KOMPSat-5 (Arirang 5)

KOMPSat-5 na orbite

26. októbra 2013 som o 19:26 SELČ fotografoval nový juhokórejský satelit KOMPSat 5, ktorého pozorovanie príjemne prekvapilo. Satelit mal totiž značne variabilnú jasnosť a na fotografii som náhodou zaznamenal najjasnejšiu časť jeho preletu, v podstate dlhý záblesk o jasnosti asi -1 mag. Krátko po skončení tohto záblesku, ako aj pred ním však bola jasnosť satelitu značne nižšia a pohybovala sa okolo 3.5 mag (zaznamenané na začiatku fotografovanej stopy), mimo toho som však pozoroval aj rýchle a neperiodické kolísanie jasnosti až k takmer nepozorovateľným 6 mag.

Predštartovná príprava satelitu

KOMPSat 5, známy aj ako Arirang 5, odštartoval 22. augusta 2013 z malého ruského kozmodrómu Jasnyj (Orenburgská oblasť) z upraveného raketového podzemného sila pomocou nosiča Dnepr (v podsate upravená ICBM R-36). Tento najnovší prírastok juhokórejského programu KOMPSat (Korean Multi-purpose Satellites), ktorý zahŕňa družice určené pre diaľkový prieskum Zeme, je zároveň prvým juhokórejským rádiolokačným satelitom. Na svojej palube totiž nesie rozkladaciu SAR anténu, ktorá umožňuje poskytovať radarové snímky zemského povrchu v rozlíšení až 1 meter. Predpokladám, že jasný pozorovaný záblesk vznikol odrazom lúčov práve od tejto SAR antény. Celková hmotnosť tohto satelitu, ktorý sa pohybuje na polárnej dráhe o parametroch 542 x 564 km presahuje 1400 kg a jeho operačná životnosť je plánovaná na minimálne 5 rokov.

Raketa Falcon-9 v1.1 (2013-55G)

Druhý stupeň nedávno odskúšanej americkej nosnej rakety Falcon 9 v1.1 som nasnímal 19. októbra 2013 o 18:55 SELČ. Napriek nie úplne najčistejšej oblohe presvetlenej Mesiacom po splne bol objekt veľmi dobre pozorovateľný, pričom na snímku dosiahol jasnosť asi 1,5 mag, pozvoľna však stále zjasňoval a v kulminácii dosiahol takmer 0,5 mag. Na snímke je neplánovane nasnímaný aj dohasínajúci záblesk družice Iridium 57, ktorý dosiahol maximum asi minútu pred začiatkom expozície.

Nedávny štart prvého Falconu 9 v1.1

Raketa Falcon 9 vo verzii 1.1 je najnovším a dlho očakávaným "strojom" známej komerčnej spoločnosti SpaceX. Táto raketa, ktorá nahradila doterajšiu (a dosť odlišnú) verziu Falcon 9 v1.0, sa má na dlhé roky stať oporným nosičom tejto ambicióznej spoločnosti ešte ambicióznejšieho miliardára Elona Muska. K jej prvému ostro sledovanému štartu došlo 29. septembra 2013 z kalifornského Vandenbergu, pričom na obežnú dráhu raketa úspešne vyniesla kanadskú vedeckú družicu Cassiope 1 a niekoľko menších študentských nanosatov. Jeden z nich s názvom CUSat 2 sa od posledného stupňa neoddelil a formálne je teda tento objekt označovaný aj ako CUSAT 2 & FALCON 9 R/B. Hoci bol štart na plánovanú orbitu plne úspešný, neboli dosiahnuté všetky plánované ciele prvej misie tejto rakety. Druhý stupeň sa totiž mal po oddelení družíc reštartnúť a pracovaťaž do vyčerpania všetkého paliva, čoby ho priviedlo na oveľa vyššiu dráhu. Tento skúšobný reštart, dôležitý pre plánované vynášanie družíc na geostacionárnu dráhu sa však zatiaľ z neznámych príčin nepodaril a raketa ostala obiehať na dráhe o parametroch 319 x 1486 km (v čase môjho pozorovania sa blížila k perigeu). Od rakety sa navyše oddelilo viacero menších úlomkov a spočiatku sa myslelo, či nedošlo k explózii motora, neskôr však vysvitlo, že tieto úlomky skôr súvisia so separáciou nákladu rakety.

Porovnanie verzii rakiet Falcon 9

A teraz bližšie k parametrom samotného Falconu 9 v1.1. Je vysoký vyše 68 metrov, v prvom stupni má 9 kyslíkovo-kerozínových motorov typu Merlin 1D a na LEO dokáže vyniesť náklad o hmotnosti až 13 150 kg. V blízke budúcnosti plánovanej ťažkej verzii Falcon 9 Heavy (obr. vpravo, raketa úplne vpravo) sa má táto nosnosť zvýšiť až na neuveriteľných 53 000 kg. Mnou pozorovaný druhý stupeň je dlhý viac ako 12 metrov a má priemer takmer 3,7 metra, čo je spolu s jeho jasným bielym náterom zrejmý dôvod, prečo je tak vynikajúci objekt na pozorovanie. Je poháňaný jedným motorom Merlin 1D upraveným pre prácu vo vákuu.