sobota 17. februára 2024

ISS & Progress MS-26

 

Obr. 1: 17. február 2024, čas 06:09 SEČ, expozícia 2,5 sekundy; tesne pred kulmináciou preletu ISS v súhvezdí Hadonos sa v jej blízkosti Progress MS-26 rozjasnil na asi -1 mag. Na fotografii je zaznamenaný práve okamih najväčšej jasnosti tejto zásobovacej lode, krátko predtým aj potom nebol Progress na presvetlenej oblohe takmer vôbec pozorovateľný.

Ráno 17. februára 2024 som po dlhšej dobe odfotografoval spoločný prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice a k nej sa približujúcej zásobovacej lode Progress MS-26. Avšak veľa nechýbalo a zo spoločnej fotografie by nebolo nič, nakoľko značnú časť preletu nebola na silne presvetlene úsvitovej oblohe ruská zásobovacia loď takmer vôbec pozorovateľná. Slnko totiž vychádzalo už necelú hodinu po prelete a mimo jasnejších hviezd a majestátnej ISS, ktorá dosahovala takmer -2,5 magnitúdy, nebolo na rozjasňujúcej sa oblohe vidieť nič slabšie ako 1 mag. Lode Progress pritom ani za štandardných optimálnych podmienok nedosahujú viac ako 2,5 mag. No došlo k niečomu, čo som už pri Progressoch a Sojuzoch v minulosti párkrát pozoroval - pri vhodnom natočení voči Slnku a pozorovateľovi tieto pomerne malé kozmické lode vedia hodiť krásny záblesk, ktorým niekedy na pár okamihov môžu prevýšiť aj samotnú ISS. Najpamätnejším je v tomto ohľade pozorovanie z júla 2013, keď sa mi takýto moment podarilo krásne zaznamenať v celej svojej dĺžke (viac tu). Tentokrát Progress MS-26 síce jasnosťou ISS nepredčil, dosiahol v maxime asi -1 mag, no stačilo to na to, aby som aj na presvetlenej oblohe pekne zvečnil tento moment ich spoločného preletu vo formácii. Progress sa nachádzal necelých 5 uhlových stupňov od stanice a už o necelú hodinu neskôr, presne o 07:06 SEČ, sa s ňou aj úspešne spojil.  

Obr. 2: Pohľad z ISS na približujúcu sa zásobovaciu loď Progress MS-26 (vľavo dole). Ten odštartoval z Bajkonuru 15. februára na nosnej rakete Sojuz-2.1a.. 


nedeľa 31. decembra 2023

Raketa KSLV-2 (2023-072H)

 

Obr. 1: 30. december 2023, čas 17:56 SEČ, exp. 13 sec; posledný stupeň rakety KSLV-2 prechádza medzi súhvezdiami Býk a Veľryba, dosahujúc jasnosť necelých 3,5 mag. Okrem tejto rakety je na fotografii neplánovane zachytený aj prelet staršej čínskej fotoprieskumnej družice Yaogan 3, ktorá dosahuje asi 4,5 mag.
Predposledný večer roku 2023 som prvýkrát nafotografoval posledný stupeň juhokórejskej nosnej rakety KSLV-2. Tá vyniesla v máji tohto roku z kozmodrómu Naro asi 240 kilogramový náklad tvoriaci neveľký satelit NEXTSat-2 a niekoľko cubesatov. Asi 4 metrové teleso posledného stupňa sa ostalo pohybovať na dráhe o výške cca 490 x 540 km so sklonom 97,5°.  Pri mojom pozorovaní dosahoval objekt pomerne neveľkú jasnosť necelých 3,5 mag, čo však vzhľadom na jeho veľkosť a výšku orbity nie je veľmi prekvapivé. Pravdepodobne by bol dokonca aj slabší nebyť toho, že časť jeho telesa (nádrž kvapalného kyslíka) je pokrytá žiarivo bielim náterom. 

Obr. 2: Štart rakety KSLV-2 z kozmodrómu Naro  z 25. mája 2023.
Toto bol pre Južnú Kóreu už tretí štart tohto typu rakety, z toho druhý úspešný. Okrem označenia KSLV (skr. z  Korean Space Launch Vehicle) sa pre túto raketu používa aj názov Nuri, čo v kórejčine znamená svet. Raketa je trojstupňová a využíva ako palivo kombináciu kerosínu a tekutého kyslíka, jej najvyššia nosnosť na LEO sa uvádza až na 3,3 tony. Táto raketa po svojom prvom úspešnom štarte v roku 2022 urobila z Južnej Kórei v poradí jedenásty štát, ktorý preukázal schopnosť vypustenia satelitu vlastnými prostriedkami. Síce bol z jej územia vypustený satelit už v roku 2013, no pomocou rakety KSLV-1, na ktorej významnej časti sa vtedy priamo podieľalo Rusko. V tomto roku navyše Južná Kórea rozšírila svoj repertoár nosičov pomerne nečakane aj o neveľkú vojenskú raketu na tuhé pohonné látky, ktorá úspešne vyniesla na orbitu satelit začiatkom decembra, navyše z morskej plošiny.
Obr. 3: Posledný stupeň nosiča KSLV-2.

streda 1. novembra 2023

Starlink v2 Mini G7-6

 

Obr. 1: 1. novembra 2023, čas 17:28 SEČ, exp. 5 sec; vláčik satelitov Starlink várky G7-6 prelietava cez súhezdia Drak, Cepheus a Kasiopeja
V roku 2023 štartujú družice systému Starlink ako na bežiacom páse, pričom posledné mesiace boli v tomto smere obzvlášť rekordné. V septembri došlo až k deviatim štartom, v októbri k ôsmim. A práve satelity z predposledného októbrového štartu, ktorý nastal 29. 10. a jeho várka je označovaná ako G7-6, som nafotografoval pri krásnom večernom prelete 1. novembra. Celkovo 22 Starlinkov prelietavalo vo výške až 70° a keďže od štartu uplynuli len tri dni, satelity boli stále pomerne blízko seba a vytvárali tak na oblohe povestný "vláčik". Jasnosťou atakovali hranicu 2 mag a na fotografii sa farebne opäť javia do modra (bližšie rozoberané pri poslednom pozorovaní várky G7-1), hoci pri miernom presvetlení stále súmračnej oblohy to nie je až také výrazné.

Obr. 2: Čas 17:29 SEČ, exp. 4 sec; "koniec vláčika" Starlinkov klesajúci k obzoru. Satelity boli vo väčšine prípadov od seba vzdialené približne rovnomerne asi 5 uhlových stupňov a dosahovali jasnosť 2 mag. Pohybovali sa na kruhovej dráhe o výške cca 290 km. 

piatok 8. septembra 2023

Yaogan 34-02

 

8. septembra 2023, čas 21:47 SELČ, exp. 13 sec; satelit Yaogan 34-02 prelietavajúc cez súhvezdie Pegasus dosahoval jasnosť až 3,5 mag

Na čínsky satelit Yaogan 34-02 som sa prvýkrát zameral 8. septembra 2023. Táto s najväčšou pravdepodobnosťou vojenská družica sa pohybuje podobne ako deň predtým fotený americký satelit USA-327 na pomerne vysokej dráhe o parametroch 1056 x 1123 km. S týmto satelitom ho spája ešte niečo - jeho dráha so sklonom 63,4° je veľmi podobná dráham satelitov typu NOSS, tentokrát však čínskych, oficiálne označovaných ako Yaogan 31, ktorých trojice sa pohybujú v podobnej výške so sklonom 63°. Satelity verzie Yaogan 34 sú ale podľa oficiálnych čínskych zdrojov určené pre optický prieskum spojený s územným plánovaním, či sledovaním prírodných katastroch, čo je síce možná, avšak pravdepodobne podružnejšia úloha oproti ich primárnym vojenským cieľom. A pravdepodobný je aj súvis s NOSS programom Yaogan 31, ktorý elektronicky sleduje pohyb lodí v oceánoch a pri ktorom satelity Yaogan 34 môžu byť vhodným doplnkom pre presnejšiu, optickú lokalizáciu plavidiel. Vysoká dráha síce satelitom neposkytuje veľké rozlíšenie, ale o to lepšie umožňuje snímať rozsiahle plochy oceánov. Celkovo sú k dnešnému dňu na orbite 4 satelity tohto typu, pričom mnou fotený druhý exemplár Yaogan 34 vyštartoval na orbitu 17. marca 2022 z kozmodrómu Ťiou-čchüan pomocou rakety CZ-4C. 

štvrtok 7. septembra 2023

USA-327

 

7. september 2023, čas 22:00 SELČ, exp. 15 sec; satelit USA-327 pri svojom zenitovom prelete cez súhvezdie Labuť dosahoval jasnosť až 2,5 mag

Večer 7. septembra 2023 som prvýkrát pozoroval americký vojenský satelit známy pod oficiálnym označením USA-327. Štartoval 17. apríla v roku 2022 a všetci amatérsky pozorovatelia sa vtedy na základe analýzy predbežných parametrov dráhy domnievali, že pôjde o ďalší pár satelitov NOSS (Naval Ocean Surveillance System) tretej generácie, v poradí už deviaty. Naposledy som fotografoval siedmy pár týchto satelitov v máji 2018 (podrobnosti viď tu). Len v krátkosti pripomeniem, že ide o satelity slúžiace  pre pasívne zachytávanie rádiovej komunikácie námorných plavidiel, pričom vďaka pohybu v blízkych formáciách družice NOSS dokážu tieto plavidlá sledovať a presne lokalizovať vďaka metóde multilaterácie. Ešte v dávnejšej minulosti štartovali v trojiciach, spomínané novšie verzie si vystačili v dvojiciach. Avšak, aké bolo prekvapenie amatérskych pozorovateľov, keď vysvitlo, že USA-327, ktorý má parametre dráhy presne zodpovedajúce družicovému systému NOSS, je úplne sám! Prečo tomu tak je, je zatiaľ len predmetom množstva dohadov. Nejedná sa o družicu systému NOSS, ale o nejaký úplne iný typ, ktorý len využíva jeho dráhu? Niečo sa po úspešnom štarte pokazilo a zlyhalo oddelenie druhého satelitu, ktorý tak ostal navždy pripútaný k svojmu súkmeňovcovi? Alebo predsalen ide o satelit systému NOSS, ktorého najnovšia verzia si však už pre plnenie svojej úlohy vystačí s jedným satelitom? Popravde, prikláňam sa skôr k tejto možnosti, pretože by to bol celkom logický technologický posun vo vývoji a optimalizácii tohto systému. Pravdepodobne by si to vyžadovalo pomerne veľké prijímacie zariadenie v podobe rozkladacích antén, čo by aj celkom zodpovedalo pomerne vysokej jasnosti tohto satelitu. Na to, že sa nachádza na dráhe o výške až 1039 x 1172 km, dosiahol pri mnou pozorovanom prelete jasnosť až 2,5 mag, čo je na tak vysoký objekt naozaj nezvyčajné a naznačuje to jeho pomerne veľké plošné rozmery. Každopádne, ako je to so satelitom USA-327 naozaj, nám viac napovedia asi až ďalšie štarty systému NOSS. Ak pri nich opäť bude na ich obvyklých dráhach pozorovaný len jeden objekt namiesto klasických dvoch, odpoveď bude asi jasná...

sobota 2. septembra 2023

Starlink v2 Mini G7-1


Obr. 1: 2. septembra 2023, čas 20:37 SELČ, exp. 5 sec; skupina 19-tich za sebou idúcich satelitov Starlink v2 Mini várky G7-1. Pohybovali sa v cca 5 stupňových rozostupoch a dosahovali jasnosti necelých 3 mag. Priemerná výška ich dráhy bola v tomto čase cca 330 km. Sklon orbity tejto skupiny predstavuje 53.1°.

Budovanie satelitnej megakonštelácie Starlink pokračuje nezmeneným, rýchlym tempom aj v roku 2023. Avšak hoci dochádza k niekoľkým štartom za mesiac (napr. v júli ich bolo až rekordných 6, v auguste 5), paradoxne nie veľa z nich malo z našich končín priaznivé pozorovacie podmienky. Jednou z výnimiek je várka označovaná ako G7-1, ktorá štartovala 22. augusta, pričom aj po dvoch týždňoch sa satelity držia pomerne blízko pri sebe a možno tak pozorovať typický "Starlink vláčik". Teda nie tak úplne typický. Budovanie siete sa totiž už dostalo do ďalšej fázy a pôvodné satelity označované ako v1 a v1.5 už kompletne nahradilo vypúšťanie satelitov v2 Mini. Označenie "mini" je však v tomto prípade trochu zavádzajúce, nakoľko reálne sú tieto satelity asi 2-krát rozmernejšie a takmer 3-krát ťažšie ako pôvodné verzie. Preto ich je pri jednom štarte Falconu-9 vypustených aj podstatne menej - v zásade okolo 20, zatiaľ čo pri verziách 1 bolo bežne vypúšťaných aj 60 kusov.  Prídavok "mini" tak odkazuje len na to, že tieto satelity sú len prequelom k plnohodnotnej verzii 2, ktorej satelity budú ešte väčšie a ťažšie, čo si bude vyžadovať ich štarty na pripravovanom meganosiči Starship. Pokiaľ sa ho podarí naplno rozbehať (čo už napriek jednému uskutočnenému, neúspešnému štartu, môže trvať ešte veľmi dlho), budú vypúšťané oklieštené verzie v2 na osvedčených Falconoch 9. Aj tieto "mini" verzie sú však už oveľa výkonnejšie a sofistikovanejšie ako pôvodné v1 a v1.5 a ponúkajú vyššie dátové kapacity. A keďže majú až dve krídla solárnych panelov, navyše o rozpätí až 30 metrov, sú aj o niečo jasnejšie ako staršie verzie (čo je opäť niečo, čo astronómov rozhodne neteší). To je aj dôvod, prečo aj 2 týždne po štarte sú tieto satelity stále pomerne dobre pozorovateľné (čo už pri verziách v1.5 po viacerých opatreniach prijatých na zníženie jasnosti nebolo štandardné). A je tu ešte niečo. V2 Mini používajú narozdiel od predošlých Starlinkov pre zvyšovanie svojej dráhy nové, argónové iónové motory, ktoré sú silnejšie ako predošlé kryptónové. A hoci to znie neuveriteľne, vyzerá to tak, že túto zmenu aj naozaj vidieť. Fotografie stôp várky satelitov v2 Mini sú výrazne modrejšie, ako stopy predošlých várok. Pre porovnanie viď aj tu priložený obrázok 2. Túto zmenu zaznamenali aj iný pozorovatelia. Či však modrú farbu stôp skutočne spôsobujú práve argónové motory nemám jednoznačne potvrdené. Teoreticky za tým môžu byť aj iné faktory, napr. nové solárne panely. 

Obr. 2: Porovnanie stôp preletov dvoch rôznych verzii Starlink. Vľavo je fotografia várky L27 verzie 1.0 z roku 2021 (bližšie info viď tu), vpravo súčasná G7-1. To že stopy sú výrazne modrejšie si všimnúť na fotke vpravo aj v porovnaní s ďalšími satelitmi, ktoré sa náhodne dostali do záberu.

pondelok 19. júna 2023

Tchien-kung

 

Obr. 1: 18. júna 2023, čas 22:17 SELČ, exp. 8 sec; stanica Tchien-kung počas jasného preletu nad súhvezdím Škorpión 

Čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotografoval v novembri minulého roka (viď tu). Vtedy tam ešte pobývala posádka lode Šen-čou 14, medzitým vystriedaná rekordnou, viac ako pol roka trvajúcou misiou Šen-čou 15. Jej taikonauti sa nedávno vrátili a v súčasnosti je už na stanici čerstvá posádka lode Šen-čou 16 (obr. 3). Okrem nej sú k stanici momentálne pridokované aj dve zásobovacie lode Tchien-čou 5 a 6 (aktuálna podoba stanice je na obr. 2). Na stanici tak prebieha v podstate už rutinná prevádzka tvorená pravidelným striedaním dlhodobých pilotovaných misií podobne, ako je tomu na ISS (aj keď samozrejme v menšom). Komplex orbitálnej stanice aj s takto pripojenými loďami dosahuje pri optimálnych preletoch, akým bol aj tento z 18. júna, naozaj výraznú jasnosť - takmer -1 magnitúdy. Aktuálne parametre dráhy stanice sú vo výške 386 x 393 km.

Obr. 2: Aktuálne rozloženie lodí na stanici Tchien-kung

 

Obr. 3: Súčasná posádka stanice - zľava: prof. Kuej Chaj-čchao (prvý čínsky civilista vo vesmíre), Ťing Chaj-pcheng (veliteľ, toto je už jeho štvrtá misia vo vesmíre), Ču Jang-ču  

streda 1. februára 2023

ISS + kométa ZTF (C/2022 E3)

 

Obr. 1: 28. január 2023, čas 18:37 SEČ, exp. 10 sec; približne 5 magnitúdová kométa ZTF neďaleko hviezd Malého voza. Vyššie nad ňou práve zachádza jasná ISS do zemského tieňa 

Po viac ako dvoch rokoch od úžasného divadla, ktoré nám predvádzala kométa NEOWISE (C/2020 F3), sa nám na oblohe objavila ďalšia pomerne jasná "vlasatica". Tá sa síce jasnosťou nechytá na spomínanú NEOWISE ani zďaleka, no napriek tomu je na hranici viditeľnosti voľným okom a tak som využil jednu z mála príležitostí na jej fotografovanie, čo sa mi skrz väčšinou nepriaznivé januárové počasie naskytla. Ako malý bonus som do jedného záberu spolu s ňou dostal aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá práve vchádzala do zemského tieňa. 

Obr. 2: 28. január, čas 18:43 SEČ, exp. 20 sec; bližší detail na kométu ZTF. Hoci voľným okom takmer nepozorovateľná, na dlhoexpozičnej fotografii bez problémov zaznamenateľná

Kométa ZTF (pomenovaná po astronomickom projekte Zwicky Transient Facility, v rámci ktorého bola objavená) je dlhoperiodická kométa priamo z Oortovho oblaku, ktorá sa po tomto priblížení k Slnku už do vnútorných oblastí Slnečnej sústavy s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nevráti. Počas môjho pozorovania 28. januára 2023 dosahovala asi 5 mag a nachádzala sa neďaleko Malého voza, vďaka čomu jej dohľadanie nebol problém napriek tomu, že Mesiac po prvej štvrti robil jej zhliadnutie voľným okom takmer nemožným (aspoň pre moje oči ;). V triédri 10x50 však už jej pozorovanie nepredstavovalo najmenší problém a ako jasná "hmlistá machuľa" v ňom bila do očí. Jej chvost bol ale viditeľný len v náznaku. 

Pri tejto príležitosti som sa rozhodol zaspomínať si, prezrieť svoje staré záznamy a fotografie a zhrnúť všetky kométy, ktoré som mal príležitosť pozorovať. Nižšie je ich zoznam, ktorý však, určite nie je úplný. Som si totiž istý, že som pozoroval ešte niekoľko ďalších kométok, no keďže človek rýchlo zabúda a čo si nezapíše, to ako keby nemal, nie som si už úplne istý, ktoré to vlastne boli :).
  1. C/1995 O1 Halle-Bop
  2. C/2001 Q4 NEAT
  3. C/2004 Q2 Machholz
  4. 73P Schwassmann-Wachmann 3 B
  5. C/2006 M4 SWAN
  6. C/2006 P1 McNaught
  7. 17P Holmes
  8. C/2011 L4 PANSTARRS
  9. C/2014 Q2 Lovejoy
  10. C/2020 F3 NEOWISE
  11. C/2022 E3 ZTF

piatok 2. decembra 2022

BlueWalker 3

 

Obr. 1: 1. decembra 2022, čas 17:23 SEČ, exp. 10 sec; satelit BlueWalker 3 počas svojej kulminácie dosahujúc jasnosť 2 mag. Slabší satelit naľavo predstavuje americkú vojenskú družicu USA 234

Prvý decembrový večer roku 2022 nastala možnosť na pozorovanie zaujímavého, no zároveň kontroverzného satelitu. BlueWalker 3 je prototyp nového telekomunikačného satelitu spoločnosti AST & Science's SpaceMobile, ktorá plánuje vytvoriť sieť družíc umožňujúcich pripojenie klasickým mobilným telefónom bez prístupu k terestriálnym základňovým staniciam. V budúcnosti by ste sa tak v prípade úspechu tohto projektu mohli dovolať kdekoľvek na svete svojim bežným mobilným telefónom práve cez túto sieť družíc a nepotrebovali ste špecializované zariadenia potrebné pre pripojenie k existujúcim mobilným satelitným sieťam ako Iridium či Globalstar.

Obr. 2: čas 17:22 SEČ, exp. 10 sec; BlueWalker 3 prechádzajúc cez súhvezdie Malý voz. Ak projekt, pre ktorý je tento satelit technologickým prototypom, úspešne vyjde, bude možné telefonovať cez klasický mobilný telefón aj v oblastiach, kde sa široko ďaleko nenachádza žiadny terestriálny mobilný vysielač podobný tomu na fotografii 

Samotný satelit BlueWalker odštaroval 11. septembra tohto roku spolu s várkou satelitov Starlink G4-2. Základ 1,5 tonového satelitu tvoril neveľký cubesat, z ktorého sa však do 10. novembra rozvinula 10 metrová štvorcová fázovo smerovaná anténa  o celkovej ploche 64 metrov štvorcových (viď obr. 3 a 4). Takto veľký objekt na nízkej orbite (pohybuje sa vo výške 500 x 519 km) samozrejme opätovne vzbudil znepokojenie (nielen) astronomickej komunity kvôli jeho vysokej potenciálnej jasnosti, ktorá môže robiť problémy pri astronomických pozorovaniach podobne ako konštelácia Starlink. Hoci je pravda, že satelit po rozvinutí svojej veľkej plošnej antény patrí medzi tie jasnejšie, niektoré mediálne vďačné titulky o "superjasnom" alebo "bezprecedentne jasnom" satelite sú viac než prehnané. Pri mojom pozorovaní jasnosť satelitu nepresiahla 2 magnitúdy a to mal pritom pomerne priaznivý prelet o výške viac ako 40°. Satelitov s podobnou jasnosťou sú desiatky a ako veľmi dobre vieme, oblohe svojou jasnosťou stále jednoznačne kraľujú vesmírne stanice ISS a Tchien-kung, ktoré bežne môžu dosiahnuť -4, resp. -2 magnitúdy.


Obr. 3: BlueWalker 3 počas pozemných príprav s plne rozloženou fázovo smerovanou anténou o ploche 64 metrov štvorcových

Skutočným problémom nie je jeden takýto satelit, ale plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tie v budúcnosti počítajú s flotilou až 243 satelitov pohybujúcich sa v 16-tich orbitálnych rovinách o výške cez 700 km. Tieto satelity, označované ako BlueBird majú mať navyše ešte väčšie rozmery antén, ako má ich predchodca BlueWalker. Tu už je znepokojenie astromickej obce naozaj oprávnené a je možné, že táto konštelácia bude spôsobovať ešte väčšie problémy ako Starlink.

Obr.4: Vizualizácia satelitu BlueWalker na orbite


piatok 11. novembra 2022

Vesmírna stanica Tchien-kung

 

Obr. 1: 11. november 2022, čas 05:20 SEČ, exp. 8 sekúnd; Čerstvo dobudovaná čínska vesmírna stanica Tchien-kung kulminuje nad južným obzorom vo výške 24°, dosahujúc -0,5 magnitúdy

Rok 2022 bol pre čínsku pilotovanú kozmonautiku veľmi dôležitý. K prvému modulu plánovanej veľkej vesmírnej stanice Tchien-che, ktorý bol na orbite už od minulého roku, sa pripojili veľké moduly Wen-tchien (v júli 2022) a Meng-tchien (koniec októbra). Naplánovaný proces budovania prvej mnohomodulárnej čínskej stanice tak bol v podstate úspešne zavŕšený (aj keď sa nedá vylúčiť budúce rozširovanie stanice o ďalšie moduly). Fakticky by sa stanica mala označovať ako Tchien-kung 3, vzhľadom na jej dvoch menších predchodcov s rovnakým názvom, v čínskych a už aj západných zdrojoch sa však prakticky výlučne používa len samostatné označenie Tchien-kung, takže ho začnem používať tu na blogu aj ja. 

Obr. 2: čas 05:19 SEČ, exp. 6 sekúnd; nielen z oblačnosti, ale aj krátko predtým aj zo zemského tieňa vychádzajúca stanica Tchien-kung prechádza popri hviezde Sírius

Už samostatný základný modul stanice Tchien-che predstavoval pomerne jasný satelit (za ideálnych podmienok z našich končín dosahujúci vyše 1,5 mag), no po rozšírení staničného komplexu o ďalšie dva moduly (každý o dĺžke 18 metrov) sa stal z tohto vesmírneho telesa skutočne výrazný objekt, ktorý bude na najbližšie roky po mohutnej ISS druhým stabilne najjasnejším umelým telesom na nočnej oblohe. Pri mojom pozorovaní z 11. novembra dosiahla stanica jasnosť -0,5 mag, pričom nevylučujem pri ešte optimálnejších pozorovacích podmienkach aj o niečo vyššiu magnitúdu. A to všetko napriek relatívne nízkej výške, ktorú z našich končín dosiahne nad obzorom. Inde vo svete, v oblastiach, ktoré spadajú pod inklináciu orbity 41,5°, je samozrejme situácia s pozorovaním "Nebeského paláca" ešte oveľa lepšia. V auguste 2022 som mal možnosť sledovať z ostrova Lanzarote takmer zenitový prelet tejto stanice, pričom dosiahnutá jasnosť prevyšovala -2 magnitúdy (obr. 3). A to pritom vtedy bol komplex tvorený iba modulmi Tchien-che a Wen-tchien. 

Obr. 3: 14. augusta 2022, exp. 8 sekúnd; stanica Tchien-kung žiari jasnosťou prevyšujúcou -2 magnitúdy pri zenitovom prelete nad ostrovom Lanzarote

Podobne ako v prípade ISS, je aj v prípade čínskej stanice možné sledovať nielen ju samotnú, ale aj "provoz" okolo nej, teda prilietavajúce a odlietavajúce pilotované a zásobovacie vesmírne lode. Len dva dni pred mojím pozorovaním z 11. novembra sa od stanice oddelila zásobovacia loď Tchien-čou 4, ktorá k nej bola pripojená od mája 2022 (mimochodom, vtedy sa mi ju podarilo nasnímať krátko po štarte, viď tu). Hoci som to ani neplánoval, podarilo sa mi ju na samostatnej dráhe nasnímať aj teraz, krátko pred preletom Tchien-kungu (obr. 4).

Obr. 4: 11. november 2022, čas 05:17 SEČ, exp. 6 sekúnd; od stanice oddelená zásobovacia loď Tchien-čou 4 dosahovala na Mesiacom presvetlenej oblohe len asi 3 mag, v najbližších dňoch by mala byť navedená do atmosféry 

 
Obr. 5: Aktuálna podoba komplexu stanice Tchien-kung nádherne odfotografovaná cez teleskop americkým pozorovateľom Philipom Smithom. Stanica sa aktuálne nachádza na orbite o výške 381 x 394 km


Obr. 6: Taikonauti misie Šen-čou 14, tvoriaci aktuálnu, už tretiu dlhodobú posádku vesmírneho komplexu Tchien-kung, zľava: Cchaj Sü-če, Čchen Tung a Liou Jang