Starlink v2 Mini G7-1

Obr. 1: 2. septembra 2023, čas 20:37 SELČ, exp. 5 sec; skupina 19-tich za sebou idúcich satelitov Starlink v2 Mini várky G7-1. Pohybovali sa v cca 5 stupňových rozostupoch a dosahovali jasnosti necelých 3 mag. Priemerná výška ich dráhy bola v tomto čase cca 330 km. Sklon orbity tejto skupiny predstavuje 53.1°.

Budovanie satelitnej megakonštelácie Starlink pokračuje nezmeneným, rýchlym tempom aj v roku 2023. Avšak hoci dochádza k niekoľkým štartom za mesiac (napr. v júli ich bolo až rekordných 6, v auguste 5), paradoxne nie veľa z nich malo z našich končín priaznivé pozorovacie podmienky. Jednou z výnimiek je várka označovaná ako G7-1, ktorá štartovala 22. augusta, pričom aj po dvoch týždňoch sa satelity držia pomerne blízko pri sebe a možno tak pozorovať typický "Starlink vláčik". Teda nie tak úplne typický. Budovanie siete sa totiž už dostalo do ďalšej fázy a pôvodné satelity označované ako v1 a v1.5 už kompletne nahradilo vypúšťanie satelitov v2 Mini. Označenie "mini" je však v tomto prípade trochu zavádzajúce, nakoľko reálne sú tieto satelity asi 2-krát rozmernejšie a takmer 3-krát ťažšie ako pôvodné verzie. Preto ich je pri jednom štarte Falconu-9 vypustených aj podstatne menej - v zásade okolo 20, zatiaľ čo pri verziách 1 bolo bežne vypúšťaných aj 60 kusov.  Prídavok "mini" tak odkazuje len na to, že tieto satelity sú len prequelom k plnohodnotnej verzii 2, ktorej satelity budú ešte väčšie a ťažšie, čo si bude vyžadovať ich štarty na pripravovanom meganosiči Starship. Pokiaľ sa ho podarí naplno rozbehať (čo už napriek jednému uskutočnenému, neúspešnému štartu, môže trvať ešte veľmi dlho), budú vypúšťané oklieštené verzie v2 na osvedčených Falconoch 9. Aj tieto "mini" verzie sú však už oveľa výkonnejšie a sofistikovanejšie ako pôvodné v1 a v1.5 a ponúkajú vyššie dátové kapacity. A keďže majú až dve krídla solárnych panelov, navyše o rozpätí až 30 metrov, sú aj o niečo jasnejšie ako staršie verzie (čo je opäť niečo, čo astronómov rozhodne neteší). To je aj dôvod, prečo aj 2 týždne po štarte sú tieto satelity stále pomerne dobre pozorovateľné (čo už pri verziách v1.5 po viacerých opatreniach prijatých na zníženie jasnosti nebolo štandardné). A je tu ešte niečo. V2 Mini používajú narozdiel od predošlých Starlinkov pre zvyšovanie svojej dráhy nové, argónové iónové motory, ktoré sú silnejšie ako predošlé kryptónové. A hoci to znie neuveriteľne, vyzerá to tak, že túto zmenu aj naozaj vidieť. Fotografie stôp várky satelitov v2 Mini sú výrazne modrejšie, ako stopy predošlých várok. Pre porovnanie viď aj tu priložený obrázok 2. Túto zmenu zaznamenali aj iný pozorovatelia. Či však modrú farbu stôp skutočne spôsobujú práve argónové motory nemám jednoznačne potvrdené. Teoreticky za tým môžu byť aj iné faktory, napr. nové solárne panely. 

Obr. 2: Porovnanie stôp preletov dvoch rôznych verzii Starlink. Vľavo je fotografia várky L27 verzie 1.0 z roku 2021 (bližšie info viď tu), vpravo súčasná G7-1. To že stopy sú výrazne modrejšie si všimnúť na fotke vpravo aj v porovnaní s ďalšími satelitmi, ktoré sa náhodne dostali do záberu.