Záblesk Lacrosse 4

Na druhý deň po prvom pozorovaní americkej vojenskej družice Lacrosse 4 som ju nafotografoval opäť, tentokrát s cieľom overiť experimentálnu predpoveď zo serveru calsky.com ohľadom zábleskov tohto satelitu. Podľa nej malo dôjsť k záblesku 20. júla presne o 23:25:07 SELČ v súhvezdí Cefeus, pričom mal dosiahnuť jasnosť 0 mag. Môžem potvrdiť, že predpoveď sa vyplnila úplne presne, pričom mimo záblesku si satelit držal jasnosť asi 2 mag. Podľa calsky.com bol zdrojom tohto záblesku odraz lúčov od rozmernej plošnej radarovej antény satelitu Lacrosse 4.

Raketa Atlas 5 Centaur (2012-48N)

Posledný stupeň Centaur zo štartu 2012-48 som nasnímal 30. júla o 22:56 SELČ. Jeho jasnosť dosiahla v maxime asi 1,5 mag, pričom mala relatívne plochý priebeh, až na malý krátkodobý záblesk ku koncu stopy, ktorý dosiahol takmer 0 mag.

Štart rakety Atlas 5 z 13. septembra 2012

Raketa Atlas 5 Centaur vo verzii 401 odštartovala 13. septembra 2012 z kozmodrómu Vandenberg. Jej primárny náklad tvorila dvojica tajných vojenských satelitov s označením USA 238, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou patria k najnovšej generácii systému námornej rozviedky NOSS. Po vypustení týchto družíc na orbitu o priemernej výške 1100 km znížil stupeň Centaur svoju dráhu a na nej vypustil ešte 11 ďalších satelitov, v tomto prípade ale išlo len o malé vojenské a študentské cubesaty. V súčasnosti sa tento takmer 13 metrov dlhý kus "raketového" kozmického odpadu pohybuje na dráhe o parametroch 464 x 756 km.

Iridium 40

Záblesk družice Iridium 40 som nasnímal 30. júla o 22:48, jeho jasnosť dosiahla -6 mag. Táto družica odštartovala 9. novembra 1997 z kozmodrómu Vandenberg pomocou rakety Delta 7920 spolu s Iridiom 38, 39, 41 a 43.

Lacrosse 4 (USA 152)

Snímka americkej vojenskej družice Lacrosse 4 vznikla 28. júla 2013 o 23:51 SELČ. Satelit na nej dosahuje maximálnu jasnosť asi 2 mag.

Štart Lacrossu 4

Tento satelit odštartoval pod oficiálnym označením USA 152 z kozmodrómu Vandenberg 17.augusta 2000 pomocou nosnej rakety Titan 4B, ktorej posledný stupeň som pozoroval pred vyše mesiacom, nachádza sa na dráhe o parametroch 672 x 682 km. Tento veľký americký rádiolokačný satelit je mojím druhým pozorovaným tohto typu po Lacrosse 5 (a zároveň posledným ostávajúcim, žiadne ďalšie Lacrossy sa už na orbite v súčasnosti nenachádzajú). Už pri zázname z jeho pozorovania som uvádzal, že tieto družice vďaka rozmernej radarovej anténe dokážu poskytovať snímky terénu s rozlíšením až 1 meter. A hoci nepoznáme ich presnú podobu, je takmer isté, že Lacrosse 4 nie je z technologického hľadiska totožný s "päťkou". Máva totiž relatívne stabilnú jasnosť a nedochádza u neho k náhlym, nepredikovateľným poklesom jasnosti (tzv. trik zmiznutia), ktoré som popisoval u Lacrosse 5. To je dôkaz, že "päťka" má oproti starším Lacrossom rozdielnu konštrukciu, prípadne iné vlastnosti, ktoré jej tento pre pozorovateľov tajomný "trik zmiznutia" umožňujú.

NOSS 2-1 (1990-50C & D)

Dvojicu amerických vojenských satelitov typu NOSS som nasnímal 28. júla o 23:28 SELČ. Pohybovali sa vo formácii vo vzdialenosti asi 20° od seba, pričom každý dosiahol v maxime jasnosť presahujúcu 3 mag.

Štart družíc NOSS 2-1

Satelity odštartovali z floridského Cape Canaveralu 8. júna 1990 pomocou rakety Titan 4A. Boli prvými z 2. generácie satelitov pre námorný elektronický prieskum NOSS, o ktorých som podrobnejšie hovoril pri zázname pozorovania dvojice NOSS 3-4 patriacej k novšej, 3. generácii. Už tam som spomínal, že satelity 2. generácie sa pohybovali v blízkych trojiciach, no že v súčasnosti sú už všetky tieto formácie rozpustené. Síce je to tak, ako je však aj z fotografie zrejmé, niektoré zo starších generácii NOSS sa ostávajú pohybovať vo vzájomnej blízkosti, hoci už bez svojho tretieho člena. Tieto satelity sú tak očividne stále funkčné a asi aj operačne spôsobilé, pričom pravdepodobne v obmedzenejšej miere doplňujú informácie do systému novších generácii NOSS. Ich dráha je však už iná; pôvodne sa pohybovali na "klasických NOSS orbitách" vo výškach cca 1000 x 1200 km, v súčasnosti majú excentrickejšie dráhy s oveľa nižším perigeom (cca 600 x 1600 km). Pri snímaní fotografie boli relatívne jasné práve vďaka tomu, že sa pohybovali v blízkosti tohto perigea. Pôvodný, chýbajúci člen pôvodnej trojice (E) je síce tiež stále na podobnej orbite, za nasnímanou dvojicou ale pri prelete zaostáva až o niekoľko minút.

Predpokladaná podoba satelitov NOSS 2. generácie

Po štarte dostali družice oficiálne označenia USA  60 (E), USA 61 (C) a USA 62 (D). Spolu s nimi však bol na dráhu vypustený aj objekt USA 59, ktorý však pravdepodobne predstavoval retranslačnú telekomunikačnú družicu a do systému NOSS tak priamo nepatril.

ISS & Progress M-20M

Nečakane nádhernú a výnimočnú snímku sa mi podarilo získať 28. júla o 03:23 SELČ. Je na nej zaznamenaný prelet kozmickej stanice ISS spolu s približujúcou sa zásobovacou loďou Progress M-20M. Tá odštartovala z Bajkonuru len niekoľko hodín pred tým a k ISS sa blížila po tzv. zrýchlenej trajektórii, vďaka ktorej sa s ňou dokáže spojiť už 6 hodín po štarte (v tomto prípade došlo k spojeniu o 04:26 SELČ).

Približovanie Progressu M-20M z pohľadu  ISS

ISS mala stabilnú jasnosť -2,5 mag, Progress, ktorý sa pohyboval asi 5° za ňou, si spočiatku udržoval jasnosť asi 2 mag. Náhle však začal zjasňovať, pričom "hodil" prekvapivo jasný záblesk s hodnotou prevyšujúcou -4 mag. Takýto záblesk, spôsobený pravdepodobne odrazom slnečných lúčov od solárnych panelov, som v prípade lodí Progress pozoroval vôbec poprvýkrát. Po záblesku začal Progress slabnúť a krátko po kulminácii ISS prestal byť viditeľný.

Detail fotografie aj s popisom

Rakety Zenit-2, Cyklon-3 & Kosmos-3M

Je všeobecne známe, že na orbite začína byť pomerne tesno, čo symbolicky dokazuje aj táto snímka, na ktorej sú na relatívne malom kúsku oblohy zaznamenané prelety hneď troch raketových stupňov rovnakého, sovietsko-ruského pôvodu. Najjasnejšie sa javí raketa Zenit-2 zo štartu 1995-58, ktorá dosiahla jasnosti asi 2,5 mag. Nasleduje raketa Cyklon-3 (štart 1982-92) s jasnosťou 3,5 mag, blízko ktorej prechádzal posledný stupeň Kosmosu 3M zo štartu 1990-78 (dosiahol necelé 4 mag). Snímka vznikla 27. júla o 23:22 SELČ.

Zenit-2 vyniesol 31. októbra 1995 z Bajkonuru ruskú vojenskú družicu pre elektronický prieskum Kosmos 2322. Raketa ostala obiehať na orbite vo výške 832 x 853 km. Staršiu verziu družice rovnakého typu vyniesol pod označením Kosmos 1408 aj Cyklon-3. Došlo k tomu 16. septembra 1982 z kozmodrómu Pleseck, raketový stupeň obieha na dráhe 603 x 635 km. No a na záver posledný stupeň raket Kosmos-3M uviedol na dráhu 28. augusta 1990 družicu pre kalibráciu radiolokačných staníc Kosmos 2098. K štartu došlo taktiež z Plesecku a raketa sa nachádza na excentrickej dráhe o parametroch 371 x 1 334 km.

Nádrž Briz-M (2003-56E)

Nádrž z raketového stupňa Briz-M som nasnímal 26. júla o 23:21 SELČ. Aj napriek nepriaznivému stavu oblohy sú badateľné mierne zmeny jasnosti tohto telesa, ktoré v maxime dosiahlo asi 3 mag.

Štart rakety Proton-K z 10. decembra 2003

Tento objekt štartoval ako súčasť ťažkého ruského nosiča Proton-K 10. decembra 2003 z kozmodrómu Bajkonur. Raketa vtedy vyniesla na orbitu trojicu navigačných družíc systému Glonass s označeniami Kosmos 2402 až 2404. Pozorovaný objekt nie je klasickým raketovým stupňom, aké zvyčajne pozorujem. Bol len jeho súčasťou, konkrétne odhadzovateľnou palivovou nádržou urýchľovacieho stupňa Briz-M. Tento posledný, štvrtý stupeň, je síce často používaným pri raketách verzie Proton-M, avšak pri starších Protonoch-K bol používaný len výnimočne, pričom toto bolo konkrétne jeho 4. a posledné použitie (na Protonoch-K bol skôr používaný urýchľovací stupeň Blok-D).

Predštartovná inštalácia centrálneho bloku do palivovej nádrže

Reštartovateľný stupeň Briz-M sa skladá z dvoch častí - jednak je to centrálny raketový blok s motorom S5.92, a jednak prstencová, toroidná nádrž, v ktorej je centrálny blok zasunutý. Keď centrálny blok spotrebuje palivo z tejto nádrže, vysunie sa z nej (resp. nádrž sa odhodí) a vďaka vlastným zásobám paliva pokračuje v dosiahnutí stanovenej orbity. Tento systém je veľmi efektívny, hoci pomerne zložitý a viackrát už došlo k tomu, že Briz-M zlyhal, čo ale nebol prípad tohto štartu.
Spomínaná odhadzovateľná nádrž má maximálny priemer 4,1 metra a je dlhá 2,6 metra. V jej vnútri je otvor pre centrálny blok o priemere 2,5 metra. Palivo uskladňované v týchto nádržiach predstavuje toxický asymetrický dimetylhydrazín a oxid dusičitý.

Koncepcia stupňa Briz-M

Mnou pozorovaný objekt sa nachádza na veľmi excentrickej orbite o parametroch 323 x 18 772 km a tak dobre bol pozorovateľný len vďaka tomu, že sa nachádzal blízko svojho perigea.

Raketa Sojuz 2-1b (2013-30B)

Raketa Sojuz 2-1b so satelitom Resurs-P1 pred štartom

Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1b z nedávneho štartu 2013-30 som nasnímal 26. júla o 22:34 SELČ. Jasnosť objektu podľa očakávaní vykazovala pravidelné variácie, pričom v maxime dosiahla asi 0,5 mag. Fotografovanie preletu začalo krátko po vyjdení rakety zo zemského tieňa, pričom prechádzala súhvezdiami Líška a Labuť.

Ako som už spomenul, táto raketa štartovala pomerne nedávno, 25. júna 2013 z kozmodrómu Bajkonur, pričom jej náklad tvorila družica Resurs-P1, ktorú som pozoroval pred pár týždňami. Išlo len o tretí štart rakety tohto typu, prvý z kozmodrómu Bajkonur. Rovnaký typ rakety (zo štartu 2013-28) som pozoroval pred necelým mesiacom, pričom si môžme všimnúť veľmi podobný priebeh jasnosti oboch objektov. Teraz pozorovaný raketový stupeň sa nachádza na dráhe o parametroch 245 x 417 km.

SPOT 5

Francúzsky satelit SPOT 5 som nasnímal 25. júla o 22:16 SELČ pri prechode cez súhvezdie Herkules. Jeho maximálna jasnosť bola asi 3,2 mag, s blížením satelitu k zenitu sa ale výrazne znižovala.

Predštartovná príprava satelitu SPOT 5

Satelit pre diaľkový prieskum Zeme SPOT 5 odštartoval z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane 4. mája 2002 pomocou rakety Ariane 42P. Je predposledným z rady civilných prieskumných družíc, ktoré vypúšťa Francúzsko už od roku 1986. Satelit je pomerne veľký (má rozmery 3.1×3.1×5.7 m), váži viac ako 3 tony a bol vyrobený firmou Astrium vo francúzskom Toulouse. Na jeho palube sú zobrazovacie zariadenia, ktoré umožňujú snímať zemský povrch v maximálnom rozlíšení až 2,5 m/pixel, ako aj špeciálne prístroje pre monitorovanie vegetácie. Satelit obieha po heliosynchrónnej dráhe vo výške cca 820 km.

SPOT 5 na orbite