Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1

V poradí druhú čínsku vesmírnu stanicu sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:51 SELČ. Stanica však nie je sama, momentálne je totiž spojená aj s prvou čínskou zásobovacou loďou Tchien-čou. Preto je komplex teraz pomerne dobre pozorovateľný aj z našich zemepisných šírok - aj napriek nie práve najvýhodnejšiemu preletu totiž dosahoval jasnosť takmer 3 mag. Na horeuvedenej fotografii je na 25 sekundovej expozícii zachytená najjasnejšia fáza preletu krátko pred vstúpením súlodia do zemského tieňa. Vľavo hore žiari v súhvezdí Panna planéta Jupiter.

Vizualizácia spájania stanice Tchien-kung (vľavo) s loďou
Tchien-čou (vpravo) 

Stanica Tchien-kung 2 odštartovala 15. septembra 2016 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako nástupca jednotky, ktorá je už neaktívna a v najbližších mesiacoch ju čaká nekontrolovaný zánik v atmosfére. Dvojka je so svojou predchodkyňou takmer totožná a už v októbri sa k nej vydala prvá (a pravdepodobne aj jediná) pilotovaná posádka (misia Šen-čou 11). Po jej odchode bola stanica sama až do 20. apríla 2017, keď sa k nej vydala z nového  kozmodrómu Wen-čchang prvá experimentálna čínska zásobovacia loď Tchien-čou, ktorá sa s ňou spojila 22. apríla. Táto zásobovacia loď je ešte ťažšia ako samotná stanica a celý komplex má po spojení na dĺžku viac ako 20 metrov a váži cez 21 ton, čím sa stal vôbec najväčším a najťažším čínskym satelitom vo vesmíre. Jednou z primárnych úloh tejto misie bola skúška prečerpávania a dopĺňania paliva do stanice Tchien-kung, čo sa začalo už nasledujúci deň po spojení. Skúšky prebehli úspešne a odvtedy je loď Tchien-čou stále spojená so stanicou, pravdepodobne kvôli ďalším technickým experimentom. Ako dlho budú oba objekty tvoriť spoločný komplex zatiaľ nie je známe, predpokladá sa však že aj po oddelení ostane zásobovacia loď ešte niekoľko mesiacov na orbite kvôli ďalším testom. V súčasnosti je komplex na orbite o výške 380 x 389 km so sklonom 42,8 stupňa.

USA-276

Satelit USA-276 v súhvezdí Panna neďaleko planéty Jupiter,
26.5. 2017, 22:07 SELČ, exp. 25 s

Jeden z najtajomnejších vojenských satelitov súčasnosti sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:07 SELČ. Tento prísne tajný náklad rakety Falcon-9, ktorá ho vyniesla na oficiálne utajovanú orbitu pred necelým mesiacom, pritom objavili amatérsky pozorovatelia len pred niekoľkými dňami. V tento večer som uskutočnil pozorovanie aj jeho druhého preletu, ktorý nastal na tmavšej oblohe o 23:43 SELČ. Jasnosť satelitu sa v maxime približovala k 2 magnitúdam.

USA-276 počas kulminácie v súhvezdí Had o 22:08 dosahoval
max. jasnosť takmer 2 mag

Štart USA-276 z Mysu Canaveral

Štart tohto satelitu bol prvou prísne tajnou zákazkou od agentúry NRO pre spoločnosť SpaceX, ktorá ju úspešne splnila 1. mája, keď satelit odštartoval na spomínanej rakete Falcon-9. Zatiaľ čo SpaceX už štandardne predviedla krásne pristátie jej prvého stupňa, stupeň druhý mimo svetla reflektorov nenápadne dopravil náklad na neznámu orbitu. Pri tomto štarte (označovanom ako NROL-76), bola cieľová orbita, narozdiel od väčšiny iných tajných štartov NRO, kde sa aspoň ako tak tuší, o aký tip misie môže ísť, skutočnou záhadou. Dlho nebolo jasné ani to, či pôjde o misiu na nízku alebo vysokú orbitu, a až stručné údaje o počiatočnej trajektórii letu a výrobcovi satelitu pár dní pred štartom napovedali, že je pravdepodobnejšia LEO dráha. Napriek tomu sa až nezvykle dlho po štarte nedarilo objekt nájsť, aj keď popravde treba to pričítať hlavne nepriaznivým pozorovacím podmienkam (prelety počas denného svetla), ktoré znemožňovali erudovaným pozorovateľom z väčšej časti severnej ale aj južnej pologule niekoľko týždňov po štarte akékoľvek potenciálne pozorovanie. Deň D ale nastal pred pár dňami, keď sa pozorovateľovi Leovi Barhostovi z Holandska ako prvému podarilo objekt nájsť na dráhe o parametroch 389 x 409 km, so sklonom 50,0°.

Takýto druh orbity ale nevyužíva žiadny z doterajších NRO satelitov a tak sa ešte viac prehĺbila záhada jeho určenia. Navyše, táto orbita je až podivne blízka dráhe ISS a to dokonca do takej miery, že za istých okolností sa USA 276 môže priblížiť k stanici až na niekoľko kilometrov! Možno len predpokladať, že nám ďalšie pozorovania pomôžu aspoň trochu bližšie odhaliť účel tohoto

tajomného objektu.

USA-276 pri druhom prelete o 23:44 v súhvezdí Veľký voz, exp. 30 s

NOSS 3-8 (2017-11A & B)

Štart satelitov NOSS 3-8 z kozmodrómu
Vandenberg 1. marca 2017

Po dlhšej pauze tu pridávam nový záber, tentokrát zameraný na dvojicu čerstvých prírastkov k americkému tajnému sledovaciemu systému satelitov NOSS, ktoré štartovali 1. marca 2017. Fotografia vznikla 26. marca 2017 o 21:13 SEČ a na 25 sekundovej expozícii zachytáva oba objekty na zostupnej časti svojej pozorovateľnej trajektórie medzi súhvezdiami Malý a Veľký voz. Jasnosť týchto telies na dráhe o priemernej výške 1 100 km dosahovalo asi 4 mag.

Kedže družice typu NOSS som pre tento blog fotografoval naposledy ešte v máji 2014, mám aj po nasnímaní tohto najnovšieho páru v zbierke snímok týchto družíc stále resty, keďže medzitým štartoval v októbri 2015 už aj pár NOSS 3-7.

Iridium 98

Iridium 98 nie je v mojej zbierke zábleskov družíc Iridium nováčikom - prvýkrát som ho odfotografoval už pred vyše tromi rokmi, vtedy ho navyše doprevádzal slabší záblesk Irídia 81. Teraz, 30. augusta 2016 o 22:19 družica opäť nesklamala, strihla si sólovku a jej jasnosť podobne ako pri prvom pozorovaní presiahla -7 mag, čo na jasnej bezmesačnej oblohe vyniklo absolútne nádherne.

Fotku venujem niekomu, kto mi rozjasnil deň viac ako táto Iridiumka nočnú oblohu...ilys:)

Raketa Unha-3 (2016-009B)

Štart rakety Unah-3 zo
7. februára 2016

30. augusta 2016 sa mi o 21:22 SELČ prvýkrát podarilo odfotografovať prelet raketového nosiča v poradí druhého severokórejského satelitu. Na 30-sekundovej snímke sú zachytené pravidelné variácie jasnosti tohto raketového stupňa svedčiace o jeho rotácii. Majú polperiódu okolo 5 sekúnd a na snímke sú zachytené celkovo 4 ich maximá o jasnosti necelých 3,5 mag, prvé je označené šípkou. Prvá raketa Unha-3 takéto variácie jasnosti nevykazovala, o čom sa môžte presvedčiť pri záznamoch jej pozorovania tu a hlavne tu.

V poradí druhý úspešný štart rakety Unha-3 nastal zo severokórejského kozmodrómu Sohae 7. februára tohto roku a na orbitu bol pri ňom vynesený satelit označený ako Kwangmyŏngsŏng-4. Fotografovaný posledný stupeň sa v súčasnosti pohybuje na dráhe o výške 430 x 497 km. O tom, že podobne ako prvý, aj tento orbitálny štart tejto vysoko kontroverznej krajiny vzbudil veľa medzinárodného povyku, sa hádam netreba bližšie rozpisovať. Kto ale má záujem si o tom prečítať viac, môže tak urobiť nielen pri vyššie spomenutých záznamoch z pozorovaní prvej rakety Unha, ale napr. aj v mojom článku uverejnenom na webe kosmonautix,cz, ktorý z nich čiastočne vychádza.

Kosmos 2502 (Lotos-S #2)

Ruský vojenský prieskumný satelit Kosmos 2502 som odfotografoval 6. augusta 2016 o 22:33 SELČ. Počas celej 30 sekundovej expozície dosahoval satelit stabilnú jasnosť cca 3 mag.

Predpokladaná podoba satelitu typu Lotos-S

Ide o moje prvé pozorovanie tohto v poradí druhého exempláru družice pre elektronický prieskum typu Lotos-S. Prvý z týchto satelitov označený ako Kosmos 2455 som nasnímal ešte pred viac ako 3 rokmi (vid tu). Kosmos 2502 odštartoval 25. decembra 2014 z kozmodrómu Pleseck a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 900 x 910 km.

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-7 z 28. júla 2016

Tentokrát si prekrásny zánik umelého satelitu mohli vychutnať obyvatelia západnej časti USA - konkrétne Kalifornie, Nevady, Arizony, Utahu a Idaha. 28. júla o 04:36 UTC totiž nad pobrežím Kalifornie vstúpil do zemskej atmosféry 2. stupeň novej čínskej rakety CZ-7. Tento čerstvý prírastok čínskej flotily kozmických nosičov si svoju premiéru odbil štartom z tiež úplne nového kozmodrómu Wenčang na ostrove Chaj-nan 25. júna, pričom na orbitu raketa vyniesla radu satelitov vrátane prototypu úplne novej návratovej kabíny.

Druhý stupeň rakety CZ-7 počas
predštartovných príprav

Ako vidno aj na fotografii vľavo, samotný druhý stupeň je poriadny "macek" a hoci jeho presné parametre nepoznáme, vieme, že je dlhý viac ako 11 metrov a jeho suchá hmotnosť pravdepodobne presahuje až 6 ton. Nie je sa preto čo diviť, že jeho zánik spôsobil až také spektakulárne divadlo, ide totiž o najväčší objekt nekontrolovane vstúpivší do zemskej atmosféry od zániku rakety Zenit z januára tohto roku - bližšie info tu.

Prípadné trosky rakety mohli dopadnúť niekde v stredozápadnej časti USA a hoci žiadne zatiaľ neboli hlásené, pravdepodobnosť toho, že sa skôr či neskôr "klasicky" nájdu aspoň guľovité tlakové nádrže rakety je pomerne vysoká.

No a na záver veľmi vydarené video od šťastlivého pozorovateľa z Kalifornie. Vďaka ideálnym podmienkam, ktoré pozorovateľ mal, je ohnivý rozpad rakety na ňom sledovateľný viac ako minútu!

ISS & Dragon CRS-9

To čo som spomenul v predošlom príspevku, sa aj pekne vyplnilo. 20. júla o 03:34 SELČ som nafotografoval nádherný spoločný prelet stanice ISS a k nej sa približujúcej zásobovacej lodi Dragon CRS-9. Loď sa pohybovala asi 20° stupňov za stanicou a dosahovala jasnosti cca 1 mag.

Dragon CRS-9

Dragon CRS-9, 19. júl 2016, 02:54 SELČ

Čerstvú americkú zásobovaciu loď Dragon som na jej ceste k ISS nafotografoval 19. júla 2016 o 02:54 SELČ. Odštartovala necelý deň pred tým, pričom pri tomto štarte došlo k ďalšiemu úspešnému pristátiu použitého prvého stupňa jej nosnej rakety Falcon 9. Pri tomto zábere sa Dragon nachádzal od ISS ešte príliš ďaleko (tá prelietala o cca 4 min skôr - vid foto nižšie) a na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahoval max. jasnosti asi 1 mag. So stanicou sa má spojiť 20. júla v doobedných hodinách, pričom pri predtým pozorovateľnom rannom prelete by už mal byť ku stanici dostatočne blízko na to, aby sa podarilo oba objekty odfotografovať v spoločnej formácii.

ISS, 02:50 SELČ

Tchien-kung 1 stále na oblohe

Prvú čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung som naposledy fotil pred takmer dvoma rokmi (vid tu), pričom som vtedy naznačoval, že bude už pravdepodobne čo nevidieť navedená do atmosféry. Avšak opak bol pravdou, pretože Čína sa rozhodla otestovať technickú životnosť svojho Nebeského paláca do poslednej kvapky (paliva). Došlo k viacerým orbitálnym korekciám, ktoré podvihli jej dráhu až na súčasnú výšku 378 x 395 km (pred dvoma rokmi to bolo 346 x 363 km). Účelom tohto udržiavania stanice na orbite bolo podľa všetkého hlavne testovanie funkčnosti systémov na jej palube a len pred pár dňami (konkrétne 21. marca) bolo oznámené, že stanica po 1630 dňoch operačnej spôsobilosti definitívne prestala komunikovať so Zemou. Na horeuvedenej fotke je teda zaznamenaná v podstate ako čerstvý kus kozmického odpadu, ktorého dráha už bude len klesať, pričom tak maximálne do 1,5 roka nekontrolovane vstúpi do atmosféry. Avšak netreba smútiť, Čína totiž už na tento rok chystá štart novej stanice Tchien-kung-2...

A ešte pár detailov k fotografii - nasnímaná bola 24. marca 2016 o 19:43 SEČ a Tchien-kung na nej pri výnimočne priaznivom prelete dosahuje takmer 2 mag.