Iridium 95

Jasný záblesk družice Iridium 95 som nasnímal 26. júna 2015 o 22:49 SELČ. Na Mesiacom mierne presvetlenej oblohe dosiahol jasnosť vyše -7 mag. Táto družica odštartovala 11. februára 2002 z kozmodrómu Vandenberg spolu s družicami Iridium 90, 91, 94 a 96.

LightSail-A po druhýkrát

Po druhýkrát a zároveň naposledy som nasnímal slnečnú plachetnicu LightSail-A 14. júna 2015 o 01:53 SELČ. Ako som spomínal už v predošlom príspevku, niekedy poobede tohto istého dňa by mal tento nevšedný satelit zhorieť v atmosfére. Na 30 sekundovej expozícii sú zaznamenané celkovo tri maximá jeho svetelnej krivky (označené šípkami). Plachetnica však mala teraz menej priaznivý prelet ako predošlý deň a dosahovala maximálnu jasnosť len asi 3 mag.

LightSail-A

LightSail-A, čas 02:50 SELČ, exp. 30 sec. Do záberu sa
priplichtil aj posledný stupeň rakety Zenit-2 (1995-58B)

LihtSail-A, čas 02:51 SELČ

Výnimočné pozorovanie výnimočného satelitu sa mi podarilo zaznamenať 13. júna 2015. Tým satelitom nie je nič menšie ako experimentálna slnečná plachetnica LightSail-A organizácie Planetary Society, ktorú sa po prvotných problémoch podarilo pred necelým týždňom úspešne roztvoriť. Pri vysokom, takmer zenitovom prelete som ju zaznamenal hneď na dvoch fotografiách s 30 sekundovou expozíciou. Prvá vznikla o 02:50 SELČ, krátko pred kulmináciou satelitu a druhá o 02:51 SELČ na zostupnej časti trajektórie jeho preletu. Roztiahnutá solárna plachetnica sa na orbite pekne prevracala, vykazovala totiž pravidelné variácie jasnosti o perióde necelých 10 sekúnd, pričom jej  záblesky dosahovali v maxime asi 1 mag.

Umelecká predstava LightSailu vo vesmíre...

Tento satelit odštartoval 20. mája 2015 ako sekundárny náklad rakety Atlas-5, pričom primárnym nákladom bol nový vojenský miniraketoplán X-37B. Základ LightSailu tvorí vlastne malý cubesat o veľkosti 30 x 10 cm, v ktorom bola zavinutá tenká mylarová plachta o rozmeroch 5,6 x 5,6 metra. Práve jej rozvinutie bolo hlavným cieľom tejto družice, po ktorom by mal nasledujúci rok nastať štart nového satelitu, ktorým už bude Planetary Society naostro testovať možnosti slnečného pohonu (teda hybnosť dodanú na plachtu iba tlakom slnečných fotónov).

...a selfie, ktoré si urobil Lightsail po roztvorení
plachty už priamo na orbite

Spočiatku sprevádzali LightSail-A problémy súvisiace hlavne s dočasnou stratou komunikácie, avšak hneď ako sa ich podarilo vyriešiť, pristúpilo sa k samotnému rozvinutiu plachetnice, ktoré sa odohralo 7. júna. Všetko vyšlo ako malo a tak si túto slnečnú plachetnicu môžme na oblohe bez problémov vychutnať voľným okom (samotný mrňavý cubesat by sa samozrejme pozorovať nedal ani náhodou). Avšak už to nepotrvá dlho, pretože nevýhodou tohto ľahkého a zároveň plošne rozmerného satelitu je to, že odpor zvyškových molekúl atmosféry má na neho oveľa väčší vplyv ako na iné družice a tak z orbity veľmi rýchlo klesá. Po štarte sa pohyboval na dráhe o výške asi 355 x 700 km a v čase môjho pozorovania už iba vo výške cca 320 x 490 km. Takýmto tempom sa predpokladá, že už o necelé dva dni na to zhorí v atmosfére.

Yaogan 6

V niektorých až príliš zjednodušených poučkách sa píše, že satelit na oblohe od lietadla najľahšie rozlíšite tak, že nebliká, ale má konštantnú jasnosť. My však veľmi dobre vieme, že to vôbec nemusí byť pravda a je množstvo satelitov, ktorých jasnosť počas ich preletov značne kolíše, napriek tomu ich od lietadla skúsené oko veľmi ľahko rozlíši. No aj tak existujú objekty, ktoré občas dokážu zneistiť aj skúseného pozorovateľa.

Štart Yaoganu-6 pomocou
rakety CZ-2C

A to je aj prípad čínskeho satelitu Yaogan-6. Keď som ho pred niekoľkými  týždňami prvýkrát spozoroval, sprvu som si myslel, že ide práve o lietadlo. Satelit blikal ako stroboskop, žiadne dlhé záblesky, len séria kratučkých, rýchlo sa opakujúcich blikov rôznej jasnosti. Dobre si to možno všimnúť aj na horeuvdenej fotografii, ktorú som urobil 11. júna 2015 o 22:22 SELČ. Na 25 sekundovej expozícii je zaznamenaný prelet tohto satelitu, ktorý tvorí šnúra kratučkých bliknutí - od slabých, ledva viditeľných až po jasné, ktoré dosahovali záporné magnitúdy (tri najjasnejšie sú označené šípkami). Medzi jasnejšími bliknutiami je kvázi-perióda asi dve sekundy, nie je však konštantná a vždy je medzi ne "vložené" aj slabšie bliknutie. Zaujímavé je aj to, že k sérii jasných bliknutí nedochádza počas celého preletu satelitu, ale len krátky úsek na zostupnej časti jeho trajektórie vo výške okolo 50°.  Na serveri satobs.org som zistil, že tento satelit takéto správanie vykazuje už asi rok, pričom dôvod nie je známy. Čína o ňom nič nezverejnila (ide totiž o vojenský projekt), očividne sa však niečo stalo, satelit je mimo kontroly a veľmi rýchlo rotuje.

A čo vlastne o samotnom satelite Yaogan-6 skutočne vieme? Odštartoval 22. apríla 2009 z kozmodrómu Tchaj-jüan, pričom podľa stručného oficiálneho prehlásenia išlo o družicu určenú k diaľkovému prieskumu pre účely poľnohospodárstva, lesníctva a tak podobne. Určite však ide o neúplné, až zavádzajúce informácie a družice rady Yaogan sú tak vlastne obdobou sovietskych satelitov Kosmos. Ide totiž o plne vojenské satelity, ktoré sa rozdeľujú do niekoľkých kategórií - jednak ide o družice pre optický prieskum, potom pre elekronický prieskum (typu NOSS) a nakoniec pre radarový prieskum. A o Yaogane 6 sa predpokladá práve tento účel. A práve veľká radarová anténa SAR je pravdepodobne aj hlavným zdrojom jasných zábleskov rotujúceho satelitu, sekundárne bliknutia potom pochádzajú či už od tela satelitu, alebo od jeho solárnych panelov.

Iridium 94 & raketa H-2A (2015-4B)

Dni okolo mesačného splnu pozorovateľom satelitov klasicky veľmi neprajú, nakoľko presvetlená obloha umožňuje dobre pozorovať len jasné objekty. Tak ako napr. horeuvedený záblesk družice Iridium 94, ktorý som odfotografoval 2. júna 2015 o 22:52 SELČ v súhvezdí Lev. Tentokrát sa však do záberu priplichtil aj posledný stupeň japonskej rakety H-2A, ktorá 1. februára tohto roku vyniesla na orbitu vojenský radarový satelit IGS-9. Jasnosť rakety nachádzajúcej sa na (oficiálne utajenej) orbite o výške 467 x 483 km dosahovala vyše 2 mag, zatiaľ čo jasnosť záblesku bola asi -4 mag. Satelit Iridium 94 som pri slabšom záblesku fotil už dávnejšie, vtedy spolu so satelitom Iridium 23.

Záblesk Irídia 68

Záblesk Iridia 68 som nasnímal 24. mája 2015 o 22:30 SELČ. Satelit sa pri ňom pohyboval popri Venuši a dosiahol jasnosti asi -2 mag. Toto "Iridiumko" nie je pritom novinkou v mojej zbierke, nakoľko som jeho záblesk prvýkrát nasnímal už  pred takmer dvoma rokmi (vid tu).

Sojuz-U (2014-21B)

17. máj 2015, 22:38, exp. 30 sekúnd

Predštartovná príprava rakety Sojuz-U

17. mája 2015 o 22:38 SELČ som po viac ako roku opäť nasnímal posledný stupeň rakety Sojuz-U zo štartu 2014-21. Tento obyčajný stupeň typu Block-I sa odvtedy stal jedným z mojich najobľúbenejších umelých objektov na oblohe, kedže vďaka jeho rýchlej, pravidelnej rotácii sa na dlhoexpozičnej snímke vždy prejaví ako "šnúra perál". Od môjho posledného pozorovania (vid tu) sa však očividne skrátila perióda jeho rotácie. Na terajšej 30-sekundovej snímke si možno všimnúť 10 maxím, pričom na rovnako dlhej snímke spred roka ich bolo až 16. Predpokladám, že to súvisí s trením o zvyšky atmosféry, ktoré síce na danej výške (431 x 682 km) nie je veľmi veľké, avšak po čase sa vždy prejaví. Okrem toho pri niektorých vysokých preletoch tohto telesa možno pozorovať aj kratučké sekundárne bliknutia medzi hlavnými maximami, čo som si všimol prvýkrát pri pozorovaní z 14. mája (vid foto vpravo dole), keď raketový stupeň prechádzal cez súhvezdie Veľký voz. Niektoré z týchto bliknutí som tu označil šípkami. Pri dnešnom pozorovaní však viditeľné neboli.

14. máj 2015, 22:47, exp. 25 sekúnd 

No a k tomuto objektu sa nepriamo viaže ešte jedna aktualitka. Náklad tejto rakety, satelit Egyptsat-2 sa totiž takmer rok po štarte, v apríli 2015 úplne pokazil a v súčasnosti je tak už rovnako ako jeho raketa len kusom kozmického odpadu.

IGS-Optical 5

Najmodernejší japonský špionážny satelit IGS-Optical 5 som nasnímal 16. mája 2015 o 22:29 SELČ. Na 30 sekundovej expozícií je zaznamenaný prelet satelitu od súhvezdia Pastier do Veľkého voza. Jeho jasnosť dosahovala v maxime asi 2,5 mag.

Štart satelitu IGS-Optical 5 z Tanegašimy

Tento satelit štartoval z japonskej Tanegašimy 26. marca tohto roku pomocou rakety H-2A, pričom jeho dráha začala byť hneď po štarte vďaka dohode japonskej a americkej vlády prísne utajovaná, čo však samozrejme nepredstavovalo pre pozorovateľov satelitov zásadnejší problém a tak dnes už vieme, že satelit sa pohybuje na orbite o výške 512 x 514 km so sklonom 97,5°. Spolu s dráhou je však v súvislosti s týmto satelitom utajovaných aj mnoho iných vecí, napr. nikto nepozná ani jeho presnú podobu. Avšak ako už z názvu vyplýva, je známe (a dokonca oficiálne potvrdené) to, že ide o optický špionážny satelit, ktorý je najmodernejším doplnkom japonskej flotily vojenských satelitov IGS, oficiálne určených hlavne pre sledovanie Severnej Kórei, no pravdepodobne aj Číny. Tie sa okrem optických satelitov skladajú aj z radarových prieskumných satelitov, pričom najnovší satelit z tejto kategórie štartoval len niečo vyše mesiac pred IGS-Optical 5.

Kedže toto bol už desiaty štart programu IGS, satelit je niekedy označovaný aj ako IGS-10, pričom predstavuje prvý exemplár z pravdepodobne tretej generácie japonských fotoprieskumných satelitov. Kedže na rakete H-2A štartoval IGS-O 5 samostatne (väčšina predošlých satelitov IGS štartovala v páre - optický + radar satelit), predpokladá sa, že je aj podstatne väčší a hmotnejší ako jeho predchodcovia, pričom vzhľadom na nosnosť rakety na danú orbitu môže vážiť až 4 tony. Aj rozlíšenie ním získaných snímkov je určite väčšie, pričom dosahuje asi 40 cm/pixel, podľa niektorých zdrojov dokonca až 30 cm/pixel.

Piati najlepší špióni orbity

A práve v súvislosti s rozlíšením tohto satelitu tu pridávam aj malý rebríček, v ktorom uvádzam 5 najvýkonnejších fotoprieskumných satelitov súčasnosti. Smerodajným kritériom je samozrejme predpokladané rozlíšenie týchto satelitov, ktoré však v prípade vojenských satelitov samozrejme nie je stopercentne potvrdené, iba odborníkmi odhadované. Každopádne poradia v tomto rebríčku by z dostupných údajov mali plus/mínus sedieť a ak máte paranoidný pocit, že vás niečo, alebo niekto z vesmíru sleduje, môžte si z daného rebríčka vklude vybrať :-) 

5.   IGS-Optical 5 (Japonsko) - práve tento satelit môžme vďaka predpokladanému rozlíšeniu 30 - 40 cm/pixel zaradiť na piate miesto, pričom 40 cm/pixel je považované za pravdepodobnejší odhad. Na orbite sa zatiaľ nachádza len tento jeden exemplár tohto satelitu

Predpokladaná podoba satelitu Persona

4.   Persona (Rusko) - táto nová generácia ruských optoelektronických satelitov môže dosiahnuť rozlíšenie 30 - 33 cm/pixel, pričom na orbite o výške cca 750 km sú momentálne 2 tieto satelity (Kosmos-2441 a Kosmos-2486), z nich je operačnom nasadení pravdepodobne len posledný z menovaných, na tento rok sa však chystá štart ďalšieho takéhoto satelitu

Helios-2

3.   Helios-2 (Francúzsko) - tento najvýkonnejší typ francúzskeho špionážneho satelitu poskytuje snímky, na ktorých sa môže po počítačovom spracovaní dosiahnuť rozlíšenie údajne až 25 cm/pixel, bez toho jeho plne efektívne rozlíšenie dosahuje 35 cm/pixel. Na orbite o výške cca 680 km sú momentálne dva tieto satelity (Helios-2A s Helios-2B).

Kobalt-M

2.   Kobalt-M (Rusko) - hoci sú tieto optické satelity založené na dnes už zastaranom princípe návratových puzdier s klasickým filmom, umožňujú dosiahnuť rozlíšenie 25 - 30 cm/pixel. Pohybujú sa na veľmi nízkych obežných dráhach a hoci momentálne nie je na orbite žiadny, na tento rok sa chystá štart pravdepodobne úplne posledného exempláru tohto satelitu (viac info je uvedeného v mojom zázname jeho pozorovania)

Predpokladaná podoba KH-11

1.   KH-11 (USA) - nad všetkými ostatnými špionážnymi satelitmi vysoko kraľuje program KeyHole-11 Spojených štátov amerických, ktorého satelity môžu dosiahnuť rozlíšenie až okolo 10 cm/pixel. Na orbite sa momentálne nachádzajú štyri (USA-161, USA-186, USA-224 a USA-245), viac informácií o nich je pri záznamoch mojich pozorovaní (napr. tu a tu)

Ak by sme do horeuvedeného rebríčka nerátali len vojenské satelity, zmestil by sa tam aj americký komerčný satelit WorldView-3, ktorý preukázateľne dosahuje rozlíšenie až 31 cm/pixel (viac info tu). Inak sa daný rebríček môže v priebehu najbližších rokoch hodne zmeniť. Pomerne málo známych informácií je napr. o čínskych špionážnych satelitoch, ktoré sa síce podľa dostupných údajov nemohli do súčasného rebríčka umiestniť (ich maximum dosahuje asi 50 cm/pixel), avšak povráva sa, že chystajú satelit porovnateľný s americkými KeyHole. No uvidíme...

Raketa Falcon-9v1.1 (2015-21B)

Falcon-9, 18. 4. 2015, 20:47 SELČ

ˇISS, 21:13 SELČ

Po sérii pozorovaní, ktoré som nazval Night of Dragon, tu tentokrát pridávam fotografiu posledného samostatne sa pohybujúceho objektu zo štartu 2015-21. Dragon CRS-6 je totiž už odvčera pevne spojený s ISS a oba kryty solárnych panelov zhoreli v atmosfére. Na klesajúcej orbite sa tak pohybuje okolo Zeme už len posledný stupeň rakety Falcon-9, ktorý vďaka svojim rozmerom a jasnej bielej farbe neprestáva tešiť oko pozorovateľa. Jeho prelet tentokrát skazilo len mierne presvetlenie oblohy po nedávnom západe Slnka. Aj pri tomto prelete, ktorý nastal 18. apríla 2015 o 20:47 SELČ, dosahoval úctyhodných 0 mag. Navyše sa náchadza na dráhe o výške len 190 x 300 km, takže sa pohyboval po oblohe slušnou uhlovou rýchlosťou. Práve pre lepšiu predstavu o rýchlosti pohybu tu pridávam aj fotografiu preletu ISS, ktorý som na rovnakom mieste oblohy zachytil o 21:13. Ako vieme, ISS je vo výške cca 400 km. Obe snímky majú expozíciu 20 sekúnd.
Falcon na svojej veľmi nízkej dráhe vydrží ešte tak maximálne tri dni, potom ho čaká neodvratný, no veľmi spektakulárny zánik v atmosfére - a opäť aj možnosť, že nejaký jeho kus dopadne niekomu do záhrady.

Night of Dragon II: Dragon CRS-6 a Falcon-9v1.1

Dragon CRS-6, 16.4. 2015, 21:26 SELČ

Večer 16. apríla 2015 som využil ďalšiu (a poslednú) príležitosť k pozorovaniu dvoch objektov zo štartu 2015-21. Tentokrát ale pozorovanie hodne komplikovala silná vysoká oblačnosť, ktorá prekrývala drvivú väčšinu oblohy. Preto som sa tentokrát ani nepokúsil pozorovať slabé kryty solárnych panelov a zameral som sa len na raketu Falcon-9 a Dragon.

Falcon-9v1.1, 21:00 SELČ

Práve raketa prelietaval z tejto dvojice ako prvá, pričom kulminovala takmer v zenite. Žiaľ na snímku kvôli spomínanej oblačnosti nie je veľmi výrazná, po skončení 20 sekundovej expozície sa však dostala do "diery" v oblakoch, kde sa naplno prejavila - v kulminácii jej jasnosť vyhupla až do záporných hodnôt (odhadom tak asi na -0,5 mag).

Pri čakaní na prelet Dragonu som sa opäť spoliehal primárne na predpoveď NASA serveru Spot the Station, ktorý však tentokrát už nesklamal. Dragon prelietal asi minútu po ISS, pričom dosiahol jasnosti niečo vyše
1 mag. Jeho snímka je však opäť trochu pokazená oblačnosťou. Ak sa pri zajtrajšom dokovaní zo stanicou nič nepokazí, išlo o poslednú možnosť pozorovať túto zásobovaciu loď samostatne.