MLM Nauka

 

Obr. 1: 23. Júla 2021, čas 21:40 SELČ, exp. 2.5 sec; Modul Nauka na svojej tŕnistej ceste k ISS

Bola to veľká udalosť pre ruskú kozmonautiku, keď po takmer 15-tich rokoch odkladov odštartoval 21. júla 2021 Viacúčelový laboratórny modul (z rus. prekladu skratka MLM) Nauka. Tento veľký, viac ako 20 ton vážiaci a 13 metrov dlhý modul je najväčším príspevkom Ruska k budovaniu ISS od štartu modulu Zvezda pred vyše 20-timi rokmi. A hoci samotný štart z Bajkonuru prebehol bez problémov, už krátko po ňom sa začali objavovať informácie o tom, že Nauka má na orbite technické problémy.

Obr. 2: 21:40, exp. 2.5 sec; Nauka prechádza na presvetlenej oblohe priamo cez Kasiopeu, pohybujúc sa na dráhe 225 x 363 km

Bolo ich viac, no ako najzávažnejšie sa ukázali problémy s hlavným pohonným systémom modulu, ktorý ho mal naviesť po viacerých korekciách orbity k ISS. So stanicou sa modul mal podľa pôvodného plánu spojiť 29.7., no teraz už je jasné, že sa to prinajmenšom odloží. Roskosmosu sa našťastie podarilo zdvihnúť veľmi nízku orbitu modulu pomocou sekundárnych korekčných motorov, no či budú postačovať aj na cestu priamo k ISS, je otázne. Situácia sa všal neustále mení a už 23. júla prišla informácia aj o tom, že sa podarilo sprevádzkovať aj neposlušné hlavné korekčné motory. Cesta Nauky k ISS je teda naozaj veľmi zarúbaná a kedy, resp. či vôbec sa k ISS dostane, sa uvidí v najbližších dňoch.

Obr. 3: 21:41, exp. 2.5 sec; jasnosť veľkého modulu dosahovala pri tomto prelete asi 0.5 mag

Problematické sa ukázalo aj jej pozorovanie. Moje prvé pokusy sa udiali už v prvý večer po štarte pri dvoch predpokladaných preletoch, no boli neúspešné. Keďže presné parametre dráhy v tom čase ešte neboli k dispozícii, až dodatočne som zistil, že jednak pri skoršom prelete okolo 21:30 SELČ som kvôli prílišnému presvetleniu súmračnej oblohy ani nemal šancu objekty vidieť a pri druhom okolo 23:00 už vďaka veľmi nízkej dráhe (191 × 346 km) prelietali nad strednou Európou v zemskom tieni. Avšak pozorovatelia zo SZ Európy mali podmienky skvelé a mohli krásne pozorovať nielen Nauku, ale aj veľký 3. stupeň rakety Proton, ktorý ju vyniesol, dokonca aj menšie trosky, ktoré sa okolo neho po štarte pohybovali.

Nasledujúci deň, 22. júla sa mi už Nauku zazrieť podarilo, no na stále príliš presvetlenej oblohe na to, aby sa mi podaril nejaký jej záber. Mimochodom, tento prelet nastal pár minút po predikovanom čase a ako dodatočne vysvitlo, bolo to vďaka spomínaným korekciám na zvýšenie orbity. 

Obr. 4: Animácia vyše 20-tonového modulu Nauka na orbite so spustenými hlavnými korekčnými motormi

A tak, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, prvé úspešné fotografovanie modulu Nauka sa mi podarilo až 23. júla o 21:40 SELČ. Keďže obloha bola stále ešte veľmi presvetlená, musel som použiť pre zaznamenanie tohto preletu len veľmi krátke expozície. Nauka prelietala vo výške 30° nad severným obzorom a po kulminácii dosahovala maximálnej jasnosti cca 0,5 mag. Aj vďaka pomaly vzrastajúcej výške orbity modulu (dúfajme teda, že to tak pôjde ďalej) sa podmienky na jeho pozorovanie budú v najbližších dňoch zlepšovať, takže dúfam v ďalšie a ešte lepšie zábery tejto síce problematikej, no veľmi významnej misie k ISS.