Starlink G4-15

15. máj 2022, čas 21:43 SELČ, exp. 3 sec; "rozblikaný vláčik" 53 Starlinkov várky G4-15 v súhvezdí Draka. Krátko po tomto spektakulárnom divadle sa z vláčika stal opäť nevýrazný "pásik" rýchlo sa pohybujúci na Mesiacom presvetlenej oblohe. Výška orbity satelitov v tomto momente presahovala 305 km.

Štarty satelitov Starlink pokračujú zvýšeným tempom, pričom štart poslednej dvojice várok nedelilo od seba ani 24 hodín. A práve druhú z nich, označovanú ako G4-15, bolo necelý deň po svojom štarte možné pozorovať aj z našich končín. Keďže obloha bola plne presvetlená Mesiacom v splne, pozorovanie zo začiatku nevyzeralo veľmi nádejne. Samotné satelity sa mi podarilo spozorovať prakticky až po svojej kulminácii, no napriek relatívnemu zhusteniu (tvorili pás asi 15° dlhý) neboli veľmi výrazné a dosahovali len asi 3 mag. A to až do krátkeho momentu, keď sa neďaleko hlavy Draka náhle "porozsvecovali" do záporných magnitúd. Viaceré (aj keď nie všetky) satelity vláčika zablikli v rôznom poradí, aby však už krátko na to celá várka satelitov opäť klesla k nízkej, nevýraznej jasnosti. Tento veľmi krásny, pár sekúnd trvajúci moment vhodného natočenia satelitov sa mi našťastie podarilo zaznamenať na priloženej fotografii. 

Tchien-čou 4 & raketa CZ-7 (2022-050B)

 

Obr. 1: 9. máj 2022, čas 21:16:03 SELČ, exp. 5 sec; viac ako 1,5 magnitúdy jasná raketa CZ-7 sa pohybuje napred (cca 5°) pred slabšou zásobovacou loďou Tchien-čou 4. Tá dosahovala asi 2,5 mag

9. mája o 19:56 SELČ sa na čínskom kozmodróme Wenčang zapálili motory rakety CZ-7, ktorá o 10 minút neskôr úspešne umiestnila na orbitu zásobovaciu loď Tchien-čou 4 určenú k doprave materiálu a pohonných hmôt k základnému modulu novej stanice Tchien-che. Vďaka vhodným podmienkam bolo viac ako hodinu po štarte možné aj z našich stredoeurópskych končín sledovať jednak loď Tchien-čou, tak aj raketový stupeň, ktorý jej pomohol opustiť okovy zemskej tiaže. Keďže oba objekty boli na svojej prvej orbite, stále sa pohybovali blízko seba a leteli v peknej formácii. Najprv sa objavil jasný posledný stupeň rakety CZ-7, ktorý dosahoval vyše 1,5 magnitúdy. Asi 5° za ním, z nášho uhla pohľadu mierne hore, sa pohyboval slabší objekt o jasnosti asi 2,5 mag - loď Tchien-čou 4. Rozdiely v jasnostiach nie sú veľmi prekvapivé, keď si uvedomíme, že posledný stupeň rakety CZ-7 je jednak o niečo väčší ako jej náklad a hlavne natretý vysoko-odrazivým bielym náterom (viď obr. 4).

Obr. 2: 9. máj 2022, čas 21:15:53 SELČ, exp. 5 sec

Viac ako dve minúty pred pozorovaním formácie objektov z čerstvého štartu prelietal aj cieľ ich misie - modul stanice Tchien-che aj s pripojenou loďou Tchien-čou 3. Komplex dosahoval jasnosť asi 1 mag. Nová loď Tchien-čou 4 v nasledujúcich hodinách uskutočnila sériu manévrov a úspešne sa s ním spojila už 10. mája o 02:47 SELČ. Momentálne bezposádková stanica si ešte niekoľko týždňov počká na štart pilotovanej lode Šen-čou 14 s novými troma taikonautmi, ktorí by na nej mali stráviť nasledujúceho pol roka. 

Obr. 3: 21:13:40 SELČ, exp. 5 sec; komplex Tchien-che/Tchien-čou 3 prelietavajúc na súmračnej oblohe cez súhvezdie Havran 2 minúty pred preletom svojej novej zásobovacej lode 

Obr. 4: Raketa CZ-7 na rampe kozmodrómu Wenčang tesne pred štartom

Obr. 5: Zásobovacia loď Tchien-čou 4 počas predštartovných príprav

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-3B z 2. apríla 2022

Krásny zánik posledného stupňa čínskej rakety CZ-3B si mohli vo večerných hodinách 2. apríla 2022 vychutnať obyvatelia západnej a centrálnej Indie. Raketa zodpovedná za toto vesmírne divadlo štartovala vo februári 2021 a na GTO o parametroch cca 150 x 34 440 km vyniesla čínsky vojenský geostacionárny satelit TJS-6. 

Vstup tohto takmer 4-tonového raketového stupňa do atmosféry nezanechal len hlboký dojem v miestnych obyvateľoch, ale aj hmatateľné pozostatky rakety, ktoré ohnivý prechod atmosférou prežili a dopadli do východnej časti indického štátu Maháraštra. Okrem nálezu guľovitých tlakových nádrží, ktoré su po pádoch rakiet pomerne bežné, tentokrát dopadol na zem aj 3-metrový kovový prstenec, ktorý tvoril štrukturálnu súčasť rakety. Trosky nespôsobili žiadne zranenia ani škody na majetku, čo pri dopade do huste zaľudneného indického vidieka možno označiť iba za veľké šťastie.

A na záver opäť kompilácia videí z tohto spektakulárneho zániku:

Kosmos 2550 (Pion-NKS #1)

 

Obr. 1: 26. marca 2022, čas 19:22 SEČ, exp. 8 sec; vojenská družica Kosmos 2550 vylietava zo súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Večer 26. marca som odfotografoval jeden z najnovších prírastkov na poli ruských vojenských družíc. Ide o prvý (a zatiaľ jediný) exemplár novej generácie satelitov Pion-NKS, ktoré slúžia pre kombinovaný, elektronicko-radarový prieskum. K tomu im slúži jednak pár veľkých radarových sieťových antén, ako aj štvorica krížových antén pre elektronický prieskum (viď. obr. 2). Tento satelit s oficiálnym označením Kosmos 2550 odštartoval z kozmodrómu Pleseck 25. júna 2021 a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 458 x 470 km, so sklonom 67,1°. Pri tomto pozorovaní dosiahol v maxime jasnosť niečo vyše 2 mag. 

Obr. 2: Grafické znázornenie družice Pion. Jej celková hmotnosť pravdepodobne dosahuje až 6,5 tony

Jasný prelet X-37B (OTV-6)

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:41 SEČ, exp. 13 sec; prekvapivo jasný raketoplán X-37B sa blíži k hviezde Rigel v súhvezdí Orión. Najjasnejší je na začiatku zaznamenanej stopy (viac ako -1 mag) a jeho jasnosť so zvyšujúcou sa výškou síce klesá, ale len veľmi pomaly 

Keď som v lete 2020 prvýkrát fotografoval vojenský miniraketoplán X-37B na misii OTV-6 (viď tu), sťažoval som sa na jeho príliš nízku jasnosť, ktorá zďaleka nezodpovedala ani uvádzanej predpovedi. Nuž, stalo sa to aj tentokrát, no z úplne opačnej strany. Ten istý raketoplán už krátko po vyhupnutí nad JZ obzor začal žiariť v záporných magnitúdach, pričom v maxime dosiahol viac ako -1 mag! Nešlo pritom o krátkodobý záblesk, X-37čka si vysokú jasnosť držala asi minútu a pozvoľna ju začala strácať až následne, pričom však neklesla pod 1 mag až do svojho vstupu do zemského tieňa počas kulminácie nad hviezdou Sírius. Bol to jednoznačne najjasnejší prelet tohto stroja, aký som kedy pozoroval. Takýto jasný vzostupný prelet je však u slabších satelitov celkovo výnimočný a mohol byť zapríčinený len vhodným nasvietením (pravdepodobne) solárnych panelov miniraketoplánu od Slnka smerom k pozorovateľovi, pričom tento priaznivý fázový uhol ostal zachovaný pomerne dlhý čas. Mimochodom, podľa predpovedi na heavens-above.com mala byť tentokrát maximálna jasnosť len 1,4 mag ;) .

Obr. 2: čas 19:42 SEČ, exp. 13 sec; X-37B prelieta popri hviezde Saiph a blíži sa ku svojej kulminácii a zároveň vstupu do tieňa. Je už síce slabší, ale stále má viac ako 1 mag. Tento vojenský nepilotovaný raketoplán sa momentálne nachádza na dráhe o výške 334 x 337 km.

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Tchien-čou 3 / Šen-čou 13

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:33 SEČ, exp. 13 sec; komplex modulu Tchien-che a k nemu pripojených lodí prelietava popod hviezdu Sírius, dosahujúc jasnosť asi 2 mag. Aktuálne sa pohybuje na orbite o výške 375 x 383 km.

Po viac ako trištvrte roku som sa vrátil k pozorovaniu zárodku veľkej modulárnej čínskej stanice Tchien-che aj s jej pripojenými loďami. Od posledného pozorovania sa k základnému modulu pripojila ešte zásobovacia loď Tchien-čou 3 a pilotovanú loď Šen-čou 12 vymenila 13-tka. Čo ostalo nezmenené, je to, že ešte stále je k modulu pripojená zásobovacia loď Tchien-čou 2 a napĺňa tak rekord, čo sa týka letu akejkoľvek čínskej lode (štartovala ešte 29. mája 2021). Aktuálne rozostavenie lodí na portoch modulu Tchien-che je znázornené na obrázku 2. A rekord plní aj misia Šen-čou 13, ktorý je už teraz najdlhším pilotovaným čínskym letom (odštartoval 15. októbra 2021) a pristáť má až niekedy v apríli tohto roku, čím trojica čínskych kozmonautov strávi vo vesmíre plného pol roka. Na palube sú na svojom druhom vesmírnom lete kozmonaut Čaj Č’-kang a kozmonautka Wang Ja-pching, dopĺňa ich nováčik Jie Kuang-fu. Wang Ja-pching(ová) pritom už teraz drží rekord najdlhšieho kumulovaného čínskeho pobytu vo vesmíre a Čína tak je (a nejaký čas aj bude) jedinou krajinou sveta, ktorej národný rekord v najdlhšom čase strávenom vo vesmíre drží žena.

Obr. 2: Aktuálna zostava lodí okolo modulu Tchien-che 1 

Čo sa týka samotného pozorovania čínskej stanice, tak hoci bol jej prelet na naše končiny vcelku priaznivý (výška nad obzorom dosiahla 22°), jej jasnosť stále nie je veľmi výrazná napriek väčšiemu množstvu pripojených lodí. Sotva sa vyhupla na 2 magnitúdy. Tento trend sa však pravdepodobne už čoskoro zmení, keď sa k základnému modulu Tchien-che pripoja v lete tohto roka veľké moduly Wen-tchien a Meng-tchien.

Obr. 3: Posádka Šen-čou 13. Zľava Jie Kuang-fu, Wang Ja-pching a Čaj Č’-kang 

Raketa Sojuz-2.1a (2022-028B)

 

Obr. 1: 20.marca 2022, čas 19:03 SEČ, exp. 5 sec; "blikajúci" posledný stupeň Sojuz-2.1a prelietajúc nad súhvezdím Veľký pes

Prvý jarný večer roku 2022 nastala posledná príležitosť na sledovanie posledného stupňa rakety Sojuz-2.1a, ktorá z Bajkonuru len 2 dni predtým vyniesla pilotovanú loď Sojuz MS-21. Raketa je na veľmi nízkej dráhe (v čase pozorovania len 170 x 190 km) a už nasledujúci deň zhorí v atmosfére. Ako je pre rakety Sojuz na takto nízkych dráhach typické, veľmi rýchlo rotujú, čo sa pri pozorovaní prejavuje pravidelným kolísaním jasnosti - v tomto prípade s periódou necelé 3 sekundy, pričom maximálna jasnosť dosiahla asi 1 mag.  

Obr. 2: čas 19:02 SEČ, exp. 5 sec; Blok-I (oficiálny názov posledného stupňa Sojuzu) prelietava nad Síriusom. Pri bližšom pohľade sa dajú všimnúť aj slabšie a kratšie sekundárne záblesky medzi hlavnými maximami, spôsobené najskôr odrazom od prednej (dlhší sekundárny záblesk vľavo) resp. zadnej časti rakety (motorová sekcia - len veľmi slabé a kratučké bliknutie). Dlhé/primárne záblesky sú od valcovitého trupu rakety

Štart misie Sojuz MS-21 k ISS nastal na pozadí tragických udalostí agresívnej invázie Ruska na Ukrajinu. Tieto závažné udalosti silno ovplyvnili aj kozmonautiku, pričom došlo k zrušeniu viacerých medzinárodných projektov a kontraktov, ktoré boli realizované v spolupráci s Ruskom, vrátane dlho očakávanej marťanskej misie ExoMars 2022. Našťastie, projekt ISS sa stále javí posledným veľkým ohnivkom vedeckej spolupráce Ruska a Západu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že to tak ostane aj naďalej. V súvislosti s týmto aktuálnym dianím vyznelo celkom zaujímavo aj to, že kompletne ruská posádka Sojuzu MS-21 vstúpila na stanicu v žlto-modrých kombinézach, čo automatiky evokovalo odkaz na dianie na Ukrajine. Oficiálne to bolo síce popreté (žlto-modrá je aj farba univerzity, ktoré bola almou máter všetkých troch kozmonautov), každopádne nedá sa vylúčiť, že tým ruskí kozmonauti aspoň takto nápadno-nenápadne vyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou.

Obr. 3: 20. marca, čas 20:02 SEČ, exp. 13 sec; prelet viac ako -3 magnitúdy jasnej ISS, nachádzajúcej sa aktuálne na dráhe o výške 415 x 421 km  

Obr. 4: A jej kompletná, 10 členná posádka aj s čerstvou trojčlennou posilou v žlto-modrých kombinézach 

Obr. 5: Aktuálna zostava ISS aj so všetkými jej loďami, vrátane najčerstvejšieho Sojuzu MS-21

Dragon CRS-24

 

Obr.1: 24. januára 2022, čas 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zásobovacia loď Dragon CRS-24 kulminuje vo výške viac ako 70°, dosahujúc jasnosť -1 mag

Po včerajšom napínavom prelete tesnej formácie ISSky a Dragona sa dnešný mrazivý večer naskytla ďalšia možnosť na sledovanie samostatne letiacej zásobovacej lode s označením CRS-24. Od ISS už bol tentokrát hodne ďaleko (prelietala o vyše pol hodinu neskôr) a pripravoval sa na pristátie v Atlantiku, ku ktorému malo dôjsť o niekoľko hodín. Dráha Dragona už bola vrámci toho značne znížená - na výšku len 185 x 370 km. Aj vďaka tomu pripravil okolo 17:37 SEČ pôsobivý prelet, počas ktorého sa jeho jasnosť vyšplhala až na -1 mag. Objekt mal na oblohe navyše značnú uhlovú rýchlosť, keďže sa práve pohyboval blízko svojho perigea. A v neposlednom rade, tentokrát ani počasie nenahnevalo a tak sa dal posledný pozorovateľný prelet tejto lode vychutnať v celom jej priebehu.

Obr. 2: 17:36 SEČ, exp. 6 sec; Dragon križuje súhvezdie Kasiopeja a naberá na jasnosti

Obr. 3: 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zostupná časť rýchleho perigeového preletu, počas ktorej snehovo-biely Dragon stále jasne žiaril...

Obr. 4:...až do momentu, keď náhle pohasol v zemskom tieni v súhvezdí  Rys

ISS & Dragon CRS-24

Obr. 1: 23. január 2022, čas 17:33 SEČ, exp. 4 sec; ISS s "chvostíkom", ktorý predstavuje loď Dragon CRS-24, pohybujúcu sa tesne za stanicou, necelú hodinu po oddelení od nej 

23. januára 2022 o 16:40 SEČ došlo k oddeleniu zásobovacej lode Dragon CRS-24 od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Už o necelú hodinu neskôr došlo k jej preletu nad strednou Európou a tak sa naskytla skvelá možnosť na pozorovanie ISS a Dragonu vo veľmi blízkej formácii. Bohužiaľ, ako som už pri svojich pozorovaniach zažil mnohokrát - človek mieni, počasie mení... Alebo minimálne spôsobí hodne infarktové stavy :) Tesne pred začiatkom preletu bolo totiž takmer úplne zamračené, až na malinké diery v oblakoch, ktoré sa začali otvárať nad východným obzorom. Značnú časť preletu tak nebolo možné kvôli oblakom pozorovať vôbec, našťastie rozrieďovanie oblačnosti nad východom pokračovalo až do takej miery, že na záver preletu sa vo výške cca 25° nad obzorom ISSka z oblačnej náruče predsalen vynorila. A presne podľa očakávaní - nie sama. To čo sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach javí ako malý chvostík za svetlou stopou ISS, je v skutočnosti loď Dragon, ktorá reálne predstavovala asi 1 magnitúdovú hviezdičku, pohybujúcu sa tesne, len asi 1°, za ISSkou. Vychutnať sa ich dalo bohužiaľ iba krátko, nakoľko už vo výške 16° dvojica zmizla v zemskom tieni. Je mi jasné, že malá vzdialenosť 1° bola spôsobená aj perspektívou objektov nízko nad obzorom a počas kulminácie by sa isto javila o niečo viac, o koľko presne však už kvôli spomenutému počasiu nemožno z pozorovania zistiť.

Obr. 2: Bližší pohľad na tesnú formáciu stanice a jej zásobovacej lode v súhvezdí Blíženci

Obr. 3: Loď Dragon CRS-24 niekoľko minút po oddelení od stanice. K jej pristátiu neďaleko floridského pobrežia má dôjsť nasledujúci deň

Starlink v1.5 G4-6

21. januára 2022, čas 17:58 SEČ, exp. 8 sec; spoločný. ale slabý prelet asi 47-ich satelitov Starlink várky G4-6, nachádzajúcich sa na dráhach vo výške cca 220 x 330 km

V poslednej dobe sa opäť potvrdzuje, že vláčiky Starlink predstavujú výraznú podívanú len do prvých 48 hodín po štarte. Tak tomu bolo aj s poslednou várkou označovanou ako G4-6, ktorá odštartovala v skorých ranných hodinách 19. januára. Ešte v ten istý deň večer mali nad našimi končinami výrazný večerný prelet, ktorý aj medzi laickou verejnosťou (nie po prvýkrát) spustil veľa povyku. Necelé 3 dni po štarte ich však už voľným okom bolo ledva vidieť - ich jasnosť atakovala 4 magnitúdy a aj na horeuvedenej fotografii som ich prelet zaznamenal len vďaka prekrytiu ich trajektórií, nakoľko značná časť z nich je stále veľmi blízko pri sebe. Opäť ťažko povedať, či slabá viditeľnosť Starlinkov súvisela s už zrealizovaným, jasnosť minimalizujúcim natočením solárnych panelov, alebo skôr s pomerne zlým fázovým uhlom preletu, pravdepodobná je však kombinácia oboch faktorov.