HTV-X1

 

Obr. 1: 13. marec 2026, čas 19:21 SEČ, exp. 15 sec; japonská zásobovacia loď HTV-X1 sa premieta cez Orionov pás, dosahujúc jasnosti asi 1,5 mag.

Uplynulo už takmer 6 rokov odvtedy, čo som fotografoval poslednú japonskú zásobovaciu loď série HTV (viac info tu). Pre Japonsko potom nasledovala dlhá pauza v štartoch k ISS, ktorá sa skončila až 26. októbra 2025, keď z kozmodrómu Tanegašima po viacerých odkladoch odštartoval prvý exemplár novej, vylepšenej verzie zásobovacích lodí označovaný ako HTV-X. Ten sa s ISS spojil 29. októbra a doniesol na ňu vyše 4 tony nákladu. HTV-X1 ostala k ISS pripojená až do 5. marca 2026, keď došlo k jej odpojeniu. K skorému zániku misie však nedošlo, loď zamierila na vyššiu obežnú dráhu (až 493 x 501 km) a na orbite bude ešte asi 3 mesiace vykonávať technologické experimenty.

Obr. 2: Čas 19:22, exp. 15 sec; HTV-X1 prelieta cez súhvezdie Lev, pričom jej dráhu zdanlivo pretína ďalší, neidentifikovaný satelit na vyššej dráhe. 

A práve na tejto jej predlženej misii sa mi ju podarilo večer 13. marca odfotografovať. Podobne ako jej predchodkyne, je aj HTV-X z veľkej časti potiahnutá kaptonovou fóliou, takže aj ona má pomerne výraznú, zlatavo-oranžovú farbu, čo bolo pekne vidieť aj pri tomto prelete. Počas vzostupu dosiahla v súhvezdí Orióna maximálnu jasnosť asi 1,5 magnitúdy, ako však kulminovala do výšky asi 50° nad obzor, jej jasnosť sa kvôli zhoršujúcemu sa fázovému uhlu znižovala k asi 3 mag.  

Obr. 3: Loď HTV-X1 počas pripájania k ISS v októbri 2025.

Pol hodinu po prelete japonskej lode som zachytil aj prelet jej materskej stanice. Majestátna ISS na dráhe 415 x 426 km dosahovala viac ako -3,5 mag. Jej súčasnú posádku tvoria: Sergej Kuď-Sverčkov, Sergej Mikajev, Christopher Williams, Jessica Meir, Christopher Hathaway, Sophia Adenot a Andrej Feďjaev.

Obr. 4: Čas 19:49 SEČ, exp. 15 sec; žiarivá ISS prelieta popri hlave Býka.

ISS & Progress MS-26

 

Obr. 1: 17. február 2024, čas 06:09 SEČ, expozícia 2,5 sekundy; tesne pred kulmináciou preletu ISS v súhvezdí Hadonos sa v jej blízkosti Progress MS-26 rozjasnil na asi -1 mag. Na fotografii je zaznamenaný práve okamih najväčšej jasnosti tejto zásobovacej lode, krátko predtým aj potom nebol Progress na presvetlenej oblohe takmer vôbec pozorovateľný.

Ráno 17. februára 2024 som po dlhšej dobe odfotografoval spoločný prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice a k nej sa približujúcej zásobovacej lode Progress MS-26. Avšak veľa nechýbalo a zo spoločnej fotografie by nebolo nič, nakoľko značnú časť preletu nebola na silne presvetlene úsvitovej oblohe ruská zásobovacia loď takmer vôbec pozorovateľná. Slnko totiž vychádzalo už necelú hodinu po prelete a mimo jasnejších hviezd a majestátnej ISS, ktorá dosahovala takmer -2,5 magnitúdy, nebolo na rozjasňujúcej sa oblohe vidieť nič slabšie ako 1 mag. Lode Progress pritom ani za štandardných optimálnych podmienok nedosahujú viac ako 2,5 mag. No došlo k niečomu, čo som už pri Progressoch a Sojuzoch v minulosti párkrát pozoroval - pri vhodnom natočení voči Slnku a pozorovateľovi tieto pomerne malé kozmické lode vedia hodiť krásny záblesk, ktorým niekedy na pár okamihov môžu prevýšiť aj samotnú ISS. Najpamätnejším je v tomto ohľade pozorovanie z júla 2013, keď sa mi takýto moment podarilo krásne zaznamenať v celej svojej dĺžke (viac tu). Tentokrát Progress MS-26 síce jasnosťou ISS nepredčil, dosiahol v maxime asi -1 mag, no stačilo to na to, aby som aj na presvetlenej oblohe pekne zvečnil tento moment ich spoločného preletu vo formácii. Progress sa nachádzal necelých 5 uhlových stupňov od stanice a už o necelú hodinu neskôr, presne o 07:06 SEČ, sa s ňou aj úspešne spojil.  

Obr. 2: Pohľad z ISS na približujúcu sa zásobovaciu loď Progress MS-26 (vľavo dole). Ten odštartoval z Bajkonuru 15. februára na nosnej rakete Sojuz-2.1a.. 

ISS + kométa ZTF (C/2022 E3)

 

Obr. 1: 28. január 2023, čas 18:37 SEČ, exp. 10 sec; približne 5 magnitúdová kométa ZTF neďaleko hviezd Malého voza. Vyššie nad ňou práve zachádza jasná ISS do zemského tieňa 

Po viac ako dvoch rokoch od úžasného divadla, ktoré nám predvádzala kométa NEOWISE (C/2020 F3), sa nám na oblohe objavila ďalšia pomerne jasná "vlasatica". Tá sa síce jasnosťou nechytá na spomínanú NEOWISE ani zďaleka, no napriek tomu je na hranici viditeľnosti voľným okom a tak som využil jednu z mála príležitostí na jej fotografovanie, čo sa mi skrz väčšinou nepriaznivé januárové počasie naskytla. Ako malý bonus som do jedného záberu spolu s ňou dostal aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá práve vchádzala do zemského tieňa. 

Obr. 2: 28. január, čas 18:43 SEČ, exp. 20 sec; bližší detail na kométu ZTF. Hoci voľným okom takmer nepozorovateľná, na dlhoexpozičnej fotografii bez problémov zaznamenateľná

Kométa ZTF (pomenovaná po astronomickom projekte Zwicky Transient Facility, v rámci ktorého bola objavená) je dlhoperiodická kométa priamo z Oortovho oblaku, ktorá sa po tomto priblížení k Slnku už do vnútorných oblastí Slnečnej sústavy s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nevráti. Počas môjho pozorovania 28. januára 2023 dosahovala asi 5 mag a nachádzala sa neďaleko Malého voza, vďaka čomu jej dohľadanie nebol problém napriek tomu, že Mesiac po prvej štvrti robil jej zhliadnutie voľným okom takmer nemožným (aspoň pre moje oči ;). V triédri 10x50 však už jej pozorovanie nepredstavovalo najmenší problém a ako jasná "hmlistá machuľa" v ňom bila do očí. Jej chvost bol ale viditeľný len v náznaku. 

Pri tejto príležitosti som sa rozhodol zaspomínať si, prezrieť svoje staré záznamy a fotografie a zhrnúť všetky kométy, ktoré som mal príležitosť pozorovať. Nižšie je ich zoznam, ktorý však, určite nie je úplný. Som si totiž istý, že som pozoroval ešte niekoľko ďalších kométok, no keďže človek rýchlo zabúda a čo si nezapíše, to ako keby nemal, nie som si už úplne istý, ktoré to vlastne boli :).

1. C/1995 O1 Halle-Bop
2. C/2001 Q4 NEAT
3. C/2004 Q2 Machholz
4. 73P Schwassmann-Wachmann 3 B
5. C/2006 M4 SWAN
6. C/2006 P1 McNaught
7. 17P Holmes
8. C/2011 L4 PANSTARRS
9. C/2014 Q2 Lovejoy
10. C/2020 F3 NEOWISE
11. C/2022 E3 ZTF

Raketa Sojuz-2.1a (2022-028B)

 

Obr. 1: 20.marca 2022, čas 19:03 SEČ, exp. 5 sec; "blikajúci" posledný stupeň Sojuz-2.1a prelietajúc nad súhvezdím Veľký pes

Prvý jarný večer roku 2022 nastala posledná príležitosť na sledovanie posledného stupňa rakety Sojuz-2.1a, ktorá z Bajkonuru len 2 dni predtým vyniesla pilotovanú loď Sojuz MS-21. Raketa je na veľmi nízkej dráhe (v čase pozorovania len 170 x 190 km) a už nasledujúci deň zhorí v atmosfére. Ako je pre rakety Sojuz na takto nízkych dráhach typické, veľmi rýchlo rotujú, čo sa pri pozorovaní prejavuje pravidelným kolísaním jasnosti - v tomto prípade s periódou necelé 3 sekundy, pričom maximálna jasnosť dosiahla asi 1 mag.  

Obr. 2: čas 19:02 SEČ, exp. 5 sec; Blok-I (oficiálny názov posledného stupňa Sojuzu) prelietava nad Síriusom. Pri bližšom pohľade sa dajú všimnúť aj slabšie a kratšie sekundárne záblesky medzi hlavnými maximami, spôsobené najskôr odrazom od prednej (dlhší sekundárny záblesk vľavo) resp. zadnej časti rakety (motorová sekcia - len veľmi slabé a kratučké bliknutie). Dlhé/primárne záblesky sú od valcovitého trupu rakety

Štart misie Sojuz MS-21 k ISS nastal na pozadí tragických udalostí agresívnej invázie Ruska na Ukrajinu. Tieto závažné udalosti silno ovplyvnili aj kozmonautiku, pričom došlo k zrušeniu viacerých medzinárodných projektov a kontraktov, ktoré boli realizované v spolupráci s Ruskom, vrátane dlho očakávanej marťanskej misie ExoMars 2022. Našťastie, projekt ISS sa stále javí posledným veľkým ohnivkom vedeckej spolupráce Ruska a Západu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že to tak ostane aj naďalej. V súvislosti s týmto aktuálnym dianím vyznelo celkom zaujímavo aj to, že kompletne ruská posádka Sojuzu MS-21 vstúpila na stanicu v žlto-modrých kombinézach, čo automatiky evokovalo odkaz na dianie na Ukrajine. Oficiálne to bolo síce popreté (žlto-modrá je aj farba univerzity, ktoré bola almou máter všetkých troch kozmonautov), každopádne nedá sa vylúčiť, že tým ruskí kozmonauti aspoň takto nápadno-nenápadne vyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou.

Obr. 3: 20. marca, čas 20:02 SEČ, exp. 13 sec; prelet viac ako -3 magnitúdy jasnej ISS, nachádzajúcej sa aktuálne na dráhe o výške 415 x 421 km  

Obr. 4: A jej kompletná, 10 členná posádka aj s čerstvou trojčlennou posilou v žlto-modrých kombinézach 

Obr. 5: Aktuálna zostava ISS aj so všetkými jej loďami, vrátane najčerstvejšieho Sojuzu MS-21

Dragon CRS-24

 

Obr.1: 24. januára 2022, čas 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zásobovacia loď Dragon CRS-24 kulminuje vo výške viac ako 70°, dosahujúc jasnosť -1 mag

Po včerajšom napínavom prelete tesnej formácie ISSky a Dragona sa dnešný mrazivý večer naskytla ďalšia možnosť na sledovanie samostatne letiacej zásobovacej lode s označením CRS-24. Od ISS už bol tentokrát hodne ďaleko (prelietala o vyše pol hodinu neskôr) a pripravoval sa na pristátie v Atlantiku, ku ktorému malo dôjsť o niekoľko hodín. Dráha Dragona už bola vrámci toho značne znížená - na výšku len 185 x 370 km. Aj vďaka tomu pripravil okolo 17:37 SEČ pôsobivý prelet, počas ktorého sa jeho jasnosť vyšplhala až na -1 mag. Objekt mal na oblohe navyše značnú uhlovú rýchlosť, keďže sa práve pohyboval blízko svojho perigea. A v neposlednom rade, tentokrát ani počasie nenahnevalo a tak sa dal posledný pozorovateľný prelet tejto lode vychutnať v celom jej priebehu.

Obr. 2: 17:36 SEČ, exp. 6 sec; Dragon križuje súhvezdie Kasiopeja a naberá na jasnosti

Obr. 3: 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zostupná časť rýchleho perigeového preletu, počas ktorej snehovo-biely Dragon stále jasne žiaril...

Obr. 4:...až do momentu, keď náhle pohasol v zemskom tieni v súhvezdí  Rys

ISS & Dragon CRS-24

Obr. 1: 23. január 2022, čas 17:33 SEČ, exp. 4 sec; ISS s "chvostíkom", ktorý predstavuje loď Dragon CRS-24, pohybujúcu sa tesne za stanicou, necelú hodinu po oddelení od nej 

23. januára 2022 o 16:40 SEČ došlo k oddeleniu zásobovacej lode Dragon CRS-24 od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Už o necelú hodinu neskôr došlo k jej preletu nad strednou Európou a tak sa naskytla skvelá možnosť na pozorovanie ISS a Dragonu vo veľmi blízkej formácii. Bohužiaľ, ako som už pri svojich pozorovaniach zažil mnohokrát - človek mieni, počasie mení... Alebo minimálne spôsobí hodne infarktové stavy :) Tesne pred začiatkom preletu bolo totiž takmer úplne zamračené, až na malinké diery v oblakoch, ktoré sa začali otvárať nad východným obzorom. Značnú časť preletu tak nebolo možné kvôli oblakom pozorovať vôbec, našťastie rozrieďovanie oblačnosti nad východom pokračovalo až do takej miery, že na záver preletu sa vo výške cca 25° nad obzorom ISSka z oblačnej náruče predsalen vynorila. A presne podľa očakávaní - nie sama. To čo sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach javí ako malý chvostík za svetlou stopou ISS, je v skutočnosti loď Dragon, ktorá reálne predstavovala asi 1 magnitúdovú hviezdičku, pohybujúcu sa tesne, len asi 1°, za ISSkou. Vychutnať sa ich dalo bohužiaľ iba krátko, nakoľko už vo výške 16° dvojica zmizla v zemskom tieni. Je mi jasné, že malá vzdialenosť 1° bola spôsobená aj perspektívou objektov nízko nad obzorom a počas kulminácie by sa isto javila o niečo viac, o koľko presne však už kvôli spomenutému počasiu nemožno z pozorovania zistiť.

Obr. 2: Bližší pohľad na tesnú formáciu stanice a jej zásobovacej lode v súhvezdí Blíženci

Obr. 3: Loď Dragon CRS-24 niekoľko minút po oddelení od stanice. K jej pristátiu neďaleko floridského pobrežia má dôjsť nasledujúci deň

SpaceX Crew-1 Dragon trunk (2020-084B)

 

Obr. 1: 1. októbra 2021, čas 20:11 SELČ, exp. 10. sec; trunk Dragonu Resilience z misie Crew-1 prelieta popod súhvezdie Orol, dosahujúc asi 2 mag. V ľavej časti snímku dominuje v súhvezdí Kozorožec jasný Jupiter a viac vpravo od neho slabší Saturn. 

Keď som pred necelým rokom fotografoval odhodený trunk z prvej pilotovanej misie Dragonu (tu), tak som spomínal, že ak sa mi aj dobudúcna nepodarí pozorovať kompletný Dragon s ľudskou posádkou (vtedy aktuálna misia na ISS Crew-1), tak určite to istí aspoň onen valcovitý servisný modul, ktorý sa odpojí od pristávacieho modulu vždy pred koncom misie. Misia Crew-1, prvá plne operačná pilotovaná misia SpaceX k ISS so 4-člennou posádkou, pristála 2. mája tohto roku a trunk zanechala na orbite o výške 406 x 411 km. Mimochodom, táto misia mala ten istý pristávací modul - Resilience, ktorý bol opätovne použitý pri nedávnej turistickej misii Inspiration4 (ktorá sa vlastne stala prvým pilotovaným Dragonom s posádkou, ktorý som videl).

V súčasnosti sa trunk z misie Crew-1 nachádza na trochu nižšej dráhe - 396 x 403 km, čo mu však stále umožňuje zotrvať vo vesmíre ešte takmer dva roky. Pri tomto pozorovaní z 1. októbra 2021, keď prelietal pomerne nízko, asi 30° nad JZ obzorom, dosiahol maximálnu jasnosť asi 2 mag. 

Ako bonus tu pridám ešte jednu fotografiu Dragonu, hoci úplne iného. 30. septembra sa od ISS oddelila zásobovacia loď Cargo Dragon CRS-23, aby po niekoľkých hodinách pristála v Atlantiku. Keďže voľný let Dragonu nastával aj vo večerných hodinách, po dlhšej dobe sa naskytla z našich končín príležitosť na sledovanie spoločného preletu ISS aj so svojou zásobovacou loďou. Bohužiaľ, nemal som so sebou zrkadlovku, tak som tento prelet nasnímal aspoň na mobilný telefón. ISS pri ňom dosiahla vyše -3 mag, Dragon takmer 0 mag. Vzdialené boli od seba asi 20°.

Obr. 2: 30. septembra 2021, čas 19:35 SELČ, exp. 0,25 sec; Dragon CRS-23 prelietavajúci asi 20° pred ISS vysoko nad severným obzorom

Nauka - posledný prelet

 

Obr. 1: 28. júla 2021, čas 22:34 SELČ, exp. 10 sec; posledný zo strednej Európy viditeľný prelet modulu Nauka pred plánovaným spojením s ISS

Ak všetko pôjde podľa plánu, tak od 29. júla 2021 bude už modul Nauka pevnou súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice. A tak deň predtým nastala úplne posledná možnosť na pozorovanie Nauky ešte ako samostatného satelitu. Počasie opäť trochu hnevalo, ale krátko pred preletom sa umúdrilo. Najprv prelietala ISS, ktorá dosiahla jasnosť vyše -2,5 mag. Napriek ďalšiemu manévru, ktorý v tento deň Nauka uskutočnila, bolo žial jasné, že nebude s ISSkou prelietať v blízkej formácii. Nauka prelietala až o 7 minút neskôr, pričom spomínaný manéver spôsobil len to, že prelet nastal o pol minúty neskôr ako uvádzala predpoveď. Tá počítala s výškou 359 × 406 km, aktuálna dráha (overená dodatočne) mala výšku 370 x 406 km. Prelet bol veľmi nízky, Nauka kulminovala vo výške len 25° nad juhozápadným obzorom a zakrátko potom vstúpila v súhvezdí Hadonos  do zemského tieňa. Jej jasnosť preto tentokrát dosiahla len 1,5 mag. 

Obr. 2: 22:28 SELČ, exp. 10 sec; posledný viditeľný prelet ISS bez Nauky

Update 29.7. 17:00: Tak sa to predsa podarilo - od 15:29 SELČ je Nauka pevnou súčasťou ISS! :) 

Jasný prelet Nauky

 

Obr. 1: 27. júla 2021, čas 21:58 SELČ, exp. 10 sec; pri mimoriadne priaznivom prelete dosiahol modul Nauka jasnosť až -1 mag

Modulu Nauka sa podarilo napriek počiatočným obavám a technickým problémom prekonať všetky závažnejšie prekážky na svojej ceste k ISS. Skôr, akoby sa s ňou mala o 2 dni spojiť, sa 27. júla večer naskytla posledná možnosť vidieť z našich končín jej mimoriadne priaznivý, vysoký prelet. Zo začiatku to však tak priaznivo nevyzeralo, nakoľko ešte pár minút pred ním bola obloha takmer kompletne zatiahnutá. Navyše opäť panovala mierna neistota v čase preletu, keďže Nauka aj dnes poobede vykonala ďalšiu korekciu orbity, pričom jej nové parametre v čase pozorovania neboli známe. Dalo sa len tušiť, že zmena dráhy by mala byť o niečo miernejšia ako posledne. V očakávanom čase kulminácie o 21:57 sa vytvorila v oblačnosti pekná diera, no modul nikde. Objavil sa však už o minútu neskôr, pričom vďaka výške vyše 70° nad obzorom a vhodnému pozičnému uhlu sa konečne naplno ukázalo, čo v Nauke je. Jej jasnosť dosiahla úctyhodných -1 mag, pričom pohľad na ňu bol skutočne fascinujúci.

Obr. 2: 21:39 SELČ, exp. 6 sec; jasná ISS majestátne sa pohybujúca medzi oblakmi 

No nielen Nauka mala dnes mimoriadne priaznivý prelet. Už o necelých 20 minút skôr prelietala pri takmer zenitovom prelete aj ISS. Tá je teraz práve kvôli príchodu Nauky natočená inak ako obvykle - konkrétne svojou pozdĺžnou osou smerom k zemskému povrchu. Možno aj vďaka tomu dosiahla jej jasnosť až -4 mag (obr. 2).

Obr. 3: 22:17 SELČ, exp. 8 sec; posledný stupeň rakety Proton (2021-066B) si možno všimnúť tesne nad drôtmi elektrického napätia, krátko na to zmizol v zemskom tieni

Už oveľa menej priaznivejší, ale o to výnimočnejší prelet mal tento večer aj ďalší objekt súvisiaci s Naukou. Konečne sa mi podarilo odpozorovať tretí stupeň rakety Proton (objekt 2021-066B), ktorý ju pred necelým týždňom vyviezol na orbitu. Stupeň síce dosiahol výšku nad obzorom len 20° a zakrátko zmizol v tieni, bol však zreteľne viditeľný, pričom dosiahol jasnosť asi 2 mag. Dôvodom jeho zlej pozorovateľnosti je veľmi nízka dráha, na ktorej sa nachádza (momentálne len 181 x 298 km), pričom už o niekoľko dní nekontrolovane zanikne tento takmer 4-tonový kus kozmického odpadu v atmosfére.

Nauka po druhýkrát

 

Obr. 1: 24. júla 2021, čas 21:56 SELC, exp. 6 sec; Nauka klesajúc k obzoru prechádza cez súhvezdie Pegasus

Po včerajšom prvom fotografovaní modulu Nauka nastala nasledujúci deň ďalšia možnosť na jeho sledovanie, tentokrát za dokonca ešte priaznivejších podmienok, keďže prelet mal nastať neskôr, na tmavšej oblohe. Večerná obloha síce bola čiastočne pokrytá oblačnosťou, no za pokus to určite stálo. Modul mal podľa predpovedí kulminovať o 21:50 SELČ, no keďže sa medzitým na internete rozniesla správa o tom, že Roskosmosu sa podarilo v poobedných hodinách navýšiť dráhu problematickému modulu pomocou hlavných motorov DKS, dalo sa tušiť, že Nauka bude prelietať neskôr. Predpoveď na heavens-above.com totiž počítala ešte s dráhou pred týmito korekciami o výške 238 x 370 km (a do písania tohto článku sa neaktualizovala) .

Obr. 2: 24. júla, čas 21:55 SELČ, exp. 6 sec; Nauka po kulminácii prelieta cez súhvezdie Cefeus

 Očakávanie sa naplnilo a v uvádzaný čas sa Nauka neobjavila. Nasledovali ďalšie minúty a stále nič. Až o 5 minút neskôr sa ukázala kulminujúc vo výške asi 45°, teda o cca 8° viac, ako uvádzala pôvodná predpoveď. Takéto časové oneskorenie preletu v kombinácii s mierne odlišným pohybom na hviezdnom pozadí (viď obr. 3) dáva tušiť, že korekcia orbity bola dosť signifikantná. Môj tip - apogeum sa dostalo nad 400 km a perigeum nad 300. Aj jasnosť modulu sa mi zdala trošku nižšia oproti predchádzajúcemu pozorovaniu - asi 1 mag. Aktuálne parametre a teda aj to, či vyšiel môj tip, zverejním do článku dodatočne.

Obr. 3: Trajektória Nauky na hviezdnom pozadí podľa neaktúálnych dát. V porovnaní s fotografiami (obr. 1 a 2) si možno pekne všimnúť rozdiel v predpovedanom a reálnom prelete

Update 25. júla 22:00: V priebehu dňa boli po dlhej dobe zverejnené aktuálne parametre Nauky po včerajších korekciách a ukázalo sa, že môj tip vcelku vyšiel. Aktuálne sa totiž pohybuje vo výške 334 x 406 km. Mimochodom, vyzerá to tak, že páni z Roskosmosu vedia byť skutoční machri a vyriešili všetky závažnejšie problémy s modulom až do takej miery, že opäť začal platiť termín 29. júla 2021 pre spojenie s ISS.

MLM Nauka

 

Obr. 1: 23. Júla 2021, čas 21:40 SELČ, exp. 2.5 sec; Modul Nauka na svojej tŕnistej ceste k ISS

Bola to veľká udalosť pre ruskú kozmonautiku, keď po takmer 15-tich rokoch odkladov odštartoval 21. júla 2021 Viacúčelový laboratórny modul (z rus. prekladu skratka MLM) Nauka. Tento veľký, viac ako 20 ton vážiaci a 13 metrov dlhý modul je najväčším príspevkom Ruska k budovaniu ISS od štartu modulu Zvezda pred vyše 20-timi rokmi. A hoci samotný štart z Bajkonuru prebehol bez problémov, už krátko po ňom sa začali objavovať informácie o tom, že Nauka má na orbite technické problémy.

Obr. 2: 21:40, exp. 2.5 sec; Nauka prechádza na presvetlenej oblohe priamo cez Kasiopeu, pohybujúc sa na dráhe 225 x 363 km

Bolo ich viac, no ako najzávažnejšie sa ukázali problémy s hlavným pohonným systémom modulu, ktorý ho mal naviesť po viacerých korekciách orbity k ISS. So stanicou sa modul mal podľa pôvodného plánu spojiť 29.7., no teraz už je jasné, že sa to prinajmenšom odloží. Roskosmosu sa našťastie podarilo zdvihnúť veľmi nízku orbitu modulu pomocou sekundárnych korekčných motorov, no či budú postačovať aj na cestu priamo k ISS, je otázne. Situácia sa všal neustále mení a už 23. júla prišla informácia aj o tom, že sa podarilo sprevádzkovať aj neposlušné hlavné korekčné motory. Cesta Nauky k ISS je teda naozaj veľmi zarúbaná a kedy, resp. či vôbec sa k ISS dostane, sa uvidí v najbližších dňoch.

Obr. 3: 21:41, exp. 2.5 sec; jasnosť veľkého modulu dosahovala pri tomto prelete asi 0.5 mag

Problematické sa ukázalo aj jej pozorovanie. Moje prvé pokusy sa udiali už v prvý večer po štarte pri dvoch predpokladaných preletoch, no boli neúspešné. Keďže presné parametre dráhy v tom čase ešte neboli k dispozícii, až dodatočne som zistil, že jednak pri skoršom prelete okolo 21:30 SELČ som kvôli prílišnému presvetleniu súmračnej oblohy ani nemal šancu objekty vidieť a pri druhom okolo 23:00 už vďaka veľmi nízkej dráhe (191 × 346 km) prelietali nad strednou Európou v zemskom tieni. Avšak pozorovatelia zo SZ Európy mali podmienky skvelé a mohli krásne pozorovať nielen Nauku, ale aj veľký 3. stupeň rakety Proton, ktorý ju vyniesol, dokonca aj menšie trosky, ktoré sa okolo neho po štarte pohybovali.

Nasledujúci deň, 22. júla sa mi už Nauku zazrieť podarilo, no na stále príliš presvetlenej oblohe na to, aby sa mi podaril nejaký jej záber. Mimochodom, tento prelet nastal pár minút po predikovanom čase a ako dodatočne vysvitlo, bolo to vďaka spomínaným korekciám na zvýšenie orbity. 

Obr. 4: Animácia vyše 20-tonového modulu Nauka na orbite so spustenými hlavnými korekčnými motormi

A tak, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, prvé úspešné fotografovanie modulu Nauka sa mi podarilo až 23. júla o 21:40 SELČ. Keďže obloha bola stále ešte veľmi presvetlená, musel som použiť pre zaznamenanie tohto preletu len veľmi krátke expozície. Nauka prelietala vo výške 30° nad severným obzorom a po kulminácii dosahovala maximálnej jasnosti cca 0,5 mag. Aj vďaka pomaly vzrastajúcej výške orbity modulu (dúfajme teda, že to tak pôjde ďalej) sa podmienky na jeho pozorovanie budú v najbližších dňoch zlepšovať, takže dúfam v ďalšie a ešte lepšie zábery tejto síce problematikej, no veľmi významnej misie k ISS.

Externá paleta s batériami z ISS (1998-067RZ)

 

Obr. 1: 16.7. 2021, čas 22:54 SELČ, exp. 13 sec; z ISS odhodená paleta batérii prechádza cez Veľký voz, dosahujúc jasnosti 3,5 mag

V priebehu vyše 20 ročnej existencie Medzinárodnej vesmírnej stanice z nej bolo vypustené pomerne veľké množstvo odpadu, ktorý nemohol byť so stanice odstránený štandardným spôsobom pomocou odchádzajúcich zásobovacích lodí. Išlo hlavne o rôzne kusy veľkého, už nepotrebného hardvéru, či palety s už ukončenými experimentmi, ale aj astronautmi nedopatrením odhodené objekty počas výstupov do otvoreného vesmíru (EVA). Celkovo je dodnes evidovaných viac ako 120 objektov označených ako ISS DEB (teda debris = odpad). Vďaka pomerne nízkej dráhe stanice väčšina odpadu zanikne do dvoch-troch rokov v atmosfére a na orbite sa tak momentálne drží len niekoľko čerstvejších kusov. Z nich jednoznačne kraľuje objekt označený v evidencii COSPAR ako 1998-067RZ, ktorý som odfotografoval poslednú noc. S hmotnosťou 2,9 tony ide o vôbec najťažší kus odpadu, čo bol z ISS odhodený. 

Obr. 2: 22:54 SELČ, exp. 13 sec; paleta zachytená aj na druhom snímku prelietajúc "nad" Malým vozom

Ide o externú paletu, na ktorej sú umiestnené staré, niklovo-vodíkové akumulátory stanice. Tie boli vymenené za novšie líthium-iónové počas štyroch výstupov, ktoré uskutočnili astronauti v rokoch 2019 - 2020. Nové batérie boli na ISS dovezené práve na tejto externej palete pomocou zásobovacej lode HTV-6. Po ich inštalácii boli prázdne sloty na palete využité pre umiestnenie starých batérii. Paleta zaplnená starými akumulátormi bola pomocou robotického ramena oddelená od stanice 11. marca 2021 (viď obr. 3). To, že ide o nielen ťažký, ale aj veľký objekt dokazuje aj obr. 4 a teda nie je ani prekvapivé, že sa jedná o najlepšie pozorovateľný odpad vypustený z ISS vôbec. Jeho jasnosť pri mojom pozorovaní presiahla 3,5 mag a nedá sa vylúčiť aj jej výraznejšie zvyšovanie pri ešte priaznivejších preletoch, ako aj s klesajúcou výškou objektu. Ten je momentálne na dráhe o parametroch 416 x 419 km, pričom vďaka svojej veľkej hmotnosti sa na orbite udrží dlhšie ako väčšina iného staničného odpadu - predpokladá sa že až 4 roky.

Obr. 3: Odhodenie externej palety so starými batériami 11. marca 2021

Obr. 4: Astronauti pracujúci na palete s batériami počas výstupu v marci 2019

Obr. 5: Prelet samotnej ISS nastal o 22:16, stanica počas neho krátkodobo zjasnila na jasnosť až -4 mag

Crew Dragon DM-2 trunk (2020-033B)

 

Obr. 1: 20.11. 2020, čas: 17:26 SEČ, exp. 15 sec. Odhodený trunk lode Crew Dragon z misie DM-2 počas vzostupnej časti svojho preletu, keď dosahoval jasnosti 2 až 1 mag 

30. mája 2020 nastal pre americkú kozmonautiku veľký deň. V tento deň totiž po takmer deväťročnej pauze odštartovala z územia USA prvá kozmická loď s posádkou na palube. Fandovia kozmonautiky túto udalosť určite s nadšením sledovali a tak sa tu o nej nebudem rozpisovať podrobnejšie, len pripomeniem, že išlo o let označovaný ako Crew Dragon DM-2, vrámci ktorého sa na ISS vypravili astronauti Doug Hurley a Bob Behnken. Tí následne po dvoch mesiacoch strávených na Medzinárodnej vesmírnej stanici v tejto lodi od spoločnosti SpaceX úspešne pristáli vo vodách Atlantiku. Ako sme sa však naučili už z prvého, nepilotovaného letu Crew Dragonu DM-1 (podrobnosti tu), tak tieto lode aj po tom, ako ukončia svoju misiu, zanechajú na obežnej dráhe Zeme stopu, ktorá tam zotrváva celé mesiace až roky. A to v podobe takmer štvormetrového valcovitého trunku lode, ktorý sa ako nepotrebný odhadzuje ešte pred deorbitačným zážehom.

Obr. 2: Rozmery a tvar lode Crew Dragon

A tak keď 20. novembra 2020 nastala skvelá príležitosť na fotografovanie vysokého preletu tohto objektu, nemohol som si ju nechať ujsť. Bral som to aj ako malé zadosťučinenie, keďže sa mi 30. mája kvôli zamračenému počasiu nepodarilo odfotografovať samotnú misiu DM-2 krátko po štarte. Takže ma potešila možnosť mať tu na blogu aspoň nejakú fotografiu viažucu sa k tejto historickej misii. 

Pozorovanie trunku vcelku prekvapilo vysokou jasnosťou. Na uvedenej fotografii (obr. 1) s 15 sekundovou expozíciou  je zaznamenaná vzostupná časť preletu, počas ktorej jeho jasnosť pomerne rýchlo vzrastala od cca 2 ku 1 magnitúde, následne sa počas kulminácie vo výške cca 80° vyšplhala až k viac ako 0,5 magnitúde. Krátko na to však rýchlo klesala a zakrátko objekt vstúpil do zemského tieňa. Toto pozorovanie pekne odpovedá známemu tvaru a povrchu objektu. Trunk je vlastne dutý, z jednej strany uzavretý valec, ktorého plášť je z jednej strany pokrytý tmavými solárnymi panelmi, ktoré môžu hodiť pekný záblesk (ako sa to stalo aj počas pozorovania trunku z DM-1) a z druhej strany snehovobielymi kovovými panelmi (obr. 2). Počas najjasnejšej časti tohto preletu bol očividne k pozorovateľovi natočený práve touto bielou stranou, pričom neskôr pred vstupom do tieňa jeho jasnoť klesala pravdepodobne kvôli tomu, že sa natočenie k pozorovateľovi preklopilo smerom k vnútornej strane valca (obr. 3).

Obr. 3: Crew Dragon DM-1 tesne po oddelení od posledného stupňa rakety Falcon. Tu môžme detailne nahliadnuť na vnútornú časť trunku

Trunk z misie DM-2 bol pred pristátím 2. augusta 2020 odhodený na dráhe o výške 279 x 406 km, pričom v čase môjho pozorovania výška dosahovala hodnoty 246 x 314 km. Objekt teda pomaly ale isto klesá do zemskej atmosféry, kde o niekoľko týždňov zhorí. Paradoxne tak na orbite strávi menej času ako jeho predchodca z viac ako rok a pol starej nepilotovanej misie DM-1, ktorý je ešte stále na dráhe o výške 358 x 359 km.

Na záver ešte pridávam jednu bonusovú fotografiu na nízky prelet ISS z toho istého večera. So stanicou už je totiž spojená najnovšia loď Crew Dragon s označením Crew-1, vďaka ktorej je na ISS od nedávna až 7-členná posádka. Túto misiu opäť nebolo možné z našich končín sledovať pri prelete ku stanici, tak sa hádam podarí pri jej odpojení na jar budúceho roka. A keď ani to nie, tak aspoň sympatický kozmický odpad v podobe odhodeného trunku to istí. ;)

Obr. 4: 20.11. 2020, čas 18:08 SEČ, exp. 8 sec. Vľavo od žiari Mesiaca prelieta ISS, napravo si možno všimnúť Jupiter a Saturn, ktorí sa blížia k veľmi blízkej konjunkcii v decembri 2020

ISS + kométa NEOWISE po druhýkrát

Obr. 1: 20.7.2020, čas: 23:33 SELČ, exp. 13 sec

Kométa NEOWISE (C/2020 F3) je už nejaký čas cirkumpolárna a pre jej pozorovanie tak netreba vstávať skoro ráno, ale stačí si počkať na tmavšiu večernú oblohu. Bohužiaľ, vlasatica už začína aj zreteľne slabnúť s tým, ako sa vzďaluje od Slnka a nepomáha veľmi ani to, že sa približuje k Zemi (k maximálnemu priblíženie na vyše 100 miliónov km došlo 23. júla). Napriek tomu je však stále voľným okom zreteľným hmlistým objektom pomerne ľahko nájditeľným pod Veľkým vozom. 20. júla o 23:33 SELČ som opäť dostal do jedného záberu spolu s kométou aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá zdanlivo prelietala tentokrát ku nej ešte bližšie, ako posledne. Pridávam aj ďalší záber z tohto preletu plus niekoľko detailov na túto výnimočnú kométku z posledných dní.

Obr. 2: 20.7.2020, čas: 23:34 SELČ, exp. 13 sec

Obr. 3: 20.7.2020, čas: 23:15 SELČ, exp. 15 sec. Na tomto zábere je možné si všimnúť okrem výrazného prachového chvosta aj jemný náznak iontového chvosta

Obr. 4: 20.7.2020, čas: 22:54 SELČ, exp. 10 sec.

Obr. 5: 22.7.2020, čas: 23:20 SELČ, exp. 30 sec. Na snímku je vo Veľkom voze zachytený aj slabý záblesk nezidentifikovaného satelitu

Obr. 6: 14.7. 2020, čas 23:01 SELČ, exp. 8 sec. Síce fotografia so starším dátumom, zachytáva však najlepšie obdobie na pozorovanie kométy, keď bola jednak stále veľmi jasná a zároveň na už dostatočne tmavej, bezmesačnej oblohe