Vidieť, ako vám nad hlavou prelieta raketa z najtotalitnejšieho štátu na svete síce môže vyznievať trochu desivo, v tomto prípade sa však netreba ničoho obávať. Dňa 27. marca 2014 som totiž pozoroval úplne neškodný prelet posledného stupňa severokórejskej rakety Unha 3, ktorá v roku 2012 vyniesla na orbitu prvú a dodnes jedinú umelú družicu tejto izolovanej krajiny. Ako je z fotografie očividné, pozorovacie podmienky vôbec neboli dobré, no napriek tomu bol prelet satelitu medzi oblakmi vcelku dobre pozorovateľný, pričom jeho jasnosť nepresahovala 3,5 mag. Snímka vznikla o 19:15 SEČ a zachytáva objekt pri prelete cez súhvezdie Malý Lev.
 |
| Štart rakety Unha-3 z 12. decembra 2012 |
História severokórejskej kozmonautiky je tak ako aj štát samotný plná kontroverzii, zahmlievania a klamstiev. Začalo sa to už 31. augusta 1998, keď tento štát prekvapivo oznámil, že vystrelil z kozmodrómu Musudan-ri na svojom východnom pobreží raketu, ktorá na orbitu vyniesla prvú severokorejskú družicu Kwangmyŏngsŏng 1. A hoci raketa počas štartu prelietla nad Japonskom (čo Japoncov pochopiteľne veľmi nepotešilo) a pokračovala ďalej nad Pacifik, žiadny nový objekt z tohto štartu na zemskej orbite nebol nikdy nikým potvrdený. Napriek tomu však Severná Kórea pokračovala v bezprecedentnom klamstve pred svojou aj svetovou verejnosťou a dodnes trvá na tom, že štart bol úspešný. Oficiálne klamstvo vyústilo až do toho, že mnohí pozorovatelia začali obviňovať S. Kóreu, že vôbec nešlo o nevydarený kozmický štart, ale len o zakamuflovaný pokus o skúšku vojenskej medzikontinentálnej rakety. Veľmi podobná situácia sa opakovala 5. apríla 2009, keď opäť došlo s Musudan-ri k štartu rakety a opäť bolo oznámené úspešné dosiahnutie orbity so satelitom Kwangmyŏngsŏng 2. V skutočnosti sa ale opäť preukázalo, že orbitu nič nedosiahlo a začalo narastať podozrenie, že údajnými kozmickými štartmi S. Kórea len obchádza medzinárodne uvalený zákaz skúšok vojenských rakiet.
 |
| Predštartovná príprava rakety Unha-3 |
Potom ale prišiel rok 2012. Z nového kozmodrómu Sohae vybudovanom tentokrát na západnom pobreží krajiny boli ohlásené prípravy na štart novej rakety Unha 3 s družicou Kwangmyŏngsŏng 3. Nový vodca krajiny, mladý Kim Čong-un dokonca pozval na kozmodróm aj zahraničných novinárov a odborníkov, aby sa na štart prišli pozrieť. Došlo k nemu 13. apríla 2012, raketa z nového kozmodrómu letela južným koridorom ponad Žlté more (aby už nedochádzalo ku konfliktom s preletmi nad Japonskom), no asi 90 sekúnd po štarte explodovala. Neúspech tentokrát priznala aj samotná Severná Kórea, aj keď vzhľadom na prítomnosť zahraničných pozorovateľov asi ani nemala veľmi na výber. Tiež však pripomenula, že pokus o štart v blízkej budúcnosti zopakuje. A naozaj, prípravy na nový štart na kozmodróme Sohae pokračovali, pričom bolo oznámené, že k nemu dôjde na začiatku decembra (tentokrát však už zahraničný pozorovatelia pozvaní neboli). Štart bol však neustále odkladaný, pričom 11. decembra zazneli vyjadrenia, že bude preložený až na koniec decembra a nosič údajne začal byť sťahovaný z rampy. No Severokórejci opäť prekvapili a k štartu neočakávane došlo už 12. decembra 2012 a navyše, tentokrát bol naozaj úspešný. Na slnečno-synchrónnu polárnu dráhu o výške cca 490 x 580 km vypustil nosič Unha 3 satelit označený ako Kwangmyŏngsŏng 3-2 (ide pravdepodobne o kópiu satelitu zničeného pri štarte 13. apríla, hoci to nie je isté kedže tento satelit na rozdiel od prvého nebol ukázaný verejnosti) a S. Kórea sa tak až teraz naozaj mohla popýšiť svojou prvou umelou družicou Zeme. Štart síce následne vyvolal (podľa mňa až prehnanú) politicko-mediálnu hystériu, pri ktorej sa možno až príliš rozoberal možný vojenský aspekt tohto štartu a to, že bola na orbitu vypustená aj družica sa často (pokiaľ vôbec) spomínalo akoby len mimochodom. Medzinárodná reakcia mi tak trochu pripomenula tú v USA z roku 1957 na vypustenie prvého sovietskeho Sputnika. No každopádne bez ohľadu na to, do akej miery (a či vôbec) išlo o skúšku vojenských komponentov pre pripravovanú balisitickú raketu, faktom je, že Severná Kórea sa stala desiatou krajinou sveta, ktorá dokázala vlastnými silami pomocou vlastného nosiča dopraviť na orbitu satelit.
 |
| Detail na 3. stupeň rakety |
Okrem satelitu (ktorý však údajne po štarte prestal fungovať) a tretieho stupňa rakety Unha 3 sa na orbitu dostali aj ďalšie 2 menšie objekty, ktoré pravdepodobne súvisia s oddelením družice od rakety alebo jej stabilizáciou. Zo všetkých týchto objektov štartu 2012-72 je voľným okom bez problémov pozorovateľný len posledný stupeň rakety, ktorý je mimochodom vizuálne jasnejší ako bežne uvádzajú predpovede na
heavens-above.com asi o 1,5 magnitúdy (napr. pri mnou pozorovanom prelete bola uvádzaná jasnosť takmer nepozorovateľných 5,1 mag, skutočná spomínaných 3,5 mag). No a práve na tento mnou pozorovaný raketový stupeň sa teraz zameriam. Detailnejších údajov o rakete Unha 3 nie je veľa, s istotou sa však vie, že využíva ako palivo kombináciu toxického asymetrického dimetylhydrazínu a kyseliny dusičnej a jej celková výška je cca 30 metrov. Maximálna nosnosť na orbitu pravdepodobne nepresahuje 100 kg. Posledný stupeň rakety je dlhý asi 3,7 metra a má priemer 1,25 metra, využíva pravdepodobne dvojkomorový raketový motor označovaný ako LRE-4+, ktorý po oddelení od 2. stupňa pracoval asi 250 sekúnd. Tento objekt sa v súčasnosti pohybuje na dráhe o parametroch 491 x 584 km so sklonom 97,3°, na ktorej môže vydržať niekoľko rokov, kým zhorí v atmosfére.
.jpg)
