ISS + kométa NEOWISE po druhýkrát

Obr. 1: 20.7.2020, čas: 23:33 SELČ, exp. 13 sec

Kométa NEOWISE (C/2020 F3) je už nejaký čas cirkumpolárna a pre jej pozorovanie tak netreba vstávať skoro ráno, ale stačí si počkať na tmavšiu večernú oblohu. Bohužiaľ, vlasatica už začína aj zreteľne slabnúť s tým, ako sa vzďaluje od Slnka a nepomáha veľmi ani to, že sa približuje k Zemi (k maximálnemu priblíženie na vyše 100 miliónov km došlo 23. júla). Napriek tomu je však stále voľným okom zreteľným hmlistým objektom pomerne ľahko nájditeľným pod Veľkým vozom. 20. júla o 23:33 SELČ som opäť dostal do jedného záberu spolu s kométou aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá zdanlivo prelietala tentokrát ku nej ešte bližšie, ako posledne. Pridávam aj ďalší záber z tohto preletu plus niekoľko detailov na túto výnimočnú kométku z posledných dní.

Obr. 2: 20.7.2020, čas: 23:34 SELČ, exp. 13 sec

Obr. 3: 20.7.2020, čas: 23:15 SELČ, exp. 15 sec. Na tomto zábere je možné si všimnúť okrem výrazného prachového chvosta aj jemný náznak iontového chvosta

Obr. 4: 20.7.2020, čas: 22:54 SELČ, exp. 10 sec.

Obr. 5: 22.7.2020, čas: 23:20 SELČ, exp. 30 sec. Na snímku je vo Veľkom voze zachytený aj slabý záblesk nezidentifikovaného satelitu

Obr. 6: 14.7. 2020, čas 23:01 SELČ, exp. 8 sec. Síce fotografia so starším dátumom, zachytáva však najlepšie obdobie na pozorovanie kométy, keď bola jednak stále veľmi jasná a zároveň na už dostatočne tmavej, bezmesačnej oblohe

ISS + kométa NEOWISE (C/2020 F3)

Obr. 1: 10. 7. 2020, čas 03:32 SELČ, exp. 1.6 sekundy. Krátka jasná stopa ISS vpravo hore, mysticky jemná kométa NEOWISE dole nalavo od stredu  

Hoci prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice sú úplne štandardným spestrením oblohy, jasné kométy už veru nie. Skôr naopak, skutočne krásne vlasatice sa objavujú len raz za mnoho rokov. A keď sa skĺbi hoci bežný prelet ISS s nádhernou kométou, na tomto blogu to nemôže chýbať! Presne tento moment je zachytený na úvodnej snímke z 10. júna 2020, kde v hornej časti obrázku prelieta majestátna, do červena sfarbená ISS a v spodnej časti si možno nad vežičkou kostola všimnúť najkrajšiu kométu desaťročia - C/2020 F3 NEOWISE. Snímka má len krátku, 1.6 sekundovú expozíciu, nakoľko vznikla o 03:32 SELČ, kedy sa s nezadržateľne blížiacim sa východom Slnka už dlhšie expozície veľmi nevyplatia. Nádherný pohľad na kométu dotvárali aj výrazné Nočné svietiace oblaky (NLC), ktoré sú dobre viditeľné hlavne na druhej snímke s detailom na vlasaticu. Kométu NEOWISE si v týchto dňoch vychutnáva aj posádka ISS v zložení Chris Cassidy, Anatolij Ivanišin, Ivan Wagner, Doug Hurley a Bob Behnken, ktorý z paluby stanice urobili viacero krásnych snímkov tohto objektu. A kedže srdcu milovníka oblohy to nedá takýto astronomický úkaz si užiť čo najviac, pri viacerých príležitostiach som kométu nafotografoval aj ja. 

Obr. 2: 10.7. 2020, čas 03:18, exp. 3 sec. Detail na kométu NEOWISE aj s výraznými NLC

Táto kométa, objavená v marci tohto roku sondou NASA NEOWISE nečakane výrazne zjasnila po prechode perihéliom na začiatku júla, pričom jej jasné jadro a dlhý výrazný chvost z nej robia najkrajšiu kométu viditeľnú zo severnej pologule od roku 2007, keď sa krátko po západe Slnka dala pozorovať kométa C/2006 P1 McNaught. Lepšie to bolo už len s ultra-jasnou kométou Hale-Bopp v roku 1997. Hoci od nej má súčasná NEOWISE predsalen ďaleko, podmienky na jej pozorovanie sa stále zlepšujú aj s tým, ako ustupuje svit Mesiaca. Nižšie je pár fotografii z nasledujúcej noci.

Obr. 3: 11.7. 2020, čas 02:53 SELČ, exp. 10 sec

Obr. 4: 11.7., čas 02:57, exp. 6 sec

Obr. 5: 11.7., čas 03:18, exp. 4 sec. Vľavo kométa NEOWISE, vpravo nad oblakmi vychádzajúca Venuša

GPS III-SV03 + 2. stupeň Falconu 9 na parkovacej dráhe

Obr. 1: 30.6. 2020, čas 22:35 SELČ, exp. 8 sec. Družica GPS stále spojená s raketou Falcon prelieta uprostred Letného trojuholníka, dosahujúc svoju najvyššiu jasnosť (vyše -1 mag)

Ako už môže napovedat dlhý nadpis tohto príspevku, posledný júnový večer poskytol možnosť na ďalšie výnimočné pozorovanie na nočnej oblohe. Tentokrát v ňom hral úlohu nový satelit amerického navigačného systému GPS, ktorý štartoval len 24 minút pred pozorovaním z Mysu Canaveral na rakete Falcon-9. Tú už tento rok bolo možné pozorovať krátko po štarte viackrát, tentokrát ale svoju misiu nemala ešte zavŕšenú, nakoľko satelit GPS tvoril s druhým stupňom rakety stále jeden objekt, čakajúci na parkovacej dráhe o výške 168 × 387 km. Na tejto dráhe obiehala zostava planétu až do 23:14 SELČ, keď sa motor Merlin-1D rakety Falcon zažehol druhýkrát, pričom zvýšil dráhu až na 387 × 20 168 km. Na nej sa o 23:40 SELČ satelit oddelil a neskôr pomocou vlastného motora vystúpa na približne kruhovú pracovnú dráhu o výške cca 20 200 km so sklonom 55°.

Obr. 2: čas 22:34 SELČ, tesne pred kulmináciou je zostava nasvietená Slnkom odzadu a je tak pomerne slabým objektom... 

Keďže spojená zostava družica+raketa je pomerne veľký objekt, na dĺžku merajúci takmer 20 metrov (cca 15,5 metra komplet druhý stupeň+adaptér a nejaké 4 metre satelit), očakával som hneď od začiatku vysokú jasnosť. Keď som však zostavu prvýkrát spozoroval vo Velkom voze, išlo o pomerne slabý objekt o jasnosti asi 3 mag. Očividne však išlo len o vplyv nevhodného fázového uhlu, keď bola zostava rakety a družice nasvietená Slnkom odzadu, pretože krátko po kulminácii vo výške takmer 70 stupňov začal objekt rýchlo zjasňovať, až jeho jasnosť prekročila -1 mag. Z tohto preletu som urobil celkovo 4 fotografie, každá s expozíciou 8 sekúnd, ktoré pekne dokumentujú priebeh tohto výnimočného preletu. Nie je to však prvýkrát, čo som pozoroval satelit GPS krátko po štarte na parkovacej dráhe. Prvýkrát to bolo ešte v októbri 2015, vtedy letel satelit na stupni Centaur rakety Atlas V, fotograficky som to vtedy ale nezaznamenal.

Obr. 3: ...ale krátko po kulminácii sa začína rýchlo rozjasňovať...

Obr. 4: ....až k záporným magnitúdam