Zobrazujú sa príspevky s označením Ostatné pilotované misie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Ostatné pilotované misie. Zobraziť všetky príspevky

piatok 4. apríla 2025

Fram2

 

Obr. 1: 3. apríl 2025, čas 20:57 SELČ, exp. 15 sec; lod Dragon misie Fram2 prelieta cez súhvezdie Veľký voz, dosahujúc jasnosti takmer 1 mag.

Prvý aprílový deň roku 2025 odštartovala z Cape Canaveralu na Floride pilotovaná misia, aká doteraz nemala obdobu. Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla loď Dragon prvýkrát v histórií na polárnu orbitu, teda obežnú dráhu so sklonom rovných 90° k rovníku. Doteraz najvyšší sklon o hodnote 65° dosiahla ešte v roku 1963 misia Vostok 6 s prvou kozmonautkou Valentinou Tereškovovou. Drvivá väčšina následných pilotovaných misií vzlietala na dráhy s oveľa nižším sklonom (napr. ISS sa pohybuje na dráhe s 51,6 stupňovou inklináciou) a tak si žiadny kozmonauti nemohli nikdy vychutnať plný výhľad na Antarktídu či Arktídu a ani zďaleka neprelietali nad pólmi našej planéty. A to až do momentu, keď sa to mladý multimilionár a obchodník s kryptomenami Chun Wang rozhodol zmeniť a u SpaceX si objednal kozmický let, ktorý mal túto doteraz nesplnenú métu pilotovanej kozmonautiky pokoriť. Inšpirovali ho predchádzajúce súkromné lety zaplatené Jaredom Isaacmanom (Inspiration4 a Polaris Dawn). Wang si do posádky prizval aj svojich známych, ktorí podobne ako on majú slabosť pre polárne oblasti. Konkrétne nórsku filmárku Jannicke Jane Mikkelsen, nemeckú vedkyňu Rabeu Patriciu Rogge a austrálskeho polárnika Erica Louis Philipsa. Hoci sám Wang pochádza z Číny, má aj maltské občianstvo, čo sa rozhodol použiť aj pri tejto misii a oficiálne sa tak prezentuje ako prvý Malťan vo vesmíre. Od oznámenia misie nazvanej Fram2 v auguste 2024 do jej štartu 1. apríla nasledujúceho roku uplynul naozaj krátky čas a hoci ide o súkromný let, posádka naň v spolupráci so SpaceX, NASA a viacerými univerzitami pripravila množstvo vedeckých experimentov vrátane prvého röntgenovania ľudského tela vo vesmíre či pestovania húb. Pri tejto misii je na lodi Dragon podobne ako pri Inspiration4 nainštalovaná priehľadná kupola, ktorá z výšky cca 430 km umožňuje posádke nerušené výhľady prakticky na celý povrch Zeme, doslova od pólu k pólu.

Obr. 2: 3. apríl 2025, čas 20:58 SELČ, exp. 15 sec; Fram2 prelieta od súhvezdia Malý Lev k veľkému Levovi, zakrátko na čo vstúpi do zemského tieňa. Loď sa pohybuje na orbite o výške 426 x 432 km, so sklonom krásnych 90°.

Tretieho apríla večer sa mi naskytla vynikajúca príležitosť na pozorovanie tejto misie. Keďže k jej pristátiu má dôjsť už nasledujúci deň, nemohol som si ju nechať ujsť. Počasie našťastie vyšlo na jednotku a keďže prelet bol aj fázovo mimoriadne priaznivý a dosahoval výšky až 60° nad východným obzorom, jasnosťou rozhodne nesklamal. Kozmická loď Dragon dosiahla v maxime jasnosť takmer 1 magnitúdu a pomaly zhasla v zemskom tieni vo výške 35°. Po Inspiration4 to bolo len moje druhé pozorovanie súkromnej kozmickej misie, ktorá by zároveň nešla k ISS alebo Čínskej vesmírnej stanici. Aj keď sa zdá viac ako pravdepodobné, že takýchto čisto civilných sukromných letov bude v blízkej budúcnosti pribúdať stále viac a viac...

Obr. 3: Detaily preletu z webu heavens-above.com použité pri pozorovaní
Obr. 4: Pohľad z lode Dragon na polárne oblasti
Obr. 5: Posádka misie Fram2 - zľava: Eric L. Philips, Jannicke J. Mikkelsen, Chun Wang a Rabea P. Rogge

sobota 18. septembra 2021

SpaceX Inspiration4

Obr. 1: 18. septembra 2021, čas 20:32 SELČ, exp. 6 sec; kozmická loď Dragon so štvorčlennou posádkou vesmírnych turistov na misii Inspiration4 

Sú vesmírne misie relatívne bežné, potom také, ktoré sú výnimočné a napokon tie, ktoré môžme označiť za revolučné. V dňoch sa 17.-teho až 18.-teho septembra 2021 sa naskytla príležitosť na sledovanie jednej takej misie, ktorá sa určite zapíše do dejín viacerými prvenstvami. Kozmická loď Dragon spoločnosti SpaceX vyniesla na orbitu 16. septembra 4-člennú posádku prvýkrát v histórii zloženú čisto z neprofesionálnych astronautov, dá sa povedať - turistov. Vesmírny let si kompletne zaplatil americký miliardár Jared Isaacman a poňal ho ako charitatívnu akciu pre americkú nemocnicu St. Jude. Do posádky si preto prizval aj zdravotnú sestričku z tejto nemocnice (a zároveň jej bývalú pacientku), 29-ročnú Hayley Arceneauxovú a dvoch ďalších ľudí, ktorí vzišli z verejnej súťaže (Sian Proctorovú a Christophera Sembroskeho). 

Obr. 2: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 na dráhe vo výške viac ako 570 km, aj vďaka tomu jasnosť tohto preletu dosiahla len asi 3 mag

To však nebolo jediné prvenstvo tohto letu. Na misiu bola použitá už letená kabína lode Dragon, konkrétne Resilience, ktorý letel pri druhej pilotovanej výprave SpaceX k ISS (misia Crew-1). Keďže pri misii Inspiration4 sa vôbec neplánovalo spojenie s ISS, ale celý let po samostatnej dráhe, bola na žiadosť Isaacmana urobená na Dragone zásadná zmena. Dokovací mechanizmus pre spojenie s ISS bol vymenený za veľkú presklenú kupolu, ktorá umožňovala nerušený výhľad do vesmírneho priestoru (viď obr. 7). No a zaujímavá bola aj zvolená orbita lode počas väčšej časti misie - dosahovala totiž výšky až 570 x 579 km, čo je výrazne viac ako výška ISS a zároveň najvyššia dráha pilotovanej výpravy od čias misii raketoplánov k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu (tie často presahovali 600 km). 
Obr. 3: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; vesmírna loď Dragon neďaleko hviezdy Vega, krátko pred vstupom do zemského tieňa vo výške 78°

Ako som už spomenul vyššie, možnosť na sledovanie preletu tejto zaujímavej misie sa z nášho územia naskytla v dňoch 17. a 18. septembra (následne pristála). Oba dni boli poznamenané premenlivým počasím, ktoré nedávalo veľkú nádej na zdarilé pozorovanie, no nakoniec sa mi podarilo Inspiration4 napozorovať pri oboch príležitostiach. 17. septembra sa loď nachádzala ešte na vysokej, 570 km dráhe, čo dalo zaujímavú možnosť na pozorovanie pilotovaného Dragonu za unikátnych podmienok. Podľa očakávania, bol podstatne slabší ako je pri preletoch na nižších dráhach k ISS a jeho jasnosť pri tomto prelete nepresiahla 3 mag. 
Obr. 4: 18. septembra 2021; GIF zložený z troch 6 sekundových snímkov nafotografovaných o 20:32 SELČ, zobrazujúci vzostupnú fázu mimoriadne priaznivho preletu lode Dragon Resilience   

Nasledujúci deň už bola situácia iná - trojdňový turistický vesmírny let sa blíži ku koncu a kvoli príprave na pristátie (ku ktorému došlo 19. septembra okolo 01:00 SELČ neďaleko Floridy) loď znížíla svoju dráhu až na 360 x 369 km. To sa okamžite prejavilo na jasnosti Dragona, ktorý sa z môjho pozorovacieho stanovišťa vyhupol v súhvezdí Hadonos dosahujúc spočiatku asi 2 mag. Ako sa blížil ku kulminácii vo výške 64°, jeho jasnosť rástla až k 0,5 mag. Záver preletu už bohužial počasie predsalen poznamenalo a zmiznutie v zemskom tieni prebehlo za mrakmi.

Obr. 5: 18. septembra, 20:32 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 prelieta na nižšej dráhe oproti minulému dňu. Rozdiel v dráhach dokumentuje nielen vyššia jasnosť, ale aj dlhšia stopa

Obr. 6: čas 20:33, exp. 6 sec; vesmírna misia Inspiration4 kulimunuje neďaleko súhvezdia Šíp, dosahujúc maximálnej jasnosti 0,5 mag. Zakrátko sa však vnorila do oblačnosti. 


Obr. 7: Pohľad na presklenú kupolu v prednej časti Dragonu aj s dvoma členmi posádky (Arceneauxová a Isaacman)

Obr. 8: A tu už je posádka priamo na palube Crew Dragona (zľava Isaacman, Arceneauxová, Sembroski a Proctorová)