Zobrazujú sa príspevky s označením Výnimočné pozorovania z celého sveta. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Výnimočné pozorovania z celého sveta. Zobraziť všetky príspevky

streda 10. júla 2024

Umelá kométa z rakety Ariane 6 (2024-128A)

Obr. 1: 9. júna 2024, čas 23:07:34, exp. 2,5 sec; nečakané prekvapenie nad severným obzorom v podobe umelej kométy vyprodukovanej posledným stupňom čerstvo odskúšanej rakety Ariane 6. Fotografia je mierne "kostrbatejšia", no jej trošku horšiu kvalitu vyvažuje jej výnimočnosť. Plyny sú po vypustení z rakety veľmi jasné, no pomerne rýchlo sa rozptyľujú a strácajú jasnosť

 "Asi vidím UFO!" Táto prekvapivá veta od mojej priateľky ma 9. júna 2024 o 23:06 primäla odtrhnúť sa od prípravy na fotografovanie planetárnej hmloviny Činka v súhvezdí Líška a presunúť svoju pozornosť na opačný koniec oblohy, k severnému obzoru. S úžasom som sa zadíval na nezvyčajný úkaz, ktorý sa nad ním vo výške asi 10 stupňov vynímal a pomaly vystúpaval vyššie. Jasná, prstencovitá hmlovina neúplneho elipsovitého tvaru o priemere asi 5 uhlových stupňov, vrámci ktorej boli ďalšie nesymetrické a meniace sa zjasnenia. Takmer hneď som vedel, o čo ide. O jav, ktorý som už dávno túžil vidieť a o ktorom som tu na blogu už v roku 2015 napísal článok s podtitulom - Neobvyklé pozorovania: Umelé "kométy". Po prvotnom údive som presunul fotoaparát a hneď začal nezvyklý jav snímať. Keďže som to robil narýchlo, nie všetky fotografie sa vydarili na jednotku, no ich prípadne horšiu kvalitu vyvažuje výnimočnosť toho, čo zachytávajú.

Obr. 2: čas 23:07:07, exp. 3 sec; prvá (vydarenejšia) fotografia umelej kométky po jej spozorovaní, zachytáva až 4 vrstvy rozptyľujúcich sa plynov vypustených z centrálneho telesa rakety Ariane 6
 
Jav, pre ktorý sa v súčasnosti často používa anglický výraz "fuel dump", alebo "venting", no mne sa veľmi páči hlavne v dávnejšej česko-slovenskej literatúre používaný výraz umelá kométa, podrobnejšie opisujem v spomínanom staršom článku. Tu len v stručnosti pripomeniem, že nastáva vtedy, keď je satelit, prípadne raketa vypúšťajúca vo vesmírnom priestore plyny nasvietená Slnkom, vďaka čomu môžme pozorovať takýto mimoriadne spektakulárny úkaz vytvárajúci na oblohe akúsi krátkodobú, rýchlo sa meniacu hmlovinu. Pozorovania umelých komét sú z našich končín pomerne zriedkavé a o to som radšej, že sa mi tento úkaz konečne podarilo vidieť v celej svojej kráse. Nie je to síce úplne prvýkrát, čo som videl tento jav, no doteraz vždy išlo iba o slabšie a kratučké "kométky" spojené s korekčnými zážehmi rakiet krátko po štarte (viď napr. tu a tu).
Obr. 3: čas 23:07:16, exp. 2,5 sec; umelá kométa v súhvezdí Žirafa

Tentokrát bol ale úkaz viditeľný v celej svojej kráse. Postaral sa o to posledný stupeň novej európskej rakety Ariane 6, ktorá na svoj premiérový let odštartovala z Francúzskej Guayany len niečo vyše 2 hodiny pred pozorovaním. V tom čase prelietal vo výške cca 600 km nad územím Škandinávie, čo sa tiež podpísalo pod mimoriadne dobrú viditeľnosť úkazu, keďže Slnko nasvecovalo vypúšťané plyny zo spodu smerom k nám. Hoci tento pozičný uhol nie je veľmi vhodný pre pozorovanie samotných satelitov (keďže pre pozorovateľa je značná časť ich telesa v tieni), pre sledovanie expandujúcich plynov, ktoré Slnko nádherne presvecuje, je ideálny. Samotné teleso rakety ani viditeľné nebolo, no jeho pozícia bola zrejmá, keďže v strede prstenca došlo niekoľkokrát k silnému rozjasneniu (na asi -1 mag) v momente, keď raketa "vykýchla" ďalšiu várku plynov. Tento okamih sa mi síce kvalitne zaznamenať nepodarilo, no na priložených fotografiách je už zachytených viacero momentov krátko po tom, keď plyny od telesa rakety rýchlo expandujú, zvyčajne do dvoch smerov, vytvoriac okolo telesa rýchlo sa rozptylujúci štvrťkruh. To, aké krásne variácie tento úkaz vytvoril, lepšie ako tisíc slov vypovedia priložené fotografie, z ktorých obzvlášť vypichnem fotografiu č. 4, na ktorej tri vrstvy expandujúcich plynov (vrátane vonkajšej slabšej "obálky") vytvorili krásny úkaz pripomínajúci motýla, či anjela. Veľmi pekná, aj keď trochu kostrbatá je aj fotografia číslo 1 v úvode článku, kde plyny okolo centrálneho telesa vytvorili akýsi tunel a zároveň sú najjasnejšie, s výraznou, modrou farbou. Je síce pravda, že efekty na fotografiách sú trochu zvýraznené pohybom telesa na dlhoexpozičných snímkach, no s pomerne krátkymi uzávierkami (od 3 do 2 sekúnd), takže nie sú ďaleko od reality toho, ako bolo dané teleso vidieť voľným okom. Pre ešte lepšiu predstavu ale pridávam okrem fotografii cez zrkadlovku aj dva krátkoexpozičné zábery cez mobilný telefón (obr. 5 a 6), ktoré asi najlepšie zodpovedajú tomu, ako bol jav viditeľný na vlastné oči. Umelá kométa vystúpala do výšky asi 20 stupňov nad obzor, kde bola viditeľná najlepšie, no bolo ju vidieť ešte aj pri jej klesaní pomerne nízko nad severovýchodným obzorom. 

Obr. 4: čas 23:07:42, exp. 2 sec; posledná fotografia cez zrkadlovku, zachytávajúca krásny efekt pripomínajúci motýľa, či anjela  

Čo presne mohlo za "odfukovanie" plynov z rakety, nie je v tomto momente celkom jasné. Mohlo ísť o korekčné manévre rakety udržujúce jej pozíciu v priestore pred (pôvodne) chystaným deorbitačným zážehom, no aj o kompletnú pasivizáciu horného stupňa rakety, pri ktorom bolo takýmto spôsobom postupne z neho vypustené všetko palivo. Nie je to celkom isté práve preto, že hoci samotný štart rakety Ariane 6 prebehol úspešne, všetky operácie plánované s horným stupňom neprehli úplne na výbornú. Po tom, ako bolo po štarte na plánovanú dráhu vypustených niekoľko malých družíc (vrátane v poradí štvrtej slovenskej družice GRBBeta), sa mal hlavný motor reštartnúť a zmeniť svoju dráhu, pričom následne mal byť zdeorbitovaný. K reštartu však kvôli zlyhaniu pomocnej pohonnej jednotky (APU), ktorá ho mala zabezpečíť, kvôli zatiaľ bližšie neznámej chybe nedošlo a posledný stupeň Ariane 6 tak ostal na obežnej dráhe o výške cca 600 km. Na jeho palube ostali aj dve malé experimentálne návratové kapsule, ktoré mali prežiť prechod atmosférou a pristáť v Tichom oceáne. Kvôli zlyhanému reštartu motora však k tomu reálne dôjde nekontrolovane až za niekoľko desaťročí.
Obr. 5: Čas 23:08 SELČ, exp. 1/10 sec; fotografia umelej kométy cez mobilný telefón Samsung S22 - z Namodralá farba expandujúcich plynov bola reálne viditeľná aj voľným okom.

Obr. 6: Ďalšia fotografia z mobilného telefónu vznikla krátko po predošlej. Umelá kométa už pomaly klesá k obzoru v súhvezdí Perzeus. 

Obr. 7: Horný stupeň rakety Ariane 6 na screenshote z priameho prenosu zo štartu približne v čase pozorovaniu úkazu. Na diagrame vpravo hore si možno všimnúť anomáliu a odchýlku od plánovanej trajektórie, spôsobenú nereštartovaním motora.


sobota 9. apríla 2022

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-3B z 2. apríla 2022

Krásny zánik posledného stupňa čínskej rakety CZ-3B si mohli vo večerných hodinách 2. apríla 2022 vychutnať obyvatelia západnej a centrálnej Indie. Raketa zodpovedná za toto vesmírne divadlo štartovala vo februári 2021 a na GTO o parametroch cca 150 x 34 440 km vyniesla čínsky vojenský geostacionárny satelit TJS-6. 

Vstup tohto takmer 4-tonového raketového stupňa do atmosféry nezanechal len hlboký dojem v miestnych obyvateľoch, ale aj hmatateľné pozostatky rakety, ktoré ohnivý prechod atmosférou prežili a dopadli do východnej časti indického štátu Maháraštra. Okrem nálezu guľovitých tlakových nádrží, ktoré su po pádoch rakiet pomerne bežné, tentokrát dopadol na zem aj 3-metrový kovový prstenec, ktorý tvoril štrukturálnu súčasť rakety. Trosky nespôsobili žiadne zranenia ani škody na majetku, čo pri dopade do huste zaľudneného indického vidieka možno označiť iba za veľké šťastie.


A na záver opäť kompilácia videí z tohto spektakulárneho zániku:

nedeľa 31. júla 2016

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-7 z 28. júla 2016

Tentokrát si prekrásny zánik umelého satelitu mohli vychutnať obyvatelia západnej časti USA - konkrétne Kalifornie, Nevady, Arizony, Utahu a Idaha. 28. júla o 04:36 UTC totiž nad pobrežím Kalifornie vstúpil do zemskej atmosféry 2. stupeň novej čínskej rakety CZ-7. Tento čerstvý prírastok čínskej flotily kozmických nosičov si svoju premiéru odbil štartom z tiež úplne nového kozmodrómu Wenčang na ostrove Chaj-nan 25. júna, pričom na orbitu raketa vyniesla radu satelitov vrátane prototypu úplne novej návratovej kabíny.
Druhý stupeň rakety CZ-7 počas
predštartovných príprav

Ako vidno aj na fotografii vľavo, samotný druhý stupeň je poriadny "macek" a hoci jeho presné parametre nepoznáme, vieme, že je dlhý viac ako 11 metrov a jeho suchá hmotnosť pravdepodobne presahuje až 6 ton. Nie je sa preto čo diviť, že jeho zánik spôsobil až také spektakulárne divadlo, ide totiž o najväčší objekt nekontrolovane vstúpivší do zemskej atmosféry od zániku rakety Zenit z januára tohto roku - bližšie info tu.

Prípadné trosky rakety mohli dopadnúť niekde v stredozápadnej časti USA a hoci žiadne zatiaľ neboli hlásené, pravdepodobnosť toho, že sa skôr či neskôr "klasicky" nájdu aspoň guľovité tlakové nádrže rakety je pomerne vysoká.

No a na záver veľmi vydarené video od šťastlivého pozorovateľa z Kalifornie. Vďaka ideálnym podmienkam, ktoré pozorovateľ mal, je ohnivý rozpad rakety na ňom sledovateľný viac ako minútu!

sobota 9. januára 2016

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety Zenit-3F z 1. januára 2016

Dlhá stopa zánikajúceho Zenitu na svitaním presvetlenej
oblohe Thajska (zdroj bangkokpost.com)
Vzhľadom na nedostatok času a vhodných pozorovacích príležitostí som činnosť na blogu v poslednej dobe výrazne obmedzil, avšak chcem to vynahradiť aspoň občasným informovaním o výnimočných pozorovaniach súvisiacich so satelitmi zozbieraných z celého sveta. Ako prvý tu uvádzam report o úžasnom pozorovaní zániku druhého stupňa rakety Zenit-3F (objekt 2015-74C), ktoré si mali možnosť hneď na začiatku roka vychutnať obyvatelia juhovýchodnej Ázie, pričom hlásenia prišli hlavne z Thajska a Vietnamu.
Druhý stupeň Zenitu na orbite

Raketa Zenit vyniesla pri svojom pravdepodobne úplne poslednom štarte 11. decembra 2015 ruský meteorologický satelit Elektro-L, pričom jej mohutný druhý stupeň o váhe cca 8900 kg sa ostal pohybovať na veľmi nízke orbite (s počiatočným perigeom okolo 160 km) a jeho skorý nekontrolovaný zánik tak nenechal na seba dlho čakať.

80 centimetrová nádrž nájdená v
severovietnamskej provincii Tuyen Quang....
K jeho vstupu do atmosféry došlo 1. januára 2016 v čase okolo 23:35 UTC nad Thajskom. Bolo krátko pred východom Slnka, no vstup tohto mohutného, vyše 10 metrového telesa sa nedal prehliadnuť ani na presvetlenej oblohe. Niet sa čo diviť, išlo o najťažší umelý orbitálny objekt nekontrolovane vstupujúci do atmosféry od roku 2011, keď sa v atmosfére nad USA rozpadla taktiež raketa Zenit zo štartu havarovanej misie Phobos Grunt.

... a menšia nádrž najdená
v provincii Yen Bai  
Dlhú stopu po rozpadajúcom sa Zenite bolo vidieť ešte niekoľko nasledujúcich minút. A ako je pri zánikoch takto veľkých telies zvykom, následky sa dostali až na zemský povrch. V severnom Vietname bolo možné počuť hlasný sonický tresk (indikujúci spomalenie preživších trosiek na podzvukovú rýchlosť) a neskôr boli na dvoch lokalitách nájdené guľovité tlakové nádrže - menšia o priemere 27 cm a väčšia o priemere až 80 cm a vážiaca 45 kg. Neskôr bola nájdená ešte jedna, najmenšia nádrž vážiaca 250 g. Je vysoko pravdepodobné, že v pralesoch severného Vietnamu skončili aj ďalšie trosky, tie sa však zatiaľ nájsť nepodarilo. Tento článoček sa týka len tohto konkrétneho pozorovania, preto pripomínam, že pre bližšie informácie o zánikoch umelých objektov všeobecne možno nájsť v samostatnom článku - Neobvyklé pozorovania: Vstupy umelých telies do atmosféry.

No a na záver kompilácia veľmi vydarených videí tohto zániku z Thajska: