nedeľa 24. mája 2015

Záblesk Irídia 68


Záblesk Iridia 68 som nasnímal 24. mája 2015 o 22:30 SELČ. Satelit sa pri ňom pohyboval popri Venuši a dosiahol jasnosti asi -2 mag. Toto "Iridiumko" nie je pritom novinkou v mojej zbierke, nakoľko som jeho záblesk prvýkrát nasnímal už  pred takmer dvoma rokmi (vid tu).

pondelok 18. mája 2015

Sojuz-U (2014-21B)

17. máj 2015, 22:38, exp. 30 sekúnd
Predštartovná príprava rakety Sojuz-U

17. mája 2015 o 22:38 SELČ som po viac ako roku opäť nasnímal posledný stupeň rakety Sojuz-U zo štartu 2014-21. Tento obyčajný stupeň typu Block-I sa odvtedy stal jedným z mojich najobľúbenejších umelých objektov na oblohe, kedže vďaka jeho rýchlej, pravidelnej rotácii sa na dlhoexpozičnej snímke vždy prejaví ako "šnúra perál". Od môjho posledného pozorovania (vid tu) sa však očividne skrátila perióda jeho rotácie. Na terajšej 30-sekundovej snímke si možno všimnúť 10 maxím, pričom na rovnako dlhej snímke spred roka ich bolo až 16. Predpokladám, že to súvisí s trením o zvyšky atmosféry, ktoré síce na danej výške (431 x 682 km) nie je veľmi veľké, avšak po čase sa vždy prejaví. Okrem toho pri niektorých vysokých preletoch tohto telesa možno pozorovať aj kratučké sekundárne bliknutia medzi hlavnými maximami, čo som si všimol prvýkrát pri pozorovaní z 14. mája (vid foto vpravo dole), keď raketový stupeň prechádzal cez súhvezdie Veľký voz. Niektoré z týchto bliknutí som tu označil šípkami. Pri dnešnom pozorovaní však viditeľné neboli.
14. máj 2015, 22:47, exp. 25 sekúnd 

No a k tomuto objektu sa nepriamo viaže ešte jedna aktualitka. Náklad tejto rakety, satelit Egyptsat-2 sa totiž takmer rok po štarte, v apríli 2015 úplne pokazil a v súčasnosti je tak už rovnako ako jeho raketa len kusom kozmického odpadu.

nedeľa 17. mája 2015

IGS-Optical 5


Najmodernejší japonský špionážny satelit IGS-Optical 5 som nasnímal 16. mája 2015 o 22:29 SELČ. Na 30 sekundovej expozícií je zaznamenaný prelet satelitu od súhvezdia Pastier do Veľkého voza. Jeho jasnosť dosahovala v maxime asi 2,5 mag.
Štart satelitu IGS-Optical 5 z Tanegašimy

Tento satelit štartoval z japonskej Tanegašimy 26. marca tohto roku pomocou rakety H-2A, pričom jeho dráha začala byť hneď po štarte vďaka dohode japonskej a americkej vlády prísne utajovaná, čo však samozrejme nepredstavovalo pre pozorovateľov satelitov zásadnejší problém a tak dnes už vieme, že satelit sa pohybuje na orbite o výške 512 x 514 km so sklonom 97,5°. Spolu s dráhou je však v súvislosti s týmto satelitom utajovaných aj mnoho iných vecí, napr. nikto nepozná ani jeho presnú podobu. Avšak ako už z názvu vyplýva, je známe (a dokonca oficiálne potvrdené) to, že ide o optický špionážny satelit, ktorý je najmodernejším doplnkom japonskej flotily vojenských satelitov IGS, oficiálne určených hlavne pre sledovanie Severnej Kórei, no pravdepodobne aj Číny. Tie sa okrem optických satelitov skladajú aj z radarových prieskumných satelitov, pričom najnovší satelit z tejto kategórie štartoval len niečo vyše mesiac pred IGS-Optical 5.

Kedže toto bol už desiaty štart programu IGS, satelit je niekedy označovaný aj ako IGS-10, pričom predstavuje prvý exemplár z pravdepodobne tretej generácie japonských fotoprieskumných satelitov. Kedže na rakete H-2A štartoval IGS-O 5 samostatne (väčšina predošlých satelitov IGS štartovala v páre - optický + radar satelit), predpokladá sa, že je aj podstatne väčší a hmotnejší ako jeho predchodcovia, pričom vzhľadom na nosnosť rakety na danú orbitu môže vážiť až 4 tony. Aj rozlíšenie ním získaných snímkov je určite väčšie, pričom dosahuje asi 40 cm/pixel, podľa niektorých zdrojov dokonca až 30 cm/pixel.

Piati najlepší špióni orbity


A práve v súvislosti s rozlíšením tohto satelitu tu pridávam aj malý rebríček, v ktorom uvádzam 5 najvýkonnejších fotoprieskumných satelitov súčasnosti. Smerodajným kritériom je samozrejme predpokladané rozlíšenie týchto satelitov, ktoré však v prípade vojenských satelitov samozrejme nie je stopercentne potvrdené, iba odborníkmi odhadované. Každopádne poradia v tomto rebríčku by z dostupných údajov mali plus/mínus sedieť a ak máte paranoidný pocit, že vás niečo, alebo niekto z vesmíru sleduje, môžte si z daného rebríčka vklude vybrať :-) 

5.   IGS-Optical 5 (Japonsko) - práve tento satelit môžme vďaka predpokladanému rozlíšeniu 30 - 40 cm/pixel zaradiť na piate miesto, pričom 40 cm/pixel je považované za pravdepodobnejší odhad. Na orbite sa zatiaľ nachádza len tento jeden exemplár tohto satelitu
Predpokladaná podoba satelitu Persona

4.   Persona (Rusko) - táto nová generácia ruských optoelektronických satelitov môže dosiahnuť rozlíšenie 30 - 33 cm/pixel, pričom na orbite o výške cca 750 km sú momentálne 2 tieto satelity (Kosmos-2441 a Kosmos-2486), z nich je operačnom nasadení pravdepodobne len posledný z menovaných, na tento rok sa však chystá štart ďalšieho takéhoto satelitu

Helios-2
3.   Helios-2 (Francúzsko) - tento najvýkonnejší typ francúzskeho špionážneho satelitu poskytuje snímky, na ktorých sa môže po počítačovom spracovaní dosiahnuť rozlíšenie údajne až 25 cm/pixel, bez toho jeho plne efektívne rozlíšenie dosahuje 35 cm/pixel. Na orbite o výške cca 680 km sú momentálne dva tieto satelity (Helios-2A s Helios-2B).

Kobalt-M
2.   Kobalt-M (Rusko) - hoci sú tieto optické satelity založené na dnes už zastaranom princípe návratových puzdier s klasickým filmom, umožňujú dosiahnuť rozlíšenie 25 - 30 cm/pixel. Pohybujú sa na veľmi nízkych obežných dráhach a hoci momentálne nie je na orbite žiadny, na tento rok sa chystá štart pravdepodobne úplne posledného exempláru tohto satelitu (viac info je uvedeného v mojom zázname jeho pozorovania)

Predpokladaná podoba KH-11
1.   KH-11 (USA) - nad všetkými ostatnými špionážnymi satelitmi vysoko kraľuje program KeyHole-11 Spojených štátov amerických, ktorého satelity môžu dosiahnuť rozlíšenie až okolo 10 cm/pixel. Na orbite sa momentálne nachádzajú štyri (USA-161, USA-186, USA-224 a USA-245), viac informácií o nich je pri záznamoch mojich pozorovaní (napr. tu a tu)

Ak by sme do horeuvedeného rebríčka nerátali len vojenské satelity, zmestil by sa tam aj americký komerčný satelit WorldView-3, ktorý preukázateľne dosahuje rozlíšenie až 31 cm/pixel (viac info tu). Inak sa daný rebríček môže v priebehu najbližších rokoch hodne zmeniť. Pomerne málo známych informácií je napr. o čínskych špionážnych satelitoch, ktoré sa síce podľa dostupných údajov nemohli do súčasného rebríčka umiestniť (ich maximum dosahuje asi 50 cm/pixel), avšak povráva sa, že chystajú satelit porovnateľný s americkými KeyHole. No uvidíme...

sobota 18. apríla 2015

Raketa Falcon-9v1.1 (2015-21B)

Falcon-9, 18. 4. 2015, 20:47 SELČ
ˇISS, 21:13 SELČ
Po sérii pozorovaní, ktoré som nazval Night of Dragon, tu tentokrát pridávam fotografiu posledného samostatne sa pohybujúceho objektu zo štartu 2015-21. Dragon CRS-6 je totiž už odvčera pevne spojený s ISS a oba kryty solárnych panelov zhoreli v atmosfére. Na klesajúcej orbite sa tak pohybuje okolo Zeme už len posledný stupeň rakety Falcon-9, ktorý vďaka svojim rozmerom a jasnej bielej farbe neprestáva tešiť oko pozorovateľa. Jeho prelet tentokrát skazilo len mierne presvetlenie oblohy po nedávnom západe Slnka. Aj pri tomto prelete, ktorý nastal 18. apríla 2015 o 20:47 SELČ, dosahoval úctyhodných 0 mag. Navyše sa náchadza na dráhe o výške len 190 x 300 km, takže sa pohyboval po oblohe slušnou uhlovou rýchlosťou. Práve pre lepšiu predstavu o rýchlosti pohybu tu pridávam aj fotografiu preletu ISS, ktorý som na rovnakom mieste oblohy zachytil o 21:13. Ako vieme, ISS je vo výške cca 400 km. Obe snímky majú expozíciu 20 sekúnd.
Falcon na svojej veľmi nízkej dráhe vydrží ešte tak maximálne tri dni, potom ho čaká neodvratný, no veľmi spektakulárny zánik v atmosfére - a opäť aj možnosť, že nejaký jeho kus dopadne niekomu do záhrady.

piatok 17. apríla 2015

Night of Dragon II: Dragon CRS-6 a Falcon-9v1.1

Dragon CRS-6, 16.4. 2015, 21:26 SELČ
Večer 16. apríla 2015 som využil ďalšiu (a poslednú) príležitosť k pozorovaniu dvoch objektov zo štartu 2015-21. Tentokrát ale pozorovanie hodne komplikovala silná vysoká oblačnosť, ktorá prekrývala drvivú väčšinu oblohy. Preto som sa tentokrát ani nepokúsil pozorovať slabé kryty solárnych panelov a zameral som sa len na raketu Falcon-9 a Dragon.
Falcon-9v1.1, 21:00 SELČ

Práve raketa prelietaval z tejto dvojice ako prvá, pričom kulminovala takmer v zenite. Žiaľ na snímku kvôli spomínanej oblačnosti nie je veľmi výrazná, po skončení 20 sekundovej expozície sa však dostala do "diery" v oblakoch, kde sa naplno prejavila - v kulminácii jej jasnosť vyhupla až do záporných hodnôt (odhadom tak asi na -0,5 mag).

Pri čakaní na prelet Dragonu som sa opäť spoliehal primárne na predpoveď NASA serveru Spot the Station, ktorý však tentokrát už nesklamal. Dragon prelietal asi minútu po ISS, pričom dosiahol jasnosti niečo vyše
1 mag. Jeho snímka je však opäť trochu pokazená oblačnosťou. Ak sa pri zajtrajšom dokovaní zo stanicou nič nepokazí, išlo o poslednú možnosť pozorovať túto zásobovaciu loď samostatne.

štvrtok 16. apríla 2015

Night of Dragon: Dragon CRS-6, Falcon-9v1.1 a oba kryty solárnych panelov (štart 2015-21)

Dragon CRS-6, 15.4. 2015, 21:04 SELČ
Väčšinou som pri pozorovaniach pomerne dôsledný a všetko si zorganizujem tak, aby som postíhal
Štart rakety Falcon-9 s Dragonom CRS-6
bez zhonu poctivo nasnímať všetko, čo som si naplánoval. Tentokrát to ale nebolo možné. 15. apríla 2015 som si totiž zaumienil odfotografovať všetky objekty zo štartu zásobovacej lode Dragon CRS-6, ktorá sa na svoju cestu k ISS úspešne vydala deň predtým. Nešlo tak len o Dragon samotný, ale aj o posledný stupeň rakety Falcon-9 a dva kryty solárnych panelov, ktoré tiež ostali na dráhe. V minulosti som už všetky tieto objekty zvlášť fotografoval (vid napr. tu a tu), no ani raz všetky štyri počas toho istého večera. No tak ako v minulosti, aj teraz nastal problém s neznalosťou aktuálnych elementov dráhy a presným zidentifikovaním objektov, o tom ale neskôr. To však ešte nebol taký problém ako to, že som krátko za sebou prelietavajúce objekty ledva stíhal nasnímať (čo sa nakoniec síce podarilo, avšak za cenu zníženej kvality niektorých fotografii). Prelietavali totiž v pomerne krátkom slede za sebou, no zároveň ako na potvoru v takej vzájomnej vzdialenosti, že ich nebolo možné zaznamenať na jednu snímku.:-) No ale poďme po porade...
Kryt solárneho panelu - objekt 2015-21C, 21:00 SELČ

Ako prvý som očakával prelet samotného Dragonu CRS-6, ktorý sa má pozajtra spojiť s ISS. Tu ale predstavuje základný problém klasicky to, že pred spojením uskutočňuje Dragon viacero manévrov, ktoré hodne pozmeňujú jeho dráhu, takže šanca dopátrať sa k naozaj aktuálnym elementom pred dokovaním často neexistuje. Spoliehal som sa tak na informácie z nie veľmi presného, no zvyčajne dobre informovaného NASA serveru Spot The Station, kde bol uvedený prelet Dragonu približne v tom čase, ako aj prelet ISS (s kulmináciou o 20:41 SELČ). ISS v danom čase preletela, no Dragona nikde. Po dlhšom čakaní stále nič, o 20:59 som však nad SZ obzorom na očakávanej pozícii spozoroval krátky záblesk, a o chvíľu ďalší. Tu už som tušil, že nejde o Dragon, ale o jeden z krytov jeho solárnych panelov (s najväčšou pravdepodobnosťou označený ako 2015-21C),  ktorý však aj tak prichádzal o niečo skôr, ako uvádzali najnovšie TLEs získané zo Space-tracku (čo však vzhľadom na ich nestabilnú dráhu nie je až takým prekvapením). Tak som naň namieril fotoaparát s prednastavenou 25 sekundovou expozíciou a začal snímať. Pre tieto kryty sú typické krátko-periodické zmeny jasnosti (súvisiace s ich tvarom a rotáciou), ktoré som na uvedenej snímke objektu 21C dobre zaznamenal. Konkrétne sú tam zachytené tri maximá, pri ktorých bola dosiahnutá jasnosť vyše 3 mag (pri strednom záblesku dokonca nakrátko blikol až k 1 magnitúde).
Druhý kryt panelu - objekt 2015-21D, 21:01 SELČ

Avšak pokiaľ mi fotoaparát spracovával šum, už som na podobnej dráhe zahliadol ďalší rýchlo sa pohybujúci "blikajúci" objekt - druhý panel s označením 2015-21D. Kedže som vedel, že zachviľu sa budú blížiť ďalšie objekty, znížil som expozíciu na 15 sekúnd a v trochu horšej kvalite (aj vplyvom oblačnosti) som zaznamenal prelet aj tohto krytu s dvomi maximami jasnosti (opäť vyše 3 mag).


Oddelenie krytov a následné rozovretie solárnych panelov Dragonu 
Pre lepšiu predstavu o funkcii týchto krytov tu pridávam aj zaujímavú sekvenciu snímok zo samotného Falconu-9, na ktorej je zachytené oddelenie panelov od Dragonu krátko po včerajšom navedení na obežnú dráhu. Ktorý z krytov ale predstavuje objekty D a C si netrúfam s istotou povedať (aj keď možno nižšie letiaci objekt C predstavuje kryt "odlietavajúci" napravo - tipujúc vzhľadom na sklon lode k zemskému povrchu).

Druhý stupeň rakety Falcon-9, 21:02 SELČ
Ale späť k fotografovaniu. Po nasnímaní druhého krytu mi opäť ani poriadne nestihlo spracovať šum a už som zahliadol nad obzorom ďalší objekt, tentokrát s väčšou a stabilnou jasnosťou. Tu som si nebol istý, či ide o samotný Dragon, alebo jeho raketu Falcon-9, priklonil som sa však k druhej možnosti (čo sa mi aj dodatočne potvrdilo). Kedže som si ale nebol istý ani v tom, za aký čas pôjde ďalší, posledný objekt (teda Dragon), expozíciu som nastavil len na 10 sekúnd. Druhý stupeň Falconu na nízkej obežnej dráhe je klasicky veľmi dobre pozorovateľným objektom, pričom aj tentokrát dosahoval jasnosť asi 0 mag.

No a opäť, krátko na to, ako raketa vstúpila do zemského tieňa, som spozoroval stúpať nad obzor ďalší objekt, ktorý už samozrejme nemohol byť ničím iným, iba samotným Dragonom CRS-6. Išlo tak už o môj tretí pozorovaný Dragon (po CRS-3 a 4). Jeho jasnosť bola porovnateľná s Falconom, možno len o pár desatín magnitúdy slabšia. Pri jeho snímaní som už zväčšil ISO aj dĺžku expozície na 15 sekúnd.

V prípade dobrého počasia bude možné pravdepodobne všetky štyri objekty pozorovať aj nasledujúci večer, avšak opäť s nejasnosťami predpovede hlavne čo sa týka Dragonu (ktorý bude mať len pol dňa pred spojením s ISS) a tiež s nie veľkou istotou, že na orbite budú aj oba kryty solárnych panelov. Ako som už spomenul, ich orbity sú veľmi nestabilné, rýchlo klesajú (ide totiž o relatívne ľahké a plošne rozmerné objekty) a tak minimálne nižšie letiaci objekt C už možno medzitým zhorí v atmosfére. Najväčšiu istotu ale poskytuje robustný stupeň Falconu-9, ktorý z pôvodnej dráhy (cca 200 x 350 km) klesá oveľa pomalšie a vo vesmíre tak vydrží ešte asi týždeň.

No a ešte pár zaujímavostí k včerajšiemu štartu Dragonu CRS-6. Problém so zhonom pri snímaní všetkých štyroch objektov určite nemali vo Veľkej Británii a časti západnej Európy, odkiaľ bolo tesne po štarte možné pozorovať všetky štyri objekty letiace v blízkej formácii (nad nami boli žiaľ už v zemskom tieni). No a pri tomto štarte opäť došlo aj k zaujímavému experimentu s pristátím prvého stupňa rakety na plávajúcu plošinu v Atlantickom oceáne. Pokus síce žiaľ opäť nevyšiel, priniesol však efektný výbuch (obr. vľavo hore) a dôležité dáta, ktoré spoločnosti SpaceX už hádam v najbližšom čase pomôžu tento experiment zopakovať - tentokrát samozrejme úspešne.

sobota 11. apríla 2015

ISS + Plejády a Venuša


Fotografie bežných preletov samotnej ISS tu na blog už často nedávam. Sledovanie tohto najväčšieho ľuďmi vytvoreného objektu na orbite síce vždy poteší, ale pre skúsenejšieho pozorovateľa je to už predsa len tak trochu aj klišé. Teraz však urobím výnimku, pretože ISS prelietala popri nádhernom a výnimočnom astronomickom zoskupení planéty Venuša a hviezdokopy Plejády, ktoré od seba delili len asi 2°. Fotografia vznikla 10. apríla 2015 o 21:55 SELČ, expozícia trvala 25 sekúnd.

štvrtok 26. marca 2015

Iridium 6 & Iridium 51


Snímku zachytávajúcu dvojitý záblesk družíc Iridium sa mi po dlhej dobe podarilo nasnímať 26. marca 2015 o 18:58 SEČ. Išlo pritom o príjemné prekvapenie, pretože spoliehajúc sa čisto na predpoveď serveru heavens-above.com som pôvodne počítal len zo zábleskom prvého, jasnejšieho Iridia 6 (ktoré dosiahlo asi -8 mag). S jeho dohasínaním som však asi 5° za ním spozoroval zjasňovanie druhého satelitu, ktorý asi desať sekúnd po maxime prvého dosiahol niečo vyše -1 mag. Až dodatočne som zistil, že išlo o satelit Iridium 51, ktorý mi zhodou okolnosti pripravil podobné prekvapenie už pred necelými dvoma rokmi, keď bol ešte v páre so satelitom Iridium 7 (bližšie info vid tu). Teraz vysvitlo, že ho medzičasom presunuli na orbitálnu pozíciu satelitu Iridium 6, ktorý má pravdepodobne vážnejšie technické problémy, ako mal Iridium 7. No a ako to už so záložnými satelitmi siete Iridium býva, obľúbený server heavens-above.com ich neuvádza v databáze svojich predpovedí, takže ak ste nepoučitelný ako ja a nepozriete si detailnejšie predpovede (napr. na serveri calsky.com), Iridium 51 vás neprestane takto prekvapovať. Čo sa týka jasného Iridia 6, ten je v mojej zbierke zábleskov novinkou. Odštartoval 5. mája 1997 z kalifornského Vandenbergu spolu so satelitmi Iridium 4 - 8.
Takto budú vyzerať satelity novej generácie Iridium-NEXT. 

Mimochodom, je otázne, ako dlho vôbec ešte bude možné známe záblesky satelitov Iridium pozorovať. Už tento rok sa chystá začiatok budovania siete novej generácie Iridium-NEXT, ktorá plne nahradí všetky súčasné satelity asi do roku 2020, pričom mnohé zo starých satelitov budú vyradené dávno pred tým. A pri pohľade na tieto nové satelity je zrejmé, že ich antény s veľkou pravdepodobnosťou nebudú produkovať časté a jasné predikovateľné záblesky porovnateľné so súčasnými, ktoré budú postupne sťahované z operačnej orbity a prestanú byť orientované v priestore, niektoré budú deorbitované. Výsledkom bude každopádne strata možnosti pravidelných predpovedí zábleskov. Preto odporúčam vychutnať si záblesky súčasných Iridií čo najviac, kým tu ešte táto možnosť je.

nedeľa 15. februára 2015

Posledné zbohom ATV-5

Posledná snímka ATV-5, 15. február, 18:17 SEČ, exp. 25 sekúnd
...a nejako takto dopadlo ATV-5 necelú hodinu po vzniku
horeuvedenej snímky
A je to tu! Tak ako som spomenul po včerajšom pozorovaní posledného spoločného preletu stanice ISS a lode ATV-5, dnes 15. februára 2015, nastala úplne posledná možnosť na pozorovanie tohto výnimočného európskeho kozmického nákladiaku. A to nielen zo Strednej Európy, ale vôbec! Už o necelú hodinu po nasnímaní tohto záberu ostalo z ATV-5 iba pár trosiek padajúcich do vôd južného Pacifiku. Fotografia totiž vznikla presne o 18:17 SEČ, len niekoľko minút pred tým, ako táto kozmická loď naposledy zapla svoje raketové motory, ktoré jej orbitálnu rýchlosť spomalili tak, že začala klesať do hustých vrstiev atmosféry, kde ju čaká neodvratné. Tento jej zánik zo stanice ISS (ktorá prelietala pár minút po ATVčku) síce sledovali astronauti, avšak myslím, že môžem zodpovedne prehlásiť, že spolu s ďalšími (no pravdepodobne nemnohými) stredoeurópskymi pozorovateľmi som jeden z posledných pozemšťanov, ktorý ATV uvidel v plnej kráse. A to doslova, pretože pri tomto jej poslednom prelete som pozoroval niečo, čo som nikdy pri sledovaní lodí ATV nevidel a už ani žiadnu príležitosť k tomu mať nebudem. A to záblesk tejto lode, ktorý v maxime presiahol 0 mag! Mimo neho dosahovala jasnosť lode asi 1 mag. Sledovanie tohto výnimočného záblesku možno súvisí s natočením ATV, ktoré sa kvôli spomínanému deorbit manévru musela pohybovať pohonnou jednotkou protismeru svojho letu. Pozn.: Na horeuvedenej fotografii sa v súhvezdí Veľkého voza do záberu priplichtil aj posledný stupeň rakety Titan-4B (2000-47B).
Jeden z posledných snímkov z interiéru ATV-5 aj s uloženým odpadom
(nie, astronautka Samantha Cristoforetti k nemu rozhodne nepatrí:)

Inak zánik ATV-5 mal byť pôvodne vedecky najzdokumentovanejším vstupom umelého telesa do atmosféry, pričom sa plánovalo nielen sledovanie z ISS, ale aj detailné snímkovanie zo špeciálne na to určeného lietadla. Na palube ATVčka sa mali nachádzať aj akési dve čierne skrinky (jedna od NASA, druhá od ESA), ktoré by prežili rozpad lode v atmosfére a ktoré by merali podmienky v nej počas jej zániku. Tento detailný výskum súvisí aj s prípravou na budúci zánik samotnej ISS. Kvôli tomu nemalo ísť pri ATVčku o klasický vstup do atmosféry, ale o tzv. plytký vstup, pri ktorom by perigeum dráhy lode nebolo znížené až tak výrazne (pravdepodobne len na nejakých 100 - 110 km), pričom by loď klesala do atmosféry pod menším uhlom a boli by tak napodobnené podmienky nekontrolovaného, prirodzeného vstupu telies do atmosféry. Avšak kvôli nedávnej poruche na jednej z batérii ATV-5 bol tento pokus o plytký vstup kvôli bezpečnosti odvolaný (nikto nechcel riskovať prípadnú stratu kontroly nad vyše 15-tonovou kozmickou loďou) a tak bol dnes uskutočnený klasický, "strmší" vstup. Kvôli tomu bol však zrušený aj plán na detailné sledovanie z lietadla a tiež bola odobratá jedna čierna skrinka (tá od NASA). Dodatočne možno povedať, že ani astronauti z ISS si zánik ATVčka až tak veľmi nevychutnali a v skutočnosti nasnímali len vzdialenú prachovú stopu, ktorá ostala v atmosfére po deštrukcii satelitu (vid obr. tu). Nemožno to tak porovnať s tým, čo videli astronauti pri zániku predošlého ATV-4 (vid tu). Inak na palube lode smerovalo ku svojmu zániku aj takmer 2,5 tony odpadu, ktorými astronauti naplnili jej vnútorný priestor až povrch (vid snímka vľavo hore), takže posledná ATV urobila ISSke poslednú veľkú službu - výrazne ju odľahčila a uvoľnila jej vnútorné priestory. No a čo ostáva povedať ku koncu? No hádam už len bez ďalších zbytočných slov jediné: Zbohom, ATV!

P.S.: Moje fotografie z posledných preletov ATV boli uverejnené aj na stránke ESA: http://blogs.esa.int/atv/2015/02/19/more-images-of-atvs-last-flight-from-slovakia/

Raketa Safir-1B (2015-006B)


15. februára 2015 som nafotil ďalší výnimočný úlovok. Tentokrát išlo o moje prvé pozorovanie umelého satelitu priamo z Iránu - konkrétne druhého stupňa rakety Safir-1B, ktorá nedávno vypustila satelit Fajr. 30 sekundová snímka vznikla presne o 5:34 SEČ a objekt na nej vykazuje pravidelné variácie jasnosti svedčiace o jeho rotácii. Na to, že ide o pomerne neveľký objekt, dosahoval v maximách vcelku vysokú jasnosť, pričom v najvyššom zaznamenanom maxime (označenom šípkou) presiahol 2 mag.
Raketa Safir krátko pred štartom 2. februára 2015

Ešte nedávno som si myslel, že možnosť odfotografovať iránsky satelit už nikdy mať nebudem. Pred pár týždňami sa totiž objavili neoverené, no hodnoverne pôsobiace správy hovoriace o tom, že Irán svoj pomerne krátky kozmický program kvôli nedostatku financií úplne ruší. A to aj v súvislosti s technickými problémami, ktoré ho údajne v posledných rokoch sprevádzali. Irán totiž medzi rokmi 2009 až 2012 vypustil z kozmodrómu Semnan v centrálnej časti krajiny celkovo 3 satelity, no následne napriek mnohým oznamovaným plánom žiadny úspešný štart neprichádzal a začali sa šíriť zvesti, že došlo k viacerým haváriám iránskych rakiet (predpokladá sa, že až k trom). Aj nový iránsky prezident údajne nebol kozmickému programu veľmi naklonený a tak keď sa nedávno objavili spomínané zvesti o konci iránskej kozmonautiky, nezdal sa byť veľký dôvod im neveriť. Avšak tu zrazu prekvapivo prišiel 2. februára 2015 štart rakety Safir so satelitom Fajr na dráhu o výške cca 230 x 470 km a vyzerá to tak, že iránska angažovanosť v kozme sa napriek zlým jazykom rozhodne nekončí. A to aj v súvislosti s dostavaním veľkého štartovacieho komplexu neďaleko súčasne používanej malej štartovacej rampy. Z nového komplexu budú  môcť štartovať oveľa výkonnejšie rakety, pretože súčasné Safiry naozaj nie sú žiadne terno. Na veľmi nízku obežnú dráhu dokážu vyniesť užitočný náklad o hmotnosti len niečo vyše 50 kg (čo je aj hmotnosť satelitu Fajr). No a ešte pár ďalších základných vecí k Safiru - ide o dvojstupňovú raketu na kvapalné pohonné látky (kombinácia asymetrického dimetylhydrazínu a oxidu dusičitého) o celkovej výške 22 metrov, ktorá pravdepodobne vznikla odvodením od iránskych balistických rakiet Šaháb-3. Mnou pozorovaný druhý stupeň má dĺžku len niečo vyše 3,1 metra a priemer 1,25 metra. V čase môjho pozorovania sa pohyboval na dráhe o výške 216 x 397 km, takže na orbite už vydrží len niekoľko týždňov.