Iridium 95

Jasný záblesk družice Iridium 95 som nasnímal 26. júna 2015 o 22:49 SELČ. Na Mesiacom mierne presvetlenej oblohe dosiahol jasnosť vyše -7 mag. Táto družica odštartovala 11. februára 2002 z kozmodrómu Vandenberg spolu s družicami Iridium 90, 91, 94 a 96.

LightSail-A po druhýkrát

Po druhýkrát a zároveň naposledy som nasnímal slnečnú plachetnicu LightSail-A 14. júna 2015 o 01:53 SELČ. Ako som spomínal už v predošlom príspevku, niekedy poobede tohto istého dňa by mal tento nevšedný satelit zhorieť v atmosfére. Na 30 sekundovej expozícii sú zaznamenané celkovo tri maximá jeho svetelnej krivky (označené šípkami). Plachetnica však mala teraz menej priaznivý prelet ako predošlý deň a dosahovala maximálnu jasnosť len asi 3 mag.

LightSail-A

LightSail-A, čas 02:50 SELČ, exp. 30 sec. Do záberu sa
priplichtil aj posledný stupeň rakety Zenit-2 (1995-58B)

LihtSail-A, čas 02:51 SELČ

Výnimočné pozorovanie výnimočného satelitu sa mi podarilo zaznamenať 13. júna 2015. Tým satelitom nie je nič menšie ako experimentálna slnečná plachetnica LightSail-A organizácie Planetary Society, ktorú sa po prvotných problémoch podarilo pred necelým týždňom úspešne roztvoriť. Pri vysokom, takmer zenitovom prelete som ju zaznamenal hneď na dvoch fotografiách s 30 sekundovou expozíciou. Prvá vznikla o 02:50 SELČ, krátko pred kulmináciou satelitu a druhá o 02:51 SELČ na zostupnej časti trajektórie jeho preletu. Roztiahnutá solárna plachetnica sa na orbite pekne prevracala, vykazovala totiž pravidelné variácie jasnosti o perióde necelých 10 sekúnd, pričom jej  záblesky dosahovali v maxime asi 1 mag.

Umelecká predstava LightSailu vo vesmíre...

Tento satelit odštartoval 20. mája 2015 ako sekundárny náklad rakety Atlas-5, pričom primárnym nákladom bol nový vojenský miniraketoplán X-37B. Základ LightSailu tvorí vlastne malý cubesat o veľkosti 30 x 10 cm, v ktorom bola zavinutá tenká mylarová plachta o rozmeroch 5,6 x 5,6 metra. Práve jej rozvinutie bolo hlavným cieľom tejto družice, po ktorom by mal nasledujúci rok nastať štart nového satelitu, ktorým už bude Planetary Society naostro testovať možnosti slnečného pohonu (teda hybnosť dodanú na plachtu iba tlakom slnečných fotónov).

...a selfie, ktoré si urobil Lightsail po roztvorení
plachty už priamo na orbite

Spočiatku sprevádzali LightSail-A problémy súvisiace hlavne s dočasnou stratou komunikácie, avšak hneď ako sa ich podarilo vyriešiť, pristúpilo sa k samotnému rozvinutiu plachetnice, ktoré sa odohralo 7. júna. Všetko vyšlo ako malo a tak si túto slnečnú plachetnicu môžme na oblohe bez problémov vychutnať voľným okom (samotný mrňavý cubesat by sa samozrejme pozorovať nedal ani náhodou). Avšak už to nepotrvá dlho, pretože nevýhodou tohto ľahkého a zároveň plošne rozmerného satelitu je to, že odpor zvyškových molekúl atmosféry má na neho oveľa väčší vplyv ako na iné družice a tak z orbity veľmi rýchlo klesá. Po štarte sa pohyboval na dráhe o výške asi 355 x 700 km a v čase môjho pozorovania už iba vo výške cca 320 x 490 km. Takýmto tempom sa predpokladá, že už o necelé dva dni na to zhorí v atmosfére.

Yaogan 6

V niektorých až príliš zjednodušených poučkách sa píše, že satelit na oblohe od lietadla najľahšie rozlíšite tak, že nebliká, ale má konštantnú jasnosť. My však veľmi dobre vieme, že to vôbec nemusí byť pravda a je množstvo satelitov, ktorých jasnosť počas ich preletov značne kolíše, napriek tomu ich od lietadla skúsené oko veľmi ľahko rozlíši. No aj tak existujú objekty, ktoré občas dokážu zneistiť aj skúseného pozorovateľa.

Štart Yaoganu-6 pomocou
rakety CZ-2C

A to je aj prípad čínskeho satelitu Yaogan-6. Keď som ho pred niekoľkými  týždňami prvýkrát spozoroval, sprvu som si myslel, že ide práve o lietadlo. Satelit blikal ako stroboskop, žiadne dlhé záblesky, len séria kratučkých, rýchlo sa opakujúcich blikov rôznej jasnosti. Dobre si to možno všimnúť aj na horeuvdenej fotografii, ktorú som urobil 11. júna 2015 o 22:22 SELČ. Na 25 sekundovej expozícii je zaznamenaný prelet tohto satelitu, ktorý tvorí šnúra kratučkých bliknutí - od slabých, ledva viditeľných až po jasné, ktoré dosahovali záporné magnitúdy (tri najjasnejšie sú označené šípkami). Medzi jasnejšími bliknutiami je kvázi-perióda asi dve sekundy, nie je však konštantná a vždy je medzi ne "vložené" aj slabšie bliknutie. Zaujímavé je aj to, že k sérii jasných bliknutí nedochádza počas celého preletu satelitu, ale len krátky úsek na zostupnej časti jeho trajektórie vo výške okolo 50°.  Na serveri satobs.org som zistil, že tento satelit takéto správanie vykazuje už asi rok, pričom dôvod nie je známy. Čína o ňom nič nezverejnila (ide totiž o vojenský projekt), očividne sa však niečo stalo, satelit je mimo kontroly a veľmi rýchlo rotuje.

A čo vlastne o samotnom satelite Yaogan-6 skutočne vieme? Odštartoval 22. apríla 2009 z kozmodrómu Tchaj-jüan, pričom podľa stručného oficiálneho prehlásenia išlo o družicu určenú k diaľkovému prieskumu pre účely poľnohospodárstva, lesníctva a tak podobne. Určite však ide o neúplné, až zavádzajúce informácie a družice rady Yaogan sú tak vlastne obdobou sovietskych satelitov Kosmos. Ide totiž o plne vojenské satelity, ktoré sa rozdeľujú do niekoľkých kategórií - jednak ide o družice pre optický prieskum, potom pre elekronický prieskum (typu NOSS) a nakoniec pre radarový prieskum. A o Yaogane 6 sa predpokladá práve tento účel. A práve veľká radarová anténa SAR je pravdepodobne aj hlavným zdrojom jasných zábleskov rotujúceho satelitu, sekundárne bliknutia potom pochádzajú či už od tela satelitu, alebo od jeho solárnych panelov.

Iridium 94 & raketa H-2A (2015-4B)

Dni okolo mesačného splnu pozorovateľom satelitov klasicky veľmi neprajú, nakoľko presvetlená obloha umožňuje dobre pozorovať len jasné objekty. Tak ako napr. horeuvedený záblesk družice Iridium 94, ktorý som odfotografoval 2. júna 2015 o 22:52 SELČ v súhvezdí Lev. Tentokrát sa však do záberu priplichtil aj posledný stupeň japonskej rakety H-2A, ktorá 1. februára tohto roku vyniesla na orbitu vojenský radarový satelit IGS-9. Jasnosť rakety nachádzajúcej sa na (oficiálne utajenej) orbite o výške 467 x 483 km dosahovala vyše 2 mag, zatiaľ čo jasnosť záblesku bola asi -4 mag. Satelit Iridium 94 som pri slabšom záblesku fotil už dávnejšie, vtedy spolu so satelitom Iridium 23.