Raketa Falcon-9v1.1 (2015-21B)

Falcon-9, 18. 4. 2015, 20:47 SELČ

ˇISS, 21:13 SELČ

Po sérii pozorovaní, ktoré som nazval Night of Dragon, tu tentokrát pridávam fotografiu posledného samostatne sa pohybujúceho objektu zo štartu 2015-21. Dragon CRS-6 je totiž už odvčera pevne spojený s ISS a oba kryty solárnych panelov zhoreli v atmosfére. Na klesajúcej orbite sa tak pohybuje okolo Zeme už len posledný stupeň rakety Falcon-9, ktorý vďaka svojim rozmerom a jasnej bielej farbe neprestáva tešiť oko pozorovateľa. Jeho prelet tentokrát skazilo len mierne presvetlenie oblohy po nedávnom západe Slnka. Aj pri tomto prelete, ktorý nastal 18. apríla 2015 o 20:47 SELČ, dosahoval úctyhodných 0 mag. Navyše sa náchadza na dráhe o výške len 190 x 300 km, takže sa pohyboval po oblohe slušnou uhlovou rýchlosťou. Práve pre lepšiu predstavu o rýchlosti pohybu tu pridávam aj fotografiu preletu ISS, ktorý som na rovnakom mieste oblohy zachytil o 21:13. Ako vieme, ISS je vo výške cca 400 km. Obe snímky majú expozíciu 20 sekúnd.
Falcon na svojej veľmi nízkej dráhe vydrží ešte tak maximálne tri dni, potom ho čaká neodvratný, no veľmi spektakulárny zánik v atmosfére - a opäť aj možnosť, že nejaký jeho kus dopadne niekomu do záhrady.

Night of Dragon II: Dragon CRS-6 a Falcon-9v1.1

Dragon CRS-6, 16.4. 2015, 21:26 SELČ

Večer 16. apríla 2015 som využil ďalšiu (a poslednú) príležitosť k pozorovaniu dvoch objektov zo štartu 2015-21. Tentokrát ale pozorovanie hodne komplikovala silná vysoká oblačnosť, ktorá prekrývala drvivú väčšinu oblohy. Preto som sa tentokrát ani nepokúsil pozorovať slabé kryty solárnych panelov a zameral som sa len na raketu Falcon-9 a Dragon.

Falcon-9v1.1, 21:00 SELČ

Práve raketa prelietaval z tejto dvojice ako prvá, pričom kulminovala takmer v zenite. Žiaľ na snímku kvôli spomínanej oblačnosti nie je veľmi výrazná, po skončení 20 sekundovej expozície sa však dostala do "diery" v oblakoch, kde sa naplno prejavila - v kulminácii jej jasnosť vyhupla až do záporných hodnôt (odhadom tak asi na -0,5 mag).

Pri čakaní na prelet Dragonu som sa opäť spoliehal primárne na predpoveď NASA serveru Spot the Station, ktorý však tentokrát už nesklamal. Dragon prelietal asi minútu po ISS, pričom dosiahol jasnosti niečo vyše
1 mag. Jeho snímka je však opäť trochu pokazená oblačnosťou. Ak sa pri zajtrajšom dokovaní zo stanicou nič nepokazí, išlo o poslednú možnosť pozorovať túto zásobovaciu loď samostatne.

Night of Dragon: Dragon CRS-6, Falcon-9v1.1 a oba kryty solárnych panelov (štart 2015-21)

Dragon CRS-6, 15.4. 2015, 21:04 SELČ

Väčšinou som pri pozorovaniach pomerne dôsledný a všetko si zorganizujem tak, aby som postíhal

Štart rakety Falcon-9 s Dragonom CRS-6

bez zhonu poctivo nasnímať všetko, čo som si naplánoval. Tentokrát to ale nebolo možné. 15. apríla 2015 som si totiž zaumienil odfotografovať všetky objekty zo štartu zásobovacej lode Dragon CRS-6, ktorá sa na svoju cestu k ISS úspešne vydala deň predtým. Nešlo tak len o Dragon samotný, ale aj o posledný stupeň rakety Falcon-9 a dva kryty solárnych panelov, ktoré tiež ostali na dráhe. V minulosti som už všetky tieto objekty zvlášť fotografoval (vid napr. tu a tu), no ani raz všetky štyri počas toho istého večera. No tak ako v minulosti, aj teraz nastal problém s neznalosťou aktuálnych elementov dráhy a presným zidentifikovaním objektov, o tom ale neskôr. To však ešte nebol taký problém ako to, že som krátko za sebou prelietavajúce objekty ledva stíhal nasnímať (čo sa nakoniec síce podarilo, avšak za cenu zníženej kvality niektorých fotografii). Prelietavali totiž v pomerne krátkom slede za sebou, no zároveň ako na potvoru v takej vzájomnej vzdialenosti, že ich nebolo možné zaznamenať na jednu snímku.:-) No ale poďme po porade...

Kryt solárneho panelu - objekt 2015-21C, 21:00 SELČ

Ako prvý som očakával prelet samotného Dragonu CRS-6, ktorý sa má pozajtra spojiť s ISS. Tu ale predstavuje základný problém klasicky to, že pred spojením uskutočňuje Dragon viacero manévrov, ktoré hodne pozmeňujú jeho dráhu, takže šanca dopátrať sa k naozaj aktuálnym elementom pred dokovaním často neexistuje. Spoliehal som sa tak na informácie z nie veľmi presného, no zvyčajne dobre informovaného NASA serveru Spot The Station, kde bol uvedený prelet Dragonu približne v tom čase, ako aj prelet ISS (s kulmináciou o 20:41 SELČ). ISS v danom čase preletela, no Dragona nikde. Po dlhšom čakaní stále nič, o 20:59 som však nad SZ obzorom na očakávanej pozícii spozoroval krátky záblesk, a o chvíľu ďalší. Tu už som tušil, že nejde o Dragon, ale o jeden z krytov jeho solárnych panelov (s najväčšou pravdepodobnosťou označený ako 2015-21C),  ktorý však aj tak prichádzal o niečo skôr, ako uvádzali najnovšie TLEs získané zo Space-tracku (čo však vzhľadom na ich nestabilnú dráhu nie je až takým prekvapením). Tak som naň namieril fotoaparát s prednastavenou 25 sekundovou expozíciou a začal snímať. Pre tieto kryty sú typické krátko-periodické zmeny jasnosti (súvisiace s ich tvarom a rotáciou), ktoré som na uvedenej snímke objektu 21C dobre zaznamenal. Konkrétne sú tam zachytené tri maximá, pri ktorých bola dosiahnutá jasnosť vyše 3 mag (pri strednom záblesku dokonca nakrátko blikol až k 1 magnitúde).

Druhý kryt panelu - objekt 2015-21D, 21:01 SELČ

Avšak pokiaľ mi fotoaparát spracovával šum, už som na podobnej dráhe zahliadol ďalší rýchlo sa pohybujúci "blikajúci" objekt - druhý panel s označením 2015-21D. Kedže som vedel, že zachviľu sa budú blížiť ďalšie objekty, znížil som expozíciu na 15 sekúnd a v trochu horšej kvalite (aj vplyvom oblačnosti) som zaznamenal prelet aj tohto krytu s dvomi maximami jasnosti (opäť vyše 3 mag).

Oddelenie krytov a následné rozovretie solárnych panelov Dragonu 

Pre lepšiu predstavu o funkcii týchto krytov tu pridávam aj zaujímavú sekvenciu snímok zo samotného Falconu-9, na ktorej je zachytené oddelenie panelov od Dragonu krátko po včerajšom navedení na obežnú dráhu. Ktorý z krytov ale predstavuje objekty D a C si netrúfam s istotou povedať (aj keď možno nižšie letiaci objekt C predstavuje kryt "odlietavajúci" napravo - tipujúc vzhľadom na sklon lode k zemskému povrchu).

Druhý stupeň rakety Falcon-9, 21:02 SELČ

Ale späť k fotografovaniu. Po nasnímaní druhého krytu mi opäť ani poriadne nestihlo spracovať šum a už som zahliadol nad obzorom ďalší objekt, tentokrát s väčšou a stabilnou jasnosťou. Tu som si nebol istý, či ide o samotný Dragon, alebo jeho raketu Falcon-9, priklonil som sa však k druhej možnosti (čo sa mi aj dodatočne potvrdilo). Kedže som si ale nebol istý ani v tom, za aký čas pôjde ďalší, posledný objekt (teda Dragon), expozíciu som nastavil len na 10 sekúnd. Druhý stupeň Falconu na nízkej obežnej dráhe je klasicky veľmi dobre pozorovateľným objektom, pričom aj tentokrát dosahoval jasnosť asi 0 mag.

No a opäť, krátko na to, ako raketa vstúpila do zemského tieňa, som spozoroval stúpať nad obzor ďalší objekt, ktorý už samozrejme nemohol byť ničím iným, iba samotným Dragonom CRS-6. Išlo tak už o môj tretí pozorovaný Dragon (po CRS-3 a 4). Jeho jasnosť bola porovnateľná s Falconom, možno len o pár desatín magnitúdy slabšia. Pri jeho snímaní som už zväčšil ISO aj dĺžku expozície na 15 sekúnd.

V prípade dobrého počasia bude možné pravdepodobne všetky štyri objekty pozorovať aj nasledujúci večer, avšak opäť s nejasnosťami predpovede hlavne čo sa týka Dragonu (ktorý bude mať len pol dňa pred spojením s ISS) a tiež s nie veľkou istotou, že na orbite budú aj oba kryty solárnych panelov. Ako som už spomenul, ich orbity sú veľmi nestabilné, rýchlo klesajú (ide totiž o relatívne ľahké a plošne rozmerné objekty) a tak minimálne nižšie letiaci objekt C už možno medzitým zhorí v atmosfére. Najväčšiu istotu ale poskytuje robustný stupeň Falconu-9, ktorý z pôvodnej dráhy (cca 200 x 350 km) klesá oveľa pomalšie a vo vesmíre tak vydrží ešte asi týždeň.

No a ešte pár zaujímavostí k včerajšiemu štartu Dragonu CRS-6. Problém so zhonom pri snímaní všetkých štyroch objektov určite nemali vo Veľkej Británii a časti západnej Európy, odkiaľ bolo tesne po štarte možné pozorovať všetky štyri objekty letiace v blízkej formácii (nad nami boli žiaľ už v zemskom tieni). No a pri tomto štarte opäť došlo aj k zaujímavému experimentu s pristátím prvého stupňa rakety na plávajúcu plošinu v Atlantickom oceáne. Pokus síce žiaľ opäť nevyšiel, priniesol však efektný výbuch (obr. vľavo hore) a dôležité dáta, ktoré spoločnosti SpaceX už hádam v najbližšom čase pomôžu tento experiment zopakovať - tentokrát samozrejme úspešne.

ISS + Plejády a Venuša

Fotografie bežných preletov samotnej ISS tu na blog už často nedávam. Sledovanie tohto najväčšieho ľuďmi vytvoreného objektu na orbite síce vždy poteší, ale pre skúsenejšieho pozorovateľa je to už predsa len tak trochu aj klišé. Teraz však urobím výnimku, pretože ISS prelietala popri nádhernom a výnimočnom astronomickom zoskupení planéty Venuša a hviezdokopy Plejády, ktoré od seba delili len asi 2°. Fotografia vznikla 10. apríla 2015 o 21:55 SELČ, expozícia trvala 25 sekúnd.

Iridium 6 & Iridium 51

Snímku zachytávajúcu dvojitý záblesk družíc Iridium sa mi po dlhej dobe podarilo nasnímať 26. marca 2015 o 18:58 SEČ. Išlo pritom o príjemné prekvapenie, pretože spoliehajúc sa čisto na predpoveď serveru heavens-above.com som pôvodne počítal len zo zábleskom prvého, jasnejšieho Iridia 6 (ktoré dosiahlo asi -8 mag). S jeho dohasínaním som však asi 5° za ním spozoroval zjasňovanie druhého satelitu, ktorý asi desať sekúnd po maxime prvého dosiahol niečo vyše -1 mag. Až dodatočne som zistil, že išlo o satelit Iridium 51, ktorý mi zhodou okolnosti pripravil podobné prekvapenie už pred necelými dvoma rokmi, keď bol ešte v páre so satelitom Iridium 7 (bližšie info vid tu). Teraz vysvitlo, že ho medzičasom presunuli na orbitálnu pozíciu satelitu Iridium 6, ktorý má pravdepodobne vážnejšie technické problémy, ako mal Iridium 7. No a ako to už so záložnými satelitmi siete Iridium býva, obľúbený server heavens-above.com ich neuvádza v databáze svojich predpovedí, takže ak ste nepoučitelný ako ja a nepozriete si detailnejšie predpovede (napr. na serveri calsky.com), Iridium 51 vás neprestane takto prekvapovať. Čo sa týka jasného Iridia 6, ten je v mojej zbierke zábleskov novinkou. Odštartoval 5. mája 1997 z kalifornského Vandenbergu spolu so satelitmi Iridium 4 - 8.

Takto budú vyzerať satelity novej generácie Iridium-NEXT. 

Mimochodom, je otázne, ako dlho vôbec ešte bude možné známe záblesky satelitov Iridium pozorovať. Už tento rok sa chystá začiatok budovania siete novej generácie Iridium-NEXT, ktorá plne nahradí všetky súčasné satelity asi do roku 2020, pričom mnohé zo starých satelitov budú vyradené dávno pred tým. A pri pohľade na tieto nové satelity je zrejmé, že ich antény s veľkou pravdepodobnosťou nebudú produkovať časté a jasné predikovateľné záblesky porovnateľné so súčasnými, ktoré budú postupne sťahované z operačnej orbity a prestanú byť orientované v priestore, niektoré budú deorbitované. Výsledkom bude každopádne strata možnosti pravidelných predpovedí zábleskov. Preto odporúčam vychutnať si záblesky súčasných Iridií čo najviac, kým tu ešte táto možnosť je.

Posledné zbohom ATV-5

Posledná snímka ATV-5, 15. február, 18:17 SEČ, exp. 25 sekúnd

...a nejako takto dopadlo ATV-5 necelú hodinu po vzniku
horeuvedenej snímky

A je to tu! Tak ako som spomenul po včerajšom pozorovaní posledného spoločného preletu stanice ISS a lode ATV-5, dnes 15. februára 2015, nastala úplne posledná možnosť na pozorovanie tohto výnimočného európskeho kozmického nákladiaku. A to nielen zo Strednej Európy, ale vôbec! Už o necelú hodinu po nasnímaní tohto záberu ostalo z ATV-5 iba pár trosiek padajúcich do vôd južného Pacifiku. Fotografia totiž vznikla presne o 18:17 SEČ, len niekoľko minút pred tým, ako táto kozmická loď naposledy zapla svoje raketové motory, ktoré jej orbitálnu rýchlosť spomalili tak, že začala klesať do hustých vrstiev atmosféry, kde ju čaká neodvratné. Tento jej zánik zo stanice ISS (ktorá prelietala pár minút po ATVčku) síce sledovali astronauti, avšak myslím, že môžem zodpovedne prehlásiť, že spolu s ďalšími (no pravdepodobne nemnohými) stredoeurópskymi pozorovateľmi som jeden z posledných pozemšťanov, ktorý ATV uvidel v plnej kráse. A to doslova, pretože pri tomto jej poslednom prelete som pozoroval niečo, čo som nikdy pri sledovaní lodí ATV nevidel a už ani žiadnu príležitosť k tomu mať nebudem. A to záblesk tejto lode, ktorý v maxime presiahol 0 mag! Mimo neho dosahovala jasnosť lode asi 1 mag. Sledovanie tohto výnimočného záblesku možno súvisí s natočením ATV, ktoré sa kvôli spomínanému deorbit manévru musela pohybovať pohonnou jednotkou protismeru svojho letu. Pozn.: Na horeuvedenej fotografii sa v súhvezdí Veľkého voza do záberu priplichtil aj posledný stupeň rakety Titan-4B (2000-47B).

Jeden z posledných snímkov z interiéru ATV-5 aj s uloženým odpadom
(nie, astronautka Samantha Cristoforetti k nemu rozhodne nepatrí:)

Inak zánik ATV-5 mal byť pôvodne vedecky najzdokumentovanejším vstupom umelého telesa do atmosféry, pričom sa plánovalo nielen sledovanie z ISS, ale aj detailné snímkovanie zo špeciálne na to určeného lietadla. Na palube ATVčka sa mali nachádzať aj akési dve čierne skrinky (jedna od NASA, druhá od ESA), ktoré by prežili rozpad lode v atmosfére a ktoré by merali podmienky v nej počas jej zániku. Tento detailný výskum súvisí aj s prípravou na budúci zánik samotnej ISS. Kvôli tomu nemalo ísť pri ATVčku o klasický vstup do atmosféry, ale o tzv. plytký vstup, pri ktorom by perigeum dráhy lode nebolo znížené až tak výrazne (pravdepodobne len na nejakých 100 - 110 km), pričom by loď klesala do atmosféry pod menším uhlom a boli by tak napodobnené podmienky nekontrolovaného, prirodzeného vstupu telies do atmosféry. Avšak kvôli nedávnej poruche na jednej z batérii ATV-5 bol tento pokus o plytký vstup kvôli bezpečnosti odvolaný (nikto nechcel riskovať prípadnú stratu kontroly nad vyše 15-tonovou kozmickou loďou) a tak bol dnes uskutočnený klasický, "strmší" vstup. Kvôli tomu bol však zrušený aj plán na detailné sledovanie z lietadla a tiež bola odobratá jedna čierna skrinka (tá od NASA). Dodatočne možno povedať, že ani astronauti z ISS si zánik ATVčka až tak veľmi nevychutnali a v skutočnosti nasnímali len vzdialenú prachovú stopu, ktorá ostala v atmosfére po deštrukcii satelitu (vid obr. tu). Nemožno to tak porovnať s tým, čo videli astronauti pri zániku predošlého ATV-4 (vid tu). Inak na palube lode smerovalo ku svojmu zániku aj takmer 2,5 tony odpadu, ktorými astronauti naplnili jej vnútorný priestor až povrch (vid snímka vľavo hore), takže posledná ATV urobila ISSke poslednú veľkú službu - výrazne ju odľahčila a uvoľnila jej vnútorné priestory. No a čo ostáva povedať ku koncu? No hádam už len bez ďalších zbytočných slov jediné: Zbohom, ATV!

P.S.: Moje fotografie z posledných preletov ATV boli uverejnené aj na stránke ESA: http://blogs.esa.int/atv/2015/02/19/more-images-of-atvs-last-flight-from-slovakia/

Raketa Safir-1B (2015-006B)

15. februára 2015 som nafotil ďalší výnimočný úlovok. Tentokrát išlo o moje prvé pozorovanie umelého satelitu priamo z Iránu - konkrétne druhého stupňa rakety Safir-1B, ktorá nedávno vypustila satelit Fajr. 30 sekundová snímka vznikla presne o 5:34 SEČ a objekt na nej vykazuje pravidelné variácie jasnosti svedčiace o jeho rotácii. Na to, že ide o pomerne neveľký objekt, dosahoval v maximách vcelku vysokú jasnosť, pričom v najvyššom zaznamenanom maxime (označenom šípkou) presiahol 2 mag.

Raketa Safir krátko pred štartom 2. februára 2015

Ešte nedávno som si myslel, že možnosť odfotografovať iránsky satelit už nikdy mať nebudem. Pred pár týždňami sa totiž objavili neoverené, no hodnoverne pôsobiace správy hovoriace o tom, že Irán svoj pomerne krátky kozmický program kvôli nedostatku financií úplne ruší. A to aj v súvislosti s technickými problémami, ktoré ho údajne v posledných rokoch sprevádzali. Irán totiž medzi rokmi 2009 až 2012 vypustil z kozmodrómu Semnan v centrálnej časti krajiny celkovo 3 satelity, no následne napriek mnohým oznamovaným plánom žiadny úspešný štart neprichádzal a začali sa šíriť zvesti, že došlo k viacerým haváriám iránskych rakiet (predpokladá sa, že až k trom). Aj nový iránsky prezident údajne nebol kozmickému programu veľmi naklonený a tak keď sa nedávno objavili spomínané zvesti o konci iránskej kozmonautiky, nezdal sa byť veľký dôvod im neveriť. Avšak tu zrazu prekvapivo prišiel 2. februára 2015 štart rakety Safir so satelitom Fajr na dráhu o výške cca 230 x 470 km a vyzerá to tak, že iránska angažovanosť v kozme sa napriek zlým jazykom rozhodne nekončí. A to aj v súvislosti s dostavaním veľkého štartovacieho komplexu neďaleko súčasne používanej malej štartovacej rampy. Z nového komplexu budú  môcť štartovať oveľa výkonnejšie rakety, pretože súčasné Safiry naozaj nie sú žiadne terno. Na veľmi nízku obežnú dráhu dokážu vyniesť užitočný náklad o hmotnosti len niečo vyše 50 kg (čo je aj hmotnosť satelitu Fajr). No a ešte pár ďalších základných vecí k Safiru - ide o dvojstupňovú raketu na kvapalné pohonné látky (kombinácia asymetrického dimetylhydrazínu a oxidu dusičitého) o celkovej výške 22 metrov, ktorá pravdepodobne vznikla odvodením od iránskych balistických rakiet Šaháb-3. Mnou pozorovaný druhý stupeň má dĺžku len niečo vyše 3,1 metra a priemer 1,25 metra. V čase môjho pozorovania sa pohyboval na dráhe o výške 216 x 397 km, takže na orbite už vydrží len niekoľko týždňov.

ISS & ATV-5 naposledy

Európska zásobovacia loď ATV-5 "Georges Lemaitre" bola hlavným objektom mojich pozorovaní v auguste minulého roku. Na jej ceste k ISS som ju fotografoval celkovo pri piatich preletoch, z toho trikrát vo formácii s ISS. Tentokrát, po viac ako pol roku, som ju s ISS odfotografoval opäť, tentokrát pri jej odlete od stanice, keď jej ostáva posledných 24 hodín života. Zajtra bude nad Pacifikom riadene navedená do ohnivej náruče zemskej atmosféry. Týmto sa skončí nielen táto misia, ale aj éra európskych lodí ATV vôbec. Osobne si myslím že je to veľká škoda, kedže išlo o naozaj kvalitné a objemné kozmické lode, ktoré bez veľkej nadsádzky možno nazvať doterajším vrcholom európskej kozmonautiky. O to viac je horeuvedená snímka výnimočnejšia.

Manévre lode ATV-5 ešte počas jej letného približovania k ISS.
K dnešnému oddeleniu od stanice došlo presne o 14:42 SEČ

Vznikla presne 14. februára o 19:15 SEČ, pričom loď ATV-5 je s ISS zachytená na 30 sekundovej expozícii. ATV-čko sa na nej pohybuje necelých 10° pred stanicou, pričom kvôli nie najpriaznivejšiemu fázovému uhlu dosahuje pomerne nízku jasnosť asi 2 mag. Na snímke je zachytený aj celý prechod ATV do zemského tieňa, ktorý nastal blízko hviezdy ι Cep. Stanica dosahovala niečo vyše -2 mag a do tieňa vstúpila na rovnakom mieste krátko po skončení expozície. Hoci je toto určite jedna z historicky posledných snímok zachytávajúcich spoločný prelet ISS a ATV vôbec, nemusí to byť aj úplne posledná snímka samotného ATV. Zajtra totiž nastane ešte jedna príležitosť na jej sledovanie, tesne pred jej navedením do atmosféry a ja si ju určite nenechám ujsť...;)

COSMO-SkyMed 2

Taliansku radarovú družicu COSMO-SkyMed 2 som nasnímal 5. februára 2015 o 18:16 SEČ pri jej dlhom a jasnom záblesku, ktorý v maxime dosahoval asi -3 mag. Na záblesk som bol pripravený vďaka experimentálnej predpovedi serveru Calsky, ktorá vyšla takmer dokonale, avšak uvádzala o niečo nižšiu jasnosť -2,1 mag. Prekvapila ma aj dĺžka záblesku - už na začiatku 30 sekundovej stopy mal satelit asi 1 mag, pričom postupne zjasňoval až na spomínané maximum (ku koncu stopy), následne približne rovnako dlhý čas klesal na pôvodnú jasnosť (jeho normálna "nezáblesková" jasnosť pri prelete pritom mala byť len 3,7 mag). Neďaleko začiatku stopy je zaznamenaná aj známa kométa C/2014 Q2 (Lovejoy), ktorá síce už teraz slabne, avšak ešte pred pár týždňami dosahovala jasnosti vyše 4 mag a bola veľmi populárnym objektom mnohých pozorovateľov (vrátane mňa). Jej výrazná zelená farba je aj teraz na snímke dobre zreteľná.

Podoba satelitu SkyMed na orbite

Družica COSMO-SkyMed bola vypustená na orbitu 9. decembra 2007 pomocou rakety Delta 2 z amerického Vandenbergu ako druhá z celkovo štyroch družíc talianskeho projektu COSMO (skr. z Constellation of Small Satellites for Mediterranean basin observation). Ide o flotilu neveľkých, no výkonných radarových prieskumných družíc, ktoré sú zamerané hlavne pre snímkovanie oblasti Stredozemného mora. Hoci som ju zaradil do kategórie civilných družíc, bežne slúži aj pre potreby talianskeho ministerstva obrany. Ústredným prístrojom družice je SAR anténa o rozmeroch 5.7×1.4 m, ktorá umožňuje poskytovať radarové snímky v rozlíšení až 1 meter. Práve táto anténa je zdrojom častých a jasných zábleskov týchto družíc. COSMO-SkyMed 2 sa v súčasnosi nachádza na dráhe o výške 621 x 623 km.

Neobvyklé pozorovania: Umelé "kométy"

Obr. 1. Veľmi jasná umelá kométa spôsobená raketovým stupňom Centaur
vypúšťajúcim palivo po vynesení vojenských družíc NOSS 3-4. Objekt
vľavo je Venuša. Pozorované 15. júna 2007 v Iráne, autor B. Tafreshi

V ďalšej časti seriálu o neobvyklých pozorovaniach súvisiacich s umelými satelitmi porozprávam o fenoméne tzv. umelých komét. Narozdiel od minule spomínaných vstupov umelých telies do atmosféry tento úkaz zväčša nezaujme úplných laikov náhodou mrknúcich na oblohu, ale skôr skúsených pozorovateľov, ktorých však vie tiež pekne vyviesť z miery...

Obr. 2. Snímka umelej kométy spôsobenej raketou po štarte družice
DMSP F-18. Na snímke je viditeľné aj rozsiahle, no nie veľmi výrazné
kruhové halo. Fotografované 18. októbra 2009, autor  F. Bellini

Zažilo to už viacero amatérskych astronómov. Pri bežnom pozorovaní oblohy ich pozornosť náhle upúta niečo, čo tam nemá čo robiť. V tomto prípade ide o jasný, relatívne rýchlo sa pohybujúci hmlistý objekt, často krát s akýmsi "chvostom", nápadne pripomínajúcim kométu. Každý čo i len trochu znalý pozorovateľ ale vie, že o skutočnú kométu ísť nemôže a mnohým spočiatku hodne vŕta hlavou, o čo vlastne ide. V týchto prípadoch ale samozrejme netreba prepadať tzv. UFO panike, ale opäť hľadať vysvetlenie v ľudských aktivitách na obežnej dráhe Zeme. Za tieto umelé kométy totiž môžu Slnkom osvetlené plynné látky vypúšťané z umelých družíc, ktoré sa rýchlo rozptyľujú do vesmírneho priestoru. Najčastejšie pritom ide o prebytočné palivo, ktoré je vypúšťané z posledných stupňov rakiet krátko po tom, ako vynesú na orbitu svoj náklad.

Obr. 3.  Špirálový efekt spôsobený rotáciou telesa - v tomto prípade
havarijne štartujúcej ruskej balistickej rakety Bulava.
Pozorované v Nórsku 9. decembra 2009

Ide totiž o to, že pri vynášaní satelitov často nie je spotrebované všetko palivo, ktorým sú nádrže rakiet naplnené. Niekedy ide aj o stovky kilogramov reziduálneho tekutého paliva, ktoré bolo v minulosti ponechávané len tak v raketách, pričom sa nepočítalo s tým, že to môže v budúcnosti spôsobiť problémy. Často sa ale stávalo, že toto zvyškové palivo (hlavne hypergolického typu) po čase explodovalo a raketové stupne tak roztrhalo na tisícky kúskov nebezpečného kozmického odpadu. Bolo jasné, že tento problém treba riešiť a v prípade, že nebola možnosť kontrolovane deorbitovať celý raketový stupeň do atmosféry, musel sa nájsť iný spôsob. No a ten spočíva v onom jednoduchom vypustení zvyškového paliva cez ventily rakiet do vesmírneho priestoru. Treba však povedať, že ešte v nedávnej minulosti mnohé kozmické agentúry v tomto neboli veľmi poctivé a neunúvali sa posledné stupne ani deorbitovať ani ich zbaviť paliva, čo v mnohých prípadoch prispelo k spomínanému nárastu kozmického odpadu. V súčasnosti je už ale postoj iný a drvivá väčšina z nich to poctivo dodržuje, takže pozorovania umelých komét sú stále častejšie.

Obr. 4. Vypúšťanie reziduálneho paliva raketou H-2A po vynesení
satelitu ALOS-2. Fotografované 24. mája 2014, autor  L. Bahneman

Vypúšťanie paliva je samozrejme presne riadené, takže tieto javy nie sú náhodné ako v prípade minule spomínaných nekontrolovaných vstupov telies do atmosféry. Problém je však v tom, že ide o technický detail, ktorého presný čas kozmické agentúry zväčša vôbec nezverejňujú, a to je práve dôvod, prečo sa naň aj skúsení amatérsky pozorovatelia nemôžu stopercentne pripraviť a pozorujú ho zväčša vďaka šťastiu. Zvyčajne dôjde k vypusteniu paliva niekoľko hodín po štarte, pričom v závislosti od jeho množstva môže spomínaný proces trvať od niekoľkých desiatok sekúnd až po desiatky minút. Keďže hustota priestoru v okolí Zeme je extrémne nízka (aj keď o úplné vákuum nejde), vypúšťané palivo sa rozptyľuje pozdĺž obežnej dráhy telesa veľmi rýchlo a tak po skončení procesu tento difúzny jav rýchlo slabne a zvyčajne pri nasledujúcom obehu telesa už nie je viditeľný vôbec.

Obr. 5. Prstencové halo spôsobené  raketou Falcon-9 po vynesení satelitu
CASSIOPE 1, fotografované 29. septembra 2013, autor T. Ryan'Avo

A čo presne môžme pri pozorovaní tohto javu vlastne očakávať? Samozrejme aj tu záleží na mnohých faktoroch, ako je výška satelitu, jeho pozičný uhol voči pozorovateľovi, či množstvo vypúšťaných plynov. Porovnanie s kométou je ale v mnohých prípadoch naozaj vcelku trefné. Umelé kométy majú často podobu akéhosi hmlistého obláčiku, ktorý je zvyčajne deformovaný do kónického tvaru, niekedy je dokonca viditeľný len úzky a dlhý difúzny chvost. V iných prípadoch žiadny chvost ani kónický tvar nevidíme, ale pozorujeme kruhovitý obláčik, prstenec, či dokonca sústavu sústredných prstencov rôznej jasnosti (vid obr. 5). Občas je pozorované aj vo veľkej uhlovej vzdialenosti od centrálneho difúzneho objektu rozsiahle kruhové halo, ktoré však zväčša nie je veľmi výrazné a prejaví sa až na fotografiách (obr. 2). V prípade, že satelit vypúšťajúci palivo nie je celkom stabilizovaný a rotuje okolo svojej osi, je zriedkavo možné pozorovať veľmi spektakulárny špirálový efekt, ktorý si nie divu mnohí náhodní pozorovatelia vysvetľujú ako UFO. Nie celkom korektný, ale veľmi pekný ukážkový príklad takéhoto javu je na obr. 3 (ide totiž o fotografiu zo záverečnej fázy prebiehajúceho štartu, nie z objektu vypúšťajúceho plyny na orbite).

Obr. 6. Typický kónický tvar umelej kométy. Zdrojom bol stupeň
Centaur vynášajúci vojenskú družicu NROL-35. Fotografované
13. decembra 2014, autor S. Petersen

Samotný satelit pri tomto jave nemusí byť vôbec viditeľný. Objekty na LEO dráhe sú síce bežne bezproblémovo viditeľné v "hlave" takejto kométy, avšak objekty nachádzajúce sa napr. na HEO dráhe sú viditeľné práve len vďaka difúznemu javu. Na vysokých dráhach je navyše pohyb umelých komét samozrejme oveľa pomalší a teda aj dlhšie pozorovateľný (niekedy aj desiatky minút). Jasnosť týchto javov je opäť rôzna. Od naozaj veľmi jasných "komét", dosahujúcich niekedy až záporné magnitúdy (vid výnimočný obrázok 1 úplne hore) až po nenápadné hmlovinky pozdĺž stopy satelitu, ktoré si možno všimnúť zväčša len na dlhoexpozičných fotografiách (obr. 4).

Obr. 7. Veľmi pekná snímka preletu ISS (dole) a kometárne
vyzerajúceho raketoplánu Discovery vypúšťajúceho odpadovú vodu.
Fotografované 9. septembra 2009, autor C. Perry

Hoci je vypúšťanie reziduálneho paliva rakiet najčastejšou príčinou tohto javu, nie je samozrejme jedinou. Môže ho spôsobiť v podstate akákoľvek iná udalosť súvisiaca s rozptylom plynov vo vesmíre, napr. expanzia už spáleného paliva pri zážihoch raketových motorov. Niekedy je umelá kométa dokonca vytvorená pre čisto vedecké účely. Ako príklad môžme spomenúť vôbec prvú umelú kométu, ktorá bola zámerne vytvorená ešte v roku 1959, keď sonda Luna 1 na ceste k Mesiacu vypustila oblak sodíkových pár. Ten bol sledovaný pozemskými ďalekohľadmi a z rýchlosti jeho rozptylu bola presne určovaná hustota medziplanetárneho priestoru. Ešte donedávna boli pomerne časté pozorovania umelých komét aj pri letoch amerických raketoplánov. Tie nevypúšťali prebytočné palivo, ale odpadovú vodu, ktorá často vytvárala za raketoplánmi dlhé úzky chvosty (obr. 7). Keďže v súčasnosti nám už raketoplány nelietajú, vychutnať si ich už nemôžeme, avšak ako som spomínal, vďaka poctivejšiemu prístupu kozmických agentúr pravdepodobnosť pozorovania umelých komét narastá. Pokiaľ sa dá, treba len skúsiť pozorovať posledné stupne rakiet relatívne krátko po ich štarte a v prípade, že máte trochu šťastia, odmenia vás pekným nebeským divadlom.