Raketa Sojuz-FG (2015-35B)

Raketa Sojuz-FG pred štartom

Rýchly prelet posledného stupňa rakety Sojuz-FG som nasnímal 23. júla 2015 o 3:37 SELČ. Táto raketa pritom štartovala z Bajkonuru len niekoľko hodín predtým, pričom úspešne vyniesla na orbitu pilotovanú kozmickú loď Sojuz TMA-17M. V tomto ohľade malo pre mňa horeuvedené pozorovanie dodatočne trpkú príchuť, pretože raketa bola len bonusom k pozorovaniu niečoho oveľa lepšieho - samotnej lode Sojuz približujúcej sa k ISS. Tento spoločný prelet nastal len o niekoľko minút neskôr po prelete rakety a podarilo sa mi ho aj úspešne zaznamenať (išlo len o moje druhé pozorovanie samostatne letiacej lode Sojuz, navyše prvé, ktoré nebolo poznamenané nepriazňou počasia). Sojuz sa pohyboval asi 5° za ISS a počas kulminácie dokonca hodil trochu slabší záblesk o jasnosti asi 0 mag (ten už som ale nezaznamenal). Vzhľadom na povinnosti, ktoré ma nasledujúceho dňa čakali, som sa rozhodol danú fotografiu spracovať na blog až neskôr -  čo sa ale ukázalo ako osudová chyba. Počas mojej neprítomnosti totiž fotoaparát použila iná osoba a nedopatrením fotografiu zmazala! Takže ako trvalá spomienka na inak vydarené pozorovanie mi ostala len horeuvedená fotografia nosiča tejto kozmickej lode, ktorý vykazoval prejavy klasického "kotúlania sa" po orbite (teda pravidelné variácie jasnosti), pričom na 25 sekundovej expozícii sú zaznamenané jeho 2 maximá o najvyššej jasnosti asi 0 mag. Vzhľadom na jeho veľmi nízku dráhu zhorí tento Block-I tak do 2 - 3 dní v atmosfére.

Kosmos 2505 (Kobalt-M #10)

16. júla 2015 som o 22:43 SELČ zachytil výnimočný ruský vojenský satelit Kosmos 2505. Pod týmto nič nehovoriacim označením sa skrýva historicky posledný exemplár návratového fotoprieskumného satelitu typu Kobalt-M. Tento veľmi nízko sa pohybujúci objekt (orbita 192 x 250 km) som zachytil na 30 sekundovú expozíciu, pričom na snímke je zaznamenaný aj jeho prechod do zemského tieňa v súhvezdí Cefeus. Ešte pred tým dosiahol satelit svoju maximálnu jasnosť, ktorá presiahla 1,5 mag.

Predpokladaná podoba satelitu Kobalt-M

Predchodcu tohto orbitálneho špióna, satelit Kosmos 2495, som fotografoval minulý rok a pri zázname jeho pozorovania som sa aj rozpísal o bližších technických podrobnostiach tejto rady satelitov (pozri tu). Tu ich preto uvádzať nebudem, len stručne pripomeniem, že satelit umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením lepším ako 30 cm/pixel, ktoré posiela späť na Zem zaznamenané na klasickom filme v dvoch menších návratových puzdrách a nakoniec aj v jednom veľkom, v ktorom sa navyše vráti aj samotný hlavný zobrazovací systém a podstatné prístroje satelitu (snímka takéhoto navráteného Kobaltu je uvedená nižšie).

Hlavné návratové puzdro satelitu Kosmos- 2480
(Kobalt-M 8), ktoré po pristáti v roku 2012
nie celkom legálne odfotili miestny obyvatelia

Kosmos 2505 odštartoval z Plesecku 5. júna 2015 pomocou rakety Sojuz 2-1a, ktorá bola dovtedy "uzemnená" kvôli nedávnej havárii zásobovacej lode Progress M-27M. Vzhľadom na obvyklé zotrvávanie týchto satelitov na orbite sa pristátie hlavného úseku (a teda aj ukončenie celej misie) predpokladá niekedy na september až október tohto roku. Tým sa definitívne skončí éra návratových fotoprieskumných satelitov, ktoré budú už aj v Rusku plne nahradené optoelektronickými špionážnymi družicami.

Iridium 37

Záblesk družice Iridium 37 pod hviezdou Arktúr som odfotografoval 16. júla 2015 o 23:00 SELČ, pričom jeho jasnosť mierne presiahla -3 mag. Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium nováčikom, odštartovala z Vandenbergu 27. septembra 1997 pomocou rakety Delta 2 spolu s družicami Iridium 19, 34, 35 a 36.