania a dopĺňania paliva do stanice Tchien-kung, čo sa začalo už nasledujúci deň po spojení. Skúšky prebehli úspešne a odvtedy je loď Tchien-čou stále spojená so stanicou, pravdepodobne kvôli ďalším technickým experimentom. Ako dlho budú oba objekty tvoriť spoločný komplex zatiaľ nie je známe, predpokladá sa však že aj po oddelení ostane zásobovacia loď ešte niekoľko mesiacov na orbite kvôli ďalším testom. V súčasnosti je komplex na orbite o výške 380 x 389 km so sklonom 42,8 stupňa.

USA-276

Satelit USA-276 v súhvezdí Panna neďaleko planéty Jupiter,
26.5. 2017, 22:07 SELČ, exp. 25 s

Jeden z najtajomnejších vojenských satelitov súčasnosti sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:07 SELČ. Tento prísne tajný náklad rakety Falcon-9, ktorá ho vyniesla na oficiálne utajovanú orbitu pred necelým mesiacom, pritom objavili amatérsky pozorovatelia len pred niekoľkými dňami. V tento večer som uskutočnil pozorovanie aj jeho druhého preletu, ktorý nastal na tmavšej oblohe o 23:43 SELČ. Jasnosť satelitu sa v maxime približovala k 2 magnitúdam.

USA-276 počas kulminácie v súhvezdí Had o 22:08 dosahoval
max. jasnosť takmer 2 mag

Štart USA-276 z Mysu Canaveral

Štart tohto satelitu bol prvou prísne tajnou zákazkou od agentúry NRO pre spoločnosť SpaceX, ktorá ju úspešne splnila 1. mája, keď satelit odštartoval na spomínanej rakete Falcon-9. Zatiaľ čo SpaceX už štandardne predviedla krásne pristátie jej prvého stupňa, stupeň druhý mimo svetla reflektorov nenápadne dopravil náklad na neznámu orbitu. Pri tomto štarte (označovanom ako NROL-76), bola cieľová orbita, narozdiel od väčšiny iných tajných štartov NRO, kde sa aspoň ako tak tuší, o aký tip misie môže ísť, skutočnou záhadou. Dlho nebolo jasné ani to, či pôjde o misiu na nízku alebo vysokú orbitu, a až stručné údaje o počiatočnej trajektórii letu a výrobcovi satelitu pár dní pred štartom napovedali, že je pravdepodobnejšia LEO dráha. Napriek tomu sa až nezvykle dlho po štarte nedarilo objekt nájsť, aj keď popravde treba to pričítať hlavne nepriaznivým pozorovacím podmienkam (prelety počas denného svetla), ktoré znemožňovali erudovaným pozorovateľom z väčšej časti severnej ale aj južnej pologule niekoľko týždňov po štarte akékoľvek potenciálne pozorovanie. Deň D ale nastal pred pár dňami, keď sa pozorovateľovi Leovi Barhostovi z Holandska ako prvému podarilo objekt nájsť na dráhe o parametroch 389 x 409 km, so sklonom 50,0°.

Takýto druh orbity ale nevyužíva žiadny z doterajších NRO satelitov a tak sa ešte viac prehĺbila záhada jeho určenia. Navyše, táto orbita je až podivne blízka dráhe ISS a to dokonca do takej miery, že za istých okolností sa USA 276 môže priblížiť k stanici až na niekoľko kilometrov! Možno len predpokladať, že nám ďalšie pozorovania pomôžu aspoň trochu bližšie odhaliť účel tohoto

tajomného objektu.

USA-276 pri druhom prelete o 23:44 v súhvezdí Veľký voz, exp. 30 s

NOSS 3-8 (2017-11A & B)

Štart satelitov NOSS 3-8 z kozmodrómu
Vandenberg 1. marca 2017

Po dlhšej pauze tu pridávam nový záber, tentokrát zameraný na dvojicu čerstvých prírastkov k americkému tajnému sledovaciemu systému satelitov NOSS, ktoré štartovali 1. marca 2017. Fotografia vznikla 26. marca 2017 o 21:13 SEČ a na 25 sekundovej expozícii zachytáva oba objekty na zostupnej časti svojej pozorovateľnej trajektórie medzi súhvezdiami Malý a Veľký voz. Jasnosť týchto telies na dráhe o priemernej výške 1 100 km dosahovalo asi 4 mag.

Kedže družice typu NOSS som pre tento blog fotografoval naposledy ešte v máji 2014, mám aj po nasnímaní tohto najnovšieho páru v zbierke snímok týchto družíc stále resty, keďže medzitým štartoval v októbri 2015 už aj pár NOSS 3-7.