 |
| Obr. 1: 1. novembra 2023, čas 17:28 SEČ, exp. 5 sec; vláčik satelitov Starlink várky G7-6 prelietava cez súhezdia Drak, Cepheus a Kasiopeja |
 |
| Obr. 2: Čas 17:29 SEČ, exp. 4 sec; "koniec vláčika" Starlinkov klesajúci k obzoru. Satelity boli vo väčšine prípadov od seba vzdialené približne rovnomerne asi 5 uhlových stupňov a dosahovali jasnosť 2 mag. Pohybovali sa na kruhovej dráhe o výške cca 290 km. |
 |
| 8. septembra 2023, čas 21:47 SELČ, exp. 13 sec; satelit Yaogan 34-02 prelietavajúc cez súhvezdie Pegasus dosahoval jasnosť až 3,5 mag |
Na čínsky satelit Yaogan 34-02 som sa prvýkrát zameral 8. septembra 2023. Táto s najväčšou pravdepodobnosťou vojenská družica sa pohybuje podobne ako deň predtým fotený americký satelit USA-327 na pomerne vysokej dráhe o parametroch 1056 x 1123 km. S týmto satelitom ho spája ešte niečo - jeho dráha so sklonom 63,4° je veľmi podobná dráham satelitov typu NOSS, tentokrát však čínskych, oficiálne označovaných ako Yaogan 31, ktorých trojice sa pohybujú v podobnej výške so sklonom 63°. Satelity verzie Yaogan 34 sú ale podľa oficiálnych čínskych zdrojov určené pre optický prieskum spojený s územným plánovaním, či sledovaním prírodných katastroch, čo je síce možná, avšak pravdepodobne podružnejšia úloha oproti ich primárnym vojenským cieľom. A pravdepodobný je aj súvis s NOSS programom Yaogan 31, ktorý elektronicky sleduje pohyb lodí v oceánoch a pri ktorom satelity Yaogan 34 môžu byť vhodným doplnkom pre presnejšiu, optickú lokalizáciu plavidiel. Vysoká dráha síce satelitom neposkytuje veľké rozlíšenie, ale o to lepšie umožňuje snímať rozsiahle plochy oceánov. Celkovo sú k dnešnému dňu na orbite 4 satelity tohto typu, pričom mnou fotený druhý exemplár Yaogan 34 vyštartoval na orbitu 17. marca 2022 z kozmodrómu Ťiou-čchüan pomocou rakety CZ-4C.
 |
| 7. september 2023, čas 22:00 SELČ, exp. 15 sec; satelit USA-327 pri svojom zenitovom prelete cez súhvezdie Labuť dosahoval jasnosť až 2,5 mag |
Večer 7. septembra 2023 som prvýkrát pozoroval americký vojenský satelit známy pod oficiálnym označením USA-327. Štartoval 17. apríla v roku 2022 a všetci amatérsky pozorovatelia sa vtedy na základe analýzy predbežných parametrov dráhy domnievali, že pôjde o ďalší pár satelitov NOSS (Naval Ocean Surveillance System) tretej generácie, v poradí už deviaty. Naposledy som fotografoval siedmy pár týchto satelitov v máji 2018 (podrobnosti viď tu). Len v krátkosti pripomeniem, že ide o satelity slúžiace pre pasívne zachytávanie rádiovej komunikácie námorných plavidiel, pričom vďaka pohybu v blízkych formáciách družice NOSS dokážu tieto plavidlá sledovať a presne lokalizovať vďaka metóde multilaterácie. Ešte v dávnejšej minulosti štartovali v trojiciach, spomínané novšie verzie si vystačili v dvojiciach. Avšak, aké bolo prekvapenie amatérskych pozorovateľov, keď vysvitlo, že USA-327, ktorý má parametre dráhy presne zodpovedajúce družicovému systému NOSS, je úplne sám! Prečo tomu tak je, je zatiaľ len predmetom množstva dohadov. Nejedná sa o družicu systému NOSS, ale o nejaký úplne iný typ, ktorý len využíva jeho dráhu? Niečo sa po úspešnom štarte pokazilo a zlyhalo oddelenie druhého satelitu, ktorý tak ostal navždy pripútaný k svojmu súkmeňovcovi? Alebo predsalen ide o satelit systému NOSS, ktorého najnovšia verzia si však už pre plnenie svojej úlohy vystačí s jedným satelitom? Popravde, prikláňam sa skôr k tejto možnosti, pretože by to bol celkom logický technologický posun vo vývoji a optimalizácii tohto systému. Pravdepodobne by si to vyžadovalo pomerne veľké prijímacie zariadenie v podobe rozkladacích antén, čo by aj celkom zodpovedalo pomerne vysokej jasnosti tohto satelitu. Na to, že sa nachádza na dráhe o výške až 1039 x 1172 km, dosiahol pri mnou pozorovanom prelete jasnosť až 2,5 mag, čo je na tak vysoký objekt naozaj nezvyčajné a naznačuje to jeho pomerne veľké plošné rozmery. Každopádne, ako je to so satelitom USA-327 naozaj, nám viac napovedia asi až ďalšie štarty systému NOSS. Ak pri nich opäť bude na ich obvyklých dráhach pozorovaný len jeden objekt namiesto klasických dvoch, odpoveď bude asi jasná...
 |
| Obr. 1: 2. septembra 2023, čas 20:37 SELČ, exp. 5 sec; skupina 19-tich za sebou idúcich satelitov Starlink v2 Mini várky G7-1. Pohybovali sa v cca 5 stupňových rozostupoch a dosahovali jasnosti necelých 3 mag. Priemerná výška ich dráhy bola v tomto čase cca 330 km. Sklon orbity tejto skupiny predstavuje 53.1°. |
Budovanie satelitnej megakonštelácie Starlink pokračuje nezmeneným, rýchlym tempom aj v roku 2023. Avšak hoci dochádza k niekoľkým štartom za mesiac (napr. v júli ich bolo až rekordných 6, v auguste 5), paradoxne nie veľa z nich malo z našich končín priaznivé pozorovacie podmienky. Jednou z výnimiek je várka označovaná ako G7-1, ktorá štartovala 22. augusta, pričom aj po dvoch týždňoch sa satelity držia pomerne blízko pri sebe a možno tak pozorovať typický "Starlink vláčik". Teda nie tak úplne typický. Budovanie siete sa totiž už dostalo do ďalšej fázy a pôvodné satelity označované ako v1 a v1.5 už kompletne nahradilo vypúšťanie satelitov v2 Mini. Označenie "mini" je však v tomto prípade trochu zavádzajúce, nakoľko reálne sú tieto satelity asi 2-krát rozmernejšie a takmer 3-krát ťažšie ako pôvodné verzie. Preto ich je pri jednom štarte Falconu-9 vypustených aj podstatne menej - v zásade okolo 20, zatiaľ čo pri verziách 1 bolo bežne vypúšťaných aj 60 kusov. Prídavok "mini" tak odkazuje len na to, že tieto satelity sú len prequelom k plnohodnotnej verzii 2, ktorej satelity budú ešte väčšie a ťažšie, čo si bude vyžadovať ich štarty na pripravovanom meganosiči Starship. Pokiaľ sa ho podarí naplno rozbehať (čo už napriek jednému uskutočnenému, neúspešnému štartu, môže trvať ešte veľmi dlho), budú vypúšťané oklieštené verzie v2 na osvedčených Falconoch 9. Aj tieto "mini" verzie sú však už oveľa výkonnejšie a sofistikovanejšie ako pôvodné v1 a v1.5 a ponúkajú vyššie dátové kapacity. A keďže majú až dve krídla solárnych panelov, navyše o rozpätí až 30 metrov, sú aj o niečo jasnejšie ako staršie verzie (čo je opäť niečo, čo astronómov rozhodne neteší). To je aj dôvod, prečo aj 2 týždne po štarte sú tieto satelity stále pomerne dobre pozorovateľné (čo už pri verziách v1.5 po viacerých opatreniach prijatých na zníženie jasnosti nebolo štandardné). A je tu ešte niečo. V2 Mini používajú narozdiel od predošlých Starlinkov pre zvyšovanie svojej dráhy nové, argónové iónové motory, ktoré sú silnejšie ako predošlé kryptónové. A hoci to znie neuveriteľne, vyzerá to tak, že túto zmenu aj naozaj vidieť. Fotografie stôp várky satelitov v2 Mini sú výrazne modrejšie, ako stopy predošlých várok. Pre porovnanie viď aj tu priložený obrázok 2. Túto zmenu zaznamenali aj iný pozorovatelia. Či však modrú farbu stôp skutočne spôsobujú práve argónové motory nemám jednoznačne potvrdené. Teoreticky za tým môžu byť aj iné faktory, napr. nové solárne panely.
 |
| Obr. 2: Porovnanie stôp preletov dvoch rôznych verzii Starlink. Vľavo je fotografia várky L27 verzie 1.0 z roku 2021 (bližšie info viď tu), vpravo súčasná G7-1. To že stopy sú výrazne modrejšie si všimnúť na fotke vpravo aj v porovnaní s ďalšími satelitmi, ktoré sa náhodne dostali do záberu. |
 |
| Obr. 1: 18. júna 2023, čas 22:17 SELČ, exp. 8 sec; stanica Tchien-kung počas jasného preletu nad súhvezdím Škorpión |
Čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotografoval v novembri minulého roka (viď tu). Vtedy tam ešte pobývala posádka lode Šen-čou 14, medzitým vystriedaná rekordnou, viac ako pol roka trvajúcou misiou Šen-čou 15. Jej taikonauti sa nedávno vrátili a v súčasnosti je už na stanici čerstvá posádka lode Šen-čou 16 (obr. 3). Okrem nej sú k stanici momentálne pridokované aj dve zásobovacie lode Tchien-čou 5 a 6 (aktuálna podoba stanice je na obr. 2). Na stanici tak prebieha v podstate už rutinná prevádzka tvorená pravidelným striedaním dlhodobých pilotovaných misií podobne, ako je tomu na ISS (aj keď samozrejme v menšom). Komplex orbitálnej stanice aj s takto pripojenými loďami dosahuje pri optimálnych preletoch, akým bol aj tento z 18. júna, naozaj výraznú jasnosť - takmer -1 magnitúdy. Aktuálne parametre dráhy stanice sú vo výške 386 x 393 km.
 |
| Obr. 2: Aktuálne rozloženie lodí na stanici Tchien-kung |
 |
| Obr. 3: Súčasná posádka stanice - zľava: prof. Kuej Chaj-čchao (prvý čínsky civilista vo vesmíre), Ťing Chaj-pcheng (veliteľ, toto je už jeho štvrtá misia vo vesmíre), Ču Jang-ču |
 |
| Obr. 1: 28. január 2023, čas 18:37 SEČ, exp. 10 sec; približne 5 magnitúdová kométa ZTF neďaleko hviezd Malého voza. Vyššie nad ňou práve zachádza jasná ISS do zemského tieňa |
Po viac ako dvoch rokoch od úžasného divadla, ktoré nám predvádzala kométa NEOWISE (C/2020 F3), sa nám na oblohe objavila ďalšia pomerne jasná "vlasatica". Tá sa síce jasnosťou nechytá na spomínanú NEOWISE ani zďaleka, no napriek tomu je na hranici viditeľnosti voľným okom a tak som využil jednu z mála príležitostí na jej fotografovanie, čo sa mi skrz väčšinou nepriaznivé januárové počasie naskytla. Ako malý bonus som do jedného záberu spolu s ňou dostal aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá práve vchádzala do zemského tieňa.
 |
| Obr. 2: 28. január, čas 18:43 SEČ, exp. 20 sec; bližší detail na kométu ZTF. Hoci voľným okom takmer nepozorovateľná, na dlhoexpozičnej fotografii bez problémov zaznamenateľná |
 |
| Obr. 1: 1. decembra 2022, čas 17:23 SEČ, exp. 10 sec; satelit BlueWalker 3 počas svojej kulminácie dosahujúc jasnosť 2 mag. Slabší satelit naľavo predstavuje americkú vojenskú družicu USA 234 |
Prvý decembrový večer roku 2022 nastala možnosť na pozorovanie zaujímavého, no zároveň kontroverzného satelitu. BlueWalker 3 je prototyp nového telekomunikačného satelitu spoločnosti AST & Science's SpaceMobile, ktorá plánuje vytvoriť sieť družíc umožňujúcich pripojenie klasickým mobilným telefónom bez prístupu k terestriálnym základňovým staniciam. V budúcnosti by ste sa tak v prípade úspechu tohto projektu mohli dovolať kdekoľvek na svete svojim bežným mobilným telefónom práve cez túto sieť družíc a nepotrebovali ste špecializované zariadenia potrebné pre pripojenie k existujúcim mobilným satelitným sieťam ako Iridium či Globalstar.
 |
| Obr. 2: čas 17:22 SEČ, exp. 10 sec; BlueWalker 3 prechádzajúc cez súhvezdie Malý voz. Ak projekt, pre ktorý je tento satelit technologickým prototypom, úspešne vyjde, bude možné telefonovať cez klasický mobilný telefón aj v oblastiach, kde sa široko ďaleko nenachádza žiadny terestriálny mobilný vysielač podobný tomu na fotografii |
 |
| Obr. 3: BlueWalker 3 počas pozemných príprav s plne rozloženou fázovo smerovanou anténou o ploche 64 metrov štvorcových Skutočným problémom nie je jeden takýto satelit, ale plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tie v budúcnosti počítajú s flotilou až 243 satelitov pohybujúcich sa v 16-tich orbitálnych rovinách o výške cez 700 km. Tieto satelity, označované ako BlueBird majú mať navyše ešte väčšie rozmery antén, ako má ich predchodca BlueWalker. Tu už je znepokojenie astromickej obce naozaj oprávnené a je možné, že táto konštelácia bude spôsobovať ešte väčšie problémy ako Starlink. |
 |
| Obr.4: Vizualizácia satelitu BlueWalker na orbite |
 |
| Obr. 1: 11. november 2022, čas 05:20 SEČ, exp. 8 sekúnd; Čerstvo dobudovaná čínska vesmírna stanica Tchien-kung kulminuje nad južným obzorom vo výške 24°, dosahujúc -0,5 magnitúdy |
Rok 2022 bol pre čínsku pilotovanú kozmonautiku veľmi dôležitý. K prvému modulu plánovanej veľkej vesmírnej stanice Tchien-che, ktorý bol na orbite už od minulého roku, sa pripojili veľké moduly Wen-tchien (v júli 2022) a Meng-tchien (koniec októbra). Naplánovaný proces budovania prvej mnohomodulárnej čínskej stanice tak bol v podstate úspešne zavŕšený (aj keď sa nedá vylúčiť budúce rozširovanie stanice o ďalšie moduly). Fakticky by sa stanica mala označovať ako Tchien-kung 3, vzhľadom na jej dvoch menších predchodcov s rovnakým názvom, v čínskych a už aj západných zdrojoch sa však prakticky výlučne používa len samostatné označenie Tchien-kung, takže ho začnem používať tu na blogu aj ja.
 |
| Obr. 2: čas 05:19 SEČ, exp. 6 sekúnd; nielen z oblačnosti, ale aj krátko predtým aj zo zemského tieňa vychádzajúca stanica Tchien-kung prechádza popri hviezde Sírius |
 |
| Obr. 3: 14. augusta 2022, exp. 8 sekúnd; stanica Tchien-kung žiari jasnosťou prevyšujúcou -2 magnitúdy pri zenitovom prelete nad ostrovom Lanzarote |
 |
| Obr. 4: 11. november 2022, čas 05:17 SEČ, exp. 6 sekúnd; od stanice oddelená zásobovacia loď Tchien-čou 4 dosahovala na Mesiacom presvetlenej oblohe len asi 3 mag, v najbližších dňoch by mala byť navedená do atmosféry |
 |
| Obr. 5: Aktuálna podoba komplexu stanice Tchien-kung nádherne odfotografovaná cez teleskop americkým pozorovateľom Philipom Smithom. Stanica sa aktuálne nachádza na orbite o výške 381 x 394 km |
 |
| Obr. 6: Taikonauti misie Šen-čou 14, tvoriaci aktuálnu, už tretiu dlhodobú posádku vesmírneho komplexu Tchien-kung, zľava: Cchaj Sü-če, Čchen Tung a Liou Jang |
 |
| Obr. 1: 15. august 2022, čas 22:27 UTC, exp. 13 sec; slávny Hubblov vesmírny ďalekohľad sa pri nízkom prelete javí ako 3 magnitúdová hviezdička pohybujúca sa od Váh k Škorpiónovi |
Najznámejšie vesmírne observatórium histórie, Hubblov vesmírny ďalekohľad (alias HST), nikdy nemôžme zo strednej Európy pozorovať vzhľadom na relatívne nízky sklon jeho orbity k rovníku - 28,5°. Aby ho bolo možné vidieť, musíme sa vypraviť do zemepisných šírok bližších k tejto hodnote (v zásade stačí už 40°, aj keď pri tejto hodnote vystúpa len nejakých 10° nad obzor). Večer 15. augusta som pri návšteve ostrova Lanzarote patriaceho do súostrovia Kanárskych ostrovov využil príležitosť a túto legendu svetovej kozmonautiky prvýkrát v živote videl na vlastné oči. Keďže Lanzarote sa nachádza na zemepisnej šírke cca 29°, môže tu za ideálnych podmienok HST vystúpať až k zenitu a dosiahnuť vyše 0 mag.
 |
| Obr. 2: Výraz z úvodnej fotografie. HST krátko po vzniku fotografie vstúpil do zemského tieňa. Na hviezdnom pozadí zdanlivo prelietava ponad sopku Montana del Medio |
Pri mojom pozorovaní bohužiaľ až takéto priaznivé podmienky neboli, skôr naopak. HST mal len nízky prelet o maximálnej výške 24°, pričom dosahoval maximálnu jasnosť sotva 3 magnitúdy. Napriek tomu bolo jeho pozorovanie pre mňa umocnené svojou výnimočnosťou (predsalen, legenda je legenda :) a aj úžasnou atmosférou polopúšťového sopečného ostrova v Atlantickom oceáne, kde len pomerne nedávno skončená sopečná činnosť vytvarovala zaujímavú, marťansky pôsobiacu krajinu.
 |
| Obr. 3: Hubblov vesmírny ďalekohľad na zábere, ktorý vytvorila posádka raketoplánu Atlantis pri poslednej servisnej misii STS-125 v roku 2009. Vesmírny teleskop sa momentálne nachádza na dráhe o parametroch 532 x 535 km, stále plne funkčný |
 |
| Obr. 4: Malý bonus, znázorňujúci atmosféru lávových polí ostrova Lanzarote za súmraku. Slovami Buzza Aldrina - veľkolepá pustatina |
 |
| Obr. 1: 6. august 2022, čas 21:42 SELČ, exp. 13 sec; asi 0 mag jasný posledný stupeň rakety CZ-2F prelieta vo formácií so slabším (asi 3,5 mag) miniraketoplánom CSSHQ, ktorý vyniesla 2 dni predtým |
Štvrtého augusta odštartovala z čínskeho púštneho kozmodrómu Ťiou-čchüan raketa CZ-2F s netradičným nákladom, ktorým bol podľa všetkého malý experimentálny raketoplán označovaný len ako CSSHQ (pod touto skratkou rozumej krkolomný čínsky názov Chongfu Shiyong Shiyan Hangtian Qi, t.j. po slovensky "znovupoužiteľná testovacia kozmická loď"). Nebol to prvý let tohto stroja, prvýkrát sa dostal na orbitu už v septembri 2020. Vtedy na orbite strávil len dva dni bez možnosti na jeho pozorovanie, podarilo sa mi však nasnímať posledný stupeň jeho nosnej rakety CZ-2F (viď záznam tu). Teraz, keď po dvoch rokoch došlo k ďalšiemu štartu tohto tajomného stroja, podarilo sa mi 6. augusta večer nasnímať nielen jeho nosnú raketu, ale aj jeho samotného, pričom sa stále pohyboval v jej relatívnej blízkosti. Na čele tejto peknej, no nie veľmi nápadnej formácie kraľoval jasný posledný stupeň rakety CZ-2F, ktorý síce vykazoval periodické zmeny jasnosti, pri ktorých bol v minime krátkodobo takmer nepozorovateľný, no na vrcholoch zjasňoval až k 0 mag. Asi 20 uhlových stupňov za ním sa pohyboval o poznanie slabší, napriek tomu voľným okom bezproblémovo viditeľný miniraketoplán, ktorý dosahoval asi 3,5 mag.
 |
| Obr. 2: čas 21:41 SELČ, exp 13 sec; posledný stupeň CZ-2F a za ním pohybujúci sa miniraketoplán CSSHQ prelietavajúc v uhlovej vzdialenosti cca 20° |
 |
| Obr. 3: Predpokladaná podoba čínskeho miniraketoplánu |
