Mentor 4 (USA-202) & Thuraya 2

 

Obr. 1: 5. máj 2024, čas 23:59 SELČ, exp. 15 sec, F/5.3, ohnisková vzd. 210mm; americký špionážny satelit Mentor 4 v blízkosti arabského komerčného satelitu Thuraya 2. Pekne si možno všimnúť rozdiely v jasnosti oboch objektov - zatiaľ čo Mentor má asi 8,5 mag, Thuraya 2 necelých 10,5 mag.

V minulom článku som sa prvýkrát zameral na geostacionárnu dráhu Zeme, na ktorej síce obiehajú stovky satelitov, no vo väčšine prípadov sú pre pozorovateľov len ťažko dostupné. Výnimku tvoria americké špionážne satelity typu Mentor, ktoré vďaka svojim gigantickým rozmerom jasnosťou zďaleka prevyšujú všetky ostatne satelity na GEO a sú ta teda aj pomerne ľahko dohľadateľné. A niekedy práve vďaka nim sa môžu prekvapivo ľahko identifikovať aj ďalšie geostacionárne satelity, na ktoré nám títo špióni takmer doslova ukážu. Reč je konkrétne o medzi pozorovateľmi dobre známej dvojici Mentor 4 a Thuraya 2. 

Obr. 2: 6. máj 2024, 00:06 SELČ, exp. 15 sec,  F/4.5, ohnisková vzd. 86mm; do jedného záberu sa mi podarilo dostať nielen dvojicu Mentor 4 / Thuraya 2, ale aj Mentor 6, na ktorý som sa zameral v minulom článku. Ten sa momentálne nachádza necelých 10 uhlových stupňov od Mentora 4 a javí sa o niečo málo jasnejší ako on (8 mag)

Thuraya 2 je komerčný telekomunikačný satelit patriaci rovnomennej spoločnosti zo Spojených arabských emirátov. Vyštartoval 10. júna 2003 pomocou rakety Zenit-3SL z morskej plošiny Sea Launch umiestnenej v rovníkovej oblasti Pacifiku. Operuje na pozícii 44° E, no nie na klasickej geostacionárnej dráhe s presne nulovým sklonom k rovníku, ale mierne sklonenej (konkrétne v súčasnosti 7,7°), vďaka čomu nie je voči hviezdnemu pozadiu plne stacionárna, ale opisuje v priebehu dňa na oblohe miernu "osmičku" (korektnejší výraz k tomu je analema). Je to jeden z väčších komerčných satelitov, nakoľko jeho základné teleso má rozmery 3,75 x 3.75 x 7,6 metra, rozpätie solárnych panelov dosahuje až 34,5 metra a jeho hlavná rozkladacia komunikačná anténa má priemer vyše 12 metrov. Thuraya 2 vďaka nej môže poskytovať nielen satelitné telefonické služby (o kapacite až 13 750 hovorov), ale aj internetové služby o maximálnej kapacite až 444 kbps, čo je na vyše 20 ročný geostacionárny satelit veľmi slušné. 

Obr. 3: Telekomunikačný satelit Thuraya 2

A práve výnimočné schopnosti tejto družice, skombinované s tým, že patrí arabskej spoločnosti a operuje nad strategicky dôležitými a zároveň komplikovanými oblasťami sveta spôsobilo, že sa na ňu rozhodli špeciálne zamerať americké tajné služby so svojim ťažkotonážnym špionážnym kalibrom, ktorým je družica Mentor 4. Tá odštartovala 18. januára 2009 z Mysu Canaveral pomocou rakety Delta 4 Heavy a dostala oficiálne označenie USA-202. Napriek klasickej snahe amerických úradov o utajenie jej dráhy ju amatérsky pozorovatelia poľahky na GEO našli. Družica sa pomaly presúvala po geostacionárnej dráhe od východu na západ až do augusta 2009, keď sa zastavila pri družici Thuraya 2. A nielen zastavila, ale aj presne zosynchronizovala svoju dráhu s jej mierne sklonenou geostacionárnou orbitou. Od tej doby až dodnes obrovský satelit Mentor 4 družicu Thuraya 2 stále doprevádza v uhlovo tesnej blízkosti, čo si môžme krásne všimnúť aj na mnou zhotovených fotografiách. Reálna vzdialenosť oboch telies je cca 30 km. Za pozornosť stoja veľké rozdiely v jasnosti oboch objektov, ktoré dokazujú, že ani tak veľký komerčný satelit ako Thuraya sa svojimi rozmermi nemôže rovnať obrovskému Mentoru (ako som uvádzal už v minulom článku, priemer jeho hlavnej antény sa odhaduje až na 100 metrov).

Obr. 4: Nákres satelitu Mentor 4 zo Snowdenových prísne tajných materiálov

A prečo sa takto blízko za Thurayu vlastne Mentor zavesil? Odpoveď na toto vieme prekvapivo pomerne presne, nakoľko práve misia tohto satelitu bola zmieňovaná v časti dokumentov zverejnených bývalým zamestnancom NSA Edwardom Snowdenom. Z nich vyplýva, že Mentor 4 má schopnosti zachytávať signály nielen z uplinkových staníc pre tento satelit, ale aj jemu prislúchajúch mobilných satelitných telefónov, ako aj signály priamo z Thuraye smerom k Zemi. Inými slovami, Mentor 4 kompletne "odpočúva" všetku komunikáciu, ktorá cez tento satelit prechádza. Mimo toho z dokumentov vyplýva aj sledovanie iných typov komunikácie mimo tohto satelitu so zameraním na oblasť Pakistanu a Afganistanu (tak tomu aspoň bolo okolo roku 2010, dnes sú už ciele možno iné) a tiež  snaha o špehovanie čínskych pozemných mikrovlnných liniek. Za zmienku stojí aj zaujímavý fakt, že Mentor 4 je jediným satelitom tohto typu, ktorý sa takto priamo a dlhodobo zameriava na sledovanie komunikácie konkrétnej družice, čo samo o sebe svedčí o dôležitosti Thuraye 2 pre americké záujmy.

Mentor 6 (USA-237)

Obr. 1: 27. apríl 2024, čas: 23:03 SELČ, exp. 10 sec, F/5, ohnisková vzd. 180mm; geostacionárny satelit Mentor 6 pevne stojaci medzi hviezdami v súhvezdí Váhy, dosahujúc jasnosti až 8 mag. Na fotografovaní geostacionárnych satelitov je fascinujúce to, že sú naozaj stacionárne, svoju polohu na nebi takmer nijako nemenia a na dlhoexpozičnej fotografii sa tak prejavia ako výrazné body, zatiaľ čo z hviezd na pozadí sa vplyvom zemskej rotácie stávajú čiarky

Prakticky všetky satelity, ktorých fotografie som doteraz umiestnil na tento blog, sa pohybujú na nízkej obežnej dráhe (teda dráhe do výšky cca 2000 km nad povrchom) a sú za optimálnych podmienok pomerne ľahko viditeľné aj voľným okom. No tentokrát som sa rozhodol vzhliadnuť oveľa, oveľa vyššie, až k samotnej geostacionárnej dráhe, do výšky takmer 36 000 km. Hoci táto pre súčasnú civilizáciu mimoriadne dôležitá orbita sa môže na prvý pohľad javiť až príliš vzdialená na to, aby sa na nej dali pozorovať nejaké umelé objekty, nie je tomu tak. Aj keď samozrejme, o pozorovaní voľným okom tu už za štandardných podmienok hovoriť nemôžme (hoci aj to sa občas podarí) a pre sledovanie aj tých najjasnejších objektov v takejto výške už potrebujeme aspoň trochu výkonnejšiu zobrazovaciu techniku  - či už malý ďalekohľad alebo teleobjektív s dlhším ohniskom. Väčšina z niekoľkých stoviek satelitov na geostacionárnej dráhe je ale aj tak ťažko dosiahnuteľných, keďže ich jasnosti sa aj za ideálnych podmienok pohybujú hlboko pod 11 mag. No je tu pár výnimiek, pričom ja som sa hneď na prvýkrát rozhodol zamerať na tú najtopkovejšiu. Jednoznačne najjasnejšími, s vysokou pravdepodobnosťou najväčšími a zároveň najtajomnejšími objektami na geostacionárnej dráhe sú totiž americké špionážne satelity označované ako Mentor. To je asi najznámejší názov tejto série satelitov, no používajú sa aj názvy Orion, Advanced Orion, či RIO. No a samozrejme aj oficiálne nič nehovoriace označenie USA a NROL s konkrétnymi poradovými číslami družíc. Ja som na fotografii vyššie nasnímal Mentor 6, alias USA-237, ktorý štartoval 29. júna 2012 z Mysu Canaveral pomocou vtedy najsilnejšej americkej rakety Delta 4 Heavy. Jeho jasnosť pre pozorovateľa na zemskom povrchu aj z ďalekej geostacionárnej orbity štandardne dosahuje až 8 magnitúd! Už to samo nasvedčuje, že ide o naozaj obrovský satelit a to málo čo o ňom vieme, to len ďalej potvrdzuje.

Obr. 2: Z uniknutých dokumentov známa podoba satelitov typu Mentor

Satelity Mentor sú totiž pravdepodobne najvýkonnejšími špionážnymi strojmi histórie a už celé desaťročia slúžia americkými špionážnym agentúram pre odpočúvanie elektronickej komunikácie a to pravdepodobne na viacerých úrovniach. Tie zahrňujú zachytávanie signálov priamo z iných telekomunikačných družíc, uplinkových pozemných staníc, lietadiel, lodí, rakiet či dokonca priamo mobilnej telefonickej a dátovej komunikácie. Je známe, že pre tieto účely majú satelity Mentor hneď niekoľko veľkých rozkladacích antén, vrátane najväčšej o predpokladom priemere až 100 metrov! V roku 2010 sa samotný riaditeľ špionážnej agentúry NRO, pod ktorú Mentory spadajú, vyjadril, že sa jedná o najväčšie satelity na svete. Na obrázku 2 je bez bližších technických podrobností skutočný nákres satelitu Mentor, ktorý bol medzi dokumentami, ktoré v roku 2013 vyniesol bývalý pracovník NSA Edward Snowden. V podstate potvrdili z už neoficiálnych zdrojov dávnejšie predpokladaný vzhľad satelitu. To, že telo a antény satelitu sú pokryté zlatavou kaptonovou fóliou je inak niečo, čo sa dá vidieť aj priamo na mojej fotografii, kde má "hviezdička" reprezentujúca satelit pomerne výrazne zlatistú farbu. Celková hmotnosť satelitu je záhadou, no vzhľadom na možnosti rakiet Delta 4 Heavy sa predpokladá, že nepresahuje 5,2 tony. Vo vesmíre je momentálne 8 operačne spôsobilých satelitov Mentor, rozložených na rôznych častiach geostacionárnej dráhy. Mnou fotografovaný Mentor 6 je momentálne "zavesený" nad rovníkom na pozícii 51° E.

Obr. 3: Štart rakety Delta 4 Heavy so satelitom USA-237 z 29. júna 2012

Obr. 4: 5. máj, 23:44 SELČ, exp. 20 sec, F/5, ohnisková vzd. 165mm; čím dlhšia expozícia, tým výraznejšie sa geostacionárne družice na fotografiách prejavia

Yaogan 34-02

 

8. septembra 2023, čas 21:47 SELČ, exp. 13 sec; satelit Yaogan 34-02 prelietavajúc cez súhvezdie Pegasus dosahoval jasnosť až 3,5 mag

Na čínsky satelit Yaogan 34-02 som sa prvýkrát zameral 8. septembra 2023. Táto s najväčšou pravdepodobnosťou vojenská družica sa pohybuje podobne ako deň predtým fotený americký satelit USA-327 na pomerne vysokej dráhe o parametroch 1056 x 1123 km. S týmto satelitom ho spája ešte niečo - jeho dráha so sklonom 63,4° je veľmi podobná dráham satelitov typu NOSS, tentokrát však čínskych, oficiálne označovaných ako Yaogan 31, ktorých trojice sa pohybujú v podobnej výške so sklonom 63°. Satelity verzie Yaogan 34 sú ale podľa oficiálnych čínskych zdrojov určené pre optický prieskum spojený s územným plánovaním, či sledovaním prírodných katastroch, čo je síce možná, avšak pravdepodobne podružnejšia úloha oproti ich primárnym vojenským cieľom. A pravdepodobný je aj súvis s NOSS programom Yaogan 31, ktorý elektronicky sleduje pohyb lodí v oceánoch a pri ktorom satelity Yaogan 34 môžu byť vhodným doplnkom pre presnejšiu, optickú lokalizáciu plavidiel. Vysoká dráha síce satelitom neposkytuje veľké rozlíšenie, ale o to lepšie umožňuje snímať rozsiahle plochy oceánov. Celkovo sú k dnešnému dňu na orbite 4 satelity tohto typu, pričom mnou fotený druhý exemplár Yaogan 34 vyštartoval na orbitu 17. marca 2022 z kozmodrómu Ťiou-čchüan pomocou rakety CZ-4C. 

USA-327

 

7. september 2023, čas 22:00 SELČ, exp. 15 sec; satelit USA-327 pri svojom zenitovom prelete cez súhvezdie Labuť dosahoval jasnosť až 2,5 mag

Večer 7. septembra 2023 som prvýkrát pozoroval americký vojenský satelit známy pod oficiálnym označením USA-327. Štartoval 17. apríla v roku 2022 a všetci amatérsky pozorovatelia sa vtedy na základe analýzy predbežných parametrov dráhy domnievali, že pôjde o ďalší pár satelitov NOSS (Naval Ocean Surveillance System) tretej generácie, v poradí už deviaty. Naposledy som fotografoval siedmy pár týchto satelitov v máji 2018 (podrobnosti viď tu). Len v krátkosti pripomeniem, že ide o satelity slúžiace  pre pasívne zachytávanie rádiovej komunikácie námorných plavidiel, pričom vďaka pohybu v blízkych formáciách družice NOSS dokážu tieto plavidlá sledovať a presne lokalizovať vďaka metóde multilaterácie. Ešte v dávnejšej minulosti štartovali v trojiciach, spomínané novšie verzie si vystačili v dvojiciach. Avšak, aké bolo prekvapenie amatérskych pozorovateľov, keď vysvitlo, že USA-327, ktorý má parametre dráhy presne zodpovedajúce družicovému systému NOSS, je úplne sám! Prečo tomu tak je, je zatiaľ len predmetom množstva dohadov. Nejedná sa o družicu systému NOSS, ale o nejaký úplne iný typ, ktorý len využíva jeho dráhu? Niečo sa po úspešnom štarte pokazilo a zlyhalo oddelenie druhého satelitu, ktorý tak ostal navždy pripútaný k svojmu súkmeňovcovi? Alebo predsalen ide o satelit systému NOSS, ktorého najnovšia verzia si však už pre plnenie svojej úlohy vystačí s jedným satelitom? Popravde, prikláňam sa skôr k tejto možnosti, pretože by to bol celkom logický technologický posun vo vývoji a optimalizácii tohto systému. Pravdepodobne by si to vyžadovalo pomerne veľké prijímacie zariadenie v podobe rozkladacích antén, čo by aj celkom zodpovedalo pomerne vysokej jasnosti tohto satelitu. Na to, že sa nachádza na dráhe o výške až 1039 x 1172 km, dosiahol pri mnou pozorovanom prelete jasnosť až 2,5 mag, čo je na tak vysoký objekt naozaj nezvyčajné a naznačuje to jeho pomerne veľké plošné rozmery. Každopádne, ako je to so satelitom USA-327 naozaj, nám viac napovedia asi až ďalšie štarty systému NOSS. Ak pri nich opäť bude na ich obvyklých dráhach pozorovaný len jeden objekt namiesto klasických dvoch, odpoveď bude asi jasná...

Miniraketoplán CSSHQ F-2 & raketa CZ-2F (2022-093B)

 

Obr. 1: 6. august 2022, čas 21:42 SELČ, exp. 13 sec; asi 0 mag jasný posledný stupeň rakety CZ-2F prelieta vo formácií so slabším (asi 3,5 mag) miniraketoplánom CSSHQ, ktorý vyniesla 2 dni predtým 

Štvrtého augusta odštartovala z čínskeho púštneho kozmodrómu Ťiou-čchüan raketa CZ-2F s netradičným nákladom, ktorým bol podľa všetkého malý experimentálny raketoplán označovaný len ako CSSHQ (pod touto skratkou rozumej krkolomný čínsky názov Chongfu Shiyong Shiyan Hangtian Qi, t.j. po slovensky "znovupoužiteľná testovacia kozmická loď"). Nebol to prvý let tohto stroja, prvýkrát sa dostal na orbitu už v septembri 2020. Vtedy na orbite strávil len dva dni bez možnosti na jeho pozorovanie, podarilo sa mi však nasnímať posledný stupeň jeho nosnej rakety CZ-2F (viď záznam tu). Teraz, keď po dvoch rokoch došlo k ďalšiemu štartu tohto tajomného stroja, podarilo sa mi 6. augusta večer nasnímať nielen jeho nosnú raketu, ale aj jeho samotného, pričom sa stále pohyboval v jej relatívnej blízkosti. Na čele tejto peknej, no nie veľmi nápadnej formácie kraľoval jasný posledný stupeň rakety CZ-2F, ktorý síce vykazoval periodické zmeny jasnosti, pri ktorých bol v minime krátkodobo takmer nepozorovateľný, no na vrcholoch zjasňoval až k 0 mag. Asi 20 uhlových stupňov za ním sa pohyboval o poznanie slabší, napriek tomu voľným okom bezproblémovo viditeľný miniraketoplán, ktorý dosahoval asi 3,5 mag. 

Obr. 2: čas 21:41 SELČ, exp 13 sec; posledný stupeň CZ-2F a za ním pohybujúci sa miniraketoplán CSSHQ prelietavajúc v uhlovej vzdialenosti cca 20°

Raketa vyniesla miniraketoplán na dráhu o parametroch 346 x 592 km so sklonom 50°, pričom je zrejmé, že stroj ani po dvoch dňoch žiadne výraznejšie zmeny dráhy neurobil, keďže sa stále pohybuje pomerne blízko svojho nosiča. Už teraz je ale zrejmé, že prekonal dĺžku letu svojho predchodcu, ako aj výšku jeho dráhy (ktorá bola pred dvoma rokmi len 332 x 348 km). Aký je jeho ďalší osud a kedy sa vráti na zemský povrch, sa pravdepodobne ukáže už čoskoro.

Obr. 3: Predpokladaná podoba čínskeho miniraketoplánu

Kosmos 2550 (Pion-NKS #1)

 

Obr. 1: 26. marca 2022, čas 19:22 SEČ, exp. 8 sec; vojenská družica Kosmos 2550 vylietava zo súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Večer 26. marca som odfotografoval jeden z najnovších prírastkov na poli ruských vojenských družíc. Ide o prvý (a zatiaľ jediný) exemplár novej generácie satelitov Pion-NKS, ktoré slúžia pre kombinovaný, elektronicko-radarový prieskum. K tomu im slúži jednak pár veľkých radarových sieťových antén, ako aj štvorica krížových antén pre elektronický prieskum (viď. obr. 2). Tento satelit s oficiálnym označením Kosmos 2550 odštartoval z kozmodrómu Pleseck 25. júna 2021 a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 458 x 470 km, so sklonom 67,1°. Pri tomto pozorovaní dosiahol v maxime jasnosť niečo vyše 2 mag. 

Obr. 2: Grafické znázornenie družice Pion. Jej celková hmotnosť pravdepodobne dosahuje až 6,5 tony

Jasný prelet X-37B (OTV-6)

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:41 SEČ, exp. 13 sec; prekvapivo jasný raketoplán X-37B sa blíži k hviezde Rigel v súhvezdí Orión. Najjasnejší je na začiatku zaznamenanej stopy (viac ako -1 mag) a jeho jasnosť so zvyšujúcou sa výškou síce klesá, ale len veľmi pomaly 

Keď som v lete 2020 prvýkrát fotografoval vojenský miniraketoplán X-37B na misii OTV-6 (viď tu), sťažoval som sa na jeho príliš nízku jasnosť, ktorá zďaleka nezodpovedala ani uvádzanej predpovedi. Nuž, stalo sa to aj tentokrát, no z úplne opačnej strany. Ten istý raketoplán už krátko po vyhupnutí nad JZ obzor začal žiariť v záporných magnitúdach, pričom v maxime dosiahol viac ako -1 mag! Nešlo pritom o krátkodobý záblesk, X-37čka si vysokú jasnosť držala asi minútu a pozvoľna ju začala strácať až následne, pričom však neklesla pod 1 mag až do svojho vstupu do zemského tieňa počas kulminácie nad hviezdou Sírius. Bol to jednoznačne najjasnejší prelet tohto stroja, aký som kedy pozoroval. Takýto jasný vzostupný prelet je však u slabších satelitov celkovo výnimočný a mohol byť zapríčinený len vhodným nasvietením (pravdepodobne) solárnych panelov miniraketoplánu od Slnka smerom k pozorovateľovi, pričom tento priaznivý fázový uhol ostal zachovaný pomerne dlhý čas. Mimochodom, podľa predpovedi na heavens-above.com mala byť tentokrát maximálna jasnosť len 1,4 mag ;) .

Obr. 2: čas 19:42 SEČ, exp. 13 sec; X-37B prelieta popri hviezde Saiph a blíži sa ku svojej kulminácii a zároveň vstupu do tieňa. Je už síce slabší, ale stále má viac ako 1 mag. Tento vojenský nepilotovaný raketoplán sa momentálne nachádza na dráhe o výške 334 x 337 km.

X-37B (OTV-6)

 

12.8. 2020, čas 22:13, exp. 20 sec. OTV-6 v súhvezdiach Had a Hadonos krátko pred vstupom do zemského tieňa

Jasná noc z 12. augusta, plná padajúcich perzeíd, priala pozorovaniu aj ďalšieho amerického satelitu s vojensko-špionážnym charakterom. Tentokrát išlo miniraketoplán X-37B, ktorý reprezentuje už šiestu orbitálnu misiu tohto typu strojov. Predchádzajúca misia OTV-5 strávila na obežnej dráhe rekordných 779 dní, uvidíme, či tento rekord neprelomí súčasný let. Zatiaľ je však na orbite len relatívne krátko, keďže odštartoval 17. mája tohto roku. Nachádza sa na dráhe o výške 379 x 395 km so sklonom 45°. Má teda nižší sklon ako OTV-5 (54,5°), ale zároveň vyšší ako ďalšie predchádzajúce misie (tie mali sklony 39,9 až 43,5°). 

Počas môjho pozorovania sa opäť ukázalo, že jasnosť týchto miniraketoplánov je silno závislá od vhodného natočenia ku pozorovatelovi. Na serveri heavens-above.com bolo totiž uvádzané, že počas tohto preletu dosiahne OTV-6 jasnosť až 1,4 magnitúdy, avšak reálne bol o dosť slabší a mal len asi 3,5 magnitúdy.

USA-276 (NROL-76)

 

12.8. 2020, čas: 22:08 SEL, exp. 25 sec, takmer zenitový prelet USA-276 od hlavy Draka až k Denebu v Labuti

Je tomu už viac ako 3 roky, čo som fotografoval tajný americký satelit skrytý pod označením USA-276, resp. NROL-76. Už vtedy som uviedol (záznam z pozorovania vid tu), že tento satelit je z pomedzi väčšiny NRO satelitov výnimočný a že jeho dráha sa až podozrivo blízko približuje k dráhe samotnej ISS. Už pár dní po mojom pozorovaní sa tento predpoklad naplnil a konkrétne 3. júna 2017 sa tento tajomný objekt priblížil ku stanici až na zarážajúcich cca 6 km! Z detailnej analýzy dráhy tohto objektu sa zistili aj ďalšie priblíženia k ISS a nej asociovaným objektom, takže záhadný účel satelitu sa začal postupne odkrývať. Dnes sa už medzi pozorovateľmi satelitov všeobecne má za to, že ide o prototyp špionážneho satelitu určeného na blízky prieskum iných satelitov, pričom rozmerná a tvarovo členitá ISS mu slúžila vďaka známym parametrom ako vhodný kalibračný nástroj. Viac informácii k tomuto zaujímavému satelitu si môžte prečítať v mojom článku, ktorý vyšiel na webe kosmonautix.cz .

No a ako je tomu dnes, tri roky po nevšedných udalostiach, ktoré tento satelit doprevádzali? Ako je zrejmé aj z horeuvedeného snímku, USA-276 je stále na orbite a podľa pravidelných zmien jeho dráhy je jasné, že je aj stále aktívny, pričom v súčastnosti sa nachádza na dráhe o výške 387 x 395 km so sklonom 50 °. K ISS sa už od udalostí z leta 2017 nejako výraznejšie nepriblížil a pokiaľ mi je známe, pravdepodobne ani k iným objektom, pre NRO však nejakú misiu očividne stále plní. Akú, to však vedia pravdepodobne len oni. Počas môjho terajšieho pozorovania dosiahol maximálnu jasnosť 2,5 mag, pričom som zaznamenal aj jeho kratučký záblesk (pri pozornejšom pohľade si ho možno všimnúť v dlhoexpozičnej stope satelitu).

GPS III-SV03 + 2. stupeň Falconu 9 na parkovacej dráhe

Obr. 1: 30.6. 2020, čas 22:35 SELČ, exp. 8 sec. Družica GPS stále spojená s raketou Falcon prelieta uprostred Letného trojuholníka, dosahujúc svoju najvyššiu jasnosť (vyše -1 mag)

Ako už môže napovedat dlhý nadpis tohto príspevku, posledný júnový večer poskytol možnosť na ďalšie výnimočné pozorovanie na nočnej oblohe. Tentokrát v ňom hral úlohu nový satelit amerického navigačného systému GPS, ktorý štartoval len 24 minút pred pozorovaním z Mysu Canaveral na rakete Falcon-9. Tú už tento rok bolo možné pozorovať krátko po štarte viackrát, tentokrát ale svoju misiu nemala ešte zavŕšenú, nakoľko satelit GPS tvoril s druhým stupňom rakety stále jeden objekt, čakajúci na parkovacej dráhe o výške 168 × 387 km. Na tejto dráhe obiehala zostava planétu až do 23:14 SELČ, keď sa motor Merlin-1D rakety Falcon zažehol druhýkrát, pričom zvýšil dráhu až na 387 × 20 168 km. Na nej sa o 23:40 SELČ satelit oddelil a neskôr pomocou vlastného motora vystúpa na približne kruhovú pracovnú dráhu o výške cca 20 200 km so sklonom 55°.

Obr. 2: čas 22:34 SELČ, tesne pred kulmináciou je zostava nasvietená Slnkom odzadu a je tak pomerne slabým objektom... 

Keďže spojená zostava družica+raketa je pomerne veľký objekt, na dĺžku merajúci takmer 20 metrov (cca 15,5 metra komplet druhý stupeň+adaptér a nejaké 4 metre satelit), očakával som hneď od začiatku vysokú jasnosť. Keď som však zostavu prvýkrát spozoroval vo Velkom voze, išlo o pomerne slabý objekt o jasnosti asi 3 mag. Očividne však išlo len o vplyv nevhodného fázového uhlu, keď bola zostava rakety a družice nasvietená Slnkom odzadu, pretože krátko po kulminácii vo výške takmer 70 stupňov začal objekt rýchlo zjasňovať, až jeho jasnosť prekročila -1 mag. Z tohto preletu som urobil celkovo 4 fotografie, každá s expozíciou 8 sekúnd, ktoré pekne dokumentujú priebeh tohto výnimočného preletu. Nie je to však prvýkrát, čo som pozoroval satelit GPS krátko po štarte na parkovacej dráhe. Prvýkrát to bolo ešte v októbri 2015, vtedy letel satelit na stupni Centaur rakety Atlas V, fotograficky som to vtedy ale nezaznamenal.

Obr. 3: ...ale krátko po kulminácii sa začína rýchlo rozjasňovať...

Obr. 4: ....až k záporným magnitúdam

X-37B (OTV-5)

Zjasnenie OTV-5 pod hlavou Orla, 4. jún 2019, 22:42 SELČ, exp. 10 sec.

Viac ako rok po napínavom lovení (pozri tu) vojenského miniraketoplánu X-37B na jeho misii OTV-5 som ho trochu chladný večer 4. júna nasnímal opäť. A hoci prechádzal takmer cez zenit, s jeho jasnosťou to spočiatku vôbec nevyzeralo dobre. Raketoplán očividne nebol voči nám vhodne natočený a dosahoval sotva 3 magnitúdy, čo je zaznamenané na dvoch fotkách nižšie. Až krátko po prechode hlavou Orla, krátko pred vstupom do zemského tieňa, nádherne zjasnil až k takmer 0 mag.

OTV-5 prechádza krátko po prechode zenitom popri Lýre, 22:41 SELČ, exp. 10 sec

Tajný raketoplán prinášal pozorovateľom perné chvíľky aj po minuloročných aprílových manévroch, no už sa na dlhšiu dobu nestratil a v súčasnosti sa nachádza na dráhe o výške 299 x 335 km.

OTV-5 blízko hviezdy Altair, krátko pred zjasnením, 22:41 SELČ

USA-290

USA 290, 29.3. 2019, 19:19 SEČ, exp. 15 sec

Večer 29. marca 2019 som prvýkrát nasnímal USA-290, najnovší prírastok flotily prísne tajných amerických satelitov typu Keyhole-11. Teda pravdepodobne... Tento satelit, štartujúci 19. januára tohto roku na rakete Delta-IV Heavy je totiž ešte tajomnejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Dlhšie pred štartom väčšina odborníkov špecializujúcich sa na sledovanie tajných satelitov nepochybovala o tom, že pôjde o prvého člena z novej, v poradí už piatej generácie fotoprieskumných družíc KH-11. Avšak po zverejnení prvých predštartovných NOTAMov (teda varovaní pre námornú a leteckú prepravu o zónach padania častí nosnej rakety) mnohí spozorneli. Všetky doterajšie satelity KH-11 sa totiž pohybujú na excentrických helio-synchrónnych dráhach o sklone cca 98°. Tieto dráhy im umožňujú prelietavať nad tými istými oblasťami sveta v rovnakom čase, vďaka čomu sú snímané objekty vždy nasvietené Slnkom pod rovnakým uhlom, čo napr. umožňuje ľahšie vypočítať výšky sledovaných objektov. Satelit USA-290 bol však navedený na dráhu so sklonom 74°, ktorá nemá s helio-synchrónnou orbitou nič spoločné. Výška, po ktorej sa pohybuje, je tiež pre Keyholky dosť netradičná - 393 x 421 km. USA-290 sa tak po satelitoch USA-276 a neúspešnom satelite známom len ako Zuma stal ďalšou záhadnou americkou vojenskou družicou, ktorej poslanie je menej jasné ako pri jej ľahšie predvítateľných predchodcoch.

Štart satelitu USA 290 na jednej z najsilnejších rakiet súčastnosti - Delte IV Heavy

Napriek tomu sa stále mnohí odborníci prikláňajú k tomu, že predsalen ide o novú generáciu fotoprieskumného satelitu, u ktorého bol schválne zvolený nový typ nehelio-synchrónnej dráhy, ktorý si už proste nepotrpý na snímanie zemského povrchu pri rovnakej výške Slnka.

Nevieme, možno nám jeho presnejší účel odhalia neskôr ďalšie pozorovania vývoja dráhy, prípadne priame optické pozorovania cez ďalekohľady. Počas môjho pozorovania som zatiaľ odhalil len to, že pri vhodnom fázovom uhle je satelit pomerne jasný, pričom na fotografii som zachytil najjasnejšiu časť jeho preletu, keď dosahoval asi 1,5 magnitúdy. Pozorované boli aj dva kratučké záblesky o zápornej magnitúde (jedno slabšie zjasnenie je zachytené aj na začiatku snímanej stopy). Mimo toho pri nevhodnejšom nasvietení bol však satelit pomerne slabý a jeho jasnosť klesala až k 4 magnitúdam.

USA-186 + Plejády a Mars

USA 186, 22.3. 2019, 19:53 SEČ, exp. 20 sec.

Je tomu už viac ako 3 a pol roka, čo som tu na blog naposledy pridával fotografiu preletu špionážneho satelitu USA-186 (viď tu). Už vtedy som mal šťastie na zachytenie záblesku tohto satelitu, čo sa mi podarilo aj tentokrát, 22. marca 2019 o 19:53 SEČ. Jasné single záblesky počas preletov sú celkovo pre tento satelit typické a v podstate sa mi ich podarilo zaznamenať pri každom pozorovaní tejto družice. Tentokrát dosahoval jasnosť asi -2 magnitúdy. Mimo neho prelet doprevádzala aj pekná kompozícia blízkej hviezdokopy Plejády a slabnúcej, no stále nádherne červenej planéty Mars.

Dráha tejto prísne tajnej fotoprieskumnej družice typu KH-11 sa po rozsiahlych mánevroch z leta 2014 veľmi nemení. Pripomeňme si, že vtedy bola jej dlhodobo využívaná excentrická dráha o výške cca 260 x 1 000 km prekvapivo zmenená na hodnoty cca 260 x 450 km. Aktuálne parametre v čase fotografovania boli 263 x 448 km.

Paz

Satelit Paz počas predštartovných príprav

30. októbra 2018 o 17:34 SEČ som odfotografoval prelet španielskej vojenskej družice Paz, ktorá štartovala vo februári tohto roka z kalifornského Vandenbergu. Kvôli presvetlenej súmračnej oblohe som zvoli len 10 sekúnd trvajúcu expozíciu, no práve na ňu sa mi podarilo nasnímať najjasnejšiu časť preletu tohto satelitu. Mimo tohto zjasnenia však nebol veľmi výrazný a sotva dosahoval 4 magnitúdy. Na snímke dosahuje jasnosti až 1 mag, pričom na zaznamenaj stope sú zjavné aj viaceré kratučké mikrozáblesky. Na fotografii pekne vidieť aj zlatovo-oranžovkastú farbu satelitu, zapríčinenú kaptonovou fóliou, ktorou je pokrytá značná časť jeho povrchu.

Satelit Paz odštartoval z Kalifornie 22. febrúara 2018 pomocou rakety Falcon 9 na dráhu o parametroch 507 x 509 km so sklonom 97,4°. Tento vyše 1300 kilogramový a takmer 8 metrov dlhý objekt je prvý španielsky vojenský satelit určený primárne na radarový prieskum, pre ktorý využíva citlivú rozkladaciu radarovú anténu typu SAR. Satelit pre španielsku vládu vyrobila spoločnosť Airbus Defence and Space.

NOSS 3-7 (2015-58A & R)

6.5. 2017, 22:42 SELČ, exp. 20 sec 



Aerodynamický kryt, pod ktorým
sa skrývajú tajné satelity NOSS 3-7

6. mája 2018 o 22:42 upútala náhodou moju pozornosť na oblohe dvojica satelitov, ktoré sa očividne pohybovali vo formácii za sebou. V momente som urobil fotografiu tohto preletu a po krátkom hľadaní som zistil, že ona dvojica nie je nič iné ako pár amerických vojenských satelitov NOSS 3-7, oficiálne označené ako USA-264. Tento pár bol posledný, ktorý mi chýbal v zbierke pozorovaní aktuálnej generácie týchto satelitov. Na fotografii dosahovali jasnosti asi 3,5 magnitúdy a okrem nich je v spodnej časti snímky zaznamenaný aj prelet stupňa rakety Zenit-2 (1990-046B). Tento pár satelitov štartoval 8. oktobra 2015 z Vandenbergu pomocou rakety Atlas-5 a spolu s nimi sa na orbitu dostal aj celý rad cubesatov a preto má druhý z dvojice COSPAR označenie R, hoci spolu so satelitom A očividne tvorili primárny náklad misie. A ako už býva tradičným pokusom o kamufláž pri týchto štartoch, aj tento satelit je oficiálne označený len ako úlomok.



X-37B (OTV-5) na úteku

OTV-5, 20.4.2018, 22:15 CEST, exp. 25 sekúnd, ISO 800

Táto snímka z 20. apríla 2018, na ktorej druhýkrát zachytávam raketoplán X-37B pri misii OTV-5, je špecifická. Na satelit som nečakal podľa klasickej predpovede získanej z webov heavens-above.com či calsky.com, ako je tomu vo väčšine prípadov. Dôvod je jednoduchý - vedel som, že parametre uvedené na týchto serveroch sú neaktuálne. Raketoplán totiž urobil radikálnu korekciu dráhy a dočasne sa pozorovateľom (takmer) stratil.

Občas to naozaj vyzerá medzi operátormi tajných satelitov a
lovcami družíc ako hra na mačku a myš :)

Zistil som to na základe vlastného pozorovania deň predtým, 19. apríla. Potom, ako som 18. apríla uskutočnil nádherné pozorovanie vysokého preletu tohto satelitu (viď tu), som sa ho pokúsil pozorovať opäť. Avšak v stanovený čas (o 22:09) nič neletelo, čo ma až tak neprekvapilo. V čase keď som si rozkladal fotografickú aparatúru, 8 minút pred očakávaným preletom, som totiž zbadal na veľmi podobnej trajektorii pomerne jasný, neznámy objekt. Už vtedy som začal niečo tušiť a keď som v predikovaný čas X-37B neuvidel, bol som si takmer istý. USAF urobilo s raketoplánom radikálnu korekciu dráhy. Nasledujúci deň oznámilo na pozorovateľskom serveri satobs.org viacero erudovaných pozorovateľov to isté - v stanovený čas objekt nevideli a teda došlo k jeho strate. Nikde však nebola ani zmienka o pozorovaní podozrivého objektu 8 minút predtým. Tak som poslal túto informáciu známemu holandskému pozorovateľovi Marcovi Langbroekovi. O nejaký čas na to správu o pozorovaní objektu 8 minút pred predikciou potvrdil nezávisle aj ďalší pozorovateľ z Belgicka, ktorému sa navyše podarilo urobiť aj fotku. Na základe týchto informácii zostavil M. Langbroek predbežné elementy dráhy, ktoré mali pomôcť pri hľadaní nasledujúceho večera. Samozrejme s tým, že treba byť pripravený na možnosť istej nepresnosti a toho, že objekt môže stále manévrovať. Každopádne pozorovateľom z celého sveta to stačilo na to, aby sa pustili do lovenia tajného objektu. Krátko potom ako som toho večera začal začal pozorovať aj ja sa objavila aktuálna správa od lovcu družíc Alberta Ranga, ktorý pozoroval satelit o 19 minút skôr ako uvádzali staré elementy na heavens-above.com a niekoľko minút pred tým, ako uvádzali novšie od Marca. Viac mi nebolo treba a bolo jasné, že sa treba pripraviť na pozorovanie v čase okolo 22:15 SELČ (pôvodná predpoveď na heavens-above uvádzala kulmináciu v čase 22:36). A podarilo sa! Ako prvá zbadala objekt moja spolupozorovateľka nad severozápadným obzorom v súhvezdí Povozník. Trajektória  medzi hviezdami približne zodpovedala starej predpovedi, samozrejme so spomínaným 20 minútovým rozdielom. Čo ma spočiatku prekvapilo bola jasnosť - objekt dosahoval len asi 3,5 až 4 mag, čo bol dosť rozdiel oproti jasnosti pri predošlom pozorovaní. Avšak vzhľadom na špecifický tvar X-37B a nie najpriaznivejší fázový uhol preletu (výška ani nie 30° nad severným obzorom) sa to nemusí zdať až také prekvapivé. Každopádne je to zaujímavé zistenie pretože sa ukázalo, že X-37čka síce je veľmi dobre pozotrovateľným satelitom pri priaznivých, vysokých preletoch, avšak pri nepriaznivých sa jej jasnosť radikálne znižuje.

Vizualizácia od Marca Langbroeka ukazujúca priemety orbít
všetkých misii raketoplánov X-37B. Zdroj: sattrackcam.blogspot.com

No a aký je výsledok včerajšej pozorovateľskej kampane? Satelit úspešne zdokumentovala celá rada pozorovateľov, vďaka čomu bola veľmi presne výpočítaná jeho dráha. X-37 urobil pravdepodobne 19. apríla veľkú korekciu dráhy (alebo sériu korekcii), ktoré radikálne znížili jeho dráhu z 350 x 361 km na 307 x 321 km. Pripomeňme si, že v čase objavu 11. apríla bola jeho dráha o výške 356 x 357 km. Raketoplán má teda pravdepodobne poriadne rezervy paliva, ktoré mu takéto rozsiahle mánevre na nízkej LEO umožňujú, navyše v pomerne krátkom čase. Plus ešte nevieme, koľko bude na orbite (pri predošlej misii OTV-4 to bolo až rekordných 717 dní) a koľkokrát sa ešte pokúsi lovcom družíc "utiecť". Darmo, niekedy to naozaj vyzerá tak, ako by sa operátori vojenských satelitov hrali s amatérskymi pozorovateľmi na mačku a myš. Oni sú samozrejme tá myš. :)

USA-277 (X-37B OTV-5)

OTV-5, 18.4.2018, 21:41 SELČ, ISO 800, exp. 25 sec

Výnimočný úlovok sa mi podarilo získať 18. apríla 2018 o 21:41 SELČ z Bratislavy. Na uvedenej 25 sekundovej snímke je zachytený americký vojenský miniraketoplán X-37B na svojej v poradí piatej utajovanej orbitálnej misii. Raketoplán prelietal takmer v zenite cez súhvezdie Veľký voz a v maxime dosahoval jasnosť asi 1 mag, pred vstupom do zemského tieňa (na snímke blízko hviezdy Alkaid nezachytený) však rýchlo pohasínal a ku koncu expozície mal necelých 2,5 mag. Hoci som raketoplán typu X-37B už v minulosti nasnímal (pri misii OTV-3 - viď tu a tu), je to teraz vôbec po prvýkrát, čo som mal možnosť zachytiť tento stroj pri takto priaznivom, vysokom, prelete. Dôvody pre neznalého veci nemusia byť na prvý pohľad tak zrejmé, no sú o to výnimočnejšie.

Štart rakety Falcon-9 s raketoplánom X-37B
schovaným pod aerodynamickým krytom 

Na svoju piatu misiu odštartoval X-37B (oficiálne označený ako USA-277) z Mysu Canaveral 7. septembra 2017. Jeho nosičom bol narozdiel od predošlých misii tentokrát Falcon-9 od spoločnsti SpaceX. Bolo jasné, že parametre dráhy objektu budú opäť oficiálne prísne utajené, avšak lovci satelitov sa spoliehali na predikcie dráhy z NOTAMov prvého stupňa, ktoré naznačovali, že objekt bude na LEO dráhe so sklonom 43°. Bolo tu však niekoľko zádrheľov, ktoré od začiatku dávali tušiť, že tentokrát to nebude také ľahké. V prvom rade americké vojenské letectvo USAF, ktoré je operátorom raketoplánu, už pred štartom oznámilo, že táto misia pôjde na dráhu s vyššou inklináciou, ako boli všetky doterajšie misie. Tie sa pohybovali v rozmedzí od 38° (pri misii OTV-4) až po 43,5° (OTV-3). Druhou vecou bolo, že NOTAMy pre deorbit 2. stupňa Falconu-9 vôbec nekorešpondovali s inklináciou NOTAMov 1. stupňa a naznačovali dráhu so sklonom viac ako 50°. A tak sa už pred štartom dalo dobre tušiť, že tentokrát to nebude s nájdením utajeného objektu na dráhe až také ľahké ako doteraz (väčšinou sa tajné objekty podarí nájsť už do niekoľkých dní od štartu). No že to bude až také ťažké, predpokladal asi len málokto.

Už odhalený X-37B po svojom návrate z misie OTV-4

X-37čka sa po svojom štarte stratila, a nie na krátky čas. Lovcom družíc sa ju nedarilo nájsť plných 218 dní, čo je v posledných rokoch veľmi výnimočný prípad. Síce už v októbri 2017 došlo k ojedinelému pozorovaniu podozrivého objektu, no nepodarilo sa ho verifikovať. A tak si tento stroj počkal na svoje definitívne odhalenie až do 11. apríla 2018, keď sa ho podarilo zidentifikovať na základe pozorovania dánskeho lovcu družíc Ceesa Bassu. No a aká je teda skutočná dráha OTV-5? V čase objavu presne 356 x 357 km so sklonom 54,5°, odvtedy však už stihol niekoľkokrát manévrovať a v čase môjho fotografovania, len týždeň po objave, už tak bola jeho dráha 350 x 361 km. No a práve tento výnimočný, 54,5 stupňový sklon prvýkrát zabezpečuje možnosť sledovania nádherných vysokých preletov tohto zaujímavého vesmírneho stroja aj z našich zemepisných končín.

Screenshot prevzatý z webu heavens-above.com znázorňujúci celý prelet
z 18. 4. 2018 nad Bratislavou, ktorého kulminačnú časť som nafotografoval

USA-276

Satelit USA-276 v súhvezdí Panna neďaleko planéty Jupiter,
26.5. 2017, 22:07 SELČ, exp. 25 s

Jeden z najtajomnejších vojenských satelitov súčasnosti sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:07 SELČ. Tento prísne tajný náklad rakety Falcon-9, ktorá ho vyniesla na oficiálne utajovanú orbitu pred necelým mesiacom, pritom objavili amatérsky pozorovatelia len pred niekoľkými dňami. V tento večer som uskutočnil pozorovanie aj jeho druhého preletu, ktorý nastal na tmavšej oblohe o 23:43 SELČ. Jasnosť satelitu sa v maxime približovala k 2 magnitúdam.

USA-276 počas kulminácie v súhvezdí Had o 22:08 dosahoval
max. jasnosť takmer 2 mag

Štart USA-276 z Mysu Canaveral

Štart tohto satelitu bol prvou prísne tajnou zákazkou od agentúry NRO pre spoločnosť SpaceX, ktorá ju úspešne splnila 1. mája, keď satelit odštartoval na spomínanej rakete Falcon-9. Zatiaľ čo SpaceX už štandardne predviedla krásne pristátie jej prvého stupňa, stupeň druhý mimo svetla reflektorov nenápadne dopravil náklad na neznámu orbitu. Pri tomto štarte (označovanom ako NROL-76), bola cieľová orbita, narozdiel od väčšiny iných tajných štartov NRO, kde sa aspoň ako tak tuší, o aký tip misie môže ísť, skutočnou záhadou. Dlho nebolo jasné ani to, či pôjde o misiu na nízku alebo vysokú orbitu, a až stručné údaje o počiatočnej trajektórii letu a výrobcovi satelitu pár dní pred štartom napovedali, že je pravdepodobnejšia LEO dráha. Napriek tomu sa až nezvykle dlho po štarte nedarilo objekt nájsť, aj keď popravde treba to pričítať hlavne nepriaznivým pozorovacím podmienkam (prelety počas denného svetla), ktoré znemožňovali erudovaným pozorovateľom z väčšej časti severnej ale aj južnej pologule niekoľko týždňov po štarte akékoľvek potenciálne pozorovanie. Deň D ale nastal pred pár dňami, keď sa pozorovateľovi Leovi Barhostovi z Holandska ako prvému podarilo objekt nájsť na dráhe o parametroch 389 x 409 km, so sklonom 50,0°.

Takýto druh orbity ale nevyužíva žiadny z doterajších NRO satelitov a tak sa ešte viac prehĺbila záhada jeho určenia. Navyše, táto orbita je až podivne blízka dráhe ISS a to dokonca do takej miery, že za istých okolností sa USA 276 môže priblížiť k stanici až na niekoľko kilometrov! Možno len predpokladať, že nám ďalšie pozorovania pomôžu aspoň trochu bližšie odhaliť účel tohoto

tajomného objektu.

USA-276 pri druhom prelete o 23:44 v súhvezdí Veľký voz, exp. 30 s

NOSS 3-8 (2017-11A & B)

Štart satelitov NOSS 3-8 z kozmodrómu
Vandenberg 1. marca 2017

Po dlhšej pauze tu pridávam nový záber, tentokrát zameraný na dvojicu čerstvých prírastkov k americkému tajnému sledovaciemu systému satelitov NOSS, ktoré štartovali 1. marca 2017. Fotografia vznikla 26. marca 2017 o 21:13 SEČ a na 25 sekundovej expozícii zachytáva oba objekty na zostupnej časti svojej pozorovateľnej trajektórie medzi súhvezdiami Malý a Veľký voz. Jasnosť týchto telies na dráhe o priemernej výške 1 100 km dosahovalo asi 4 mag.

Kedže družice typu NOSS som pre tento blog fotografoval naposledy ešte v máji 2014, mám aj po nasnímaní tohto najnovšieho páru v zbierke snímok týchto družíc stále resty, keďže medzitým štartoval v októbri 2015 už aj pár NOSS 3-7.

Kosmos 2502 (Lotos-S #2)

Ruský vojenský prieskumný satelit Kosmos 2502 som odfotografoval 6. augusta 2016 o 22:33 SELČ. Počas celej 30 sekundovej expozície dosahoval satelit stabilnú jasnosť cca 3 mag.

Predpokladaná podoba satelitu typu Lotos-S

Ide o moje prvé pozorovanie tohto v poradí druhého exempláru družice pre elektronický prieskum typu Lotos-S. Prvý z týchto satelitov označený ako Kosmos 2455 som nasnímal ešte pred viac ako 3 rokmi (vid tu). Kosmos 2502 odštartoval 25. decembra 2014 z kozmodrómu Pleseck a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 900 x 910 km.