Starlink v1.0 L7 po dvoch dňoch

Obr. 1: 6.6. 2020, čas 02:25 SELČ, exp. 4 sec, najjasnejší z clustera Starlinkov L7 prechádza cez súhvezdie Veľký voz, pred ním aj za ním sa však pri pozornejšom pohľade dajú pozorovať slabučké stopy jeho súkmeňovcov

Je zaujímavé, že pozorovania satelitov Starlink takmer vždy prinesú nové, nečakané prekvapenie. Tak tomu bolo aj pri mojom druhom pozorovaní satelitov Starlink z čerstvej várky L7. Teraz, dva dni po štarte, 6. júna 2020 o 02:25 mali mať vcelku optimálny, vysoký prelet, pričom som z minulých skúseností očakával krásnu, výraznú šnúru perál. Avšak nad obzor v stanovenom čase vyšiel len jeden satelit, ktorý síce zakrátko dosiahol vysokej jasnosti 0,5 mag, potom ale ešte pred kulmináciou preletu pohasol a koniec. Očakávanie, že ho budú doprevádzať v tesnom vláčiku desiatky jemu podobných satelitov sa nenaplnilo. No presnejšie, nie celkom. Pri bližšom prezretí dvoch fotografíí si môžte všimnúť viacero dlhších, tesne pri sebe naukladaných stôp, ako pred jasným satelitom, tak aj za ním. Sú ale veľmi slabé, s jasnosťou okolo 4 mag a počas pozorovania voľným okom som ich takmer nezaregistroval. Je síce pravda, že obloha bola veľmi presvetlená Mesiacom v splne, no aj napriek tomu mi je to, prečo bol z celého clustera Starlinkov výrazne viditeľný len jeden objekt, zatiaľ záhadou...

Obr. 2: Prvá fotografia Starlinkov L7, exp. 3 sekundy, možno si na nej lepšie všimnúť viaceré stopy slabších Starlinkov pred jasným objektom. Celkovo bol cluster roztiahnutý na vyše 20 uhlových stupňov, satelity sa nachádzali na orbite vysokej 221 x 356 km

Starlink v1.0 L7 - 23 minút po štarte!

Obr. 1: 4.6. 2020, čas 03:49 SELČ. exp. 1,3 sec, 60 satelitov Starlink v tesnej blízkosti druhého stupňa rakety Falcon stúpa nad obzor na svitaním presvetlenej oblohe len 23 minút po svojom štarte z Mysu Canaveral

Už druhýkrát po sebe sa v tomto roku naskytla skvelá príležitosť na pozorovanie satelitov Starlink aj s druhým stupňom rakety tesne po štarte. Teraz, 4. júna 2020 v skorých ranných hodinách bol však tento prelet ešte výnimočnejší ako posledne (viď tu), nakoľko objekty nezmizli hneď v zemskom tieni, ale ich prelet bol plne osvetlený, pričom vystúpili do výšky vyše 50 stupňov nad obzorom. Pri takto priaznivom prelete vyzerali voľným okom objekty ako neobyčajná hviezda o maximálnej jasnosti asi -2 mag. Prečo neobyčajná? Hoci neozbrojeným okom sa mi nedali plne rozlíšiť 2 objekty, hviezda sa javila podivuhodne, akoby trošku oválna, s jasnejším "predkom". No ale samozrejme už v malom triédri sa záhadná "hviezda" ľahko rozlíšila na očakávané dva objekty, pričom jeden z nich (cluster 60 satelitov) mal plošný, akoby obdĺžnikovitý tvar (teda obdobne, ako pri aprílovom pozorovaní, teraz ale bola možnosť si ho viac vychutnať), druhý čisto "hviezdičkovitý" objekt predstavoval raketový stupeň.

Obr. 2: 03:49 SELČ, exp. 1 sec, prvé vzhliadnutie Starlinkov nad obzorom (resp. komínom)

Najväčším bonusom tohto pozorovania však bolo, že som vôbec prvýkrát preukázateľne videl jav tzv. umelej kométy. Druhý stupeň rakety zreteľne vykonal minimálne dva korekčné zážihy (prípadne iný proces spojený s vypúšťaním kvapalín/plynov) pri ktorých sa na pár sekúnd objavila pred objektom kónicky vyzerajúca, veľmi rýchlo sa rozptyujúca hmlovinka. Metaforicky vzaté, akoby si raketový stupeň pár krát kýchol :). Predpokladám, že to súviselo s reorientáciou stupňa pred deorbitačným zážehom, ktorý ho mal naviesť ešte na tomto obehu do vôd Indického oceánu. Pravidelnejší čitateľ tohto blogu si možno pamätá, že podozrenie na umelú kométu som mal už pri aprílovom pozorovaní, no potvrdenie javu mi vtedy zhatil skorý vstup do zemského tieňa. Bohužiaľ jav sa mi kvôli priveľkému presvetleniu svitajúcej oblohy tentokrát nepodarilo zaznamenať fotograficky, každopádne vizuálny dojem z neho bol fantastický (kto chce o umelých kométach vedieť viac, opäť odporúčam starší článok na túto tému). Aspoň približný náčrtok, ako sa jav vizuálne javil, nakreslila priateľka (aj s oválnym tvarom "hviezdy", ktorý sa jej vďaka lepšiemu zraku javil ešte výraznejší ako mne - obr. 5).

Obr. 3: 03:50 SELČ, exp. 1,3 sec, Starlinky po kulminácii svojho preletu prelietajú popri hviezde Altair...

Obr. 4: ...až klesajú k obzoru v ústrety vychádzajúcemu Slnku...približne v tomto čase raketový stupeň vychrlil ďalšiu "kométku", avšak kvôli presvetlenej oblohe na fotografii nie je vôbec zreteľná (prvá kométa bola vidieť približne počas kulminácie preletu - vtedy som nefotografoval)

Obr. 5: Priateľkin náčrtok znázorňujúci vizuálne pozorovanie Starlinkov a umelej kométy

HTV-9

Obr. 1: 21.5. 2020, čas 22:25 SELČ, exp. 15 sec., vľavo pomerne slabá HTV-9 stíhajúca zapadajúcu ISS (jasná stopa vpravo dole)

Primárnym cieľom na pozorovanie večer 21. mája bola japonská zásobovacia loď HTV-9, ktorá štartovala z japonskej Tanegašimy deň predtým. Hoci lode HTV sú vo všeobecnosti pomerne ľahkým pozorovacím cieľom, pričom je pre ne typická pomerne vysoká jasnosť okolo 1 až 1,5 mag, oranžové sfarbenie a sporadické krátke záblesky, tentokrát kvôli nie najvhodnejšiemu fázovému uhlu bolo jej sledovanie trochu obtiažnejšie. V maxime dosahovala sotva 2,5 magnitúdy až klesla k menej ako 3 magnitúdam. Krátko pred tým prelietal cieľ tejto zásobovacej lode - ISS s kralujúcou jasnosťou vyše -2,5 mag. Hoci sa má so stanicou HTV-9 spojiť až 25. mája, uhlovo bola vzdialená od nej len asi 40 stupňov, takže pri zostupnej časti ich dráhy som oba objekty dostal do jedného záberu (aj keď ISS už zapadala za horizont/stromy)

Obr. 2: Prelet ISS v maximálnej výške krátko pred HTV-9, čas 22:23, exp. 13 sec

HTV-9 je vôbec posledným exemplárom tohto typu zásobovacej lode. Japonsko však týmto so zásobovacími letmi k ISS nekončí, lode HTV v blízkej budúcnosti (pravdepodobne v roku 2022) nahradí novší a vylepšenejší typ momentálne známy pod označením HTV-X.

Obr. 3: Slabší prelet HTV-9 v maximálnej výške, 22:24, exp. 15 sec. Loď sa nachádzala no orbite vo výške 284 x 303 km 

Starlink-67 (2019-029-AV)

Obr. 1: Starlink-67 v súhvezdí Drak, 21. mája 2020, čas 22:14 SELČ, exp. 5 sec

21. mája o 22:13 SELČ som si všimol od západu rýchlo sa pohybujúci jasný objekt smerujúci k zenitu. Prekvapivo išlo o ďalší zo Starlinkov, tentokrát s označením 67 (objekt 2019-029-AV). Tento satelit pochádzajúci z povestnej prvej testovacej várky je už dávnejšie mŕtvym telesom (minimálne od októbra minulého roku), pričom v čase fotografovania sa nachádzal na dráhe len 230 x 241 km a teda na orbite mu už ostáva len posledných pár dní pred jeho nekontrolovateľným vstupom do ohnivej náruče zemskej atmosféry. Starlink-67 sa preslávil 2. septembra 2019, keď sa takmer zrazil s európskou družicou Aeolus, ktorá kvôli tomu musela urobiť úhybný manéver.

Obr. 2: Starlink-67 po prechode "hlavy Draka" smeruje k obzoru, čas 21:14, exp. 5 sec

Družica dosahovala vysokej jasnosti, až -1 mag, pričom treba povedať, že išlo v podstate o stabilnú jasnosť, žiadny dlhý záblesk.. Táto vysoká jasnosť na takto nízkej dráhe ale nie je pre tento satelit prekvapením. A nielen preň, celkovo pomerne vysoké jasnosti (podla niektorých neočakávané) satelitov konštelácie Starlink nie sú až také neočakávané, keď si zoberieme rozmery týchto družíc (vid obr. 3). Vidíme, že sa rozhodne nejedná o žiadne cubesaty a ich takmer 14 metrové solárne panely na nízkej obežnej dráhe ich nenápadnými urobia skutočne len ťažko. Deklarovaná snaha SpaceX o výrazné zníženie ich jasnosti teda určite nebude až tak ľahkou úlohou, ako si niektorí myslia, každopádne, rád ju budem na vlastné oči sledovať.

Obr. 3: Rozmery satelitov Starlink

Cygnus NG-13

Obr. 1: 17.5.2020, čas 22:10. exp. 13. sec., snímka zachytáva loď Cygnus vo fáze najvyššej jasnosti. Slabším objektom vyššie je starý sovietsky satelit Kosmos-1743 (1986-034A, dosahoval asi 3 mag). 

17. mája 2020 som odfotografoval americkú zásobovaciu loď Cygnus NG-13 na jej predĺženej misii, necelý týždeň po oddelení od ISS. Hoci Cygnusy sú väčšinou známe skôr tým, že patria medzi najhoršie pozorovateľné lode z flotily ISS, tentokrát bola vďaka vhodným pozorovacím podmienkam loď veľmi jasná, pričom v maxime dosahovala až 1,5 magnitúdy. A to aj napriek tomu, že sa pohybovala vo výške 476 x 483 km. Na tejto dráhe má Cygnus zotrvať ešte niekoľko dní pokiaľ uskutoční deorbitačný manéver nad Pacifikom. Dovtedy má za úlohu vypustiť niekoľko cubesatov a spraviť technologické experimenty, vrátane založenia a sledovania malého kontrolovaného požiaru na palube.

Obr. 2: Cygnus NG-13 je pomocou robotického ramena Canadarm odpájaný od ISS

Cygnus NG-13 odštartoval k ISS 15. februára 2020, pričom sa s ňou spojil 18. februára. K oddeleniu od stanice došlo 11. mája.

Obr. 3: Čas 22:09, exp. 13 sec, Cygns NG-13 v súhveydí Vlasy Bereniky

Starlink v1.0 L6 - "šnúra perál"

Od štartu poslednej várky Starlinkov prešli 3 dni a z celého sveta odvtedy prichádzajú fascinujúce snímky a videá preletu krásnej šnúry perál, ktoré jasné satelity "nalepené" blízko pri sebe pripomínajú. Z nášho územia sa však doteraz dali dobre sledovať len prelety nízko nad obzorom, pri ktorých si ich pozorovateľ mohol vychutnávať nie až v takej efektnej miere a len krátky čas. Až teraz, 25. apríla 2020, konečne nastala možnosť na sledovanie pomerne priaznivého, vysokého preletu, hoci na ešte pomerne dosť presvetlenej oblohe. Starlinky bolo najlepšie vidieť o 20:33 SELČ, keď prelietali vo výške takmer 70° a z tohto času pochádza aj hore uvedená fotografia (zachytená mobilným telefónom). Satelity sa od posledného pozorovania už viac rozprestreli, do pásu dlhého vyše 20° a pohľad na ich prelet bol vskutku fascinujúci, mierne evokujúci trosky v atmosfére sa rozpadajúceho satelitu. Nebolo to však všetkých 60 Starlinkov, ale len 40. Od tohto hlavného prúdu sa už včera totiž stihlo oddeliť 20 satelitov, ktorých prelet nastal o 4 minúty neskôr. Tiež bol pekne viditeľný, ale vzhľadom na menšiu hustotu satelitov už trošku menej výrazný. Tieto satelity začali zvyšovať svoju dráhu ako prvé z várky L6, pričom boli vo výške 239 x 355 km. Zvyšných 40 satelitov v hlavnom prúde zatiaľ ostáva na prvotnej dráhe cca 211 x 357 km.

Starlink v1.0 L6 - 24 hodín po

23. 4. 2020, čas: 21:58 SELČ, exp. 10 sec, ISO 800, F/4

Takmer presne po 24 hodinách od prvého pozorovania najčerstvejšej várky satelitov Starlink sa naskytla ďalšia veľmi dobrá príležitosť na ich pozorovanie. No, dobrá ako dobrá - satelity boli veľmi nízko nad obzorom a do tieňa vstúpili ešte skôr ako pri včerajšom pozorovaní. No napriek tomu pripravili fascinujúci pohľad, ktorý sa veľmi podobal na vôbec prvé pozorovanie tohto typu satelitov z mája minulého roku (vid tu). Ako prvá ich zbadala o 21:57 veľmi nízko nad obzorom priateľka, ktorá pozorovanie označila vcelku trefne ako "hmlistú húsenicu". Takto krátko po štarte je totiž celý kluster 60-tich satelitov stále veľmi blízko pri sebe a pri pohľade voľným okom sa na nebi rozprestiera ako difúzne vyzerajúci pás o zdanlivej dĺžke niečo cez 5 uhlových stupňov. Na uvedenej fotografii sú objekty v najlepšej fáze tohto krátkeho preletu, pričom sa na 10 sekundovej expozícii zlievajú do pásu o jasnosti viac ako -1 mag. V triédri sa "hmlistá húsenica" opäť premenila na krásnu šnúru perál, ktoré krátko po cvaknutí uzávierky fotoaparátu postupne rad za radom zmizli v zemskom tieni. Ako vyplýva aj zo skúsenosti z minuloročného májového pozorovania, húsenicu už najbližšie dni nebude možné pozorovať tak efektne ako teraz. Starlinky už budú od seba vzdialenejšie a hoci aj bez triédru budú ešte pár dní pripomínať skôr šnúru perál, za krátky čas začnú zvyšovať svoje dráhy a roztiahnu sa do rozptýlenejšieho "vláčika". Ako ukázali aj pozorovania z posledných týždňov, takéto vláčiky však potom možno pozorovať veľmi dlho, ešte aj niekoľko mesiacov po štarte.

Bližší pohľad na kluster satelitov Starlink, vpravo klasicky kraľuje jasná Venuša

Starlink v1.0 L6 - 23 minút po štarte!

22.4.2020, čas 21:53 SELČ, exp. 8 sekúnd, tesné zoskupenie objektov zo štartu 2020-025 v plnej kráse krátko pred vstupom do zemského tieňa

22. apríla 2020 o 21:30 SELČ došlo na floridskom kozmodróme k štartu rakety Falcon-9 so šiestou várkou operačných družíc Starlink. Tento štart bol však výnimočný - poskytol skvelú a ojedinelú šancu na pozorovanie jeho nákladu už 23 minút po jeho uskutočnení nad územím tisíce kilometrov vzdialenej strednej Európy. K oddeleniu 60-tich satelitov od horného stupňa rakety došlo len nejakých 8 minút pred preletom a tak spočiatku boli všetky tieto objekty fyzicky sa nachádzajúce stále blízko seba vidieť ako jednu hviezdičku, ktorá so stúpaním nad obzor rýchlo naberala na jasnosti. Prvýkrát som ju v triédri zachytil už o 21:52 SELČ vo výške len asi 5° nad obzorom. Onedlho už bola vidieť aj voľným okom, pričom pred tým, ako zmizla o 21:54 vo výške 28° v tieni, dosiahla v maxime jasnosti asi -1 mag. Zatiaľ čo mne sa voľným okom javila stále kompaktne, priateľka s lepšími očami ako ja už rozlíšila dve hviezdičky. No a v triédri sa dali bezpochyby jasne odlíšiť, aj keď stále boli veľmi blízko seba. Dal sa dokonca rozlíšiť aj rozdielny tvar - horný stupeň bol jednoliata "hviezda", zatiaľ čo ohromný, pomaly sa rozdeľujúci zhluk 60-tich Starlinkov sa javil ako objekt mierne obdĺžnikového tvaru. V triédri som mal aj pocit, že okolo objektov sa začína vytvárať akási hmlistá koma naznačujúca, že 2. stupeň rakety už začal vypúšťať zvyškové palivo a vytvárať tak jav umelej kométy. Avšak potvrdenie tohto javu nemilosrdne preťal spomínaný zemský tieň v súhvezdí Blíženci. A tak sa skončilo síce krátke, ale o to výnimočnejšie pozorovanie nových zemských satelitov veľmi tesne po štarte.

Z tohto pozorovania mám celkovo 5 fotografii nasnímaných medzi 21:52 a 21:54 SEČ, každá s expozíciou 8 sekúnd. Do snímok sa nečakane votrelo aj jedno otravné lietadlo a Starlink-58 z minuloročného májového štartu. Ten je momentálne na dráhe o výške 388 x 392 km a hodil záblesk o jasnosti asi -3 mag.

Prvá snímka zachytávajúca tesný zhluk objektov krátko po štarte ešte ako slabú "hviezdičku" tesne nad obzorom pod jasnou Venušou

Zhluk začína naberať na jasnosti, vpravo ešte pozdravil nových "bračekov" jasným zábleskom starý Starlink-58

Starlinky L6 aj s blízkym druhým stupňom sa dostávajú do maxima jasnosti

Posledná snímka Starlinkov pred vstupom do tieňa, uvedená aj v úvode článku, avšak zväčšená a s jemne upraveným histogramom, aby vyniklo to, čo sa ku koncu stopy javí ako jemný náznak vznikajúcej umelej kométy, bohužial na hranici šumu, takže jednoznačne nepotvrditeľné

Starlink v1.0 L5

To že pozorovania satelitov Starlink sú často pomerne pôsobivým zážitkom, nie je žiadna novinka, ale to, čo 17. apríla predviedli satelity z várky L5 môžem zaradiť medzi najpôsobivejšie pozorovania družíc, aké som kedy zažil. Táto várka satelitov bola poslednou, ktorá chýbala v mojej pomyselnej zbierke Starlinkov aktuálne sa nachádzajúcich na orbite (hoci nie na dlho - ďalší štart je za dverami, má k nemu dôjsť už 23. apríla). Starlinky L5 štartovali pred necelým mesiacom - 18. marca a mnohé z. nich sú teda stále pomerne blízko pri sebe a na relatívne nízkych dráhach. Veľmi efektne sa to prejavilo hneď na začiatku pozorovania o 21:17, keď sa prvých 8 satelitov pohybovalo vo veľmi blízkej a efektnej formácii (vid obr. 1). Neskôr sa už síce väčšina družíc pohybovala v štandardnom "vláčiku" s približne rovnomernými 10 až 15 stupňovými rozostupmi, každopádne neprestávali ohurovať hlavne svojou jasnosťou, ktorá stúpala so stúpajúcou výškou satelitov. Už prvé satelity dosahovali jasnosti približne 0,5 až 0 magnitúdy, viaceré pozdnejšie satelity vystúpali až k -0,5 magnitúdam. No a čerešničku na torte pripravil po prejdení hlavnej "smršti" Starlink-1287, ktorý hodil záblesk o jasnosti -4 mag (obr. 7)! Celkovo som od 21:16 do 21:36 SELČ urobil celkovo 41 fotografii, ktoré som klasicky spojil do gifu uvedeného v úvode článku. Dokopy je na ňom zachytených 47 Starlinkov várky L5, konkrétne: Starlink-1316, 1306, 1291, 1257, 1278, 1280, 1264, 1256, 1319, 1267, 1311, 1213, 1272, 1263, 1207, 1259, 1277, 1266, 1285, 1284, 1265, 1258, 1296, 1292, 1260, 1276, 1318, 1289, 1275, 1303, 1309, 1317, 1312, 1305, 1282, 1313, 1279, 1307, 1255, 1298, 1262, 1268, 1290, 1297, 1300, 1301 a 1295. Expozícia každej snímky dosahovala 13 sekúnd, rozostupy medzi fotografiami dosahovali približne rovnakého času, použité ISO 800. Objektív fotoaparátu bol počas snímania namierený primárne na súhvezdie Lev. No a nižšie je výberovka niektorých fotografii z animácie aj s bonusmi na konci.

Obr. 1: 17.4. 2020, 21:17 SELČ, v poradí 3. snímka animácie zachytáva najpôsobivejšiu formáciu preletu - satelity zľava Starlink 1316, 1310, 1291, 1278, 1257, 1280, 1306 a 1264 

Obr. 2: Čas 21:18, 4. snímka animácie, najtesnejšia päť-členná formácia 1278, 1257, 1280, 1306 a 1264 v plnej kráse. Sledovať blízky tanec satelitov, ktoré išli takmer paralelne vedľa seba a dokonca sa predbiehali bolo naozaj fascinujúce, nech už si o megakonštelácii Starlink myslíte čokoľvek. Sprava sa vynára Starlink 1256

Obr. 3: 21:20, 8. snímka zachytáva v dolnej časti satelity 1213, 1272, 1319 (ten je z nich na najvyššej dráhe - 460 km) a 1263. Jasný satelit hore (vyše 0 mag) je tiež Starlink, ale nie z várky L5. Ide o testovací Starlink-42 ešte z minuloročného májového štartu, ktorý sa momentálne nachádza na klesajúcej dráhe o výške  392 x 397 km.

Obr. 4: 21:30, 29. snímka animácie, zľava satelity 1305, 1317, 1279 a 1307. Starlink-1279 na snímke dosiahol jasnosť vyše -0,5 mag!

Obr. 5: 21:33, 35. snímka zachytáva Starlinky 1262, 1255 a 1268. Na tejto fotografii sa pekne ukazujú rôzne výšky orbít Starlinkov - satelit 1255, ktorý je na dráhe 376 x 377 km už mizne v zemskom tieni, zatiaľ čo  1262 na dráhe 459 x 461 km je stále jasne osvietený

Obr. 6: Časozber zhrňujúci všetkých 41 snímkov animácie

Obr. 7: A bonus na záver - do animácie nezahrnutý Starlink 1287, ktorý prelietal až niekoľko minút po hlavnom prúde a hodil záblesk o jasnosti až -4 mag! Nachádzal sa na dráhe 460 x 462 km. Čas 21:43, exp. 20 sekúnd

Záblesky Starlinkov L4

Obr. 1.: 29. marec 2020, čas 20:18 SELČ, exp. 6 sekúnd, Starlink 1270 (krátko po záblesku, ktorý som ale nestihol zaznamenať) a nižšie začínajúci záblesk Starlinku 1154 

Večerná obloha posledných pár týždňov jednoznačne patrí satelitom Starlink a takmer každé ich pozorovanie prinesie nové prekvapenie. Inak tomu nebolo ani 29. marca, keď opäť nastali veľmi dobré podmienky pre sledovanie satelitov z várky L4 s takmer zenitovými preletmi. Už inak aj tak jasné družice však tentokrát neváhali zjasniť ešte viac - aj keď len krátkodobo. V určitom momente niekoľko z nich vrhlo záblesk, ktorého jasnosť presiahla -3 mag! Bohužiaľ som dnes ich systematickejšie snímkovanie neplánoval a tak som stihol zachytiť záblesk len jedného z nich - Starlinku 1154, ktorý mám zachytený na prvých dvoch obrázkoch tohto článku. Na druhej snímke si dokonca možno všimnúť aj miernu variabiliu tohto zjasnenia. Zaujímavé je aj to, že nešlo o žiadne kratučké bliknutia, ale boli pomerne dlhé (obe snímky mali expozíciu 6 sekúnd). Niet pochýb o tom, že zdrojom záblesku bol odraz od veľkého solárneho panelu, ktorým satelity Starlink disponujú a za vhodného natočenia môžu pozorovateľovi spestriť už aj tak dosť zaujímavú podívanú (resp. znepríjemniť, v závislosti od toho, na čo sa chcete pri pozorovaní oblohy zamerať ;-) ).

Obr. 2: čas: 20:18, exp. 6 sec, ISO 800 

Aj mimo týchto zábleskov (ktoré bolo možné pozorovať len určitý čas a len pri časti preletov), dosahovali družice veľkých jasností, presahujúcich 0 mag. Ako ukážku som vybral prelet formácie satelitov Starlink 1187, 1188 a 1198, ktorých takmer pravouhlý trojuholník brázdil oblohu skutočne impozantne.

Obr. 3: Čas 20:21 SELČ, exp. 8 sec, úplne vpredu Starlink 1187, naľavo od neho 1188 a za ním 1198