Chu-lien-wang #10 (Kuo-wang 10)

 

Obr. 1: 28. august 2025, čas 22:21 SELČ, exp. 8 sec; fotografia zachytávajúca prelet piatich z celkovo deviatich satelitov desiatej várky operačných satelitov siete Kuo-wang. Dosahovali jasnosť necelých 3,5 mag a pohybovali sa cca 5° od seba. Ich dráha mala sklon 50° a výšku okolo 870 × 880 km.

Večer 28. augusta som nafotografoval skupinu čínskych satelitov označovanú ako Chu-lien-wang (ang. transkript Hulianwang), prípadne Kuo-wang (Guowang). Za týmito názvami sa skrývajú satelity označované aj ako "čínsky Starlink", keďže tak ako Starlink spoločnosti SpaceX majú byť aj oni súčasťou obrovskej konštelácie družíc poskytujúcich celosvetové vysokorýchlostné pripojenie k internetu. Čína tento projekt oznámila v roku 2022 a ani sa netají tým, že má ísť o konkurenkciu k americkej sieti Starlink. V konečnej fáze ju má tvoriť vyše 13 000 satelitov obiehajúch na dráhach o výške cca 1100 km a 900 km. S prvými štartmi experimentálnych družíc tejto siete sa začalo už v polovici roku 2023, no štarty plne operačne spôsobilých satelitov sa rozbehli až od decembra 2024. Mnou pozorovaná várka predstavuje desiaty štart určený pre budovanie tejto siete, pri ktorom bolo vypustených celkovo 9 satelitov. 

Obr. 2: 28. august 2025, čas 22:47 SELČ, exp. 15 sec; posledný stupeň rakety CZ-8A prelietavajúci popri hlave Draka. Pohyboval sa na dráhe o parametroch 707 x 873 km a dosahoval jasnosť sotva 3,5 mag. 

O samotných družiciach siete Kuo-wang sa veľa nevie. Predpokladá sa však, že Čína využíva viacero typov družíc od rôznych výrobcov pre čo najväčšiu optimalizáciu projektu. Na základe môjho pozorovania však môžem potvrdiť jednu vec - aj satelity čínskej siete možno v prvých dňoch po štarte pozorovať na oblohe vo forme efektného "vláčiku". Keďže sú však vysielané na vyššie dráhy (mnou pozorovaná várka #10 sa pohybovala vo výške cca 870 × 880 km), sú o dosť slabšie a tým pádom aj menej výrazné ako staršie Starlinky. Ich jasnosť počas pozorovania neprekročila 3,5 magnitúdy. Satelity sa pohybovali vo vzdialenosti asi 5 uhlových stupňov od seba. Pozoroval som ich aj deň predtým, 27. augusta, keď boli k sebe ešte bližšie a "vláčik" tak pôsobil ešte efektnejšie. 

Obr. 3: Štart rakety CZ-8A s deviatimi družicami siete Kuo-wang z 25.-teho augusta 2025 z kozmodrómu Wenčang.

K štartu 10-tej várky družíc Kuo-wang došlo 25. augusta z kozmodrómu Wenčang pomocou rakety CZ-8A. Využil som príležitosť pozorovať aj posledný stupeň tejto rakety, ktorý prelietal necelú pol hodinu po satelitoch Kuo-wang (obr. 2). Trochu ma prekvapila jeho pomerne malá jasnosť, ktorá nepresahovala magnitúdu satelitov Kuo-wang napriek tomu, že by malo ísť o jasno biely objekt dlhý vyše 10 metrov. Mimochodom, tento stupeň pripravil po svojom štarte zaujímavé prekvapenie mnohým náhodným pozorovateľom po celej Európe, keď počas jeho pasivizácie vypúšťané palivo vytvorilo efektnú umelú kométu. V tomto prípade som však medzi tých šťastných nepatril a dozvedel som sa o tom až nasledujúci deň.

Fram2

 

Obr. 1: 3. apríl 2025, čas 20:57 SELČ, exp. 15 sec; lod Dragon misie Fram2 prelieta cez súhvezdie Veľký voz, dosahujúc jasnosti takmer 1 mag.

Prvý aprílový deň roku 2025 odštartovala z Cape Canaveralu na Floride pilotovaná misia, aká doteraz nemala obdobu. Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla loď Dragon prvýkrát v histórií na polárnu orbitu, teda obežnú dráhu so sklonom rovných 90° k rovníku. Doteraz najvyšší sklon o hodnote 65° dosiahla ešte v roku 1963 misia Vostok 6 s prvou kozmonautkou Valentinou Tereškovovou. Drvivá väčšina následných pilotovaných misií vzlietala na dráhy s oveľa nižším sklonom (napr. ISS sa pohybuje na dráhe s 51,6 stupňovou inklináciou) a tak si žiadny kozmonauti nemohli nikdy vychutnať plný výhľad na Antarktídu či Arktídu a ani zďaleka neprelietali nad pólmi našej planéty. A to až do momentu, keď sa to mladý multimilionár a obchodník s kryptomenami Chun Wang rozhodol zmeniť a u SpaceX si objednal kozmický let, ktorý mal túto doteraz nesplnenú métu pilotovanej kozmonautiky pokoriť. Inšpirovali ho predchádzajúce súkromné lety zaplatené Jaredom Isaacmanom (Inspiration4 a Polaris Dawn). Wang si do posádky prizval aj svojich známych, ktorí podobne ako on majú slabosť pre polárne oblasti. Konkrétne nórsku filmárku Jannicke Jane Mikkelsen, nemeckú vedkyňu Rabeu Patriciu Rogge a austrálskeho polárnika Erica Louis Philipsa. Hoci sám Wang pochádza z Číny, má aj maltské občianstvo, čo sa rozhodol použiť aj pri tejto misii a oficiálne sa tak prezentuje ako prvý Malťan vo vesmíre. Od oznámenia misie nazvanej Fram2 v auguste 2024 do jej štartu 1. apríla nasledujúceho roku uplynul naozaj krátky čas a hoci ide o súkromný let, posádka naň v spolupráci so SpaceX, NASA a viacerými univerzitami pripravila množstvo vedeckých experimentov vrátane prvého röntgenovania ľudského tela vo vesmíre či pestovania húb. Pri tejto misii je na lodi Dragon podobne ako pri Inspiration4 nainštalovaná priehľadná kupola, ktorá z výšky cca 430 km umožňuje posádke nerušené výhľady prakticky na celý povrch Zeme, doslova od pólu k pólu.

Obr. 2: 3. apríl 2025, čas 20:58 SELČ, exp. 15 sec; Fram2 prelieta od súhvezdia Malý Lev k veľkému Levovi, zakrátko na čo vstúpi do zemského tieňa. Loď sa pohybuje na orbite o výške 426 x 432 km, so sklonom krásnych 90°.

Tretieho apríla večer sa mi naskytla vynikajúca príležitosť na pozorovanie tejto misie. Keďže k jej pristátiu má dôjsť už nasledujúci deň, nemohol som si ju nechať ujsť. Počasie našťastie vyšlo na jednotku a keďže prelet bol aj fázovo mimoriadne priaznivý a dosahoval výšky až 60° nad východným obzorom, jasnosťou rozhodne nesklamal. Kozmická loď Dragon dosiahla v maxime jasnosť takmer 1 magnitúdu a pomaly zhasla v zemskom tieni vo výške 35°. Po Inspiration4 to bolo len moje druhé pozorovanie súkromnej kozmickej misie, ktorá by zároveň nešla k ISS alebo Čínskej vesmírnej stanici. Aj keď sa zdá viac ako pravdepodobné, že takýchto čisto civilných sukromných letov bude v blízkej budúcnosti pribúdať stále viac a viac...

Obr. 3: Detaily preletu z webu heavens-above.com použité pri pozorovaní

Obr. 4: Pohľad z lode Dragon na polárne oblasti

Obr. 5: Posádka misie Fram2 - zľava: Eric L. Philips, Jannicke J. Mikkelsen, Chun Wang a Rabea P. Rogge

Raketa New Glenn (2025-011A)

Obr. 1: 24. január 2025, čas 18:10 SEČ, exp. 20 sec; masívny horný stupeň rakety New Glenn prelieta vo výške viac ako 13 000 km nad Zemou v severnej časti súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosti asi 5,5 mag.

Pred vyše týždňom úspešne odštarovala dlhoočakávaná ťažká nosná raketa New Glenn od spoločnosti Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa. Pri testovacom lete sa na vysokú excentrickú orbitu dostal masívny horný stupeň s užitočným zaťažením, ktoré predstavovala technologická platforma označená ako Blue Ring Pathfinder. Tá sa neoddelovala a ostala pripevnená k druhému stupňu rakety, ktorá ostala na orbite o výške 2 423 x 19 253 km so sklonom 30°. Napriek pomerne vysokej obežnej dráhe sa už krátko po štarte začali objavovať informácie od pozorovateľov z celého sveta, že satelit sa na nočnej oblohe stal pomerne výrazným objektom, dosahujúcim jasnosti až 4 mag. To je vzhľadom na výšku jeho dráhy, ktorá spadá pod tzv. MEO (Medium Earth Orbit), teda oblasť vo výške medzi 2000 až 35 000 km, absolútne bezprecedentné.  

Obr. 2: čas 18:09 SEČ, exp. 13 sec; druhý stupeň rakety bol na vzostupnej časti svojho preletu, blížiac sa k svojmu apogeu.

Keď si však uvedomíme, o aký mohutný objekt sa jedná, nie je táto jasnosť vôbec prekvapivá. Raketa New Glenn sa po svojom úspešnom štarte zaradila spolu s mohutnými raketami SLS a Starship (ktorý však ešte stále nedosiahol plnú obežnú dráhu) medzi najväčšie a najsilnejšie nosné rakety súčasnosti. Dvojstupňový nosič meria na výšku až 98 metrov a priemer má 7 metrov. Na nízku orbitu vie vyniesť náklad o hmotnosti až 45 ton, na dráhu prechodovú ku geostacionárnej (GTO) zas 13 ton. A to všetko pri schopnosti návratu prvého stupňa na lodnú plošinu na mori (aj keď túto časť sa prvému testovaciemu letu nepodarilo naplniť). Prvý stupeň poháňa 7 výkonných motorov typu BE-4, ktoré využívajú palivo z kvapalného metánu s tekutým kyslíkom ako okysličovadlom. Druhý stupeň má zas 2 motory BE-3U na kvapalný vodík a kyslík. Tento stupeň má vskutku mohutné rozmery - na dĺžku meria 23,4 metra a priemer má, tak ako aj prvý stupeň, 7 metrov. V kombinácií s jasno-bielym náterom tak nie je až také prekvapivé, že sa stal najjasnejším umelým objektom na MEO. 

Obr. 3: čas 18:18 SEČ, exp. 15 sec; 

satelit sa nachádzal už vo výške 14 000 km. Hviezdička slúži pre znázornenie zmeny polohy satelitu v priebehu času pozorovania.

Večer 24. januára sa v mojej lokalite po dlhšej dobe vyjasnila obloha a tak som mal prvýkrát možnosť zrealizovať pozorovanie tejto masívnej rakety. Pre fotografovanie som použil 300 mm teleobjektív a na snímkach sa mi druhý stupeň New Glenna podarilo hneď idetifinkovať. Voľným okom som ho síce nevidel, no už v malom triédri sa dal zretelne pozorovať jeho pomalý pohyb medzi hviezdami v severnej časti súhvezdia Orión. Jeho jasnosť bola stabilná a odhadol som ju na cca 5,5 magnitúdy. To je naozaj ohromujúce vzhľadom na to, že vôbec nešlo o nejako priaznivý prelet. Objekt dosahoval výšky len nejakých 35° nad obzorom, pričom sa pohyboval vo výške cca 13 000 až 14 000 kilometrov, teda ďaleko od svojho perigea. Vzdialenosť stupňa od pozorovateľa bola viac ako 16 000 km. Je teda veľmi pravdepodobné, že jasnosť objektu môže v prípade priaznivého perigeového preletu dosiahnuť naozaj vysokých hodnôt, možno aj prevyšujúcej 4 mag. To si skúsim overiť pri nejakom budúcom pozorovaní.

Obr. 4: Druhý stupeň rakety New Glenn počas predštarovných príprav. Ako dobrá mierka pre pripomenutie rozmerov rakety slúžia dvaja technici, ktorých si možno všimnút vľavo dole pod raketou.

Správa o jasnosti stupňa je ďalšou zlou správou pre profesionálnych i amatérskych astronómov, ktorý už teraz pri pozorovaniach zápasia s množstvom problémov súvisiacich s družicovými megakonšteláciami, predovšetkým so Starlinkom. Tie sa však v zásade pohybujú na nízkych obežných dráhach a nepredstavujú tak celonočný problém pre pozorovania počas celého roka, keďže napr. počas zimných nocí sú väčšinu času v zemskom tieni. Avšak takto výrazný objekt ako je stupeň rakety New Glenn na MEO je možné vidieť aj počas zimného slnovratu takmer po celú noc. Z takto vysokej dráhy navyše raketa nikdy prirodzene nevstúpi do zemskej atmosféry a teoreticky sa môže na zemskej orbite pohybovať aj milióny rokov. Navyše je zrejmé, že štartov tohto mohutného nosiča bude pribúdať a mnohé z nich budú smerovať práve na MEO, či GTO dráhy, bez možnosti riadeného zostupu do atmosféry.

Obr. 5: Technologická platforma Blue Ring Pathfinder na vrchole druhého stupňa rakety pred uzavretím pod aerodynamický kryt.

Obr. 6: Štart 98 metrov vysokej rakety New Glenn zo 16. januára 2025 na kozmodróme Cape Canaveral.

Starlink v2 Mini G10-13

 

Obr. 1: 1. november 2024, čas 17:49 SEČ, exp. 1/10 sec, ISO 3200, fotografované cez mobilný telefón Samsung S22; satelity Starlink zo štartu G10-13 stúpajú ponad SZ obzor, pričom pri krátkodobom záblesku dosahujú jasnosť  cca -1 mag. 

Vypúšťanie satelitov Starlink ide stále na plné obrátky. V súčasnosti má sieť na orbite už viac ako 6500 funkčných satelitov a predstavuje tak vôbec najväčšiu časť zo všetkých operačne spôsobilých družíc na obežnej dráhe Zeme. Len v októbri 2024 došlo k siedmym štartom, pričom posledný z nich pripravil krásne nebeské divadlo na večernej oblohe 1. novembra 2024. Keďže išlo práve o sviatočný deň Všetkých svätých a množstvo ľudí bolo v tom čase na cintorínoch pripomínať si svojich zosnulých, udalosť mala mnoho náhodných svedkov. Obzvlášť preto, že satelity boli necelých 48 hodín po štarte stále blízko seba a vytvárali tak povestný "vláčik", navyše krátko po vystúpaní nad SZ obzor sa krátkodobo výrazne rozjasnili. Pozorovanie týchto celkovo 23 satelitov z várky G10-13 zastihlo na cintoríne aj mňa a tak som ho mohol zachytiť len na mobilný telefón, každopádne aj tak sa podarilo pár výnimočných záberov v netradičnej "dušičkovej" atmosfére.

Obr. 2: čas 17:50 SEČ, exp. 1/10 sec; celkovo 23 satelitov sa blíži ku kulminácii nad severným obzorom vo výške cca 40°. Výška ich orbity je cca 270 km a jej sklon 53,2 °. Teraz už dosahujú nižšiu jasnosť - okolo 2 mag a aj na takto krátko-expozičnej fotografii majú už pre nich typickú výraznú modrú farbu.

Obr. 3: čas 17:51 SEČ; satelity sa blížia ku vstupu do zemského tieňa na SV obzorom. V tento sviatočný "dušičkový" večer zaujal tento prelet mnoho náhodných pozorovateľov, ktorý sa práve pohybovali na cintorínoch. 

Starlink v2 Mini & DTC G8-6

 

Obr. 1: 31. augusta 2024, čas 04:10 SELČ, exp. 10 sec; výrazná modrá stopa celkovo 10 z 13-tich satelitov Starlink DTC zo štartu G8-6. Dosahovali jasnosť asi 2 mag. Na fotografii je v súhvezdí Býk zaznamenaný aj jasný Jupiter a vľavo dole od neho Mars.

V skorých ranných hodinách posledného augustového dňa som nafotografoval prelet "vláčika" z posledného štartu satelitov Starlink, označovaného ako G8-6. Na orbitu bolo vrámci tejto misie 28. augusta vynesených celkovo 21 satelitov rozdelených do dvoch skupín - 8 satelitov zahŕňalo už klasickú v2 Mini verziu a 13 nový, doteraz mnou nefotografovaný typ Starlinkov s prídavkom DTC (niekde sa možno stretnúť aj s označením D2C). Pod touto skratkou znamenajúcou Diret To Cell sa skrýva najmodernejšia verzia Starlinkov, ktorá umožňuje nielen klasické poskytovanie internetu cez Starlink terminály, ale aj poskytovanie kompletných 4G telekomunikačných služieb pre bežné, nijako hardvérovo neupravované mobilné telefóny. V takomto prípade slúži Starlink v podstate ako roamingový partner mobilných operátorov a umožňuje sa pripojiť mobilným telefónom cez satelity aj v miestach bez akéhokoľvek signálu poskytovaného klasikou terestriálnou infraštruktúrou. Ide o podobný koncept, aký úž dlhšie plánuje spoločnosť AST & Science's SpaceMobile so svojimi satelitmi BlueBird, ktorá má však za sebou stále len jeden testovací štart satelitu BlueWalker (vid tu) - aj keď štarty plne operačných družíc sa majú rozbehnúť už čoskoro. Každopádne, minimálne časť tohto biznisu im už stihla vyfúknuť SpaceX práve vďaka DTC Starlinkom, ktoré posledné mesiace vypúšťa stále častejšie a v roku 2025 už chce mať nimi pokrytý celý svet. 

Obr. 2: 31. augusta 2024, čas 04:08 SELČ, exp. 10 sec; skupina 6 z 8-ich satelitov verzie v2 Mini, ktorá prelietala asi minútu pred skupinou DTC. 

Na rozdiel od bežných Starlinkov sa kvôli správnej činnosti umožňujúcej pripojenie k mobilným telefónom musia pohybovať na nižšej dráhe - len okolo 360 km. To má samozrejme za následok, že sú jasnejšie ako bežné Starlinky pohybujúce sa na operačných dráhach vo výške nad 500 km, čo opäť nijako neteší astronómov, ktorých požiadavky už ale SpaceX bohužiaľ celkom slušne ignoruje napriek tomu, že tento problém každým ďalším štartom stále viac narastá.

Obr. 3: Čas 04:09 SELČ, exp. 2,5 sec; kratšia expozícia ukazuje "vláčik"  všetkých 8 satelitov skupiny v2 Mini klesajúcich k obzoru. Uhľová vzdialenosť medzi nimi bola len asi 2 stupne.

Tentokrát sa mi vďaka dobrým pozorovacím podmienkam podarilo konečne úplne jednoznačne zaznamenať naozaj veľmi výraznú modrú farbu, ktorú majú Starlinky novších verzii - ako som už špekuloval v minulosti, pravdepodobne kvôli silným iónovým motorom.

Obr. 4: Čas 04:10 SELČ, exp. 5 sec; osem satelitov skupiny DTC na kratšej expozícii (ôsmy sa práve vynára zo zemského tieňa neďaleko Plejád).

Umelá kométa z rakety Ariane 6 (2024-128A)

Obr. 1: 9. júna 2024, čas 23:07:34, exp. 2,5 sec; nečakané prekvapenie nad severným obzorom v podobe umelej kométy vyprodukovanej posledným stupňom čerstvo odskúšanej rakety Ariane 6. Fotografia je mierne "kostrbatejšia", no jej trošku horšiu kvalitu vyvažuje jej výnimočnosť. Plyny sú po vypustení z rakety veľmi jasné, no pomerne rýchlo sa rozptyľujú a strácajú jasnosť

 "Asi vidím UFO!" Táto prekvapivá veta od mojej priateľky ma 9. júna 2024 o 23:06 primäla odtrhnúť sa od prípravy na fotografovanie planetárnej hmloviny Činka v súhvezdí Líška a presunúť svoju pozornosť na opačný koniec oblohy, k severnému obzoru. S úžasom som sa zadíval na nezvyčajný úkaz, ktorý sa nad ním vo výške asi 10 stupňov vynímal a pomaly vystúpaval vyššie. Jasná, prstencovitá hmlovina neúplneho elipsovitého tvaru o priemere asi 5 uhlových stupňov, vrámci ktorej boli ďalšie nesymetrické a meniace sa zjasnenia. Takmer hneď som vedel, o čo ide. O jav, ktorý som už dávno túžil vidieť a o ktorom som tu na blogu už v roku 2015 napísal článok s podtitulom - Neobvyklé pozorovania: Umelé "kométy". Po prvotnom údive som presunul fotoaparát a hneď začal nezvyklý jav snímať. Keďže som to robil narýchlo, nie všetky fotografie sa vydarili na jednotku, no ich prípadne horšiu kvalitu vyvažuje výnimočnosť toho, čo zachytávajú.

Obr. 2: čas 23:07:07, exp. 3 sec; prvá (vydarenejšia) fotografia umelej kométky po jej spozorovaní, zachytáva až 4 vrstvy rozptyľujúcich sa plynov vypustených z centrálneho telesa rakety Ariane 6

 

Jav, pre ktorý sa v súčasnosti často používa anglický výraz "fuel dump", alebo "venting", no mne sa veľmi páči hlavne v dávnejšej česko-slovenskej literatúre používaný výraz umelá kométa, podrobnejšie opisujem v spomínanom staršom článku. Tu len v stručnosti pripomeniem, že nastáva vtedy, keď je satelit, prípadne raketa vypúšťajúca vo vesmírnom priestore plyny nasvietená Slnkom, vďaka čomu môžme pozorovať takýto mimoriadne spektakulárny úkaz vytvárajúci na oblohe akúsi krátkodobú, rýchlo sa meniacu hmlovinu. Pozorovania umelých komét sú z našich končín pomerne zriedkavé a o to som radšej, že sa mi tento úkaz konečne podarilo vidieť v celej svojej kráse. Nie je to síce úplne prvýkrát, čo som videl tento jav, no doteraz vždy išlo iba o slabšie a kratučké "kométky" spojené s korekčnými zážehmi rakiet krátko po štarte (viď napr. tu a tu).

Obr. 3: čas 23:07:16, exp. 2,5 sec; umelá kométa v súhvezdí Žirafa

Tentokrát bol ale úkaz viditeľný v celej svojej kráse. Postaral sa o to posledný stupeň novej európskej rakety Ariane 6, ktorá na svoj premiérový let odštartovala z Francúzskej Guayany len niečo vyše 2 hodiny pred pozorovaním. V tom čase prelietal vo výške cca 600 km nad územím Škandinávie, čo sa tiež podpísalo pod mimoriadne dobrú viditeľnosť úkazu, keďže Slnko nasvecovalo vypúšťané plyny zo spodu smerom k nám. Hoci tento pozičný uhol nie je veľmi vhodný pre pozorovanie samotných satelitov (keďže pre pozorovateľa je značná časť ich telesa v tieni), pre sledovanie expandujúcich plynov, ktoré Slnko nádherne presvecuje, je ideálny. Samotné teleso rakety ani viditeľné nebolo, no jeho pozícia bola zrejmá, keďže v strede prstenca došlo niekoľkokrát k silnému rozjasneniu (na asi -1 mag) v momente, keď raketa "vykýchla" ďalšiu várku plynov. Tento okamih sa mi síce kvalitne zaznamenať nepodarilo, no na priložených fotografiách je už zachytených viacero momentov krátko po tom, keď plyny od telesa rakety rýchlo expandujú, zvyčajne do dvoch smerov, vytvoriac okolo telesa rýchlo sa rozptylujúci štvrťkruh. To, aké krásne variácie tento úkaz vytvoril, lepšie ako tisíc slov vypovedia priložené fotografie, z ktorých obzvlášť vypichnem fotografiu č. 4, na ktorej tri vrstvy expandujúcich plynov (vrátane vonkajšej slabšej "obálky") vytvorili krásny úkaz pripomínajúci motýla, či anjela. Veľmi pekná, aj keď trochu kostrbatá je aj fotografia číslo 1 v úvode článku, kde plyny okolo centrálneho telesa vytvorili akýsi tunel a zároveň sú najjasnejšie, s výraznou, modrou farbou. Je síce pravda, že efekty na fotografiách sú trochu zvýraznené pohybom telesa na dlhoexpozičných snímkach, no s pomerne krátkymi uzávierkami (od 3 do 2 sekúnd), takže nie sú ďaleko od reality toho, ako bolo dané teleso vidieť voľným okom. Pre ešte lepšiu predstavu ale pridávam okrem fotografii cez zrkadlovku aj dva krátkoexpozičné zábery cez mobilný telefón (obr. 5 a 6), ktoré asi najlepšie zodpovedajú tomu, ako bol jav viditeľný na vlastné oči. Umelá kométa vystúpala do výšky asi 20 stupňov nad obzor, kde bola viditeľná najlepšie, no bolo ju vidieť ešte aj pri jej klesaní pomerne nízko nad severovýchodným obzorom. 

Obr. 4: čas 23:07:42, exp. 2 sec; posledná fotografia cez zrkadlovku, zachytávajúca krásny efekt pripomínajúci motýľa, či anjela  

Čo presne mohlo za "odfukovanie" plynov z rakety, nie je v tomto momente celkom jasné. Mohlo ísť o korekčné manévre rakety udržujúce jej pozíciu v priestore pred (pôvodne) chystaným deorbitačným zážehom, no aj o kompletnú pasivizáciu horného stupňa rakety, pri ktorom bolo takýmto spôsobom postupne z neho vypustené všetko palivo. Nie je to celkom isté práve preto, že hoci samotný štart rakety Ariane 6 prebehol úspešne, všetky operácie plánované s horným stupňom neprehli úplne na výbornú. Po tom, ako bolo po štarte na plánovanú dráhu vypustených niekoľko malých družíc (vrátane v poradí štvrtej slovenskej družice GRBBeta), sa mal hlavný motor reštartnúť a zmeniť svoju dráhu, pričom následne mal byť zdeorbitovaný. K reštartu však kvôli zlyhaniu pomocnej pohonnej jednotky (APU), ktorá ho mala zabezpečíť, kvôli zatiaľ bližšie neznámej chybe nedošlo a posledný stupeň Ariane 6 tak ostal na obežnej dráhe o výške cca 600 km. Na jeho palube ostali aj dve malé experimentálne návratové kapsule, ktoré mali prežiť prechod atmosférou a pristáť v Tichom oceáne. Kvôli zlyhanému reštartu motora však k tomu reálne dôjde nekontrolovane až za niekoľko desaťročí.

Obr. 5: Čas 23:08 SELČ, exp. 1/10 sec; fotografia umelej kométy cez mobilný telefón Samsung S22 - z Namodralá farba expandujúcich plynov bola reálne viditeľná aj voľným okom.

Obr. 6: Ďalšia fotografia z mobilného telefónu vznikla krátko po predošlej. Umelá kométa už pomaly klesá k obzoru v súhvezdí Perzeus. 

Obr. 7: Horný stupeň rakety Ariane 6 na screenshote z priameho prenosu zo štartu približne v čase pozorovaniu úkazu. Na diagrame vpravo hore si možno všimnúť anomáliu a odchýlku od plánovanej trajektórie, spôsobenú nereštartovaním motora.

ISS & Progress MS-26

 

Obr. 1: 17. február 2024, čas 06:09 SEČ, expozícia 2,5 sekundy; tesne pred kulmináciou preletu ISS v súhvezdí Hadonos sa v jej blízkosti Progress MS-26 rozjasnil na asi -1 mag. Na fotografii je zaznamenaný práve okamih najväčšej jasnosti tejto zásobovacej lode, krátko predtým aj potom nebol Progress na presvetlenej oblohe takmer vôbec pozorovateľný.

Ráno 17. februára 2024 som po dlhšej dobe odfotografoval spoločný prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice a k nej sa približujúcej zásobovacej lode Progress MS-26. Avšak veľa nechýbalo a zo spoločnej fotografie by nebolo nič, nakoľko značnú časť preletu nebola na silne presvetlene úsvitovej oblohe ruská zásobovacia loď takmer vôbec pozorovateľná. Slnko totiž vychádzalo už necelú hodinu po prelete a mimo jasnejších hviezd a majestátnej ISS, ktorá dosahovala takmer -2,5 magnitúdy, nebolo na rozjasňujúcej sa oblohe vidieť nič slabšie ako 1 mag. Lode Progress pritom ani za štandardných optimálnych podmienok nedosahujú viac ako 2,5 mag. No došlo k niečomu, čo som už pri Progressoch a Sojuzoch v minulosti párkrát pozoroval - pri vhodnom natočení voči Slnku a pozorovateľovi tieto pomerne malé kozmické lode vedia hodiť krásny záblesk, ktorým niekedy na pár okamihov môžu prevýšiť aj samotnú ISS. Najpamätnejším je v tomto ohľade pozorovanie z júla 2013, keď sa mi takýto moment podarilo krásne zaznamenať v celej svojej dĺžke (viac tu). Tentokrát Progress MS-26 síce jasnosťou ISS nepredčil, dosiahol v maxime asi -1 mag, no stačilo to na to, aby som aj na presvetlenej oblohe pekne zvečnil tento moment ich spoločného preletu vo formácii. Progress sa nachádzal necelých 5 uhlových stupňov od stanice a už o necelú hodinu neskôr, presne o 07:06 SEČ, sa s ňou aj úspešne spojil.  

Obr. 2: Pohľad z ISS na približujúcu sa zásobovaciu loď Progress MS-26 (vľavo dole). Ten odštartoval z Bajkonuru 15. februára na nosnej rakete Sojuz-2.1a.. 

Starlink v2 Mini G7-6

 

Obr. 1: 1. novembra 2023, čas 17:28 SEČ, exp. 5 sec; vláčik satelitov Starlink várky G7-6 prelietava cez súhezdia Drak, Cepheus a Kasiopeja

V roku 2023 štartujú družice systému Starlink ako na bežiacom páse, pričom posledné mesiace boli v tomto smere obzvlášť rekordné. V septembri došlo až k deviatim štartom, v októbri k ôsmim. A práve satelity z predposledného októbrového štartu, ktorý nastal 29. 10. a jeho várka je označovaná ako G7-6, som nafotografoval pri krásnom večernom prelete 1. novembra. Celkovo 22 Starlinkov prelietavalo vo výške až 70° a keďže od štartu uplynuli len tri dni, satelity boli stále pomerne blízko seba a vytvárali tak na oblohe povestný "vláčik". Jasnosťou atakovali hranicu 2 mag a na fotografii sa farebne opäť javia do modra (bližšie rozoberané pri poslednom pozorovaní várky G7-1), hoci pri miernom presvetlení stále súmračnej oblohy to nie je až také výrazné.

Obr. 2: Čas 17:29 SEČ, exp. 4 sec; "koniec vláčika" Starlinkov klesajúci k obzoru. Satelity boli vo väčšine prípadov od seba vzdialené približne rovnomerne asi 5 uhlových stupňov a dosahovali jasnosť 2 mag. Pohybovali sa na kruhovej dráhe o výške cca 290 km. 

Starlink v2 Mini G7-1

Obr. 1: 2. septembra 2023, čas 20:37 SELČ, exp. 5 sec; skupina 19-tich za sebou idúcich satelitov Starlink v2 Mini várky G7-1. Pohybovali sa v cca 5 stupňových rozostupoch a dosahovali jasnosti necelých 3 mag. Priemerná výška ich dráhy bola v tomto čase cca 330 km. Sklon orbity tejto skupiny predstavuje 53.1°.

Budovanie satelitnej megakonštelácie Starlink pokračuje nezmeneným, rýchlym tempom aj v roku 2023. Avšak hoci dochádza k niekoľkým štartom za mesiac (napr. v júli ich bolo až rekordných 6, v auguste 5), paradoxne nie veľa z nich malo z našich končín priaznivé pozorovacie podmienky. Jednou z výnimiek je várka označovaná ako G7-1, ktorá štartovala 22. augusta, pričom aj po dvoch týždňoch sa satelity držia pomerne blízko pri sebe a možno tak pozorovať typický "Starlink vláčik". Teda nie tak úplne typický. Budovanie siete sa totiž už dostalo do ďalšej fázy a pôvodné satelity označované ako v1 a v1.5 už kompletne nahradilo vypúšťanie satelitov v2 Mini. Označenie "mini" je však v tomto prípade trochu zavádzajúce, nakoľko reálne sú tieto satelity asi 2-krát rozmernejšie a takmer 3-krát ťažšie ako pôvodné verzie. Preto ich je pri jednom štarte Falconu-9 vypustených aj podstatne menej - v zásade okolo 20, zatiaľ čo pri verziách 1 bolo bežne vypúšťaných aj 60 kusov.  Prídavok "mini" tak odkazuje len na to, že tieto satelity sú len prequelom k plnohodnotnej verzii 2, ktorej satelity budú ešte väčšie a ťažšie, čo si bude vyžadovať ich štarty na pripravovanom meganosiči Starship. Pokiaľ sa ho podarí naplno rozbehať (čo už napriek jednému uskutočnenému, neúspešnému štartu, môže trvať ešte veľmi dlho), budú vypúšťané oklieštené verzie v2 na osvedčených Falconoch 9. Aj tieto "mini" verzie sú však už oveľa výkonnejšie a sofistikovanejšie ako pôvodné v1 a v1.5 a ponúkajú vyššie dátové kapacity. A keďže majú až dve krídla solárnych panelov, navyše o rozpätí až 30 metrov, sú aj o niečo jasnejšie ako staršie verzie (čo je opäť niečo, čo astronómov rozhodne neteší). To je aj dôvod, prečo aj 2 týždne po štarte sú tieto satelity stále pomerne dobre pozorovateľné (čo už pri verziách v1.5 po viacerých opatreniach prijatých na zníženie jasnosti nebolo štandardné). A je tu ešte niečo. V2 Mini používajú narozdiel od predošlých Starlinkov pre zvyšovanie svojej dráhy nové, argónové iónové motory, ktoré sú silnejšie ako predošlé kryptónové. A hoci to znie neuveriteľne, vyzerá to tak, že túto zmenu aj naozaj vidieť. Fotografie stôp várky satelitov v2 Mini sú výrazne modrejšie, ako stopy predošlých várok. Pre porovnanie viď aj tu priložený obrázok 2. Túto zmenu zaznamenali aj iný pozorovatelia. Či však modrú farbu stôp skutočne spôsobujú práve argónové motory nemám jednoznačne potvrdené. Teoreticky za tým môžu byť aj iné faktory, napr. nové solárne panely. 

Obr. 2: Porovnanie stôp preletov dvoch rôznych verzii Starlink. Vľavo je fotografia várky L27 verzie 1.0 z roku 2021 (bližšie info viď tu), vpravo súčasná G7-1. To že stopy sú výrazne modrejšie si všimnúť na fotke vpravo aj v porovnaní s ďalšími satelitmi, ktoré sa náhodne dostali do záberu.

Starlink G4-15

15. máj 2022, čas 21:43 SELČ, exp. 3 sec; "rozblikaný vláčik" 53 Starlinkov várky G4-15 v súhvezdí Draka. Krátko po tomto spektakulárnom divadle sa z vláčika stal opäť nevýrazný "pásik" rýchlo sa pohybujúci na Mesiacom presvetlenej oblohe. Výška orbity satelitov v tomto momente presahovala 305 km.

Štarty satelitov Starlink pokračujú zvýšeným tempom, pričom štart poslednej dvojice várok nedelilo od seba ani 24 hodín. A práve druhú z nich, označovanú ako G4-15, bolo necelý deň po svojom štarte možné pozorovať aj z našich končín. Keďže obloha bola plne presvetlená Mesiacom v splne, pozorovanie zo začiatku nevyzeralo veľmi nádejne. Samotné satelity sa mi podarilo spozorovať prakticky až po svojej kulminácii, no napriek relatívnemu zhusteniu (tvorili pás asi 15° dlhý) neboli veľmi výrazné a dosahovali len asi 3 mag. A to až do krátkeho momentu, keď sa neďaleko hlavy Draka náhle "porozsvecovali" do záporných magnitúd. Viaceré (aj keď nie všetky) satelity vláčika zablikli v rôznom poradí, aby však už krátko na to celá várka satelitov opäť klesla k nízkej, nevýraznej jasnosti. Tento veľmi krásny, pár sekúnd trvajúci moment vhodného natočenia satelitov sa mi našťastie podarilo zaznamenať na priloženej fotografii. 

Tchien-čou 4 & raketa CZ-7 (2022-050B)

 

Obr. 1: 9. máj 2022, čas 21:16:03 SELČ, exp. 5 sec; viac ako 1,5 magnitúdy jasná raketa CZ-7 sa pohybuje napred (cca 5°) pred slabšou zásobovacou loďou Tchien-čou 4. Tá dosahovala asi 2,5 mag

9. mája o 19:56 SELČ sa na čínskom kozmodróme Wenčang zapálili motory rakety CZ-7, ktorá o 10 minút neskôr úspešne umiestnila na orbitu zásobovaciu loď Tchien-čou 4 určenú k doprave materiálu a pohonných hmôt k základnému modulu novej stanice Tchien-che. Vďaka vhodným podmienkam bolo viac ako hodinu po štarte možné aj z našich stredoeurópskych končín sledovať jednak loď Tchien-čou, tak aj raketový stupeň, ktorý jej pomohol opustiť okovy zemskej tiaže. Keďže oba objekty boli na svojej prvej orbite, stále sa pohybovali blízko seba a leteli v peknej formácii. Najprv sa objavil jasný posledný stupeň rakety CZ-7, ktorý dosahoval vyše 1,5 magnitúdy. Asi 5° za ním, z nášho uhla pohľadu mierne hore, sa pohyboval slabší objekt o jasnosti asi 2,5 mag - loď Tchien-čou 4. Rozdiely v jasnostiach nie sú veľmi prekvapivé, keď si uvedomíme, že posledný stupeň rakety CZ-7 je jednak o niečo väčší ako jej náklad a hlavne natretý vysoko-odrazivým bielym náterom (viď obr. 4).

Obr. 2: 9. máj 2022, čas 21:15:53 SELČ, exp. 5 sec

Viac ako dve minúty pred pozorovaním formácie objektov z čerstvého štartu prelietal aj cieľ ich misie - modul stanice Tchien-che aj s pripojenou loďou Tchien-čou 3. Komplex dosahoval jasnosť asi 1 mag. Nová loď Tchien-čou 4 v nasledujúcich hodinách uskutočnila sériu manévrov a úspešne sa s ním spojila už 10. mája o 02:47 SELČ. Momentálne bezposádková stanica si ešte niekoľko týždňov počká na štart pilotovanej lode Šen-čou 14 s novými troma taikonautmi, ktorí by na nej mali stráviť nasledujúceho pol roka. 

Obr. 3: 21:13:40 SELČ, exp. 5 sec; komplex Tchien-che/Tchien-čou 3 prelietavajúc na súmračnej oblohe cez súhvezdie Havran 2 minúty pred preletom svojej novej zásobovacej lode 

Obr. 4: Raketa CZ-7 na rampe kozmodrómu Wenčang tesne pred štartom

Obr. 5: Zásobovacia loď Tchien-čou 4 počas predštartovných príprav

Raketa Sojuz-2.1a (2022-028B)

 

Obr. 1: 20.marca 2022, čas 19:03 SEČ, exp. 5 sec; "blikajúci" posledný stupeň Sojuz-2.1a prelietajúc nad súhvezdím Veľký pes

Prvý jarný večer roku 2022 nastala posledná príležitosť na sledovanie posledného stupňa rakety Sojuz-2.1a, ktorá z Bajkonuru len 2 dni predtým vyniesla pilotovanú loď Sojuz MS-21. Raketa je na veľmi nízkej dráhe (v čase pozorovania len 170 x 190 km) a už nasledujúci deň zhorí v atmosfére. Ako je pre rakety Sojuz na takto nízkych dráhach typické, veľmi rýchlo rotujú, čo sa pri pozorovaní prejavuje pravidelným kolísaním jasnosti - v tomto prípade s periódou necelé 3 sekundy, pričom maximálna jasnosť dosiahla asi 1 mag.  

Obr. 2: čas 19:02 SEČ, exp. 5 sec; Blok-I (oficiálny názov posledného stupňa Sojuzu) prelietava nad Síriusom. Pri bližšom pohľade sa dajú všimnúť aj slabšie a kratšie sekundárne záblesky medzi hlavnými maximami, spôsobené najskôr odrazom od prednej (dlhší sekundárny záblesk vľavo) resp. zadnej časti rakety (motorová sekcia - len veľmi slabé a kratučké bliknutie). Dlhé/primárne záblesky sú od valcovitého trupu rakety

Štart misie Sojuz MS-21 k ISS nastal na pozadí tragických udalostí agresívnej invázie Ruska na Ukrajinu. Tieto závažné udalosti silno ovplyvnili aj kozmonautiku, pričom došlo k zrušeniu viacerých medzinárodných projektov a kontraktov, ktoré boli realizované v spolupráci s Ruskom, vrátane dlho očakávanej marťanskej misie ExoMars 2022. Našťastie, projekt ISS sa stále javí posledným veľkým ohnivkom vedeckej spolupráce Ruska a Západu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že to tak ostane aj naďalej. V súvislosti s týmto aktuálnym dianím vyznelo celkom zaujímavo aj to, že kompletne ruská posádka Sojuzu MS-21 vstúpila na stanicu v žlto-modrých kombinézach, čo automatiky evokovalo odkaz na dianie na Ukrajine. Oficiálne to bolo síce popreté (žlto-modrá je aj farba univerzity, ktoré bola almou máter všetkých troch kozmonautov), každopádne nedá sa vylúčiť, že tým ruskí kozmonauti aspoň takto nápadno-nenápadne vyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou.

Obr. 3: 20. marca, čas 20:02 SEČ, exp. 13 sec; prelet viac ako -3 magnitúdy jasnej ISS, nachádzajúcej sa aktuálne na dráhe o výške 415 x 421 km  

Obr. 4: A jej kompletná, 10 členná posádka aj s čerstvou trojčlennou posilou v žlto-modrých kombinézach 

Obr. 5: Aktuálna zostava ISS aj so všetkými jej loďami, vrátane najčerstvejšieho Sojuzu MS-21

Starlink v1.5 G4-6

21. januára 2022, čas 17:58 SEČ, exp. 8 sec; spoločný. ale slabý prelet asi 47-ich satelitov Starlink várky G4-6, nachádzajúcich sa na dráhach vo výške cca 220 x 330 km

V poslednej dobe sa opäť potvrdzuje, že vláčiky Starlink predstavujú výraznú podívanú len do prvých 48 hodín po štarte. Tak tomu bolo aj s poslednou várkou označovanou ako G4-6, ktorá odštartovala v skorých ranných hodinách 19. januára. Ešte v ten istý deň večer mali nad našimi končinami výrazný večerný prelet, ktorý aj medzi laickou verejnosťou (nie po prvýkrát) spustil veľa povyku. Necelé 3 dni po štarte ich však už voľným okom bolo ledva vidieť - ich jasnosť atakovala 4 magnitúdy a aj na horeuvedenej fotografii som ich prelet zaznamenal len vďaka prekrytiu ich trajektórií, nakoľko značná časť z nich je stále veľmi blízko pri sebe. Opäť ťažko povedať, či slabá viditeľnosť Starlinkov súvisela s už zrealizovaným, jasnosť minimalizujúcim natočením solárnych panelov, alebo skôr s pomerne zlým fázovým uhlom preletu, pravdepodobná je však kombinácia oboch faktorov.

Starlink v1.5 G4-3

 

Obr. 1: 7.12. 2021, čas 17:53 SEČ, exp. 13 sec.; jeden z iba dvoch Starlinkov, viditeľných počas preletu várky v1.5 G4-3. Pravdepodobne ide o Starlink 3208, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Chladný decembrový večer som sa pokúsil pozorovať prelet Starlinkov z najčerstvejšej várky označenej ako G4-3, ktorá odštartovala necelých päť dní dozadu. Očakávaný roztiahnutý vláčik sa však tentokrát nekonal a zo 48 vypustených Starlinkov, ktoré mali za sebou prelietať v čase od 17:45 do 17:54, boli vizuálne pozorovateľné iba 2, pričom ich od seba delilo 7 minút. Na základe presných časov preletov a trajektórii na hviezdnom pozadí som ich identifikoval ako Starlinky s oficiálnym označením 3225 a 3208. Pri prelete vo výške 67 resp. 75° dosahovali maximálnej jasnosti asi 2 mag. Dôvod, prečo ich bolo ako jediné vidieť je pravdepodobne ten, že zvyšných 46 satelitov už prešlo do preletovej fázy s optimálnym natočením panelov, pri ktorom sa minimalizujú odrazy k pozemským sledovateľom, čo ich robí oveľa ťažšie pozorovateľnými (o tomto riešení, ktoré SpaceX prijalo po tlaku astronomickej verejnosti som na blogu hovoril už viackrát, prvýkrát som si ho všimol pri sledovaní várky L7). U tejto dvojice sa ponúkajú v zásade 2 najpravdepodobnejšie vysvetlenia - buď zmena orientácie panelov Starlinkov prebieha niekoľko dní po štarte u satelitov postupne a tieto dva sa ešte nedostali na rad, alebo majú nejaký technický problém, ktorý to znemožňuje (či dočasne, či natrvalo, sa ukáže časom).

Obr. 2: 7.12. 2021, čas 17:46 SEČ, exp. 8 sec; prvý z dvojice "viditeľných" Starlinkov, pravdepodobne 3225, prelietajúc od súhvezdia Pegasus k Andromede 

Po pomerne rýchlom dobudovaní prvej fázy (resp. "shellu", ako to označuje SpaceX) siete Starlink označovanej ako v1.0 L, ktorá zahŕňa orbitálne inklinácie 53°, sa SpaceX o niečo pomalšie púšťa do budovania ďalších fáz. Už s novšou verziou Starlinkov v1.5 sú štarty s inklináciami 53,2° označované ako Group 4, pričom tento decembrový štart bol pre ňu v poradí druhým (aj keď je trochu mätúco označený ako G4-3). Počiatočná výška orbity, na ktorú bola táto várka vynesená, je výrazne vyššia, ako je pre Starlinky typické - konkrétne 430 x 440 km.

SpaceX Inspiration4

Obr. 1: 18. septembra 2021, čas 20:32 SELČ, exp. 6 sec; kozmická loď Dragon so štvorčlennou posádkou vesmírnych turistov na misii Inspiration4 

Sú vesmírne misie relatívne bežné, potom také, ktoré sú výnimočné a napokon tie, ktoré môžme označiť za revolučné. V dňoch sa 17.-teho až 18.-teho septembra 2021 sa naskytla príležitosť na sledovanie jednej takej misie, ktorá sa určite zapíše do dejín viacerými prvenstvami. Kozmická loď Dragon spoločnosti SpaceX vyniesla na orbitu 16. septembra 4-člennú posádku prvýkrát v histórii zloženú čisto z neprofesionálnych astronautov, dá sa povedať - turistov. Vesmírny let si kompletne zaplatil americký miliardár Jared Isaacman a poňal ho ako charitatívnu akciu pre americkú nemocnicu St. Jude. Do posádky si preto prizval aj zdravotnú sestričku z tejto nemocnice (a zároveň jej bývalú pacientku), 29-ročnú Hayley Arceneauxovú a dvoch ďalších ľudí, ktorí vzišli z verejnej súťaže (Sian Proctorovú a Christophera Sembroskeho). 

Obr. 2: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 na dráhe vo výške viac ako 570 km, aj vďaka tomu jasnosť tohto preletu dosiahla len asi 3 mag

To však nebolo jediné prvenstvo tohto letu. Na misiu bola použitá už letená kabína lode Dragon, konkrétne Resilience, ktorý letel pri druhej pilotovanej výprave SpaceX k ISS (misia Crew-1). Keďže pri misii Inspiration4 sa vôbec neplánovalo spojenie s ISS, ale celý let po samostatnej dráhe, bola na žiadosť Isaacmana urobená na Dragone zásadná zmena. Dokovací mechanizmus pre spojenie s ISS bol vymenený za veľkú presklenú kupolu, ktorá umožňovala nerušený výhľad do vesmírneho priestoru (viď obr. 7). No a zaujímavá bola aj zvolená orbita lode počas väčšej časti misie - dosahovala totiž výšky až 570 x 579 km, čo je výrazne viac ako výška ISS a zároveň najvyššia dráha pilotovanej výpravy od čias misii raketoplánov k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu (tie často presahovali 600 km). 

Obr. 3: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; vesmírna loď Dragon neďaleko hviezdy Vega, krátko pred vstupom do zemského tieňa vo výške 78°

Ako som už spomenul vyššie, možnosť na sledovanie preletu tejto zaujímavej misie sa z nášho územia naskytla v dňoch 17. a 18. septembra (následne pristála). Oba dni boli poznamenané premenlivým počasím, ktoré nedávalo veľkú nádej na zdarilé pozorovanie, no nakoniec sa mi podarilo Inspiration4 napozorovať pri oboch príležitostiach. 17. septembra sa loď nachádzala ešte na vysokej, 570 km dráhe, čo dalo zaujímavú možnosť na pozorovanie pilotovaného Dragonu za unikátnych podmienok. Podľa očakávania, bol podstatne slabší ako je pri preletoch na nižších dráhach k ISS a jeho jasnosť pri tomto prelete nepresiahla 3 mag. 

Obr. 4: 18. septembra 2021; GIF zložený z troch 6 sekundových snímkov nafotografovaných o 20:32 SELČ, zobrazujúci vzostupnú fázu mimoriadne priaznivho preletu lode Dragon Resilience   

Nasledujúci deň už bola situácia iná - trojdňový turistický vesmírny let sa blíži ku koncu a kvoli príprave na pristátie (ku ktorému došlo 19. septembra okolo 01:00 SELČ neďaleko Floridy) loď znížíla svoju dráhu až na 360 x 369 km. To sa okamžite prejavilo na jasnosti Dragona, ktorý sa z môjho pozorovacieho stanovišťa vyhupol v súhvezdí Hadonos dosahujúc spočiatku asi 2 mag. Ako sa blížil ku kulminácii vo výške 64°, jeho jasnosť rástla až k 0,5 mag. Záver preletu už bohužial počasie predsalen poznamenalo a zmiznutie v zemskom tieni prebehlo za mrakmi.

Obr. 5: 18. septembra, 20:32 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 prelieta na nižšej dráhe oproti minulému dňu. Rozdiel v dráhach dokumentuje nielen vyššia jasnosť, ale aj dlhšia stopa

Obr. 6: čas 20:33, exp. 6 sec; vesmírna misia Inspiration4 kulimunuje neďaleko súhvezdia Šíp, dosahujúc maximálnej jasnosti 0,5 mag. Zakrátko sa však vnorila do oblačnosti. 

Obr. 7: Pohľad na presklenú kupolu v prednej časti Dragonu aj s dvoma členmi posádky (Arceneauxová a Isaacman)

Obr. 8: A tu už je posádka priamo na palube Crew Dragona (zľava Isaacman, Arceneauxová, Sembroski a Proctorová)