Kosmos 2550 (Pion-NKS #1)

 

Obr. 1: 26. marca 2022, čas 19:22 SEČ, exp. 8 sec; vojenská družica Kosmos 2550 vylietava zo súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Večer 26. marca som odfotografoval jeden z najnovších prírastkov na poli ruských vojenských družíc. Ide o prvý (a zatiaľ jediný) exemplár novej generácie satelitov Pion-NKS, ktoré slúžia pre kombinovaný, elektronicko-radarový prieskum. K tomu im slúži jednak pár veľkých radarových sieťových antén, ako aj štvorica krížových antén pre elektronický prieskum (viď. obr. 2). Tento satelit s oficiálnym označením Kosmos 2550 odštartoval z kozmodrómu Pleseck 25. júna 2021 a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 458 x 470 km, so sklonom 67,1°. Pri tomto pozorovaní dosiahol v maxime jasnosť niečo vyše 2 mag. 

Obr. 2: Grafické znázornenie družice Pion. Jej celková hmotnosť pravdepodobne dosahuje až 6,5 tony

Jasný prelet X-37B (OTV-6)

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:41 SEČ, exp. 13 sec; prekvapivo jasný raketoplán X-37B sa blíži k hviezde Rigel v súhvezdí Orión. Najjasnejší je na začiatku zaznamenanej stopy (viac ako -1 mag) a jeho jasnosť so zvyšujúcou sa výškou síce klesá, ale len veľmi pomaly 

Keď som v lete 2020 prvýkrát fotografoval vojenský miniraketoplán X-37B na misii OTV-6 (viď tu), sťažoval som sa na jeho príliš nízku jasnosť, ktorá zďaleka nezodpovedala ani uvádzanej predpovedi. Nuž, stalo sa to aj tentokrát, no z úplne opačnej strany. Ten istý raketoplán už krátko po vyhupnutí nad JZ obzor začal žiariť v záporných magnitúdach, pričom v maxime dosiahol viac ako -1 mag! Nešlo pritom o krátkodobý záblesk, X-37čka si vysokú jasnosť držala asi minútu a pozvoľna ju začala strácať až následne, pričom však neklesla pod 1 mag až do svojho vstupu do zemského tieňa počas kulminácie nad hviezdou Sírius. Bol to jednoznačne najjasnejší prelet tohto stroja, aký som kedy pozoroval. Takýto jasný vzostupný prelet je však u slabších satelitov celkovo výnimočný a mohol byť zapríčinený len vhodným nasvietením (pravdepodobne) solárnych panelov miniraketoplánu od Slnka smerom k pozorovateľovi, pričom tento priaznivý fázový uhol ostal zachovaný pomerne dlhý čas. Mimochodom, podľa predpovedi na heavens-above.com mala byť tentokrát maximálna jasnosť len 1,4 mag ;) .

Obr. 2: čas 19:42 SEČ, exp. 13 sec; X-37B prelieta popri hviezde Saiph a blíži sa ku svojej kulminácii a zároveň vstupu do tieňa. Je už síce slabší, ale stále má viac ako 1 mag. Tento vojenský nepilotovaný raketoplán sa momentálne nachádza na dráhe o výške 334 x 337 km.

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Tchien-čou 3 / Šen-čou 13

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:33 SEČ, exp. 13 sec; komplex modulu Tchien-che a k nemu pripojených lodí prelietava popod hviezdu Sírius, dosahujúc jasnosť asi 2 mag. Aktuálne sa pohybuje na orbite o výške 375 x 383 km.

Po viac ako trištvrte roku som sa vrátil k pozorovaniu zárodku veľkej modulárnej čínskej stanice Tchien-che aj s jej pripojenými loďami. Od posledného pozorovania sa k základnému modulu pripojila ešte zásobovacia loď Tchien-čou 3 a pilotovanú loď Šen-čou 12 vymenila 13-tka. Čo ostalo nezmenené, je to, že ešte stále je k modulu pripojená zásobovacia loď Tchien-čou 2 a napĺňa tak rekord, čo sa týka letu akejkoľvek čínskej lode (štartovala ešte 29. mája 2021). Aktuálne rozostavenie lodí na portoch modulu Tchien-che je znázornené na obrázku 2. A rekord plní aj misia Šen-čou 13, ktorý je už teraz najdlhším pilotovaným čínskym letom (odštartoval 15. októbra 2021) a pristáť má až niekedy v apríli tohto roku, čím trojica čínskych kozmonautov strávi vo vesmíre plného pol roka. Na palube sú na svojom druhom vesmírnom lete kozmonaut Čaj Č’-kang a kozmonautka Wang Ja-pching, dopĺňa ich nováčik Jie Kuang-fu. Wang Ja-pching(ová) pritom už teraz drží rekord najdlhšieho kumulovaného čínskeho pobytu vo vesmíre a Čína tak je (a nejaký čas aj bude) jedinou krajinou sveta, ktorej národný rekord v najdlhšom čase strávenom vo vesmíre drží žena.

Obr. 2: Aktuálna zostava lodí okolo modulu Tchien-che 1 

Čo sa týka samotného pozorovania čínskej stanice, tak hoci bol jej prelet na naše končiny vcelku priaznivý (výška nad obzorom dosiahla 22°), jej jasnosť stále nie je veľmi výrazná napriek väčšiemu množstvu pripojených lodí. Sotva sa vyhupla na 2 magnitúdy. Tento trend sa však pravdepodobne už čoskoro zmení, keď sa k základnému modulu Tchien-che pripoja v lete tohto roka veľké moduly Wen-tchien a Meng-tchien.

Obr. 3: Posádka Šen-čou 13. Zľava Jie Kuang-fu, Wang Ja-pching a Čaj Č’-kang 

Raketa Sojuz-2.1a (2022-028B)

 

Obr. 1: 20.marca 2022, čas 19:03 SEČ, exp. 5 sec; "blikajúci" posledný stupeň Sojuz-2.1a prelietajúc nad súhvezdím Veľký pes

Prvý jarný večer roku 2022 nastala posledná príležitosť na sledovanie posledného stupňa rakety Sojuz-2.1a, ktorá z Bajkonuru len 2 dni predtým vyniesla pilotovanú loď Sojuz MS-21. Raketa je na veľmi nízkej dráhe (v čase pozorovania len 170 x 190 km) a už nasledujúci deň zhorí v atmosfére. Ako je pre rakety Sojuz na takto nízkych dráhach typické, veľmi rýchlo rotujú, čo sa pri pozorovaní prejavuje pravidelným kolísaním jasnosti - v tomto prípade s periódou necelé 3 sekundy, pričom maximálna jasnosť dosiahla asi 1 mag.  

Obr. 2: čas 19:02 SEČ, exp. 5 sec; Blok-I (oficiálny názov posledného stupňa Sojuzu) prelietava nad Síriusom. Pri bližšom pohľade sa dajú všimnúť aj slabšie a kratšie sekundárne záblesky medzi hlavnými maximami, spôsobené najskôr odrazom od prednej (dlhší sekundárny záblesk vľavo) resp. zadnej časti rakety (motorová sekcia - len veľmi slabé a kratučké bliknutie). Dlhé/primárne záblesky sú od valcovitého trupu rakety

Štart misie Sojuz MS-21 k ISS nastal na pozadí tragických udalostí agresívnej invázie Ruska na Ukrajinu. Tieto závažné udalosti silno ovplyvnili aj kozmonautiku, pričom došlo k zrušeniu viacerých medzinárodných projektov a kontraktov, ktoré boli realizované v spolupráci s Ruskom, vrátane dlho očakávanej marťanskej misie ExoMars 2022. Našťastie, projekt ISS sa stále javí posledným veľkým ohnivkom vedeckej spolupráce Ruska a Západu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že to tak ostane aj naďalej. V súvislosti s týmto aktuálnym dianím vyznelo celkom zaujímavo aj to, že kompletne ruská posádka Sojuzu MS-21 vstúpila na stanicu v žlto-modrých kombinézach, čo automatiky evokovalo odkaz na dianie na Ukrajine. Oficiálne to bolo síce popreté (žlto-modrá je aj farba univerzity, ktoré bola almou máter všetkých troch kozmonautov), každopádne nedá sa vylúčiť, že tým ruskí kozmonauti aspoň takto nápadno-nenápadne vyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou.

Obr. 3: 20. marca, čas 20:02 SEČ, exp. 13 sec; prelet viac ako -3 magnitúdy jasnej ISS, nachádzajúcej sa aktuálne na dráhe o výške 415 x 421 km  

Obr. 4: A jej kompletná, 10 členná posádka aj s čerstvou trojčlennou posilou v žlto-modrých kombinézach 

Obr. 5: Aktuálna zostava ISS aj so všetkými jej loďami, vrátane najčerstvejšieho Sojuzu MS-21

Dragon CRS-24

 

Obr.1: 24. januára 2022, čas 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zásobovacia loď Dragon CRS-24 kulminuje vo výške viac ako 70°, dosahujúc jasnosť -1 mag

Po včerajšom napínavom prelete tesnej formácie ISSky a Dragona sa dnešný mrazivý večer naskytla ďalšia možnosť na sledovanie samostatne letiacej zásobovacej lode s označením CRS-24. Od ISS už bol tentokrát hodne ďaleko (prelietala o vyše pol hodinu neskôr) a pripravoval sa na pristátie v Atlantiku, ku ktorému malo dôjsť o niekoľko hodín. Dráha Dragona už bola vrámci toho značne znížená - na výšku len 185 x 370 km. Aj vďaka tomu pripravil okolo 17:37 SEČ pôsobivý prelet, počas ktorého sa jeho jasnosť vyšplhala až na -1 mag. Objekt mal na oblohe navyše značnú uhlovú rýchlosť, keďže sa práve pohyboval blízko svojho perigea. A v neposlednom rade, tentokrát ani počasie nenahnevalo a tak sa dal posledný pozorovateľný prelet tejto lode vychutnať v celom jej priebehu.

Obr. 2: 17:36 SEČ, exp. 6 sec; Dragon križuje súhvezdie Kasiopeja a naberá na jasnosti

Obr. 3: 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zostupná časť rýchleho perigeového preletu, počas ktorej snehovo-biely Dragon stále jasne žiaril...

Obr. 4:...až do momentu, keď náhle pohasol v zemskom tieni v súhvezdí  Rys

ISS & Dragon CRS-24

Obr. 1: 23. január 2022, čas 17:33 SEČ, exp. 4 sec; ISS s "chvostíkom", ktorý predstavuje loď Dragon CRS-24, pohybujúcu sa tesne za stanicou, necelú hodinu po oddelení od nej 

23. januára 2022 o 16:40 SEČ došlo k oddeleniu zásobovacej lode Dragon CRS-24 od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Už o necelú hodinu neskôr došlo k jej preletu nad strednou Európou a tak sa naskytla skvelá možnosť na pozorovanie ISS a Dragonu vo veľmi blízkej formácii. Bohužiaľ, ako som už pri svojich pozorovaniach zažil mnohokrát - človek mieni, počasie mení... Alebo minimálne spôsobí hodne infarktové stavy :) Tesne pred začiatkom preletu bolo totiž takmer úplne zamračené, až na malinké diery v oblakoch, ktoré sa začali otvárať nad východným obzorom. Značnú časť preletu tak nebolo možné kvôli oblakom pozorovať vôbec, našťastie rozrieďovanie oblačnosti nad východom pokračovalo až do takej miery, že na záver preletu sa vo výške cca 25° nad obzorom ISSka z oblačnej náruče predsalen vynorila. A presne podľa očakávaní - nie sama. To čo sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach javí ako malý chvostík za svetlou stopou ISS, je v skutočnosti loď Dragon, ktorá reálne predstavovala asi 1 magnitúdovú hviezdičku, pohybujúcu sa tesne, len asi 1°, za ISSkou. Vychutnať sa ich dalo bohužiaľ iba krátko, nakoľko už vo výške 16° dvojica zmizla v zemskom tieni. Je mi jasné, že malá vzdialenosť 1° bola spôsobená aj perspektívou objektov nízko nad obzorom a počas kulminácie by sa isto javila o niečo viac, o koľko presne však už kvôli spomenutému počasiu nemožno z pozorovania zistiť.

Obr. 2: Bližší pohľad na tesnú formáciu stanice a jej zásobovacej lode v súhvezdí Blíženci

Obr. 3: Loď Dragon CRS-24 niekoľko minút po oddelení od stanice. K jej pristátiu neďaleko floridského pobrežia má dôjsť nasledujúci deň

Starlink v1.5 G4-6

21. januára 2022, čas 17:58 SEČ, exp. 8 sec; spoločný. ale slabý prelet asi 47-ich satelitov Starlink várky G4-6, nachádzajúcich sa na dráhach vo výške cca 220 x 330 km

V poslednej dobe sa opäť potvrdzuje, že vláčiky Starlink predstavujú výraznú podívanú len do prvých 48 hodín po štarte. Tak tomu bolo aj s poslednou várkou označovanou ako G4-6, ktorá odštartovala v skorých ranných hodinách 19. januára. Ešte v ten istý deň večer mali nad našimi končinami výrazný večerný prelet, ktorý aj medzi laickou verejnosťou (nie po prvýkrát) spustil veľa povyku. Necelé 3 dni po štarte ich však už voľným okom bolo ledva vidieť - ich jasnosť atakovala 4 magnitúdy a aj na horeuvedenej fotografii som ich prelet zaznamenal len vďaka prekrytiu ich trajektórií, nakoľko značná časť z nich je stále veľmi blízko pri sebe. Opäť ťažko povedať, či slabá viditeľnosť Starlinkov súvisela s už zrealizovaným, jasnosť minimalizujúcim natočením solárnych panelov, alebo skôr s pomerne zlým fázovým uhlom preletu, pravdepodobná je však kombinácia oboch faktorov.

Starlink v1.5 G4-3

 

Obr. 1: 7.12. 2021, čas 17:53 SEČ, exp. 13 sec.; jeden z iba dvoch Starlinkov, viditeľných počas preletu várky v1.5 G4-3. Pravdepodobne ide o Starlink 3208, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Chladný decembrový večer som sa pokúsil pozorovať prelet Starlinkov z najčerstvejšej várky označenej ako G4-3, ktorá odštartovala necelých päť dní dozadu. Očakávaný roztiahnutý vláčik sa však tentokrát nekonal a zo 48 vypustených Starlinkov, ktoré mali za sebou prelietať v čase od 17:45 do 17:54, boli vizuálne pozorovateľné iba 2, pričom ich od seba delilo 7 minút. Na základe presných časov preletov a trajektórii na hviezdnom pozadí som ich identifikoval ako Starlinky s oficiálnym označením 3225 a 3208. Pri prelete vo výške 67 resp. 75° dosahovali maximálnej jasnosti asi 2 mag. Dôvod, prečo ich bolo ako jediné vidieť je pravdepodobne ten, že zvyšných 46 satelitov už prešlo do preletovej fázy s optimálnym natočením panelov, pri ktorom sa minimalizujú odrazy k pozemským sledovateľom, čo ich robí oveľa ťažšie pozorovateľnými (o tomto riešení, ktoré SpaceX prijalo po tlaku astronomickej verejnosti som na blogu hovoril už viackrát, prvýkrát som si ho všimol pri sledovaní várky L7). U tejto dvojice sa ponúkajú v zásade 2 najpravdepodobnejšie vysvetlenia - buď zmena orientácie panelov Starlinkov prebieha niekoľko dní po štarte u satelitov postupne a tieto dva sa ešte nedostali na rad, alebo majú nejaký technický problém, ktorý to znemožňuje (či dočasne, či natrvalo, sa ukáže časom).

Obr. 2: 7.12. 2021, čas 17:46 SEČ, exp. 8 sec; prvý z dvojice "viditeľných" Starlinkov, pravdepodobne 3225, prelietajúc od súhvezdia Pegasus k Andromede 

Po pomerne rýchlom dobudovaní prvej fázy (resp. "shellu", ako to označuje SpaceX) siete Starlink označovanej ako v1.0 L, ktorá zahŕňa orbitálne inklinácie 53°, sa SpaceX o niečo pomalšie púšťa do budovania ďalších fáz. Už s novšou verziou Starlinkov v1.5 sú štarty s inklináciami 53,2° označované ako Group 4, pričom tento decembrový štart bol pre ňu v poradí druhým (aj keď je trochu mätúco označený ako G4-3). Počiatočná výška orbity, na ktorú bola táto várka vynesená, je výrazne vyššia, ako je pre Starlinky typické - konkrétne 430 x 440 km.

SpaceX Crew-1 Dragon trunk (2020-084B)

 

Obr. 1: 1. októbra 2021, čas 20:11 SELČ, exp. 10. sec; trunk Dragonu Resilience z misie Crew-1 prelieta popod súhvezdie Orol, dosahujúc asi 2 mag. V ľavej časti snímku dominuje v súhvezdí Kozorožec jasný Jupiter a viac vpravo od neho slabší Saturn. 

Keď som pred necelým rokom fotografoval odhodený trunk z prvej pilotovanej misie Dragonu (tu), tak som spomínal, že ak sa mi aj dobudúcna nepodarí pozorovať kompletný Dragon s ľudskou posádkou (vtedy aktuálna misia na ISS Crew-1), tak určite to istí aspoň onen valcovitý servisný modul, ktorý sa odpojí od pristávacieho modulu vždy pred koncom misie. Misia Crew-1, prvá plne operačná pilotovaná misia SpaceX k ISS so 4-člennou posádkou, pristála 2. mája tohto roku a trunk zanechala na orbite o výške 406 x 411 km. Mimochodom, táto misia mala ten istý pristávací modul - Resilience, ktorý bol opätovne použitý pri nedávnej turistickej misii Inspiration4 (ktorá sa vlastne stala prvým pilotovaným Dragonom s posádkou, ktorý som videl).

V súčasnosti sa trunk z misie Crew-1 nachádza na trochu nižšej dráhe - 396 x 403 km, čo mu však stále umožňuje zotrvať vo vesmíre ešte takmer dva roky. Pri tomto pozorovaní z 1. októbra 2021, keď prelietal pomerne nízko, asi 30° nad JZ obzorom, dosiahol maximálnu jasnosť asi 2 mag. 

Ako bonus tu pridám ešte jednu fotografiu Dragonu, hoci úplne iného. 30. septembra sa od ISS oddelila zásobovacia loď Cargo Dragon CRS-23, aby po niekoľkých hodinách pristála v Atlantiku. Keďže voľný let Dragonu nastával aj vo večerných hodinách, po dlhšej dobe sa naskytla z našich končín príležitosť na sledovanie spoločného preletu ISS aj so svojou zásobovacou loďou. Bohužiaľ, nemal som so sebou zrkadlovku, tak som tento prelet nasnímal aspoň na mobilný telefón. ISS pri ňom dosiahla vyše -3 mag, Dragon takmer 0 mag. Vzdialené boli od seba asi 20°.

Obr. 2: 30. septembra 2021, čas 19:35 SELČ, exp. 0,25 sec; Dragon CRS-23 prelietavajúci asi 20° pred ISS vysoko nad severným obzorom

SpaceX Inspiration4

Obr. 1: 18. septembra 2021, čas 20:32 SELČ, exp. 6 sec; kozmická loď Dragon so štvorčlennou posádkou vesmírnych turistov na misii Inspiration4 

Sú vesmírne misie relatívne bežné, potom také, ktoré sú výnimočné a napokon tie, ktoré môžme označiť za revolučné. V dňoch sa 17.-teho až 18.-teho septembra 2021 sa naskytla príležitosť na sledovanie jednej takej misie, ktorá sa určite zapíše do dejín viacerými prvenstvami. Kozmická loď Dragon spoločnosti SpaceX vyniesla na orbitu 16. septembra 4-člennú posádku prvýkrát v histórii zloženú čisto z neprofesionálnych astronautov, dá sa povedať - turistov. Vesmírny let si kompletne zaplatil americký miliardár Jared Isaacman a poňal ho ako charitatívnu akciu pre americkú nemocnicu St. Jude. Do posádky si preto prizval aj zdravotnú sestričku z tejto nemocnice (a zároveň jej bývalú pacientku), 29-ročnú Hayley Arceneauxovú a dvoch ďalších ľudí, ktorí vzišli z verejnej súťaže (Sian Proctorovú a Christophera Sembroskeho). 

Obr. 2: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 na dráhe vo výške viac ako 570 km, aj vďaka tomu jasnosť tohto preletu dosiahla len asi 3 mag

To však nebolo jediné prvenstvo tohto letu. Na misiu bola použitá už letená kabína lode Dragon, konkrétne Resilience, ktorý letel pri druhej pilotovanej výprave SpaceX k ISS (misia Crew-1). Keďže pri misii Inspiration4 sa vôbec neplánovalo spojenie s ISS, ale celý let po samostatnej dráhe, bola na žiadosť Isaacmana urobená na Dragone zásadná zmena. Dokovací mechanizmus pre spojenie s ISS bol vymenený za veľkú presklenú kupolu, ktorá umožňovala nerušený výhľad do vesmírneho priestoru (viď obr. 7). No a zaujímavá bola aj zvolená orbita lode počas väčšej časti misie - dosahovala totiž výšky až 570 x 579 km, čo je výrazne viac ako výška ISS a zároveň najvyššia dráha pilotovanej výpravy od čias misii raketoplánov k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu (tie často presahovali 600 km). 

Obr. 3: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; vesmírna loď Dragon neďaleko hviezdy Vega, krátko pred vstupom do zemského tieňa vo výške 78°

Ako som už spomenul vyššie, možnosť na sledovanie preletu tejto zaujímavej misie sa z nášho územia naskytla v dňoch 17. a 18. septembra (následne pristála). Oba dni boli poznamenané premenlivým počasím, ktoré nedávalo veľkú nádej na zdarilé pozorovanie, no nakoniec sa mi podarilo Inspiration4 napozorovať pri oboch príležitostiach. 17. septembra sa loď nachádzala ešte na vysokej, 570 km dráhe, čo dalo zaujímavú možnosť na pozorovanie pilotovaného Dragonu za unikátnych podmienok. Podľa očakávania, bol podstatne slabší ako je pri preletoch na nižších dráhach k ISS a jeho jasnosť pri tomto prelete nepresiahla 3 mag. 

Obr. 4: 18. septembra 2021; GIF zložený z troch 6 sekundových snímkov nafotografovaných o 20:32 SELČ, zobrazujúci vzostupnú fázu mimoriadne priaznivho preletu lode Dragon Resilience   

Nasledujúci deň už bola situácia iná - trojdňový turistický vesmírny let sa blíži ku koncu a kvoli príprave na pristátie (ku ktorému došlo 19. septembra okolo 01:00 SELČ neďaleko Floridy) loď znížíla svoju dráhu až na 360 x 369 km. To sa okamžite prejavilo na jasnosti Dragona, ktorý sa z môjho pozorovacieho stanovišťa vyhupol v súhvezdí Hadonos dosahujúc spočiatku asi 2 mag. Ako sa blížil ku kulminácii vo výške 64°, jeho jasnosť rástla až k 0,5 mag. Záver preletu už bohužial počasie predsalen poznamenalo a zmiznutie v zemskom tieni prebehlo za mrakmi.

Obr. 5: 18. septembra, 20:32 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 prelieta na nižšej dráhe oproti minulému dňu. Rozdiel v dráhach dokumentuje nielen vyššia jasnosť, ale aj dlhšia stopa

Obr. 6: čas 20:33, exp. 6 sec; vesmírna misia Inspiration4 kulimunuje neďaleko súhvezdia Šíp, dosahujúc maximálnej jasnosti 0,5 mag. Zakrátko sa však vnorila do oblačnosti. 

Obr. 7: Pohľad na presklenú kupolu v prednej časti Dragonu aj s dvoma členmi posádky (Arceneauxová a Isaacman)

Obr. 8: A tu už je posádka priamo na palube Crew Dragona (zľava Isaacman, Arceneauxová, Sembroski a Proctorová)