Kosmos 2487 (Kondor 1)

6. augusta 2013 o 22:57 SELČ som nasnímal novú ruskú vojenskú družicu Kosmos 2487. Počas fotografovania prelietal nad galaxiou M 31 v Androméde a dosiahol jasnosť asi 3,5 mag.

Podoba satelitu Kondor na orbite

Kosmos 2487 odštartoval vcelku nedávno, 27. júna 2013 s kozmodrómu Bajkonur pomocou málo používanej rakety Strela. Tá je vlastne modifikovanou balistickou medzikontinentálnou strelou UR-100N, ktorá bola na kozmický nosič upravená špeciálne práve kvôli vypusteniu tohto typu satelitu. Pod nič nehovoriacim oficiálnym označením Kosmos 2487 sa totiž skrýva najmodernejší ruský satelit pre rádiolokačný prieskum Kondor. Projekt týchto družíc bol pripravovaný v Rusku veľmi dlho (od roku 1993), no prvého ostrého štartu sa po mnohých odkladoch dočkal až teraz. Hlavným výrobcom týchto satelitov je spoločnosť NPO Mašinostrojenija so sídlom v Reutove blízko Moskvy. Satelit Kondor váži asi 1150 kg a na svojej palube má veľkú rozkladaciu radarovú SAR anténu o priemere 6 metrov, ktorá dokáže poskytovať snímky zemského povrchu v rozlíšení údajne až 1 meter. V súčasnosti obieha na dráhe o parametroch 496 x 500 km.

Záblesk HTV-4

6. augusta o 21:45 SELČ som po druhýkrát fotografoval japonskú zásobovaciu loď HTV-4, pričom tentokrát sa mi podarilo nasnímať aj krátky záblesk podobný tomu, čo som videl pri prvom pozorovaní. Podľa toho, čo zaznamenali aj iný pozorovatelia sa dá súdiť, že tieto záblesky nastávajú pri väčšine priaznivých (dostatočne vysokých) preletov lode a hoci pravdepodobne nie sú presne predikovateľné, dochádza k nim blízko kulminačného bodu satelitu. Jasnosť záblesku by som opäť odhadol na asi -2 mag (možno aj trochu viac), mimo neho sa jasnosť satelitu pohybovala v rozmedzí 0,5 až 1 mag, pričom po kulminácii sa začala pomerne rýchlo znižovať. Loď sa v čase fotografovania pohybovala na dráhe 282 x 302 km.

ISS

Prelety samotnej ISS sú už čistou klasikou, ktorá málokedy dokáže niečím prekvapiť. Napriek tomu sa tak ale niekedy predsa stane, ako v tomto prípade. Na snímke z 5. augusta je zaznamenaný prechod ISS do zemského tieňa o 23:20 SELČ. Presný moment vstupu do tieňa (označený šípkou) by v prípade drvivej väčšiny iných satelitov znamenal, že v okamžiku prestanú byť viditeľné, avšak v prípade obrovskej ISS bol jej prechod do tieňa podstatne dlhší, pričom sprvu takmer nezaznamenateľný. Najprekvapivejším je v tomto prípade záblesk, ktorý jasnosťou zvyčajne stabilná ISS po prekročení terminátora "hodila" a ktorý presiahol aj dovtedajšiu jasnosť stanice (tá bola -2,9 mag, záblesk by som odhadol na asi -3,5 mag). Jasnosť stanice začala výraznejšie klesať až po záblesku, no ISS bola bez problémov pozorovateľná aj dlho po skončení expozície, prakticky až do súhvezdia Kasiopea (pozri obr. vpravo).

Fengyun 3A

Štart družice Fengyun 3A

Čínsku meteorologickú družicu Fengyun 3A som nasnímal 5. augusta o 21:49 SELČ. Prechádzala cez súhvezdie Orol a dosiahla jasnosť asi 3,5 mag.

Tento satelit odštartoval 27. mája 2008 z kozmodrómu Tchaj-jüan pomocou rakety CZ-4C a v súčasnosti sa nachádza na dráhe o parametroch 820 x 835 km. Ide o prvú z najnovšej generácie čínskych meteorologických družíc obiehajúcich na polárnych heliosynchrónnych dráhach. Váži viac ako 2 tony, jej základné teleso je tvaru kvádru s rozmermi 4,4 x 2 x 2 metre a na jej palube je umiestnených 11 prístrojov určených pre rôzne meteorologické merania a detailné snímanie oblačnosti.

Podoba satelitu Fengyun 3A

Čo sa týka čínskeho meteorologického programu Fengyun (preložiteľné ako "Vietor a mrak") všeobecne, bol spustený v 80. rokoch a jeho prvá generácia polárnych družíc bola označovaná ako Fengyun 1, vrámci nej boli vypustené celkovo 4 satelity (jeden z nich bol zničený pri neslávne známej skúške antidružicovej zbrane v roku 2007). Fengyun 2 predstavovali geostacionárne meteorologické satelity, vypustených ich bolo celkovo päť. Zo spomínanej najnovšej generácie boli vypustené zatiaľ 2 družice.

HTV-4

Nedávny štart HTV-4

Ďalšia výnimočná snímka súvisiaca s prevádzkou kozmickej stanice ISS sa mi podarila 4. augusta o 03:44 SELČ. Je na nej zaznamenaná čerstvá japonská zásobovacia loď HTV-4 pri svojom vôbec prvom vizuálne sledovateľnom prelete ponad Európu. Expozíciu som spustil krátko po vyjdení lode zo zemského tieňa, pričom spočiatku mala jasnosť asi 2,5 mag, so stúpajúcou výškou ale postupne zjasňovala a ku koncu expozície mal takmer 1 mag. Žiaľ sa mi už nepodarilo zaznamenať jasný záblesk tohto satelitu, ku ktorému došlo krátko po ukončení expozície a ktorý dosiahol hodnotu asi -2 mag. Satelit mal pomerne výraznú, zlatavo-oranžovú farbu (vďaka kaptonovej fólii, ktorá pokrýva značnú časť jeho povrchu)

Predštartovná príprava japonského "bociana"

V poradí štvrtá japonská loď HTV (v japončine známa aj ako Kounotori, teda biely bocian) odštartovala len niekoľko hodín pred tým, o 21:48 SELČ z kozmodrómu Tanegašima pomocou najsilnejšej japonskej rakety H-2B. Tento kozmický nákladiak je dlhý takmer 10 metrov a ku kozmickej stanici nesie viac ako 3,5 tony zásob vrátane jedla, hygienických potrieb, náhradných dielov, či nového vybavenia pre vedecké experimenty.

V čase fotografovania sa loď nachádzala na základnej obežnej dráhe o výške cca 200 x 300 km, pričom s ISS sa po viacerých orbitálnych manévroch má spojiť 9. augusta. Posledný stupeň rakety H-2B z tohto štartu už nebolo možné pozorovať, kedže bol pomerne krátko po odpojení lode HTV-4 navedení nad južným Pacifikom späť do atmosféry.

NOSS 3-6 (2012-48A & P)

Ďalšiu dvojicu amerických vojenských družíc typu NOSS som nasnímal 4. augusta 2013 o 23:15 SELČ. Družice boli zaznamenané pri prechode cez súhvezdie Pegasus tesne po vyjdení zo zemského tieňa (v prípade objektu A priamo pri vychádzaní),  obe dosiahli jasnosť 4 mag.

Hmlistý štart družíc zahmleného programu NOSS

Tieto satelity sú najnovším prírastkom utajeného amerického programu pre námorný elektronický prieskum NOSS a hoci sú zvyčajne priraďované ešte k 3. generácii tohto systému, podľa niektorých by mohli patriť k úplne novej 4. generácii a v tom prípade by sa im teda hodilo skôr označenie NOSS 4-1. Družice odštartovali spolu s viac ako desiatkou malých cubesatov 13. septembra 2012 z Vandenbergu pomocou rakety Atlas 5, ktorej posledný stupeň Centaur som pozoroval nedávno. Objekt A bol označený ako USA 238, zatiaľ čo vedúci objekt formácie P bol vrámci klasického krycieho manévru, ktorý NORAD pri týchto satelitoch používa, oficiálne zaevidovaný ako "úlomok".

Satelity sa v súčasnosti pohybujú na dráhach o parametroch 1031 x 1182 km (v prípade objektu P), resp. 1033 x 1180 km (A).

Iridium 94 & Iridium 23

Hoci tieto nové príspevky do zbierky zábleskov Iridium nepatria medzi najjasnejšie, vďaka tomu, že ich maximá delila od seba len 1 minúta, vyšla z nich celkom pekná fotografia. Aby som ich nasnímal, musel som použiť 85 sekundovú expozíciu, pričom fotografovať som začal presne o 22:58:00. Bolo to tesne pred maximom prvého záblesku, ktorý vyprodukoval satelit Iridium 94 a ktorý dosiahol len asi -0,5 mag. Po ňom nasledoval jasnejší Iridium 23 s viac ako -3 magnitúdami.

Iridium 94 bol vypustený 11. februára 2002 pri predposlednom štarte systému Iridium, ku ktorému došlo pomocou rakety Delta 7920 z kalifornského Vandenbergu, keď boli okrem neho vypustené aj satelity Iridium 90, 91, 95 a 96. Z Vandenbergu bol vypustený aj Iridium 23, a to 21. augusta 1997 spolu s Iridiami 22, 24, 25 a 26.

Landsat 5

Americkú družicu pre diaľkový prieskum Zeme Landsat 5 som nasnímal 2. augusta o 22:08 SELČ. Jej jasnosť dosahovala asi 2,5 mag, pričom ku koncu fotografovanej stopy došlo k malému zjasneniu s hodnotou mierne prevyšujúcou 2 mag.

Štart satelitu Landsat 5

Landsat 5 štartoval z kozmodrómu Vandenberg pomocou rakety Delta 3920 ešte 1. marca 1984, pričom jeho činnosť bola ukončená len celkom nedávno, 5. júna 2013. Táto družica tak bola vo februári 2013 zapísaná aj do Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhšie fungujúci satelit pre diaľkový prieskum Zeme. Je síce potrebné uviesť, že satelit sa posledné roky potýkal s množstvom technických problémov a k jeho vypojeniu sa odhodlala NASA až potom, ako u neho vypadol jeden z troch dôležitých stabilizačných gyroskopov, každopádne do svojho vypojenia slúžil plných 29 rokov, 3 mesiace a 4 dni. Pritom pôvodne bola aktívna životnosť tohto takmer 1,5 tonového satelitu určená len na 3 roky. Jeho hlavnými prístrojmi boli dva multispektrálne mapovacie skenery, ktoré odoslali za svoj "život" viac ako 2,5 milióna snímok zemského povrchu.

Podoba Landsatu 5 na orbite

Pôvodne sa tento satelit nachádzal na operačnej dráhe vo výške viac ako 700 km, no s jeho vyraďovaním z prevádzky bola so zvyškami paliva táto dráha postupne znižovaná  a v súčasnosti sa táto už "mŕtva" družica pohybuje na dráhe o výške 537 x 676 km.

Iridium 11

Záblesk družice Iridium 11 som nasnímal 1. augusta 2013 o 23:04 SELČ. Došlo k nemu v súhvezdí Perzeus a dosiahol jasnosť -6 mag. Družica odštartovala z čínskeho kozmodrómu Tchaj-jüan 19. decembra 1998 pomocou nosnej rakety CZ-2C/SD spolu s Iridiom 20.

Záblesk Lacrosse 4

Na druhý deň po prvom pozorovaní americkej vojenskej družice Lacrosse 4 som ju nafotografoval opäť, tentokrát s cieľom overiť experimentálnu predpoveď zo serveru calsky.com ohľadom zábleskov tohto satelitu. Podľa nej malo dôjsť k záblesku 20. júla presne o 23:25:07 SELČ v súhvezdí Cefeus, pričom mal dosiahnuť jasnosť 0 mag. Môžem potvrdiť, že predpoveď sa vyplnila úplne presne, pričom mimo záblesku si satelit držal jasnosť asi 2 mag. Podľa calsky.com bol zdrojom tohto záblesku odraz lúčov od rozmernej plošnej radarovej antény satelitu Lacrosse 4.