Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-3B z 2. apríla 2022

Krásny zánik posledného stupňa čínskej rakety CZ-3B si mohli vo večerných hodinách 2. apríla 2022 vychutnať obyvatelia západnej a centrálnej Indie. Raketa zodpovedná za toto vesmírne divadlo štartovala vo februári 2021 a na GTO o parametroch cca 150 x 34 440 km vyniesla čínsky vojenský geostacionárny satelit TJS-6. 

Vstup tohto takmer 4-tonového raketového stupňa do atmosféry nezanechal len hlboký dojem v miestnych obyvateľoch, ale aj hmatateľné pozostatky rakety, ktoré ohnivý prechod atmosférou prežili a dopadli do východnej časti indického štátu Maháraštra. Okrem nálezu guľovitých tlakových nádrží, ktoré su po pádoch rakiet pomerne bežné, tentokrát dopadol na zem aj 3-metrový kovový prstenec, ktorý tvoril štrukturálnu súčasť rakety. Trosky nespôsobili žiadne zranenia ani škody na majetku, čo pri dopade do huste zaľudneného indického vidieka možno označiť iba za veľké šťastie.

A na záver opäť kompilácia videí z tohto spektakulárneho zániku:

Bajkonur: Štart misie Sojuz MS-09

Na tomto blogu primárne pridávam fotografie preletov satelitov, sledovaných z veľmi veľkej vzdialenosti stoviek, až tisícov kilometrov, ako sa na hviezdnom nebi premietajú počas svojich obehov okolo planéty Zem. Tentokrát sa mi však naskytla úžasná príležitosť zažiť niečo naozaj výnimočné, oveľa, oveľa bližšie. 6. júna 2018 prebehol z kozmodrómu Bajkonur štart nosnej rakety Sojuz FG s pilotovanou kozmickou loďou Sojuz MS-09, na ktorej palube bola trojčlenná posádka smerujúca k ISS. Mal som šťastie byť svedkom tejto udalosti priamo na samotnom kozmodróme. Bol to úžasný, chvíľami až ťažko opísateľný zážitok, ktorý pokiaľ neokúsite na vlastnej koži, nič vám ho plnohodnotne nenahradí. O ňom, ako aj celkovo o ceste na Bajkonur by sa toho dalo napísať veľmi veľa, no bez zabiehania do detailov som sa rozhodol ho sprostredkovať tu na blogu len stručne, pomocou autentických, mnou urobených fotografii.

Návšteve Bajkonuru predchádzal krátky pobyt v nenápadnom, 200-tisícovom "mestečku" Kyzylorda...

...z ktorého nás čakala niekoľkohodinová cesta rozsiahlou kazašskou stepou...
  

...až k "bránam" slávneho kozmodrómu 

Boli sme ubytovaní v meste Bajkonur, ktoré nie je priamou súčasťou kozmodrómu, ale plnohodnotným, stredne veľkým mestečkom so všetkým, čo k tomu patrí... Kozmonautikou to tam však samozrejme žije prakticky na každom rohu

V meste je veľmi veľa pamätníkov - tento je venovaný S. P. Koroľjovovi

Jedným z prvých väčších zážitkov v mestečku Bajkonur bola aj prehliadka Aleje kozmonautov...

...v ktorej nemohol chýbať ani najstarší strom, zasadený samotným Jurijom Gagarinom

Nechýbajú však ani najčerstvejšie stromčeky zasadené súčasnými posádkami ISS

Alej je ukončená malou plošinou s modelom rakety Sojuz-FG

Z druhej strany sa na plošine otvára nádherný výhľad na rieku Syrdarja a rozsiahlu kazašskú step

Nasledovala cesta z mesta Bajkonur na samotný kozmodróm, vzdialený asi 20 km severne. Hoci sa
Bajkonur rozkladá primárne na rovinatej stepi, v priestoroch kozmodrómu sa dali vidieť aj takéto neveľké skalnaté kopce 

Oveľa väčším prekvapením však boli ťavy dvojhrbé, ktoré sa v odľahlejších priestoroch Bajkonuru podľa všetkého voľne pohybovali

Prísne strážená vstupná brána kozmodrómu

V časti kozmodrómu, označovanej ako oblasť 254, asi 3 km západne od štartovacej rampy, prebieha záverečná príprava kozmonautov k letu, vrátane ich obliekania do skafandrov. My sme na nich zatiaľ čakali vonku spolu s pripraveným autobusom, ktorý ich dopravuje priamo k nosnej rakete  

A nečakali sme tam len "bežní" turisti... Rozlúčkového ceremoniálu sa zúčastnilo aj viacero významných osobností, medzi nimi napr. aj samotná Valentína Tereškovová

A tu je už samotná posádka kozmickej lode Sojuz MS-09!
Zľava: Američanka Serena M. Auñón-Chancellor, Nemec Alexander Gerst a Rus Sergej Prokopjev
Asi 3 hodiny po vzniku tejto fotografie už oblietavali planétu Zem rýchlosťou vyše 7 km/s

Čakanie na štart sme vyplnili aj návštevou úžasného múzea, ktoré sa nachádza priamo uprostred kozmodrómu, len asi 2,3 km od štartovacej rampy LC-1/5. Dá sa v ňom toho vidieť naozaj veľmi veľa...

Od modelov všetkých typov rakiet, čo vzlietali a vzlietajú z Bajkonuru...

Cez pristávací modul Sojuzu...

Až po ruský skafander pre výstup do otvoreného vesmíru. A mnoho, mnoho ďalších  zaujímavostí, ktoré plne docení každý fanúšik kozmonautiky

A nielen vnútri múzea, ale aj mimo neho...Vrátane unikátnej, plnorozmerovej testovacej makety sovietskeho raketoplánu Buran...

...ktorú je možné navštíviť aj zvnútra kokpitu a nákladového priestoru

Vonku možno nájsť vystavené dokonca aj rozbité tlakové nádrže z nevydarených štartov lunárnych super-ťažkých rakiet N-1 

Po obhliadke múzea nasledoval presun na pozorovacie stanovište pre turistov, určené pre pozorovanie štartu rakety. Tvorí ho v podstate rozsiahle parkovisko, nachádzajúce sa asi 2 km juhozápadne od štartovacej rampy. V pozadí si možno všimnúť spomínanú maketu raketoplánu Buran

Asi hodinku pred štartom si prvé hlúčiky turistov obsadzujú najlepšie miesta pre sledovanie štartu

Z pozorovacieho stanovišťa sa otvára výhľad nielen na raketu Sojuz, ale aj iné, historicky veľmi zaujímavé miesta
kozmodrómu, bohužial verejnosti zblízka nesprístupnené. Toto je pohľad na komplex budov, ktoré voľakedy slúžili pre legendárny projekt Energija-Buran a ešte skôr pre N1. Vpravo je hala MIK 112, kde sa dodnes nachádzajú zvyšky zničeného raketoplánu Buran 

Detailný pohľad na vyše 100 metrov vysokú budovu, v ktorej sa raketa Energija a raketoplán Buran skompletizované
testovali vo vertikálnej polohe. Fotografované zo vzdialenosti asi 2,7 km. Vpravo vidno časť ešte vzdialenejšieho štartovacieho komplexu, z ktorého došlo k štartom tejto rakety. 
Momentálne sa komplexy budov súvisiacich s týmto projektom nijako nevyužívajú a očividne chátrajú

A tu už je pohľad na samotnú raketu Sojuz-FG na legendárnej štartovacej rampe LC-1/5, necelú hodinu pred štartom. K rakete je ešte priklopená časť obslužnej veže s kabínkou, cez ktorú do rakety nastúpili kozmonauti

Raketa v plnej kráse s už odklopenou obslužnou vežou, necelých 5 minút pred štartom

Štart! O 11:12 UTC sa zažehávajú motory rakety, víri sa prach a raketa sa začína pomaly dvíhať...

A raketa je vo vzduchu! Vidieť na vlastné oči tú oslnivú žiaru motorov
a hlavne počuť ten ich ohromujúci hukot, to všetko je len ťažko opísateľným zážitkom.
Túto priam učebnicovú fotku tejto 51 metrovej rakety som urobil 4 sekundy po fotke predchádzajúcej

...a túto o ďalších 30 sekúnd neskôr - raketa rýchlo naberá na výške a pomaly sa jej tvar stráca z dohľadu

O necelú minútu neskôr už raketu vidno len cez slabnúcu žiaru jej motorov. Raketa už zároveň neletí kolmo,
ale približne horizontálne a ostávajú za ňou dva skondenzované obláčiky vodnej pary 

Môj posledný záber rakety, vznikol o 20 sekúnd neskôr - vidno ju už len slabo pri dolnom okraji snímku

Keď som teleobjektív namieril späť na už prázdnu štartovaciu rampu, mal som pocit, že som na nej zachytil malý požiar. V skutočnosti išlo o odhalenú oranžovú konštrukciu servisných ramien, ktoré objímali raketu a pred štartom ich nebolo vidieť 

Päť minút po štarte sa nad kozmodrómom ostali vznášať už len pomaly sa rozptyľujúce obláčiky vodnej pary. Raketa však v tomto momente stále pokračovala vo svojej úlohe a o necelé 4 minúty neskôr tak vďaka nej kozmická loď Sojuz MS-09 úspešne dosiahla obežnú dráhu

Ku koncu mi už ostáva len skonštatovať, že návšteva Bajkonuru, navyše spojená s pozorovaním štartu nosnej rakety, je úžasným zážitkom na celý život, ktorý naplno precítite naozaj až vtedy, keď ho reálne zažijete. A to o to viac, pokiaľ si naplno uvedomujete význam tohto fascinujúceho miesta, ktoré nám už viac ako šesť desaťročí otvára brány do vesmírneho priestoru

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-7 z 28. júla 2016

Tentokrát si prekrásny zánik umelého satelitu mohli vychutnať obyvatelia západnej časti USA - konkrétne Kalifornie, Nevady, Arizony, Utahu a Idaha. 28. júla o 04:36 UTC totiž nad pobrežím Kalifornie vstúpil do zemskej atmosféry 2. stupeň novej čínskej rakety CZ-7. Tento čerstvý prírastok čínskej flotily kozmických nosičov si svoju premiéru odbil štartom z tiež úplne nového kozmodrómu Wenčang na ostrove Chaj-nan 25. júna, pričom na orbitu raketa vyniesla radu satelitov vrátane prototypu úplne novej návratovej kabíny.

Druhý stupeň rakety CZ-7 počas
predštartovných príprav

Ako vidno aj na fotografii vľavo, samotný druhý stupeň je poriadny "macek" a hoci jeho presné parametre nepoznáme, vieme, že je dlhý viac ako 11 metrov a jeho suchá hmotnosť pravdepodobne presahuje až 6 ton. Nie je sa preto čo diviť, že jeho zánik spôsobil až také spektakulárne divadlo, ide totiž o najväčší objekt nekontrolovane vstúpivší do zemskej atmosféry od zániku rakety Zenit z januára tohto roku - bližšie info tu.

Prípadné trosky rakety mohli dopadnúť niekde v stredozápadnej časti USA a hoci žiadne zatiaľ neboli hlásené, pravdepodobnosť toho, že sa skôr či neskôr "klasicky" nájdu aspoň guľovité tlakové nádrže rakety je pomerne vysoká.

No a na záver veľmi vydarené video od šťastlivého pozorovateľa z Kalifornie. Vďaka ideálnym podmienkam, ktoré pozorovateľ mal, je ohnivý rozpad rakety na ňom sledovateľný viac ako minútu!

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety Zenit-3F z 1. januára 2016

Dlhá stopa zánikajúceho Zenitu na svitaním presvetlenej
oblohe Thajska (zdroj bangkokpost.com)

Vzhľadom na nedostatok času a vhodných pozorovacích príležitostí som činnosť na blogu v poslednej dobe výrazne obmedzil, avšak chcem to vynahradiť aspoň občasným informovaním o výnimočných pozorovaniach súvisiacich so satelitmi zozbieraných z celého sveta. Ako prvý tu uvádzam report o úžasnom pozorovaní zániku druhého stupňa rakety Zenit-3F (objekt 2015-74C), ktoré si mali možnosť hneď na začiatku roka vychutnať obyvatelia juhovýchodnej Ázie, pričom hlásenia prišli hlavne z Thajska a Vietnamu.

Druhý stupeň Zenitu na orbite

Raketa Zenit vyniesla pri svojom pravdepodobne úplne poslednom štarte 11. decembra 2015 ruský meteorologický satelit Elektro-L, pričom jej mohutný druhý stupeň o váhe cca 8900 kg sa ostal pohybovať na veľmi nízke orbite (s počiatočným perigeom okolo 160 km) a jeho skorý nekontrolovaný zánik tak nenechal na seba dlho čakať.

80 centimetrová nádrž nájdená v
severovietnamskej provincii Tuyen Quang....

K jeho vstupu do atmosféry došlo 1. januára 2016 v čase okolo 23:35 UTC nad Thajskom. Bolo krátko pred východom Slnka, no vstup tohto mohutného, vyše 10 metrového telesa sa nedal prehliadnuť ani na presvetlenej oblohe. Niet sa čo diviť, išlo o najťažší umelý orbitálny objekt nekontrolovane vstupujúci do atmosféry od roku 2011, keď sa v atmosfére nad USA rozpadla taktiež raketa Zenit zo štartu havarovanej misie Phobos Grunt.

... a menšia nádrž najdená
v provincii Yen Bai  

Dlhú stopu po rozpadajúcom sa Zenite bolo vidieť ešte niekoľko nasledujúcich minút. A ako je pri zánikoch takto veľkých telies zvykom, následky sa dostali až na zemský povrch. V severnom Vietname bolo možné počuť hlasný sonický tresk (indikujúci spomalenie preživších trosiek na podzvukovú rýchlosť) a neskôr boli na dvoch lokalitách nájdené guľovité tlakové nádrže - menšia o priemere 27 cm a väčšia o priemere až 80 cm a vážiaca 45 kg. Neskôr bola nájdená ešte jedna, najmenšia nádrž vážiaca 250 g. Je vysoko pravdepodobné, že v pralesoch severného Vietnamu skončili aj ďalšie trosky, tie sa však zatiaľ nájsť nepodarilo. Tento článoček sa týka len tohto konkrétneho pozorovania, preto pripomínam, že pre bližšie informácie o zánikoch umelých objektov všeobecne možno nájsť v samostatnom článku - Neobvyklé pozorovania: Vstupy umelých telies do atmosféry.

No a na záver kompilácia veľmi vydarených videí tohto zániku z Thajska:

IGS-Optical 5

Najmodernejší japonský špionážny satelit IGS-Optical 5 som nasnímal 16. mája 2015 o 22:29 SELČ. Na 30 sekundovej expozícií je zaznamenaný prelet satelitu od súhvezdia Pastier do Veľkého voza. Jeho jasnosť dosahovala v maxime asi 2,5 mag.

Štart satelitu IGS-Optical 5 z Tanegašimy

Tento satelit štartoval z japonskej Tanegašimy 26. marca tohto roku pomocou rakety H-2A, pričom jeho dráha začala byť hneď po štarte vďaka dohode japonskej a americkej vlády prísne utajovaná, čo však samozrejme nepredstavovalo pre pozorovateľov satelitov zásadnejší problém a tak dnes už vieme, že satelit sa pohybuje na orbite o výške 512 x 514 km so sklonom 97,5°. Spolu s dráhou je však v súvislosti s týmto satelitom utajovaných aj mnoho iných vecí, napr. nikto nepozná ani jeho presnú podobu. Avšak ako už z názvu vyplýva, je známe (a dokonca oficiálne potvrdené) to, že ide o optický špionážny satelit, ktorý je najmodernejším doplnkom japonskej flotily vojenských satelitov IGS, oficiálne určených hlavne pre sledovanie Severnej Kórei, no pravdepodobne aj Číny. Tie sa okrem optických satelitov skladajú aj z radarových prieskumných satelitov, pričom najnovší satelit z tejto kategórie štartoval len niečo vyše mesiac pred IGS-Optical 5.

Kedže toto bol už desiaty štart programu IGS, satelit je niekedy označovaný aj ako IGS-10, pričom predstavuje prvý exemplár z pravdepodobne tretej generácie japonských fotoprieskumných satelitov. Kedže na rakete H-2A štartoval IGS-O 5 samostatne (väčšina predošlých satelitov IGS štartovala v páre - optický + radar satelit), predpokladá sa, že je aj podstatne väčší a hmotnejší ako jeho predchodcovia, pričom vzhľadom na nosnosť rakety na danú orbitu môže vážiť až 4 tony. Aj rozlíšenie ním získaných snímkov je určite väčšie, pričom dosahuje asi 40 cm/pixel, podľa niektorých zdrojov dokonca až 30 cm/pixel.

Piati najlepší špióni orbity

A práve v súvislosti s rozlíšením tohto satelitu tu pridávam aj malý rebríček, v ktorom uvádzam 5 najvýkonnejších fotoprieskumných satelitov súčasnosti. Smerodajným kritériom je samozrejme predpokladané rozlíšenie týchto satelitov, ktoré však v prípade vojenských satelitov samozrejme nie je stopercentne potvrdené, iba odborníkmi odhadované. Každopádne poradia v tomto rebríčku by z dostupných údajov mali plus/mínus sedieť a ak máte paranoidný pocit, že vás niečo, alebo niekto z vesmíru sleduje, môžte si z daného rebríčka vklude vybrať :-) 

5.   IGS-Optical 5 (Japonsko) - práve tento satelit môžme vďaka predpokladanému rozlíšeniu 30 - 40 cm/pixel zaradiť na piate miesto, pričom 40 cm/pixel je považované za pravdepodobnejší odhad. Na orbite sa zatiaľ nachádza len tento jeden exemplár tohto satelitu

Predpokladaná podoba satelitu Persona

4.   Persona (Rusko) - táto nová generácia ruských optoelektronických satelitov môže dosiahnuť rozlíšenie 30 - 33 cm/pixel, pričom na orbite o výške cca 750 km sú momentálne 2 tieto satelity (Kosmos-2441 a Kosmos-2486), z nich je operačnom nasadení pravdepodobne len posledný z menovaných, na tento rok sa však chystá štart ďalšieho takéhoto satelitu

Helios-2

3.   Helios-2 (Francúzsko) - tento najvýkonnejší typ francúzskeho špionážneho satelitu poskytuje snímky, na ktorých sa môže po počítačovom spracovaní dosiahnuť rozlíšenie údajne až 25 cm/pixel, bez toho jeho plne efektívne rozlíšenie dosahuje 35 cm/pixel. Na orbite o výške cca 680 km sú momentálne dva tieto satelity (Helios-2A s Helios-2B).

Kobalt-M

2.   Kobalt-M (Rusko) - hoci sú tieto optické satelity založené na dnes už zastaranom princípe návratových puzdier s klasickým filmom, umožňujú dosiahnuť rozlíšenie 25 - 30 cm/pixel. Pohybujú sa na veľmi nízkych obežných dráhach a hoci momentálne nie je na orbite žiadny, na tento rok sa chystá štart pravdepodobne úplne posledného exempláru tohto satelitu (viac info je uvedeného v mojom zázname jeho pozorovania)

Predpokladaná podoba KH-11

1.   KH-11 (USA) - nad všetkými ostatnými špionážnymi satelitmi vysoko kraľuje program KeyHole-11 Spojených štátov amerických, ktorého satelity môžu dosiahnuť rozlíšenie až okolo 10 cm/pixel. Na orbite sa momentálne nachádzajú štyri (USA-161, USA-186, USA-224 a USA-245), viac informácií o nich je pri záznamoch mojich pozorovaní (napr. tu a tu)

Ak by sme do horeuvedeného rebríčka nerátali len vojenské satelity, zmestil by sa tam aj americký komerčný satelit WorldView-3, ktorý preukázateľne dosahuje rozlíšenie až 31 cm/pixel (viac info tu). Inak sa daný rebríček môže v priebehu najbližších rokoch hodne zmeniť. Pomerne málo známych informácií je napr. o čínskych špionážnych satelitoch, ktoré sa síce podľa dostupných údajov nemohli do súčasného rebríčka umiestniť (ich maximum dosahuje asi 50 cm/pixel), avšak povráva sa, že chystajú satelit porovnateľný s americkými KeyHole. No uvidíme...