sobota 15. februára 2020

Starlink-48 (2019-029BG)

15. februára 2020, 19:02 SEČ, exp. 20 sec
Odkedy som na začiatku roka fotil naposledy satelit Starlink (tu) z najstaršej, májovej várky týchto družíc, prebehli už ďalšie dva štarty s dokopy 120-timi satelitmi a tak celkový počet družíc tohto druhu na orbite už dosiahol čísla 240, pričom ďalšie štarty majú v rýchlom slede nasledovať. Ja som tentokrát opäť nasnímal "starý", májový satelit, označený ako Starlink-48. Podobne ako nedávno fotografovaný Starlink-66, aj tento sa nahádza na pomerne vysokej, aj keď nie plne operačnej orbite, konkrétne vo výške 506 x 508 km. Jeho jasnosť síce nedosahovala vysokých hodnôt - len niečo vyše 4 magnitúdy, napriek tomu o jeho "neviditeľnosti" sa učite nedá hovoriť. Medzi niektorými až zbytočne horlivými zástancami siete Starlink sa totiž začína ako mantra opakovať názor, že obavy astronómov z tejto siete sú zbytočné a vo väčších výškach ich už praktiky nie je vidieť. Nuž, no comment...

Satelit mimochodom preletel nad krásnym súhvezdím Orion, ktoré sa dostáva v poslednej dobe do pozornosti hlavne vďaka červenému nadobrovi Betelgeuze. Ten v posledných mesiacoch prechádza fázou bezprecedentného zníženia jasnosti, čo by podla niektorých mohlo naznačovať jeho skorý výbuh ako supernova. Ako je aj na fotke očividné, zatiaľ sa tak samozrejme nestalo, pričom dokonca sa mi zdá, že už opäť začína pozvoľna naberať jasnosť (ešte pred pár dňami bol totiž o málinko slabší ako jeho susedná hviezda Belatrix, tentokrát sa mi to už ale nezdalo).

Podivuhodný príbeh objektu 2014-021B

15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec
Prešlo už takmer 5 rokov odvtedy, čo som naposledy fotografoval posledný stupeň rakety Sojuz-U, ktorá v roku 2014 vyniesla na orbitu egyptský sledovací satelit. Tento objekt vtedy patril medzi pozorovateľsky najzaujímavjšie družice na obežnej dráhe, pretože bola pre neho typická veľmi rýchla rotácia a s tým spojené pravidelné variácie jeho jasnosti, ktoré pri prvom pozorovaní v roku 2014 (viď tu) dosahovali periódy až necelé 2 sekundy. Pri pozorovaní o rok na to objekt ešte stále rotoval veľmi rýchlo, avšak už bolo očividné, že rýchlosť jeho rotácie mierne poklesla (podrobnejší report tu). Avšak to, čo je viditeľné na súčasných fotografiách je až zarážajúce - posledný stupeň rakety už nejavý žiadne známky pravidelnej rotácie a na snímkach má stabilnú jasnosť, ktorá sa počas jeho pohybu po oblohe mení len v závislosti od fázového uhla od 3,5 do 3 mag. Čo spôsobilo, že jeden z najrýchlejších "rotátorov" na orbite v priebehu piatich rokov prakticky zastal? Už pri minulom pozorovaní som uvažoval, že za znižujúcou sa periódou rotácie sú pravdepodobne zvyšky atmosféry, ktoré aj napriek veľmi malému množstvu predsalen na objekt pôsobia. Jeho výška síce dosahuje aj dnes pomerne vysokých hodnôt (428 x 666 km), vylúčiť sa to ale nedá. Možné však je aj napr. silové pôsobenie magnetického poľa Zeme, prípadne iné, mne neznáme vplyvy. Každopádne krásne šnúry perál, ktoré tento objekt pri snímkach s dlhou expozíciou vytváral na oblohe, sú už definitívne minulosťou. Pre pripomenutie a porovnanie so súčasnosťou tu preto pridávam pár archívnych fotografií.
18. apríla 2014, exp. 30 sec
17. mája 2015, exp. 30 sec

15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec, rýchla rotácia objektu sa očividne úplne vytratila


sobota 1. februára 2020

ISS & SAOCOM-1A

1.2. 2020, 18:36 SEČ, exp. 10 sec.
Hoci zdanlivo preťali svoje dráhy, v skutočnosti ich delili stovky kilometrov. Každopádne výsledkom je efektný záber, ktorý sa mi podarilo získať 1. februára 2020 o 18:36 SEČ. Na oblohu sa do zdanlivej blízkosti premietla majestátna Medzinárodná vesmírna stanica s jasnosťou prevyšujúcou -3 mag a argentínsky satelit SAOCOM 1A s približne +2 magnitúdami.

Prvá fotografia oboch satelitov, krátko pred zdanlivým priblížením
Zatial čo ISS sa so svojou šesť členov posádkou momentálne pohybuje na jednej z najvyšších dráh vo svojej historii (415 x 423 km), SAOCOM je ešte vyššie - 621 x 623 km. Tento argentínsky radarový satelit odštartoval na orbitu 7. oktobra 2018 z Kalifornie pomocou rakety Falcon-9. Vďaka masívnej radarovej anténe typu SAR dokáže poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením až 7 metrov. Už tento rok má vyštartovať jeho dvojička - SAOCOM 1B, s ktorým má pracovať v tandeme.

SAOCOM 1A počas predštartovných príprav
Aktuálna posádka na ISS