ISS & Dragon CRS-9

To čo som spomenul v predošlom príspevku, sa aj pekne vyplnilo. 20. júla o 03:34 SELČ som nafotografoval nádherný spoločný prelet stanice ISS a k nej sa približujúcej zásobovacej lodi Dragon CRS-9. Loď sa pohybovala asi 20° stupňov za stanicou a dosahovala jasnosti cca 1 mag.

Dragon CRS-9

Dragon CRS-9, 19. júl 2016, 02:54 SELČ

Čerstvú americkú zásobovaciu loď Dragon som na jej ceste k ISS nafotografoval 19. júla 2016 o 02:54 SELČ. Odštartovala necelý deň pred tým, pričom pri tomto štarte došlo k ďalšiemu úspešnému pristátiu použitého prvého stupňa jej nosnej rakety Falcon 9. Pri tomto zábere sa Dragon nachádzal od ISS ešte príliš ďaleko (tá prelietala o cca 4 min skôr - vid foto nižšie) a na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahoval max. jasnosti asi 1 mag. So stanicou sa má spojiť 20. júla v doobedných hodinách, pričom pri predtým pozorovateľnom rannom prelete by už mal byť ku stanici dostatočne blízko na to, aby sa podarilo oba objekty odfotografovať v spoločnej formácii.

ISS, 02:50 SELČ

Tchien-kung 1 stále na oblohe

Prvú čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotil pred takmer dvoma rokmi (vid tu), pričom som vtedy naznačoval, že bude už pravdepodobne čo nevidieť navedená do atmosféry. Avšak opak bol pravdou, pretože Čína sa rozhodla otestovať technickú životnosť svojho Nebeského paláca do poslednej kvapky (paliva). Došlo k viacerým orbitálnym korekciám, ktoré podvihli jej dráhu až na súčasnú výšku 378 x 395 km (pred dvoma rokmi to bolo 346 x 363 km). Účelom tohto udržiavania stanice na orbite bolo podľa všetkého hlavne testovanie funkčnosti systémov na jej palube a len pred pár dňami (konkrétne 21. marca) bolo oznámené, že stanica po 1630 dňoch operačnej spôsobilosti definitívne prestala komunikovať so Zemou. Na horeuvedenej fotke je teda zaznamenaná v podstate ako čerstvý kus kozmického odpadu, ktorého dráha už bude len klesať, pričom tak maximálne do 1,5 roka nekontrolovane vstúpi do atmosféry. Avšak netreba smútiť, Čína totiž už na tento rok chystá štart novej stanice Tchien-kung-2...

A ešte pár detailov k fotografii - nasnímaná bola 24. marca 2016 o 19:43 SEČ a Tchien-kung na nej pri výnimočne priaznivom prelete dosahuje takmer 2 mag.

Iridium 30

Po dlhej dobe, keď na pozorovania nebolo buď času, alebo prajného počasia, som tu opäť s novou fotografiou. Je na nej nádherný, -7 magnitúdový záblesk družice Iridium 30. Tento nováčik v mojej zbierke zábleskov Iridiumiek štartoval 14. septembra 1997 z Bajkonuru na rakete Proton spolu s družicami Iridium 27, 28, 29, 31, 32 a dnes už slávnou 33 (ktorá bola v roku 2009 zničená pri zrážke s družicou Kosmos 2251). Horeuvedená fotografia vznikla 24. marca 2016 o 19:38 SEČ.

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety Zenit-3F z 1. januára 2016

Dlhá stopa zánikajúceho Zenitu na svitaním presvetlenej
oblohe Thajska (zdroj bangkokpost.com)

Vzhľadom na nedostatok času a vhodných pozorovacích príležitostí som činnosť na blogu v poslednej dobe výrazne obmedzil, avšak chcem to vynahradiť aspoň občasným informovaním o výnimočných pozorovaniach súvisiacich so satelitmi zozbieraných z celého sveta. Ako prvý tu uvádzam report o úžasnom pozorovaní zániku druhého stupňa rakety Zenit-3F (objekt 2015-74C), ktoré si mali možnosť hneď na začiatku roka vychutnať obyvatelia juhovýchodnej Ázie, pričom hlásenia prišli hlavne z Thajska a Vietnamu.

Druhý stupeň Zenitu na orbite

Raketa Zenit vyniesla pri svojom pravdepodobne úplne poslednom štarte 11. decembra 2015 ruský meteorologický satelit Elektro-L, pričom jej mohutný druhý stupeň o váhe cca 8900 kg sa ostal pohybovať na veľmi nízke orbite (s počiatočným perigeom okolo 160 km) a jeho skorý nekontrolovaný zánik tak nenechal na seba dlho čakať.

80 centimetrová nádrž nájdená v
severovietnamskej provincii Tuyen Quang....

K jeho vstupu do atmosféry došlo 1. januára 2016 v čase okolo 23:35 UTC nad Thajskom. Bolo krátko pred východom Slnka, no vstup tohto mohutného, vyše 10 metrového telesa sa nedal prehliadnuť ani na presvetlenej oblohe. Niet sa čo diviť, išlo o najťažší umelý orbitálny objekt nekontrolovane vstupujúci do atmosféry od roku 2011, keď sa v atmosfére nad USA rozpadla taktiež raketa Zenit zo štartu havarovanej misie Phobos Grunt.

... a menšia nádrž najdená
v provincii Yen Bai  

Dlhú stopu po rozpadajúcom sa Zenite bolo vidieť ešte niekoľko nasledujúcich minút. A ako je pri zánikoch takto veľkých telies zvykom, následky sa dostali až na zemský povrch. V severnom Vietname bolo možné počuť hlasný sonický tresk (indikujúci spomalenie preživších trosiek na podzvukovú rýchlosť) a neskôr boli na dvoch lokalitách nájdené guľovité tlakové nádrže - menšia o priemere 27 cm a väčšia o priemere až 80 cm a vážiaca 45 kg. Neskôr bola nájdená ešte jedna, najmenšia nádrž vážiaca 250 g. Je vysoko pravdepodobné, že v pralesoch severného Vietnamu skončili aj ďalšie trosky, tie sa však zatiaľ nájsť nepodarilo. Tento článoček sa týka len tohto konkrétneho pozorovania, preto pripomínam, že pre bližšie informácie o zánikoch umelých objektov všeobecne možno nájsť v samostatnom článku - Neobvyklé pozorovania: Vstupy umelých telies do atmosféry.

No a na záver kompilácia veľmi vydarených videí tohto zániku z Thajska:

Záblesk USA-186

Prešiel takmer presne rok odvtedy, čo som naposledy pozoroval americký vojenský satelit USA-186 a teraz, 21. septembra 2015 o 20:26 SELČ si ho môj objektív našiel opäť. Tento prísne tajný fotoprieskumný satelit typu KH-11 sa práve pohyboval v perigeu svojej dráhy a tak má na 30-sekundovej expozícii hodne dlhú stopu, ku koncu ktorej navyše hodil nádherný záblesk o jasnosti vyše -2 mag. Mimo záblesku sa jasnosť satelitu pohybovala pod 1 mag. Mimochodom, na záblesky mám pri fotografovaní tohto špióna naozaj šťastie, doteraz som ich zaznamenal pri všetkých (konkrétne štyroch) jeho pozorovaniach, tento súčasný bol však asi najkrajší.

Predpokladaná podoba satelitov KH-11

Pri mojom predchádzajúcom pozorovaní (viď tu) dochádzalo k častým zmenám orbity tohto satelitu a tak som riešil teóriu, že sa jeho vtedajšia orbita (320 x 417 km) postupne stabilizuje na približne kruhovú vo výške 400 km. K stabilizácii orbity síce došlo (veľké manévre v súčasnosti už neprebiehajú), ale na dráhe 260 x 452 km. Takže agentúra NRO zvolila predsa len cestu zníženia pôvodného, vyše 1000 km apogea, avšak zároveň si pre tento satelit ponechala možnosti dosiahnutia maximálneho rozlíšenia pri fotografovaní v perigeu (bližšie info k tejto problematike tu).

Záblesk Irídia 64

Záblesk družice Iridium 64 o jasnosti vyše -3 mag som odfotografoval 21. septembra 2015 o 20:39 SELČ. Táto družica nie je v mojej zbierke nováčikom - prvýkrát som ju odfotografoval už pred vyše dvoma rokmi (bližšie info o tomto pozorovaní ako aj družici samotnej vid tu).

NOSS 3-1 (2001-40A & C)

Starý pár amerických vojenských družíc typu NOSS som odfotografoval  26. augusta 2015 o 22:46 SELČ. Na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahovali maximálnej jasnosti niečo vyše 3,5 mag.

Štart družíc NOSS 3-1 v roku 2001

Tieto družice odštartovali z kalifornského Vandenbergu 8. septembra 2001 a sú prvým párom tretej generácie systému námornej elektronickej rozviedky NOSS. V čase ich vypustenia boli pozorovatelia sprvu prekvapení, že na orbite registrujú vo formácii len dve družice namiesto obvyklých troch používaných pri predchádzajúcich generáciách systému NOSS. Spočiatku sa preto predpokladalo, že táto misia zlyhala a tretia družica sa od posledného stupňa rakety neoddelila. Definitívne potvrdenie, že ide o úplne novú generáciu vystačujúcu si iba s dvoma satelitmi sa potvrdilo až so štartom ďalšieho páru NOSS v roku 2003. Ako je aj z horeuvedenej fotografie zrejmé, satelity sa v súčasnosti už nepohybujú v blízkej formácii a pravdepodobne tak už nie sú vôbec operačne spôsobilé. Stále sa však pohybujú na relatívne blízkych dráhach (konkrétne 874 x 1338 km pre objekt A a 873 x 1336 km pre C), čo stále umožňuje ich zaznamenanie na jednu 30 sekundovú snímku. Mimochodom, s týmto párom mám s výnimkou tiež rozpusteného páru NOSS 3-2 odfotografované už všetky družice tretej generácie NOSS. Ich fotografie, spolu s bližšími informáciami o systéme NOSS možno nájsť na týchto záznamoch z pozorovaní: NOSS 3-3, NOSS 3-4, NOSS 3-5 a NOSS 3-6

Raketa Sojuz 2-1b (2015-29B)

Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1b som na 25 sekundovú expozíciu nasnímal 9. augusta 2015 o 21:21 SELČ. Klasicky vykazoval pravidelné zmeny jasnosti (hoci trochu pomalšie ako pri väčšine iných stupňov typu Blok-I - vid napr. tu alebo tu.), jeho maximálna jasnosť pritom dosahovala takmer 0 mag. Táto pomerne vysoká jasnosť rakety súvisí jednak s dobrým fázovým uhlom počas jej vysokého preletu, ako aj s tým, že sa pohybovala na nízkej dráhe o výške cca 165 x 350 km (hoci v čase snímania bola takmer v apogeu).

Raketa Sojuz 2-1b vztyčovaná na štartovaciu rampu pred
štartom z 23. júna 2015

Tento raketový stupeň je na orbite už od 23. júna tohto roku, keď z ruského kozmodrómu Pleseck vyniesol na dráhu o približných parametroch 190 x 680 km dlhoočakávanú, v poradí tretiu vojenskú fotoprieskumnú družicu typu Persona (oficiálne označenú ako Kosmos 2506). Tá sa neskôr usadila na dráhe o výške vyše 700 km, zatiaľ čo jej nosič ostal ponechaný svojmu osudu kozmického odpadu a pomaly sa tak blíži k svojmu nevyhnutnému koncu v zemskej atmosfére, keď už približne za týždeň od môjho pozorovania pre prípadných šťastlivcov nad zatiaľ neznámym miestom Zeme pripraví pekné "ohnivé divadlo".

Lacrosse 5

Známy americký radarový satelit Lacrosse 5 (USA 182) som tu na blogu už dlho nespomínal, a tak jeho vysoký prelet a hlavne nové skutočnosti o ňom sú dobrou príležitosťou na jeho pripomenutie. Horeuvedená fotografia vznikla 6. augusta 2015 o 22:25 SELČ a satelit na nej dosahuje stabilnú jasnosť asi 1 mag.

Snímky Lacrossu 5 s jasne viditeľnou
rovinnou obdĺžnikovou anténou

Od môjho posledného pozorovania tohto satelitu vyšli najavo nové zaujímavé skutočnosti. Je už totiž pomerne presne známy tvar tohto prísne utajovaného satelitu. Nie, americká agentúra NRO ho dobrovoľne nezverejnila, ani u nich nedošlo k žiadnemu úniku informácii. Bola ale zverejnená práca špeciálneho ruského observatória na Altaji (Altay Optical Laser Center - AOLC), ktoré sa zaoberá snímaním kozmického odpadu s vysokým rozlíšením. Robia to pomocou 0,6 - metrového ďalekohľadu s adaptívnou optikou. A práve snímky, ktoré robili pri skúškach tohto systému poodhalili niečo nové o družiciach Lacrosse. V prvom rade sa definitívne odhalilo, v čom spočíval hlavný rozdiel medzi družicou Lacrosse 5 a staršími verziami (Lacrose 1 až 4). O tomto rozdiele sa na základe pozorovaní optických vlastností týchto satelitov pri preletoch dlhodobo vedelo (bližšie info tu), no až teraz sa definitívne zistilo, resp. potvrdilo, v čom je problém. Zo snímok zverejnených observatóriom vyplynulo, že staršie družice Lacrosse používali radarovú anténu diskovitého tvaru o priemere minimálne 13 metrov, zatiaľ čo "nová" Lacrosse 5 má rozmernú plošnú anténu obdĺžnikového tvaru (viď priložené obrázky). A práve jej tvar aj odhaľuje príčinu tzv. miznúceho triku, ktorý tento satelit občas pri preletoch predvádza - a teda že ho spôsobuje čisto len tvar satelitu a jeho natočenie k pozorovateľovi  (bližšie tu).

Snímky družice Lacrosse 4 s diskovitou anténou

Hoci sa táto skutočnosť dlhodobo "tušila" na základe amatérskych pozorovaní so slabším rozlíšením (vid napr. tu), až teraz zverejnené kvalitnejšie fotky z profesionálneho observatória ju definitívne potvrdili. Mimochodom, od môjho posledného pozorovania sa zmenilo ešte niečo, posledná zo staršej generácie - Lacrosse 4 už nie je na orbite. S najväčšou pravdepodobnosťou bola deorbitovaná ešte niekedy v priebehu roku 2014.

A čo sa týka spomínaného Altajského observatória - momentálne skúšajú nový ďalekohľad s priemerom až  3,2 metra, ktorý bude umožňovať poskytovať snímky s 5-krát lepším rozlíšením ako horeuvedené. Voči NRO škodoradostne dúfam, že sa s týmto ďalekohľadom zamerajú aj na ďalšie utajené vojenské satelity (napr. Keyhole) a nebudú váhať z ich zverejnením :-)