Crew Dragon DM-2 trunk (2020-033B)

 

Obr. 1: 20.11. 2020, čas: 17:26 SEČ, exp. 15 sec. Odhodený trunk lode Crew Dragon z misie DM-2 počas vzostupnej časti svojho preletu, keď dosahoval jasnosti 2 až 1 mag 

30. mája 2020 nastal pre americkú kozmonautiku veľký deň. V tento deň totiž po takmer deväťročnej pauze odštartovala z územia USA prvá kozmická loď s posádkou na palube. Fandovia kozmonautiky túto udalosť určite s nadšením sledovali a tak sa tu o nej nebudem rozpisovať podrobnejšie, len pripomeniem, že išlo o let označovaný ako Crew Dragon DM-2, vrámci ktorého sa na ISS vypravili astronauti Doug Hurley a Bob Behnken. Tí následne po dvoch mesiacoch strávených na Medzinárodnej vesmírnej stanici v tejto lodi od spoločnosti SpaceX úspešne pristáli vo vodách Atlantiku. Ako sme sa však naučili už z prvého, nepilotovaného letu Crew Dragonu DM-1 (podrobnosti tu), tak tieto lode aj po tom, ako ukončia svoju misiu, zanechajú na obežnej dráhe Zeme stopu, ktorá tam zotrváva celé mesiace až roky. A to v podobe takmer štvormetrového valcovitého trunku lode, ktorý sa ako nepotrebný odhadzuje ešte pred deorbitačným zážehom.

Obr. 2: Rozmery a tvar lode Crew Dragon

A tak keď 20. novembra 2020 nastala skvelá príležitosť na fotografovanie vysokého preletu tohto objektu, nemohol som si ju nechať ujsť. Bral som to aj ako malé zadosťučinenie, keďže sa mi 30. mája kvôli zamračenému počasiu nepodarilo odfotografovať samotnú misiu DM-2 krátko po štarte. Takže ma potešila možnosť mať tu na blogu aspoň nejakú fotografiu viažucu sa k tejto historickej misii. 

Pozorovanie trunku vcelku prekvapilo vysokou jasnosťou. Na uvedenej fotografii (obr. 1) s 15 sekundovou expozíciou  je zaznamenaná vzostupná časť preletu, počas ktorej jeho jasnosť pomerne rýchlo vzrastala od cca 2 ku 1 magnitúde, následne sa počas kulminácie vo výške cca 80° vyšplhala až k viac ako 0,5 magnitúde. Krátko na to však rýchlo klesala a zakrátko objekt vstúpil do zemského tieňa. Toto pozorovanie pekne odpovedá známemu tvaru a povrchu objektu. Trunk je vlastne dutý, z jednej strany uzavretý valec, ktorého plášť je z jednej strany pokrytý tmavými solárnymi panelmi, ktoré môžu hodiť pekný záblesk (ako sa to stalo aj počas pozorovania trunku z DM-1) a z druhej strany snehovobielymi kovovými panelmi (obr. 2). Počas najjasnejšej časti tohto preletu bol očividne k pozorovateľovi natočený práve touto bielou stranou, pričom neskôr pred vstupom do tieňa jeho jasnoť klesala pravdepodobne kvôli tomu, že sa natočenie k pozorovateľovi preklopilo smerom k vnútornej strane valca (obr. 3).

Obr. 3: Crew Dragon DM-1 tesne po oddelení od posledného stupňa rakety Falcon. Tu môžme detailne nahliadnuť na vnútornú časť trunku

Trunk z misie DM-2 bol pred pristátím 2. augusta 2020 odhodený na dráhe o výške 279 x 406 km, pričom v čase môjho pozorovania výška dosahovala hodnoty 246 x 314 km. Objekt teda pomaly ale isto klesá do zemskej atmosféry, kde o niekoľko týždňov zhorí. Paradoxne tak na orbite strávi menej času ako jeho predchodca z viac ako rok a pol starej nepilotovanej misie DM-1, ktorý je ešte stále na dráhe o výške 358 x 359 km.

Na záver ešte pridávam jednu bonusovú fotografiu na nízky prelet ISS z toho istého večera. So stanicou už je totiž spojená najnovšia loď Crew Dragon s označením Crew-1, vďaka ktorej je na ISS od nedávna až 7-členná posádka. Túto misiu opäť nebolo možné z našich končín sledovať pri prelete ku stanici, tak sa hádam podarí pri jej odpojení na jar budúceho roka. A keď ani to nie, tak aspoň sympatický kozmický odpad v podobe odhodeného trunku to istí. ;)

Obr. 4: 20.11. 2020, čas 18:08 SEČ, exp. 8 sec. Vľavo od žiari Mesiaca prelieta ISS, napravo si možno všimnúť Jupiter a Saturn, ktorí sa blížia k veľmi blízkej konjunkcii v decembri 2020

Raketa CZ-2F (2020-063B)

Obr. 1: 19.9. 2020, čas 05:07 SELČ, exp. 13 sec. Raketa CZ-2F sa krátko po vyjdení zo zemského tieňa premieta neďaleko galaxie M31 v Andromede

Každý, kto sa aspoň trochu viac vyzná do čínskej kozmonautiky vie, že rakety CZ-2F neštartujú často. Sú totiž priamo previazané s čínskym pilotovaným programom, ktorého štarty sú stále pomerne sporadické. Tento typ rakiet vyniesol doteraz všetky pilotované lode Šen-čou, ako aj zásobovaciu loď Tchien-čou a dve malé stanice Tchien-kung. Avšak nedávno došlo k zaujímavej udalosti, pri ktorej bol opäť použitý tento nosič a tentokrát to, aspoň sa zatiaľ zdá, nesúviselo s pilotovaným programom.

Obr. 2: 19.9. 2020, 05:08 SELČ, exp. 13 sec. Kulminácia rakety CZ-2F neďaleko súhvezdia Kasiopeja. Maximá variabilného preletu sú v tomto momente najvyššie (cez 0 mag). 

 

4. septembra tohto roku odštartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan stredne ťažká raketa CZ-2F. Hoci o plánovanom štarte sa šuškalo už dávnejšie, obostierali ho veľké tajnosti - a to aj na čínske pomery. Nebol zverejnený presný čas štartu ani žiadne oficiálne fotografie. O náklade sa zverejnilo len toľko, že ide o skúšku novej opakovane použiteľnej kozmickej lode so schopnosťou pristátia na určenom mieste. Široký pojem, z ktorého ale aj na základe iných náznakov pomerne jednoznačne vyplynulo, že ide s veľkou pravdepodobnosťou o nejaký typ menšieho raketoplánu. To, že na podobnom projekte Čína pracuje, sa vedelo už dlhšie, či však ide o miniraketoplán podobný americkému X-37B, či Dream Chaeseru, prípadne úplne iný koncept, je len predmetom debát a špekulácii. Opäť totiž neboli zverejnené žiadne jeho fotografie ani bližší popis. Vie sa len, že stroj bol vynesený na dráhu o výške 332 x 348 km so sklonom 50,2 stupňa. Bol by teda z našich končín skvelo pozorovateľný, bohužiaľ už po necelých dvoch dňoch pristál pravdepodobne vo vojenskej oblasti Lop Nur v púšti Taklamakan (kde sa v minulosti robili jadrové testy). Okrem oznámenia úspešného pristátia sme sa opäť nedozvedeli žiadne podrobnosti. Na orbite po záhadnom raketopláne ostal len malý satelit, ktorý bol vypustený pravdepodobne z jeho nákladového priestoru krátko pred pristátím. No a samozrejme, posledný stupeň rakety CZ-2F, ktorý ho vyniesol. Tento typ rakety bol pre túto misiu pravdepodobne použitý jednak z kapacitných dôvodov (raketa dokáže na LEO vyniesť viac ako 8,5 tony nákladu) a súčasne aj kvôli prísne utajenému vojenskému charakteru projektu, pre ktorý je kombinácia rakety CZ-2F a odľahlého kozmodrómu Ťiou-čchüan najlepšou voľbou (iné čínske kozmodrómy ani nie sú uspôsobené na štarty tohto typu rakety). No a ešte je tu jeden, aj keď dosť špekulatívny dôvod - kedže CZ-2F je momentálne jediný čínsky "human-rated" nosič, možno sa do budúcna počíta aj pilotovanými letmi tohto stroja. 

                                  

Obr. 3: Raketa CZ-2F v súhvezdí Orion, fotografované 15.9. 2020, čas 05:18 SELČ, exp. 8 sec, max jasnosť 1,5 mag, vtedajšia dráha 326 x 348 km

No a teraz sa vráťme k samotnému pozorovaniu posledného stupňa tejto rakety. Ako si možno všimnúť na všetkých dlhoexpozičných snímkach preletu, raketa mala variabilnú jasnosť svedčiacu o klasickej rotácii stupňa na orbite, ktorý dosahoval periódu necelých 7 sekúnd. Počas pozorovania 19. septembra (obr. 1 a 2) došlo k vysokému preletu, počas ktorého v maxime raketa dosahovala veľkej jasnosti - až cez 0 mag. Nie je to až také prekvapivé, keď si uvedomíme, že 2. stupeň je snehovo-biely objekt o dĺžke vyše 14 metrov a priemere 3 metrov (obr. 7). Prvýkrát som ho pozoroval už 15. septembra (obrázky 3,4 a 5), keď mal menej priaznivý prelet, no aj tak dosahoval takmer 1,5 mag. 19. septembra sa raketa nachádzala o výške 326 x 347 km a je teda zrejmé, že na obežnej dráhe vydrží ešte niekoľko týždňov, kým predvedie niekde medzi 50 stupňom južnej a severnej zemepisnej šírky na oblohe spektakulárnu ohnivú šou pri nekontrolovanom vstupe do atmosféry.

Obr. 4: 15.9. 2020, čas 05:18, exp. 8 sec, prelet rakety cez Orionov pás

Obr. 5: 15.9. 2020, čas 05:18, exp. 8 sec

Obr. 6: Môže byť toto podoba záhadného miniraketoplánu vyneseného pomocou rakety CZ-2F? Skúšky podobného typu stroja v podvese lietadla prebehli v Číne už v roku 2007

Obr. 7: Masívny druhý stupeň rakety CZ-2F (z iného štartu)

Raketa H-2A (2015-004B)

 

Obr. 1: 5.9. 2020, čas 20:49 SELČ, exp. 25 sec. Prelet posledného stupňa rakety H-2A cez Mliečnu cestu

Posledný stupeň rakety H-2A, ktorá v roku 2015 vyniesla na orbitu japonský vojenský satelit IGS-9, som fotografoval už pred piatimi rokmi (podrobnosti tu). Vtedy bola raketa pomerne slabá, ale teraz, 5. septembra 2020 pri vysokom, takmer zenitovom prelete, nádherne zjasnila na takmer -1 mag. Potom však jej jasnosť klesla k menej ako 2 magnitúdam, čo svedčí o pomalom "prevaľovaní sa" stupňa na orbite. Raketový stupeň je momentálne na dráhe o výške 418 x 438 km a teda od roku 2015, keď to bolo 467 x 483 km, klesla jeho výška len mierne. Na orbite tak s veľkou pravdepodobnosťou ešte minimálne ďalších 5 rokov pobudne.

Obr. 2: Schematický nákres rakety H-2A

X-37B (OTV-6)

 

12.8. 2020, čas 22:13, exp. 20 sec. OTV-6 v súhvezdiach Had a Hadonos krátko pred vstupom do zemského tieňa

Jasná noc z 12. augusta, plná padajúcich perzeíd, priala pozorovaniu aj ďalšieho amerického satelitu s vojensko-špionážnym charakterom. Tentokrát išlo miniraketoplán X-37B, ktorý reprezentuje už šiestu orbitálnu misiu tohto typu strojov. Predchádzajúca misia OTV-5 strávila na obežnej dráhe rekordných 779 dní, uvidíme, či tento rekord neprelomí súčasný let. Zatiaľ je však na orbite len relatívne krátko, keďže odštartoval 17. mája tohto roku. Nachádza sa na dráhe o výške 379 x 395 km so sklonom 45°. Má teda nižší sklon ako OTV-5 (54,5°), ale zároveň vyšší ako ďalšie predchádzajúce misie (tie mali sklony 39,9 až 43,5°). 

Počas môjho pozorovania sa opäť ukázalo, že jasnosť týchto miniraketoplánov je silno závislá od vhodného natočenia ku pozorovatelovi. Na serveri heavens-above.com bolo totiž uvádzané, že počas tohto preletu dosiahne OTV-6 jasnosť až 1,4 magnitúdy, avšak reálne bol o dosť slabší a mal len asi 3,5 magnitúdy.

USA-276 (NROL-76)

 

12.8. 2020, čas: 22:08 SEL, exp. 25 sec, takmer zenitový prelet USA-276 od hlavy Draka až k Denebu v Labuti

Je tomu už viac ako 3 roky, čo som fotografoval tajný americký satelit skrytý pod označením USA-276, resp. NROL-76. Už vtedy som uviedol (záznam z pozorovania vid tu), že tento satelit je z pomedzi väčšiny NRO satelitov výnimočný a že jeho dráha sa až podozrivo blízko približuje k dráhe samotnej ISS. Už pár dní po mojom pozorovaní sa tento predpoklad naplnil a konkrétne 3. júna 2017 sa tento tajomný objekt priblížil ku stanici až na zarážajúcich cca 6 km! Z detailnej analýzy dráhy tohto objektu sa zistili aj ďalšie priblíženia k ISS a nej asociovaným objektom, takže záhadný účel satelitu sa začal postupne odkrývať. Dnes sa už medzi pozorovateľmi satelitov všeobecne má za to, že ide o prototyp špionážneho satelitu určeného na blízky prieskum iných satelitov, pričom rozmerná a tvarovo členitá ISS mu slúžila vďaka známym parametrom ako vhodný kalibračný nástroj. Viac informácii k tomuto zaujímavému satelitu si môžte prečítať v mojom článku, ktorý vyšiel na webe kosmonautix.cz .

No a ako je tomu dnes, tri roky po nevšedných udalostiach, ktoré tento satelit doprevádzali? Ako je zrejmé aj z horeuvedeného snímku, USA-276 je stále na orbite a podľa pravidelných zmien jeho dráhy je jasné, že je aj stále aktívny, pričom v súčastnosti sa nachádza na dráhe o výške 387 x 395 km so sklonom 50 °. K ISS sa už od udalostí z leta 2017 nejako výraznejšie nepriblížil a pokiaľ mi je známe, pravdepodobne ani k iným objektom, pre NRO však nejakú misiu očividne stále plní. Akú, to však vedia pravdepodobne len oni. Počas môjho terajšieho pozorovania dosiahol maximálnu jasnosť 2,5 mag, pričom som zaznamenal aj jeho kratučký záblesk (pri pozornejšom pohľade si ho možno všimnúť v dlhoexpozičnej stope satelitu).

Starlink v1.0 L9

 

Obr. 1: 8. 8. 2020, čas 03:27 SELČ, exp. 4 sec. Cluster Starlinkov várky L9 sa blíži ku kulminácii

V piatok 7. augusta o 7:12 SELČ po viacerých odkladoch konečne odštartovala v poradí už deviata várka operačne spôsobilých satelitov Starlink. No a hneď nasledujúcej noci, niečo vyše 20 hodín po štarte, sa opäť naskytla skvelá príležitosť na pozorovanie tesného zoskupenia týchto satelitov v podobe krásnej a výraznej "šnúry perál". Satelity sa vynorili zo zemského tieňa o 03:26 SELČ neďaleko hviezdy Vega (obr. 2) a rýchlo postupovali ku kulminácii vo výške takmer 50°. Väčšina z nich sa pohybovala v tesnom "vláčiku" (najjasnejšia časť stopy na snímkach), no niekoľko satelitov sa od hlavného clustera už začala oddeľovať, pričom ich samostatné stopy si možno všimnúť na snímkach s kratšou expozíciou. Celkovo tvorili Starlinky na oblohe pás zaberajúci asi 15°, najjasnejšia časť clustera mala asi 8°. 

Obr. 2: 03:26 SELČ, exp. 6 sec. Starlinky sa vynárajú zo zemského tieňa

Pri tomto štarte sa nedostalo na orbitu 60 satelitov Starlink ako zvyčajne, ale "len" 57, kedže SpaceX sa rozhodla kvôli aspoň malému zníženiu nákladov zdielať štarty aj s iným nákladom (v tomto prípade tomu boli 2 malé satelity BlackSky). Nebol to prvý takto zdieľaný štart, došlo k nemu už s várkou L8, ktorá je mimochodom dosiaľ jedinou várkou, ktorú nemám zaznamenanú tu na blogu - jednak kvôli nemožnosti ich sledovania v prvých dňoch po štarte a jednak kvôli tomu, že v neskoršej fáze sa možnosť na kvalitné pozorovanie Starlinkov citeľne zhoršila. SpaceXu sa totiž podarilo výrazne znížiť jasnosť satelitov počas prechodu na operačné orbity hlavne vďaka optimálnemu natáčaniu solárnych panelov. Zo začiatku sa mi veľmi nechcelo veriť, že to naozaj pomôže, ale viackrát som si overil, že jasnosť posledných várok Starlinkov aj pri vysokých preletoch výrazne klesla, často nepresahujúc 4 mag. Tento trend si chcem overiť aj na tejto poslednej várke, ktorá je výnimočná aj tým, že bola vypustená na vyššiu počiatočnú orbitu ako doterajšie operačné satelity - konkrétne 388 x 401 km.

Obr. 3: 03:26, exp. 6 sec. V tomto momente už sú všetky "vonku" na svetle

Obr. 4: 03:27 SELČ, exp. 6 sec. Už si možno jasne všimnúť, ako sa z hlavného clustera oddeľuje stopa niekoľkých "opozdilcov" 

Obr. 5: 03:27 SELČ, exp. 4 sec. Starlinky sa blížia ku kulminácii

Obr. 6: čas 03:29 SELČ, exp. 3 sec. Aj po kulminácii sú Starlinky stále veľmi výrazné

Obr. 7: čas 03:29, exp. 2,5 sec. A výraznou súčasťou oblohy ostávajú až takmer k obzoru

Obr. 8: Čas 03:28 SELČ, exp. 0,25 sec. Efekt "šnúry perál" satelitov Starlink sa mi najlepšie podarilo zaznamenať na krátkoexpozičnej snímke z mobilného telefónu

ISS + kométa NEOWISE po druhýkrát

Obr. 1: 20.7.2020, čas: 23:33 SELČ, exp. 13 sec

Kométa NEOWISE (C/2020 F3) je už nejaký čas cirkumpolárna a pre jej pozorovanie tak netreba vstávať skoro ráno, ale stačí si počkať na tmavšiu večernú oblohu. Bohužiaľ, vlasatica už začína aj zreteľne slabnúť s tým, ako sa vzďaluje od Slnka a nepomáha veľmi ani to, že sa približuje k Zemi (k maximálnemu priblíženie na vyše 100 miliónov km došlo 23. júla). Napriek tomu je však stále voľným okom zreteľným hmlistým objektom pomerne ľahko nájditeľným pod Veľkým vozom. 20. júla o 23:33 SELČ som opäť dostal do jedného záberu spolu s kométou aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá zdanlivo prelietala tentokrát ku nej ešte bližšie, ako posledne. Pridávam aj ďalší záber z tohto preletu plus niekoľko detailov na túto výnimočnú kométku z posledných dní.

Obr. 2: 20.7.2020, čas: 23:34 SELČ, exp. 13 sec

Obr. 3: 20.7.2020, čas: 23:15 SELČ, exp. 15 sec. Na tomto zábere je možné si všimnúť okrem výrazného prachového chvosta aj jemný náznak iontového chvosta

Obr. 4: 20.7.2020, čas: 22:54 SELČ, exp. 10 sec.

Obr. 5: 22.7.2020, čas: 23:20 SELČ, exp. 30 sec. Na snímku je vo Veľkom voze zachytený aj slabý záblesk nezidentifikovaného satelitu

Obr. 6: 14.7. 2020, čas 23:01 SELČ, exp. 8 sec. Síce fotografia so starším dátumom, zachytáva však najlepšie obdobie na pozorovanie kométy, keď bola jednak stále veľmi jasná a zároveň na už dostatočne tmavej, bezmesačnej oblohe

ISS + kométa NEOWISE (C/2020 F3)

Obr. 1: 10. 7. 2020, čas 03:32 SELČ, exp. 1.6 sekundy. Krátka jasná stopa ISS vpravo hore, mysticky jemná kométa NEOWISE dole nalavo od stredu  

Hoci prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice sú úplne štandardným spestrením oblohy, jasné kométy už veru nie. Skôr naopak, skutočne krásne vlasatice sa objavujú len raz za mnoho rokov. A keď sa skĺbi hoci bežný prelet ISS s nádhernou kométou, na tomto blogu to nemôže chýbať! Presne tento moment je zachytený na úvodnej snímke z 10. júna 2020, kde v hornej časti obrázku prelieta majestátna, do červena sfarbená ISS a v spodnej časti si možno nad vežičkou kostola všimnúť najkrajšiu kométu desaťročia - C/2020 F3 NEOWISE. Snímka má len krátku, 1.6 sekundovú expozíciu, nakoľko vznikla o 03:32 SELČ, kedy sa s nezadržateľne blížiacim sa východom Slnka už dlhšie expozície veľmi nevyplatia. Nádherný pohľad na kométu dotvárali aj výrazné Nočné svietiace oblaky (NLC), ktoré sú dobre viditeľné hlavne na druhej snímke s detailom na vlasaticu. Kométu NEOWISE si v týchto dňoch vychutnáva aj posádka ISS v zložení Chris Cassidy, Anatolij Ivanišin, Ivan Wagner, Doug Hurley a Bob Behnken, ktorý z paluby stanice urobili viacero krásnych snímkov tohto objektu. A kedže srdcu milovníka oblohy to nedá takýto astronomický úkaz si užiť čo najviac, pri viacerých príležitostiach som kométu nafotografoval aj ja. 

Obr. 2: 10.7. 2020, čas 03:18, exp. 3 sec. Detail na kométu NEOWISE aj s výraznými NLC

Táto kométa, objavená v marci tohto roku sondou NASA NEOWISE nečakane výrazne zjasnila po prechode perihéliom na začiatku júla, pričom jej jasné jadro a dlhý výrazný chvost z nej robia najkrajšiu kométu viditeľnú zo severnej pologule od roku 2007, keď sa krátko po západe Slnka dala pozorovať kométa C/2006 P1 McNaught. Lepšie to bolo už len s ultra-jasnou kométou Hale-Bopp v roku 1997. Hoci od nej má súčasná NEOWISE predsalen ďaleko, podmienky na jej pozorovanie sa stále zlepšujú aj s tým, ako ustupuje svit Mesiaca. Nižšie je pár fotografii z nasledujúcej noci.

Obr. 3: 11.7. 2020, čas 02:53 SELČ, exp. 10 sec

Obr. 4: 11.7., čas 02:57, exp. 6 sec

Obr. 5: 11.7., čas 03:18, exp. 4 sec. Vľavo kométa NEOWISE, vpravo nad oblakmi vychádzajúca Venuša

GPS III-SV03 + 2. stupeň Falconu 9 na parkovacej dráhe

Obr. 1: 30.6. 2020, čas 22:35 SELČ, exp. 8 sec. Družica GPS stále spojená s raketou Falcon prelieta uprostred Letného trojuholníka, dosahujúc svoju najvyššiu jasnosť (vyše -1 mag)

Ako už môže napovedat dlhý nadpis tohto príspevku, posledný júnový večer poskytol možnosť na ďalšie výnimočné pozorovanie na nočnej oblohe. Tentokrát v ňom hral úlohu nový satelit amerického navigačného systému GPS, ktorý štartoval len 24 minút pred pozorovaním z Mysu Canaveral na rakete Falcon-9. Tú už tento rok bolo možné pozorovať krátko po štarte viackrát, tentokrát ale svoju misiu nemala ešte zavŕšenú, nakoľko satelit GPS tvoril s druhým stupňom rakety stále jeden objekt, čakajúci na parkovacej dráhe o výške 168 × 387 km. Na tejto dráhe obiehala zostava planétu až do 23:14 SELČ, keď sa motor Merlin-1D rakety Falcon zažehol druhýkrát, pričom zvýšil dráhu až na 387 × 20 168 km. Na nej sa o 23:40 SELČ satelit oddelil a neskôr pomocou vlastného motora vystúpa na približne kruhovú pracovnú dráhu o výške cca 20 200 km so sklonom 55°.

Obr. 2: čas 22:34 SELČ, tesne pred kulmináciou je zostava nasvietená Slnkom odzadu a je tak pomerne slabým objektom... 

Keďže spojená zostava družica+raketa je pomerne veľký objekt, na dĺžku merajúci takmer 20 metrov (cca 15,5 metra komplet druhý stupeň+adaptér a nejaké 4 metre satelit), očakával som hneď od začiatku vysokú jasnosť. Keď som však zostavu prvýkrát spozoroval vo Velkom voze, išlo o pomerne slabý objekt o jasnosti asi 3 mag. Očividne však išlo len o vplyv nevhodného fázového uhlu, keď bola zostava rakety a družice nasvietená Slnkom odzadu, pretože krátko po kulminácii vo výške takmer 70 stupňov začal objekt rýchlo zjasňovať, až jeho jasnosť prekročila -1 mag. Z tohto preletu som urobil celkovo 4 fotografie, každá s expozíciou 8 sekúnd, ktoré pekne dokumentujú priebeh tohto výnimočného preletu. Nie je to však prvýkrát, čo som pozoroval satelit GPS krátko po štarte na parkovacej dráhe. Prvýkrát to bolo ešte v októbri 2015, vtedy letel satelit na stupni Centaur rakety Atlas V, fotograficky som to vtedy ale nezaznamenal.

Obr. 3: ...ale krátko po kulminácii sa začína rýchlo rozjasňovať...

Obr. 4: ....až k záporným magnitúdam

Starlink v1.0 L7 po dvoch dňoch

Obr. 1: 6.6. 2020, čas 02:25 SELČ, exp. 4 sec, najjasnejší z clustera Starlinkov L7 prechádza cez súhvezdie Veľký voz, pred ním aj za ním sa však pri pozornejšom pohľade dajú pozorovať slabučké stopy jeho súkmeňovcov

Je zaujímavé, že pozorovania satelitov Starlink takmer vždy prinesú nové, nečakané prekvapenie. Tak tomu bolo aj pri mojom druhom pozorovaní satelitov Starlink z čerstvej várky L7. Teraz, dva dni po štarte, 6. júna 2020 o 02:25 mali mať vcelku optimálny, vysoký prelet, pričom som z minulých skúseností očakával krásnu, výraznú šnúru perál. Avšak nad obzor v stanovenom čase vyšiel len jeden satelit, ktorý síce zakrátko dosiahol vysokej jasnosti 0,5 mag, potom ale ešte pred kulmináciou preletu pohasol a koniec. Očakávanie, že ho budú doprevádzať v tesnom vláčiku desiatky jemu podobných satelitov sa nenaplnilo. No presnejšie, nie celkom. Pri bližšom prezretí dvoch fotografíí si môžte všimnúť viacero dlhších, tesne pri sebe naukladaných stôp, ako pred jasným satelitom, tak aj za ním. Sú ale veľmi slabé, s jasnosťou okolo 4 mag a počas pozorovania voľným okom som ich takmer nezaregistroval. Je síce pravda, že obloha bola veľmi presvetlená Mesiacom v splne, no aj napriek tomu mi je to, prečo bol z celého clustera Starlinkov výrazne viditeľný len jeden objekt, zatiaľ záhadou...

Obr. 2: Prvá fotografia Starlinkov L7, exp. 3 sekundy, možno si na nej lepšie všimnúť viaceré stopy slabších Starlinkov pred jasným objektom. Celkovo bol cluster roztiahnutý na vyše 20 uhlových stupňov, satelity sa nachádzali na orbite vysokej 221 x 356 km

Starlink v1.0 L7 - 23 minút po štarte!

Obr. 1: 4.6. 2020, čas 03:49 SELČ. exp. 1,3 sec, 60 satelitov Starlink v tesnej blízkosti druhého stupňa rakety Falcon stúpa nad obzor na svitaním presvetlenej oblohe len 23 minút po svojom štarte z Mysu Canaveral

Už druhýkrát po sebe sa v tomto roku naskytla skvelá príležitosť na pozorovanie satelitov Starlink aj s druhým stupňom rakety tesne po štarte. Teraz, 4. júna 2020 v skorých ranných hodinách bol však tento prelet ešte výnimočnejší ako posledne (viď tu), nakoľko objekty nezmizli hneď v zemskom tieni, ale ich prelet bol plne osvetlený, pričom vystúpili do výšky vyše 50 stupňov nad obzorom. Pri takto priaznivom prelete vyzerali voľným okom objekty ako neobyčajná hviezda o maximálnej jasnosti asi -2 mag. Prečo neobyčajná? Hoci neozbrojeným okom sa mi nedali plne rozlíšiť 2 objekty, hviezda sa javila podivuhodne, akoby trošku oválna, s jasnejším "predkom". No ale samozrejme už v malom triédri sa záhadná "hviezda" ľahko rozlíšila na očakávané dva objekty, pričom jeden z nich (cluster 60 satelitov) mal plošný, akoby obdĺžnikovitý tvar (teda obdobne, ako pri aprílovom pozorovaní, teraz ale bola možnosť si ho viac vychutnať), druhý čisto "hviezdičkovitý" objekt predstavoval raketový stupeň.

Obr. 2: 03:49 SELČ, exp. 1 sec, prvé vzhliadnutie Starlinkov nad obzorom (resp. komínom)

Najväčším bonusom tohto pozorovania však bolo, že som vôbec prvýkrát preukázateľne videl jav tzv. umelej kométy. Druhý stupeň rakety zreteľne vykonal minimálne dva korekčné zážihy (prípadne iný proces spojený s vypúšťaním kvapalín/plynov) pri ktorých sa na pár sekúnd objavila pred objektom kónicky vyzerajúca, veľmi rýchlo sa rozptyujúca hmlovinka. Metaforicky vzaté, akoby si raketový stupeň pár krát kýchol :). Predpokladám, že to súviselo s reorientáciou stupňa pred deorbitačným zážehom, ktorý ho mal naviesť ešte na tomto obehu do vôd Indického oceánu. Pravidelnejší čitateľ tohto blogu si možno pamätá, že podozrenie na umelú kométu som mal už pri aprílovom pozorovaní, no potvrdenie javu mi vtedy zhatil skorý vstup do zemského tieňa. Bohužiaľ jav sa mi kvôli priveľkému presvetleniu svitajúcej oblohy tentokrát nepodarilo zaznamenať fotograficky, každopádne vizuálny dojem z neho bol fantastický (kto chce o umelých kométach vedieť viac, opäť odporúčam starší článok na túto tému). Aspoň približný náčrtok, ako sa jav vizuálne javil, nakreslila priateľka (aj s oválnym tvarom "hviezdy", ktorý sa jej vďaka lepšiemu zraku javil ešte výraznejší ako mne - obr. 5).

Obr. 3: 03:50 SELČ, exp. 1,3 sec, Starlinky po kulminácii svojho preletu prelietajú popri hviezde Altair...

Obr. 4: ...až klesajú k obzoru v ústrety vychádzajúcemu Slnku...približne v tomto čase raketový stupeň vychrlil ďalšiu "kométku", avšak kvôli presvetlenej oblohe na fotografii nie je vôbec zreteľná (prvá kométa bola vidieť približne počas kulminácie preletu - vtedy som nefotografoval)

Obr. 5: Priateľkin náčrtok znázorňujúci vizuálne pozorovanie Starlinkov a umelej kométy

HTV-9

Obr. 1: 21.5. 2020, čas 22:25 SELČ, exp. 15 sec., vľavo pomerne slabá HTV-9 stíhajúca zapadajúcu ISS (jasná stopa vpravo dole)

Primárnym cieľom na pozorovanie večer 21. mája bola japonská zásobovacia loď HTV-9, ktorá štartovala z japonskej Tanegašimy deň predtým. Hoci lode HTV sú vo všeobecnosti pomerne ľahkým pozorovacím cieľom, pričom je pre ne typická pomerne vysoká jasnosť okolo 1 až 1,5 mag, oranžové sfarbenie a sporadické krátke záblesky, tentokrát kvôli nie najvhodnejšiemu fázovému uhlu bolo jej sledovanie trochu obtiažnejšie. V maxime dosahovala sotva 2,5 magnitúdy až klesla k menej ako 3 magnitúdam. Krátko pred tým prelietal cieľ tejto zásobovacej lode - ISS s kralujúcou jasnosťou vyše -2,5 mag. Hoci sa má so stanicou HTV-9 spojiť až 25. mája, uhlovo bola vzdialená od nej len asi 40 stupňov, takže pri zostupnej časti ich dráhy som oba objekty dostal do jedného záberu (aj keď ISS už zapadala za horizont/stromy)

Obr. 2: Prelet ISS v maximálnej výške krátko pred HTV-9, čas 22:23, exp. 13 sec

HTV-9 je vôbec posledným exemplárom tohto typu zásobovacej lode. Japonsko však týmto so zásobovacími letmi k ISS nekončí, lode HTV v blízkej budúcnosti (pravdepodobne v roku 2022) nahradí novší a vylepšenejší typ momentálne známy pod označením HTV-X.

Obr. 3: Slabší prelet HTV-9 v maximálnej výške, 22:24, exp. 15 sec. Loď sa nachádzala no orbite vo výške 284 x 303 km 

Starlink-67 (2019-029-AV)

Obr. 1: Starlink-67 v súhvezdí Drak, 21. mája 2020, čas 22:14 SELČ, exp. 5 sec

21. mája o 22:13 SELČ som si všimol od západu rýchlo sa pohybujúci jasný objekt smerujúci k zenitu. Prekvapivo išlo o ďalší zo Starlinkov, tentokrát s označením 67 (objekt 2019-029-AV). Tento satelit pochádzajúci z povestnej prvej testovacej várky je už dávnejšie mŕtvym telesom (minimálne od októbra minulého roku), pričom v čase fotografovania sa nachádzal na dráhe len 230 x 241 km a teda na orbite mu už ostáva len posledných pár dní pred jeho nekontrolovateľným vstupom do ohnivej náruče zemskej atmosféry. Starlink-67 sa preslávil 2. septembra 2019, keď sa takmer zrazil s európskou družicou Aeolus, ktorá kvôli tomu musela urobiť úhybný manéver.

Obr. 2: Starlink-67 po prechode "hlavy Draka" smeruje k obzoru, čas 21:14, exp. 5 sec

Družica dosahovala vysokej jasnosti, až -1 mag, pričom treba povedať, že išlo v podstate o stabilnú jasnosť, žiadny dlhý záblesk.. Táto vysoká jasnosť na takto nízkej dráhe ale nie je pre tento satelit prekvapením. A nielen preň, celkovo pomerne vysoké jasnosti (podla niektorých neočakávané) satelitov konštelácie Starlink nie sú až také neočakávané, keď si zoberieme rozmery týchto družíc (vid obr. 3). Vidíme, že sa rozhodne nejedná o žiadne cubesaty a ich takmer 14 metrové solárne panely na nízkej obežnej dráhe ich nenápadnými urobia skutočne len ťažko. Deklarovaná snaha SpaceX o výrazné zníženie ich jasnosti teda určite nebude až tak ľahkou úlohou, ako si niektorí myslia, každopádne, rád ju budem na vlastné oči sledovať.

Obr. 3: Rozmery satelitov Starlink