Tchien-kung

 

Obr. 1: 18. júna 2023, čas 22:17 SELČ, exp. 8 sec; stanica Tchien-kung počas jasného preletu nad súhvezdím Škorpión 

Čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotografoval v novembri minulého roka (viď tu). Vtedy tam ešte pobývala posádka lode Šen-čou 14, medzitým vystriedaná rekordnou, viac ako pol roka trvajúcou misiou Šen-čou 15. Jej taikonauti sa nedávno vrátili a v súčasnosti je už na stanici čerstvá posádka lode Šen-čou 16 (obr. 3). Okrem nej sú k stanici momentálne pridokované aj dve zásobovacie lode Tchien-čou 5 a 6 (aktuálna podoba stanice je na obr. 2). Na stanici tak prebieha v podstate už rutinná prevádzka tvorená pravidelným striedaním dlhodobých pilotovaných misií podobne, ako je tomu na ISS (aj keď samozrejme v menšom). Komplex orbitálnej stanice aj s takto pripojenými loďami dosahuje pri optimálnych preletoch, akým bol aj tento z 18. júna, naozaj výraznú jasnosť - takmer -1 magnitúdy. Aktuálne parametre dráhy stanice sú vo výške 386 x 393 km.

Obr. 2: Aktuálne rozloženie lodí na stanici Tchien-kung

 

Obr. 3: Súčasná posádka stanice - zľava: prof. Kuej Chaj-čchao (prvý čínsky civilista vo vesmíre), Ťing Chaj-pcheng (veliteľ, toto je už jeho štvrtá misia vo vesmíre), Ču Jang-ču  

Vesmírna stanica Tchien-kung

 

Obr. 1: 11. november 2022, čas 05:20 SEČ, exp. 8 sekúnd; Čerstvo dobudovaná čínska vesmírna stanica Tchien-kung kulminuje nad južným obzorom vo výške 24°, dosahujúc -0,5 magnitúdy

Rok 2022 bol pre čínsku pilotovanú kozmonautiku veľmi dôležitý. K prvému modulu plánovanej veľkej vesmírnej stanice Tchien-che, ktorý bol na orbite už od minulého roku, sa pripojili veľké moduly Wen-tchien (v júli 2022) a Meng-tchien (koniec októbra). Naplánovaný proces budovania prvej mnohomodulárnej čínskej stanice tak bol v podstate úspešne zavŕšený (aj keď sa nedá vylúčiť budúce rozširovanie stanice o ďalšie moduly). Fakticky by sa stanica mala označovať ako Tchien-kung 3, vzhľadom na jej dvoch menších predchodcov s rovnakým názvom, v čínskych a už aj západných zdrojoch sa však prakticky výlučne používa len samostatné označenie Tchien-kung, takže ho začnem používať tu na blogu aj ja. 

Obr. 2: čas 05:19 SEČ, exp. 6 sekúnd; nielen z oblačnosti, ale aj krátko predtým aj zo zemského tieňa vychádzajúca stanica Tchien-kung prechádza popri hviezde Sírius

Už samostatný základný modul stanice Tchien-che predstavoval pomerne jasný satelit (za ideálnych podmienok z našich končín dosahujúci vyše 1,5 mag), no po rozšírení staničného komplexu o ďalšie dva moduly (každý o dĺžke 18 metrov) sa stal z tohto vesmírneho telesa skutočne výrazný objekt, ktorý bude na najbližšie roky po mohutnej ISS druhým stabilne najjasnejším umelým telesom na nočnej oblohe. Pri mojom pozorovaní z 11. novembra dosiahla stanica jasnosť -0,5 mag, pričom nevylučujem pri ešte optimálnejších pozorovacích podmienkach aj o niečo vyššiu magnitúdu. A to všetko napriek relatívne nízkej výške, ktorú z našich končín dosiahne nad obzorom. Inde vo svete, v oblastiach, ktoré spadajú pod inklináciu orbity 41,5°, je samozrejme situácia s pozorovaním "Nebeského paláca" ešte oveľa lepšia. V auguste 2022 som mal možnosť sledovať z ostrova Lanzarote takmer zenitový prelet tejto stanice, pričom dosiahnutá jasnosť prevyšovala -2 magnitúdy (obr. 3). A to pritom vtedy bol komplex tvorený iba modulmi Tchien-che a Wen-tchien. 

Obr. 3: 14. augusta 2022, exp. 8 sekúnd; stanica Tchien-kung žiari jasnosťou prevyšujúcou -2 magnitúdy pri zenitovom prelete nad ostrovom Lanzarote

Podobne ako v prípade ISS, je aj v prípade čínskej stanice možné sledovať nielen ju samotnú, ale aj "provoz" okolo nej, teda prilietavajúce a odlietavajúce pilotované a zásobovacie vesmírne lode. Len dva dni pred mojím pozorovaním z 11. novembra sa od stanice oddelila zásobovacia loď Tchien-čou 4, ktorá k nej bola pripojená od mája 2022 (mimochodom, vtedy sa mi ju podarilo nasnímať krátko po štarte, viď tu). Hoci som to ani neplánoval, podarilo sa mi ju na samostatnej dráhe nasnímať aj teraz, krátko pred preletom Tchien-kungu (obr. 4).

Obr. 4: 11. november 2022, čas 05:17 SEČ, exp. 6 sekúnd; od stanice oddelená zásobovacia loď Tchien-čou 4 dosahovala na Mesiacom presvetlenej oblohe len asi 3 mag, v najbližších dňoch by mala byť navedená do atmosféry 

 

Obr. 5: Aktuálna podoba komplexu stanice Tchien-kung nádherne odfotografovaná cez teleskop americkým pozorovateľom Philipom Smithom. Stanica sa aktuálne nachádza na orbite o výške 381 x 394 km

Obr. 6: Taikonauti misie Šen-čou 14, tvoriaci aktuálnu, už tretiu dlhodobú posádku vesmírneho komplexu Tchien-kung, zľava: Cchaj Sü-če, Čchen Tung a Liou Jang

Tchien-čou 4 & raketa CZ-7 (2022-050B)

 

Obr. 1: 9. máj 2022, čas 21:16:03 SELČ, exp. 5 sec; viac ako 1,5 magnitúdy jasná raketa CZ-7 sa pohybuje napred (cca 5°) pred slabšou zásobovacou loďou Tchien-čou 4. Tá dosahovala asi 2,5 mag

9. mája o 19:56 SELČ sa na čínskom kozmodróme Wenčang zapálili motory rakety CZ-7, ktorá o 10 minút neskôr úspešne umiestnila na orbitu zásobovaciu loď Tchien-čou 4 určenú k doprave materiálu a pohonných hmôt k základnému modulu novej stanice Tchien-che. Vďaka vhodným podmienkam bolo viac ako hodinu po štarte možné aj z našich stredoeurópskych končín sledovať jednak loď Tchien-čou, tak aj raketový stupeň, ktorý jej pomohol opustiť okovy zemskej tiaže. Keďže oba objekty boli na svojej prvej orbite, stále sa pohybovali blízko seba a leteli v peknej formácii. Najprv sa objavil jasný posledný stupeň rakety CZ-7, ktorý dosahoval vyše 1,5 magnitúdy. Asi 5° za ním, z nášho uhla pohľadu mierne hore, sa pohyboval slabší objekt o jasnosti asi 2,5 mag - loď Tchien-čou 4. Rozdiely v jasnostiach nie sú veľmi prekvapivé, keď si uvedomíme, že posledný stupeň rakety CZ-7 je jednak o niečo väčší ako jej náklad a hlavne natretý vysoko-odrazivým bielym náterom (viď obr. 4).

Obr. 2: 9. máj 2022, čas 21:15:53 SELČ, exp. 5 sec

Viac ako dve minúty pred pozorovaním formácie objektov z čerstvého štartu prelietal aj cieľ ich misie - modul stanice Tchien-che aj s pripojenou loďou Tchien-čou 3. Komplex dosahoval jasnosť asi 1 mag. Nová loď Tchien-čou 4 v nasledujúcich hodinách uskutočnila sériu manévrov a úspešne sa s ním spojila už 10. mája o 02:47 SELČ. Momentálne bezposádková stanica si ešte niekoľko týždňov počká na štart pilotovanej lode Šen-čou 14 s novými troma taikonautmi, ktorí by na nej mali stráviť nasledujúceho pol roka. 

Obr. 3: 21:13:40 SELČ, exp. 5 sec; komplex Tchien-che/Tchien-čou 3 prelietavajúc na súmračnej oblohe cez súhvezdie Havran 2 minúty pred preletom svojej novej zásobovacej lode 

Obr. 4: Raketa CZ-7 na rampe kozmodrómu Wenčang tesne pred štartom

Obr. 5: Zásobovacia loď Tchien-čou 4 počas predštartovných príprav

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Tchien-čou 3 / Šen-čou 13

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:33 SEČ, exp. 13 sec; komplex modulu Tchien-che a k nemu pripojených lodí prelietava popod hviezdu Sírius, dosahujúc jasnosť asi 2 mag. Aktuálne sa pohybuje na orbite o výške 375 x 383 km.

Po viac ako trištvrte roku som sa vrátil k pozorovaniu zárodku veľkej modulárnej čínskej stanice Tchien-che aj s jej pripojenými loďami. Od posledného pozorovania sa k základnému modulu pripojila ešte zásobovacia loď Tchien-čou 3 a pilotovanú loď Šen-čou 12 vymenila 13-tka. Čo ostalo nezmenené, je to, že ešte stále je k modulu pripojená zásobovacia loď Tchien-čou 2 a napĺňa tak rekord, čo sa týka letu akejkoľvek čínskej lode (štartovala ešte 29. mája 2021). Aktuálne rozostavenie lodí na portoch modulu Tchien-che je znázornené na obrázku 2. A rekord plní aj misia Šen-čou 13, ktorý je už teraz najdlhším pilotovaným čínskym letom (odštartoval 15. októbra 2021) a pristáť má až niekedy v apríli tohto roku, čím trojica čínskych kozmonautov strávi vo vesmíre plného pol roka. Na palube sú na svojom druhom vesmírnom lete kozmonaut Čaj Č’-kang a kozmonautka Wang Ja-pching, dopĺňa ich nováčik Jie Kuang-fu. Wang Ja-pching(ová) pritom už teraz drží rekord najdlhšieho kumulovaného čínskeho pobytu vo vesmíre a Čína tak je (a nejaký čas aj bude) jedinou krajinou sveta, ktorej národný rekord v najdlhšom čase strávenom vo vesmíre drží žena.

Obr. 2: Aktuálna zostava lodí okolo modulu Tchien-che 1 

Čo sa týka samotného pozorovania čínskej stanice, tak hoci bol jej prelet na naše končiny vcelku priaznivý (výška nad obzorom dosiahla 22°), jej jasnosť stále nie je veľmi výrazná napriek väčšiemu množstvu pripojených lodí. Sotva sa vyhupla na 2 magnitúdy. Tento trend sa však pravdepodobne už čoskoro zmení, keď sa k základnému modulu Tchien-che pripoja v lete tohto roka veľké moduly Wen-tchien a Meng-tchien.

Obr. 3: Posádka Šen-čou 13. Zľava Jie Kuang-fu, Wang Ja-pching a Čaj Č’-kang 

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Šen-čou 12

 

Obr. 1: 8.7. 2021, čas 22:27 SELČ, exp. 8 sec; základný modul čínskej stanice Tchien-che s pripojenými loďami Tchien-čou 2 a Šen-čou 12 nízko nad obzorom v národnom parku Poloniny vstupuje do súhvezdia Škorpión, v ktorom zanedlho zmizne v zemskom tieni tesne nad hviezdou Antares

Základný modul vznikajúcej veľkej čínskej orbitálnej stanice Tchien-che som naposledy fotografoval 18. mája. Odvtedy nabrali udalosti rýchly spád a modul sa za pár týždňov výrazne rozšíril, aj keď zatiaľ len o zásobovaciu loď Tchien-čou 2, ktorá sa k nemu pripojila 29. mája a o pilotovanú loď Šen-čou 12. Tá sa k modulu pripojila 17. júna a na palubu čerstvej stanice doviezla 3-člennú posádku čínskych kozmonautov v zložení Nie Haisheng, Liu Boming a Tang Hongbo. Ďalšie moduly stanice (ktorej formálny názov je inak stále nejasný, Tchien-che je len označenie základného modulu) by mali pribudnúť už budúci rok, no aj s pripojenými loďami ide už o celkom slušne veľký orbitálny komplex (viď obr. 2). Hoci podmienky preletu 8. júla boli o dosť horšie ako pri poslednom pozorovaní a stanica prelietala v maximálnej výške len 17°, dosahovala jasnosti asi 2,5 mag (čo je jasnosť ktorú staršie typy menších staníc Tchien-kung dosahovali len pri najlepších preletoch).

Obr. 2: Vizualizácia orbitálneho komplexu čínskej stanice - ku základnému modulu Tchien-che je zľava pripojená pilotovaná loď Šen-čou 12 a sprava zásobovacia loď Tchien-čou 2. Komplex sa v čase pozorovania nachádzal vo výške 376 x 385 km

V tomto prípade však viac ako samotné pozorovanie satelitu bolo zaujímavejšie miesto, odkiaľ som fotografoval. Bolo to totiž takmer 300 km od môjho štandardného pozorovacieho stanovišťa, až na severovýchodnom cípe Slovenska, v Národnom parku Poloniny, priamo uprostred najvýznamnejšieho parku tmavej oblohy na Slovensku. Nádherná divoká príroda, skvelí ľudia a úžasne tmavá obloha, akú som naozaj ešte nikde inde nezažil. Ako bonus k tomuto článku teda pridávam pár nočných fotografií z tejto výnimočnej oblasti.

Obr. 3: Kvalita nočnej oblohy sa najlepšie prejavila pri pozorovaní a fotografovaní Mliečnej cesty. Na fotografii o expozícii 15 sekúnd si možno všimnúť detaily tmavých hmlovín v Strelcovi, ktoré štandardne na menej kvalitnej oblohe nie je možné zaznamenať

Obr. 4: A pohľad do od nás najlepšie pozorovateľnej časti Mliečnej cesty -  do oblasti Letného trojuholníka medzi Orlom a Labuťou. Expozícia 25 sec, ISO pri tejto, ako aj ostatných fotkách má hodnotu 800 

Obr. 5: A späť k centru Mliečnej cesty; okrem preletov satelitov narúšali dlhoexpozičné fotky hviezd aj prelety svätojánskych mušiek :)

Obr. 6: Miestom fotografovania bola spanilá obec Topoľa...

Obr. 7:.. kde hviezdy naozaj siahajú až k obzoru :)

Tchien-che 1

 

Obr. 1: 18.5. 2021, čas 21:55 SELČ, exp. 10 sec; čínska stanica Tchien-che 1 prelietavajúca cez súhvezdie Havran, dosahujúx jasnosti 1,5 mag

Po sledovaní preletu mohutnej rakety CZ-5 spred niekoľkých týždňov sa mi konečne naskytla možnosť na pozorovanie jej slávneho nákladu - prvej čínskej veľkej vesmírnej stanice Tchien-che (bežne sa možno stretnúť skôr s angl. transkriptom Tianhe). Keďže stanica má sklon orbity len 41,5 ° a pohybuje sa v súčasnosti vo výške 360 x 384 km (a ja sa nachádzam na 48,5° z.š.), nikdy v našich končinách nevystúpa vysoko nad obzor, maximálne do necelých 25 stupňov. Tak tomu bolo aj pri tomto prelete, no už od spozorovania stanice nízko nad západným obzorom bolo zrejmé, že sa jedná o výrazne väčší objekt ako jej predchodcovia z nedávnej minulosti - malé moduly Tchien-kung. Tie aj pri najlepších podmienkach sotva dosiahli 2,5 magnitúdy, avšak veľký modul Tchien-che vystúpal pri tomto pozorovaní na stabilných 1,5 mag. A to nemusí byť ani zďaleka konečná jasnosť, ktorú táto stanica bude v blízkej budúcnosti dosahovať.

Obr. 2: čas 21:55, exp. 10 sec; druhá snímka z tohto preletu, stanica sa blíži k vstupu do zemského tieňa

Tchien-che je totiž len prvým, centrálnym modulom novej stanice, ktorá sa najbližšie roky bude rozrastať o ďalšie moduly a veľkosťou sa v konečnej fáze bude približovať (a trocha ju aj predčí) historickej ruskej stanici Mir. Už prvý vypustený modul je však svojou veľkosťou impozantný - je dlhý 16,6 metra a v najširšom mieste má priemer 4,2 metra, váži 22,6 tony. Energiu mu dodáva pár solárnych panelov s rozpätím 30 metrov a príkonom 27 kW. Pomerne rozsiahle sú aj vnútorné priestory modulu, ktoré budú budúcim taikonautom poskytovať obývateľný priestor o objeme cca 50 metrov kubických. Tí k stanici prvýkrát zamieria už v polke júna pri misii Šen-čou 12 a mali by v module Tchien-che stráviť až 3 mesiace. Ešte pred nimi má už v týchto dňoch odštartovať zásobovacia loď Tchien-čou, ktorá bude po spojení so stanicou okrem zásob pre 3-člennú posádku zabezpečovať aj rozsiahlejšie korekčné mamévre, ktoré pravdepodobne zaistia navýšenie orbity stanice ešte o niekoľko desiatok km (vďaka čomu sa aj mierne zlepšia možnosti na sledovanie stanice, keďže bude vyššie nad obzorom). 

Obr 3: Animácia základného modulu stanice Tchien-che aj s dvoma loďami Šen-čou pripojenými na guľovitom spojovacom uzle

Obr. 4: Vnútri stanice čakajú taikonautov (čínskych kozmonautov) pomerne veľké priestory 

Obr. 5: Jedna z prvých snímok z vonkajších kamier stanice krátko po uvedení na obežnú dráhu, zachytávajúca veľké solárne panely po ich úspešnom roztiahnutí

Raketa CZ-5B (2021-035B)

 

Obr. 1: 5.5. 2021, čas 04:19 SELČ, exp. 5 sekúnd; centrálny stupeň rakety CZ-5B nízko nad južným obzorom

V skorých ranných hodinách 5. mája 2021 sa naskytla možnosť na pozorovanie vskutku výnimočného objektu. Bol ním mohutný stupeň rakety CZ-5B, ktorý týždeň predtým vyniesol na orbitu prvý modul veľkej čínskej stanice Tianhe-1. Podmienky na pozorovanie sa nezdali ideálne, ranná obloha bola už hodne presvetlená blížiacim sa východom Slnka, navyše pomerne výrazne zanesená stredne vysokou oblačnosťou. Objekt 2021-035B mal byť navyše veľmi nízko nad obzorom, v maximálnej výške len 16 stupňov. Napriek tomu hneď po vyjdení zo zemského tieňa neďaleko hviezdy Antares v súhvezdí Škorpión upútal pozornosť rýchlimi bliknutiami s periodou necelých 2 sekúnd, ktoré dosahovali jasnosti vyše 0 mag!

Obr. 2: 5.5. 2021, čas 04:19 SELČ, exp. 5 sekúnd; rýchlo rotujúce masívne teleso sa mi podarilo zaznamenať aj na druhej snímke

Nie ja sa čo diviť že napriek nepriaznivým podmienakam bol objekt tak dobre pozorovateľný - ide totiž o obrovský valec dlhý vyše 30 metrov s priemerom 5 metrov! Áno, raketa CZ-5B je v súčasnosti najsilnejším nosičom v arzenáli čínskej vesmírnej agentúry, ktorý dokáže na nízku orbitu vyniesť objekty o hmotnosti vyše 20 ton. A nielen to, po dlhej dobe je to v histórii kozmonautiky tzv. 1,5 stupňový nosič a práve vďaka tomu na orbite skončil tento obor - samotný centrálny stupeň rakety, ktorého motory boli zažehnuté už priamo na štartovacej rampe. Podobne tomu bolo pri dávnych sovietskych raketách R-7, ktoré vynášali prvé Sputniky. V staršom článku o prvých pozorovaniach satelitov som si povzdychol nad tým, aký to vtedy musel byť silný zážitok sledovať jasné, 27 metrové stupne rakiet R-7, prelietavajúce po nebi, nakoľko od tej doby sa už také obrovské rakety priamo na orbite nevyskytli. Nuž, až doteraz! Centrálny stupeň rakety CZ-5B ich svojimi rozmermi ešte aj prekonal. V podstate ma mrzí po jeho pozorovaní len to, že nemá vyšší sklon orbity (len 41,5°) a teda tým pádom z našich končín nevystúpa nad obzor vyššie ako nejakých 20 stupňov. Ak by ste boli v nižších zemepisných šírkach, kde by vám vystúpal až k zenitu, ešte len vtedy by jeho pozorovanie muselo byť naozaj ohromujúcim zážitkom.

Obr. 3: Plne zostavená raketa CZ-5B počas
 predštartovných príprav

Na druhej strane ten, kto sa nachádza mimo územia ohraničeného súradnicami +/-41,5 stupňa zemepisnej šírky má to šťastie, že sa nijako nemusí obávať, že mu kus tohto obra padne na hlavu :) CZ-5B totiž vyniesol stanicu Tianhe na veľmi nízku orbitu o parametroch len 171 x 382 km. Samotná stanica začala krátko na to svoju orbitu dvíhať, avšak stupeň CZ-5 napriek prvotným dohadom kontrolovaný deorbit neuskutočnil a rýchlo, nekontrolovane klesá v ústrety ohnivej náruče zemskej atmosféry. Tá však tohto 21 tonového kolosa určite nepohltí celého. Sú obavy, aby sa nezopakovala situácia z minulého roku, keď po prvom lete rakety CZ-5B dopadli jej veľké trosky na mestečko v Pobreží Slonoviny. Vtedy síce nedošlo k žiadnym zraneniam ani väčším škodám na majetku, avšak také šťastie sa už nemusí opakovať, hoci štatisticky stále platí väčšia pravdepodobnosť, že všetko skončí v oceáne. V čase môjho pozorovania bol objekt vo výške už len 161 x 303 km a podľa súčasných odhadov vstúpi do atmosféry niekedy 8. až 9. mája. Takže už čoskoro uvidíme, ako to celé (doslova) dopadne. Každopádne je pomerne isté, že na Čínu budú po tomto lete vyvíjané veľké tlaky, aby si na kontrolované deorbity takto veľkých objektov dávala väčší pozor a je teda možné, že podobne veľký raketový stupeň je na orbite pozorovateľný naposledy. O to som radšej, že sa mi jeho pozorovanie pošťastilo.

Obr. 4: Schéma rakety aj s modulom stanice Tianhe-1 pod aerodynamickým krytom

Update 9.5. 2021: Tak nakoniec zhodou náhod všetko dobre dopadlo a trosky rakety sa 9. mája okolo 02:20 UTC zrútili do vôd Indického oceána neďaleko Maledív bez toho, aby spôsobili nejaké škody či zranenia. Vstup objektu do atmosféry bol (aj na dennej oblohe) pozorovaný z Ománu

Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1 po druhýkrát

Štart stanice Tchien-kung 2 z
kozmodrómu Ťiou-čchüan 

Komplex spojených kozmických objektov Tchien-kung 2 a Tchien-čou 1 som po druhýkrát fotografoval 28. mája 2017 o 22:30 SELČ. Vďaka o niečo vyššiemu preletu (26°) sa pozorovacie podmienky javili lepšie ako posledne, no jasnosť súlodia aj napriek tomu nepresahovala 2,5 magnitúdy (pravdepodobne kvôli nepriaznivému fázovému uhlu). Komplex prechádzal popod súhvezdie Panna a je zachytený na 30 sekundovej expozícii krátko pred vstupom do zemského tieňa. Jasnejší objekt vyššie na fotografii predstavuje posledný stupeň rakety Zenit so štartu 1985-097.

Štart lode Tchien-čou 1 z
kozmodrómu Wen-čchang  

Ako zaujímavosť môžem uviesť, že necelé 2 minúty po odfografovaní kopmlexu som spozoroval na veľmi podobnej dráhe ďalší, oveľa slabší objekt. Ten bol s najväčšou pravdepodobnosťou orbitálnym modulom pilotovanej lode Šen-čou 11, ktorý sa pred pristávacím manévrom oddelil od modulu s kozmonautmi a ako objekt označený 2016-61G ostal obiehať na dráhe o výške 367 x 377 km, Toto oddeľovanie a dlhodobé ponechávanie orbitálnych modulov na dráhe je bežná prax pri misiách Šen-čou, avšak presný účel tohto postupu nie je známy (pravdepodobne technické experimenty). Snaha o nafotenie tohto objektu však nebola úspešná, keďže jeho  jasnosť dosahovala sotva 4 mag.

Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1

V poradí druhú čínsku vesmírnu stanicu sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:51 SELČ. Stanica však nie je sama, momentálne je totiž spojená aj s prvou čínskou zásobovacou loďou Tchien-čou. Preto je komplex teraz pomerne dobre pozorovateľný aj z našich zemepisných šírok - aj napriek nie práve najvýhodnejšiemu preletu totiž dosahoval jasnosť takmer 3 mag. Na horeuvedenej fotografii je na 25 sekundovej expozícii zachytená najjasnejšia fáza preletu krátko pred vstúpením súlodia do zemského tieňa. Vľavo hore žiari v súhvezdí Panna planéta Jupiter.

Vizualizácia spájania stanice Tchien-kung (vľavo) s loďou
Tchien-čou (vpravo) 

Stanica Tchien-kung 2 odštartovala 15. septembra 2016 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako nástupca jednotky, ktorá je už neaktívna a v najbližších mesiacoch ju čaká nekontrolovaný zánik v atmosfére. Dvojka je so svojou predchodkyňou takmer totožná a už v októbri sa k nej vydala prvá (a pravdepodobne aj jediná) pilotovaná posádka (misia Šen-čou 11). Po jej odchode bola stanica sama až do 20. apríla 2017, keď sa k nej vydala z nového  kozmodrómu Wen-čchang prvá experimentálna čínska zásobovacia loď Tchien-čou, ktorá sa s ňou spojila 22. apríla. Táto zásobovacia loď je ešte ťažšia ako samotná stanica a celý komplex má po spojení na dĺžku viac ako 20 metrov a váži cez 21 ton, čím sa stal vôbec najväčším a najťažším čínskym satelitom vo vesmíre. Jednou z primárnych úloh tejto misie bola skúška prečerpávania a dopĺňania paliva do stanice Tchien-kung, čo sa začalo už nasledujúci deň po spojení. Skúšky prebehli úspešne a odvtedy je loď Tchien-čou stále spojená so stanicou, pravdepodobne kvôli ďalším technickým experimentom. Ako dlho budú oba objekty tvoriť spoločný komplex zatiaľ nie je známe, predpokladá sa však že aj po oddelení ostane zásobovacia loď ešte niekoľko mesiacov na orbite kvôli ďalším testom. V súčasnosti je komplex na orbite o výške 380 x 389 km so sklonom 42,8 stupňa.

Tchien-kung 1 stále na oblohe

Prvú čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotil pred takmer dvoma rokmi (vid tu), pričom som vtedy naznačoval, že bude už pravdepodobne čo nevidieť navedená do atmosféry. Avšak opak bol pravdou, pretože Čína sa rozhodla otestovať technickú životnosť svojho Nebeského paláca do poslednej kvapky (paliva). Došlo k viacerým orbitálnym korekciám, ktoré podvihli jej dráhu až na súčasnú výšku 378 x 395 km (pred dvoma rokmi to bolo 346 x 363 km). Účelom tohto udržiavania stanice na orbite bolo podľa všetkého hlavne testovanie funkčnosti systémov na jej palube a len pred pár dňami (konkrétne 21. marca) bolo oznámené, že stanica po 1630 dňoch operačnej spôsobilosti definitívne prestala komunikovať so Zemou. Na horeuvedenej fotke je teda zaznamenaná v podstate ako čerstvý kus kozmického odpadu, ktorého dráha už bude len klesať, pričom tak maximálne do 1,5 roka nekontrolovane vstúpi do atmosféry. Avšak netreba smútiť, Čína totiž už na tento rok chystá štart novej stanice Tchien-kung-2...

A ešte pár detailov k fotografii - nasnímaná bola 24. marca 2016 o 19:43 SEČ a Tchien-kung na nej pri výnimočne priaznivom prelete dosahuje takmer 2 mag.

Tchien-kung 1

Stanica Tchien-kung 1 (vpravo) spolu s približujúcou
sa loďou typu Šen-čou

22. mája o 22:13 SELČ sa mi konečne podarilo odfotografovať čínsku vesmírnu pýchu - ich prvú kozmickú stanicu Tchien-kung-1. Hoci výška preletu dosahovala len 26°, vzhľadom na orbitálny sklon dráhy stanice (42,8°) a polohu môjho stanovišťa (48,5°) išlo o jeden z najlepšie odo mňa pozorovateľných preletov vôbec. Maximálna jasnosť stanice pri ňom dosahovala asi 2,5 mag, pričom krátko pred skončením nasnímanej stopy náhle poklesla (ešte pred vstupom do zemského tieňa, ktorý nasledoval asi 10 sekúnd po skončení fotografovania). Stanica počas snímania prelietavala medzi súhvezdiami Havran a Panna.

Predštartovná príprava stanice Tchien-kung

Tento prvý čínsky Nebeský palác (ako sa do slovenčiny prekladá tchien-kung) odštartoval 29. septembra 2011 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako súčasť úspešne sa rozbiehajúceho čínskeho pilotovaného programu. Dovtedy úspešne odštartovali už 3 pilotované misie lodí Šen-čou, pri ktorých sa na orbitu krátkodobo dostalo celkovo 6 čínskych kozmonautov (resp. taikonautov). Malá orbitálna stanica (v podstate upravená loď Šen-čou) sa mala stať prvým čínskym pokusom o komplexnejšie vesmírne misie spojené so spájaním telies na obežnej dráhe a dlhodobejšími pobytmi astronautov. A je v podstate prequelom k postaveniu oveľa ambicióznejšej, modulárnej vesmírnej stanice podobnej legendárnemu ruskému Miru.

Ako som spomenul, stanica síce čiastočne vychádza z lodí Šen-čou, v mnohom je však od nich aj diametrálne odlišná. Jej celková dĺžka je 10,4 metra a má maximálny priemer 3,35 metra, jej hmotnosť dosahuje vyše 8,5 tony. Skladá sa zo služobného úseku, v ktorom sa nachádzajú energetické, riadiace a pohonné systémy stanice a z tzv. experimentálneho úseku, čo je vlastne veľký pretlakový modul určený pre pobyt maximálne troch kozmonautov. Aj keď veľký je pomerne relatívny pojem - jeho obytný priestor dosahuje objem asi 15 m3 (pre  porovnanie objem modulu Columbus na ISS je 75 m3). Na stanici sa samozrejme nachádzajú aj nevyhnutné systémy zabezpečenia života pre posádku a viacero experimentov.

Prvá posádka na palube stanice Tchien-kung

Ako prvá sa k tejto stanici už niečo vyše mesiaca po štarte vydala nepilotovaná loď Šen-čou-8. V bezpilotnom automatickom režime sa so stanicou spojila 2. novembra a ostala u nej zakotvená vyše 2 týždne. Treba si uvedomiť, že automatické spojenie dvoch rozdielnych telies na orbite je veľmi zložitá operácia a pred Čínou ju zvládlo len Rusko a ESA (nie, doteraz to neurobili ani USA). Po tejto bezpilotnej skúške nasledoval prvý pilotovaný let ku stanici - v júni 2012 sa k nej vydala loď Šen-čou 9 s tromi kozmonautmi na palube (vrátane prvej čínskej kozmonautky Liou Jangovej). Po úspešnom spojení so stanicou na nej strávili vyše 12 dní. Takmer presne po roku na stanicu zavítala opäť trojčlenná posádka (a opäť so sympatickou kozmonautkou na palube) lode Šen-čou 10. Tí ju po úspešnej misii opustili po 14 dňoch. Po tejto poslednej misii už Čína ďalšie využívanie stanice pre pilotované misie neoznámila a tak sa predpokladal jej blízky koniec vo vodách Pacifiku. Avšak od vtedy už prešiel takmer rok a stanica je ešte stále na orbite (momentálne o výške 346 x 363 km) a Číne tak s najväčšou pravdepodobnosťou slúži pre technologické experimenty spojené so skúšaním životnosti systémov na jej palube. Každopádne palivo pre korekcie jej dráhy je obmedzené a dráha pomerne nízka, takže je veľmi nepravdepodobné, žeby Tchien-kung 1 ostal obiehať okolo Zeme aj v roku 2015, keď Čína plánuje štart prvého modulu novej, väčšej stanice Tchien-kung 2.