piatok 4. apríla 2025

Fram2

 

Obr. 1: 3. apríl 2025, čas 20:57 SELČ, exp. 15 sec; lod Dragon misie Fram2 prelieta cez súhvezdie Veľký voz, dosahujúc jasnosti takmer 1 mag.

Prvý aprílový deň roku 2025 odštartovala z Cape Canaveralu na Floride pilotovaná misia, aká doteraz nemala obdobu. Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla loď Dragon prvýkrát v histórií na polárnu orbitu, teda obežnú dráhu so sklonom rovných 90° k rovníku. Doteraz najvyšší sklon o hodnote 65° dosiahla ešte v roku 1963 misia Vostok 6 s prvou kozmonautkou Valentinou Tereškovovou. Drvivá väčšina následných pilotovaných misií vzlietala na dráhy s oveľa nižším sklonom (napr. ISS sa pohybuje na dráhe s 51,6 stupňovou inklináciou) a tak si žiadny kozmonauti nemohli nikdy vychutnať plný výhľad na Antarktídu či Arktídu a ani zďaleka neprelietali nad pólmi našej planéty. A to až do momentu, keď sa to mladý multimilionár a obchodník s kryptomenami Chun Wang rozhodol zmeniť a u SpaceX si objednal kozmický let, ktorý mal túto doteraz nesplnenú métu pilotovanej kozmonautiky pokoriť. Inšpirovali ho predchádzajúce súkromné lety zaplatené Jaredom Isaacmanom (Inspiration4 a Polaris Dawn). Wang si do posádky prizval aj svojich známych, ktorí podobne ako on majú slabosť pre polárne oblasti. Konkrétne nórsku filmárku Jannicke Jane Mikkelsen, nemeckú vedkyňu Rabeu Patriciu Rogge a austrálskeho polárnika Erica Louis Philipsa. Hoci sám Wang pochádza z Číny, má aj maltské občianstvo, čo sa rozhodol použiť aj pri tejto misii a oficiálne sa tak prezentuje ako prvý Malťan vo vesmíre. Od oznámenia misie nazvanej Fram2 v auguste 2024 do jej štartu 1. apríla nasledujúceho roku uplynul naozaj krátky čas a hoci ide o súkromný let, posádka naň v spolupráci so SpaceX, NASA a viacerými univerzitami pripravila množstvo vedeckých experimentov vrátane prvého röntgenovania ľudského tela vo vesmíre či pestovania húb. Pri tejto misii je na lodi Dragon podobne ako pri Inspiration4 nainštalovaná priehľadná kupola, ktorá z výšky cca 430 km umožňuje posádke nerušené výhľady prakticky na celý povrch Zeme, doslova od pólu k pólu.

Obr. 2: 3. apríl 2025, čas 20:58 SELČ, exp. 15 sec; Fram2 prelieta od súhvezdia Malý Lev k veľkému Levovi, zakrátko na čo vstúpi do zemského tieňa. Loď sa pohybuje na orbite o výške 426 x 432 km, so sklonom krásnych 90°.

Tretieho apríla večer sa mi naskytla vynikajúca príležitosť na pozorovanie tejto misie. Keďže k jej pristátiu má dôjsť už nasledujúci deň, nemohol som si ju nechať ujsť. Počasie našťastie vyšlo na jednotku a keďže prelet bol aj fázovo mimoriadne priaznivý a dosahoval výšky až 60° nad východným obzorom, jasnosťou rozhodne nesklamal. Kozmická loď Dragon dosiahla v maxime jasnosť takmer 1 magnitúdu a pomaly zhasla v zemskom tieni vo výške 35°. Po Inspiration4 to bolo len moje druhé pozorovanie súkromnej kozmickej misie, ktorá by zároveň nešla k ISS alebo Čínskej vesmírnej stanici. Aj keď sa zdá viac ako pravdepodobné, že takýchto čisto civilných sukromných letov bude v blízkej budúcnosti pribúdať stále viac a viac...

Obr. 3: Detaily preletu z webu heavens-above.com použité pri pozorovaní
Obr. 4: Pohľad z lode Dragon na polárne oblasti
Obr. 5: Posádka misie Fram2 - zľava: Eric L. Philips, Jannicke J. Mikkelsen, Chun Wang a Rabea P. Rogge

sobota 25. januára 2025

Raketa New Glenn (2025-011A)


Obr. 1: 24. január 2025, čas 18:10 SEČ, exp. 20 sec; masívny horný stupeň rakety New Glenn prelieta vo výške viac ako 13 000 km nad Zemou v severnej časti súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosti asi 5,5 mag.

Pred vyše týždňom úspešne odštarovala dlhoočakávaná ťažká nosná raketa New Glenn od spoločnosti Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa. Pri testovacom lete sa na vysokú excentrickú orbitu dostal masívny horný stupeň s užitočným zaťažením, ktoré predstavovala technologická platforma označená ako Blue Ring Pathfinder. Tá sa neoddelovala a ostala pripevnená k druhému stupňu rakety, ktorá ostala na orbite o výške 2 423 x 19 253 km so sklonom 30°. Napriek pomerne vysokej obežnej dráhe sa už krátko po štarte začali objavovať informácie od pozorovateľov z celého sveta, že satelit sa na nočnej oblohe stal pomerne výrazným objektom, dosahujúcim jasnosti až 4 mag. To je vzhľadom na výšku jeho dráhy, ktorá spadá pod tzv. MEO (Medium Earth Orbit), teda oblasť vo výške medzi 2000 až 35 000 km, absolútne bezprecedentné.  

Obr. 2: čas 18:09 SEČ, exp. 13 sec; druhý stupeň rakety bol na vzostupnej časti svojho preletu, blížiac sa k svojmu apogeu.
Keď si však uvedomíme, o aký mohutný objekt sa jedná, nie je táto jasnosť vôbec prekvapivá. Raketa New Glenn sa po svojom úspešnom štarte zaradila spolu s mohutnými raketami SLS a Starship (ktorý však ešte stále nedosiahol plnú obežnú dráhu) medzi najväčšie a najsilnejšie nosné rakety súčasnosti. Dvojstupňový nosič meria na výšku až 98 metrov a priemer má 7 metrov. Na nízku orbitu vie vyniesť náklad o hmotnosti až 45 ton, na dráhu prechodovú ku geostacionárnej (GTO) zas 13 ton. A to všetko pri schopnosti návratu prvého stupňa na lodnú plošinu na mori (aj keď túto časť sa prvému testovaciemu letu nepodarilo naplniť). Prvý stupeň poháňa 7 výkonných motorov typu BE-4, ktoré využívajú palivo z kvapalného metánu s tekutým kyslíkom ako okysličovadlom. Druhý stupeň má zas 2 motory BE-3U na kvapalný vodík a kyslík. Tento stupeň má vskutku mohutné rozmery - na dĺžku meria 23,4 metra a priemer má, tak ako aj prvý stupeň, 7 metrov. V kombinácií s jasno-bielym náterom tak nie je až také prekvapivé, že sa stal najjasnejším umelým objektom na MEO. 
Obr. 3: čas 18:18 SEČ, exp. 15 sec; 
satelit sa nachádzal už vo výške 14 000 km. Hviezdička slúži pre znázornenie zmeny polohy satelitu v priebehu času pozorovania.
Večer 24. januára sa v mojej lokalite po dlhšej dobe vyjasnila obloha a tak som mal prvýkrát možnosť zrealizovať pozorovanie tejto masívnej rakety. Pre fotografovanie som použil 300 mm teleobjektív a na snímkach sa mi druhý stupeň New Glenna podarilo hneď idetifinkovať. Voľným okom som ho síce nevidel, no už v malom triédri sa dal zretelne pozorovať jeho pomalý pohyb medzi hviezdami v severnej časti súhvezdia Orión. Jeho jasnosť bola stabilná a odhadol som ju na cca 5,5 magnitúdy. To je naozaj ohromujúce vzhľadom na to, že vôbec nešlo o nejako priaznivý prelet. Objekt dosahoval výšky len nejakých 35° nad obzorom, pričom sa pohyboval vo výške cca 13 000 až 14 000 kilometrov, teda ďaleko od svojho perigea. Vzdialenosť stupňa od pozorovateľa bola viac ako 16 000 km. Je teda veľmi pravdepodobné, že jasnosť objektu môže v prípade priaznivého perigeového preletu dosiahnuť naozaj vysokých hodnôt, možno aj prevyšujúcej 4 mag. To si skúsim overiť pri nejakom budúcom pozorovaní.
Obr. 4: Druhý stupeň rakety New Glenn počas predštarovných príprav. Ako dobrá mierka pre pripomenutie rozmerov rakety slúžia dvaja technici, ktorých si možno všimnút vľavo dole pod raketou.
Správa o jasnosti stupňa je ďalšou zlou správou pre profesionálnych i amatérskych astronómov, ktorý už teraz pri pozorovaniach zápasia s množstvom problémov súvisiacich s družicovými megakonšteláciami, predovšetkým so Starlinkom. Tie sa však v zásade pohybujú na nízkych obežných dráhach a nepredstavujú tak celonočný problém pre pozorovania počas celého roka, keďže napr. počas zimných nocí sú väčšinu času v zemskom tieni. Avšak takto výrazný objekt ako je stupeň rakety New Glenn na MEO je možné vidieť aj počas zimného slnovratu takmer po celú noc. Z takto vysokej dráhy navyše raketa nikdy prirodzene nevstúpi do zemskej atmosféry a teoreticky sa môže na zemskej orbite pohybovať aj milióny rokov. Navyše je zrejmé, že štartov tohto mohutného nosiča bude pribúdať a mnohé z nich budú smerovať práve na MEO, či GTO dráhy, bez možnosti riadeného zostupu do atmosféry.
Obr. 5: Technologická platforma Blue Ring Pathfinder na vrchole druhého stupňa rakety pred uzavretím pod aerodynamický kryt.

Obr. 6: Štart 98 metrov vysokej rakety New Glenn zo 16. januára 2025 na kozmodróme Cape Canaveral.