OTV-5, 18.4.2018, 21:41 SELČ, ISO 800, exp. 25 sec |
Štart rakety Falcon-9 s raketoplánom X-37B schovaným pod aerodynamickým krytom |
Na svoju piatu misiu odštartoval X-37B (oficiálne označený ako USA-277) z Mysu Canaveral 7. septembra 2017. Jeho nosičom bol narozdiel od predošlých misii tentokrát Falcon-9 od spoločnsti SpaceX. Bolo jasné, že parametre dráhy objektu budú opäť oficiálne prísne utajené, avšak lovci satelitov sa spoliehali na predikcie dráhy z NOTAMov prvého stupňa, ktoré naznačovali, že objekt bude na LEO dráhe so sklonom 43°. Bolo tu však niekoľko zádrheľov, ktoré od začiatku dávali tušiť, že tentokrát to nebude také ľahké. V prvom rade americké vojenské letectvo USAF, ktoré je operátorom raketoplánu, už pred štartom oznámilo, že táto misia pôjde na dráhu s vyššou inklináciou, ako boli všetky doterajšie misie. Tie sa pohybovali v rozmedzí od 38° (pri misii OTV-4) až po 43,5° (OTV-3). Druhou vecou bolo, že NOTAMy pre deorbit 2. stupňa Falconu-9 vôbec nekorešpondovali s inklináciou NOTAMov 1. stupňa a naznačovali dráhu so sklonom viac ako 50°. A tak sa už pred štartom dalo dobre tušiť, že tentokrát to nebude s nájdením utajeného objektu na dráhe až také ľahké ako doteraz (väčšinou sa tajné objekty podarí nájsť už do niekoľkých dní od štartu). No že to bude až také ťažké, predpokladal asi len málokto.
Už odhalený X-37B po svojom návrate z misie OTV-4 |
X-37čka sa po svojom štarte stratila, a nie na krátky čas. Lovcom družíc sa ju nedarilo nájsť plných 218 dní, čo je v posledných rokoch veľmi výnimočný prípad. Síce už v októbri 2017 došlo k ojedinelému pozorovaniu podozrivého objektu, no nepodarilo sa ho verifikovať. A tak si tento stroj počkal na svoje definitívne odhalenie až do 11. apríla 2018, keď sa ho podarilo zidentifikovať na základe pozorovania dánskeho lovcu družíc Ceesa Bassu. No a aká je teda skutočná dráha OTV-5? V čase objavu presne 356 x 357 km so sklonom 54,5°, odvtedy však už stihol niekoľkokrát manévrovať a v čase môjho fotografovania, len týždeň po objave, už tak bola jeho dráha 350 x 361 km. No a práve tento výnimočný, 54,5 stupňový sklon prvýkrát zabezpečuje možnosť sledovania nádherných vysokých preletov tohto zaujímavého vesmírneho stroja aj z našich zemepisných končín.
Screenshot prevzatý z webu heavens-above.com znázorňujúci celý prelet z 18. 4. 2018 nad Bratislavou, ktorého kulminačnú časť som nafotografoval |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára