 |
Obr. 1: 3. apríl 2025, čas 20:57 SELČ, exp. 15 sec; lod Dragon misie Fram2 prelieta cez súhvezdie Veľký voz, dosahujúc jasnosti takmer 1 mag. |
Prvý aprílový deň roku 2025 odštartovala z Cape Canaveralu na Floride pilotovaná misia, aká doteraz nemala obdobu. Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla loď Dragon prvýkrát v histórií na polárnu orbitu, teda obežnú dráhu so sklonom rovných 90° k rovníku. Doteraz najvyšší sklon o hodnote 65° dosiahla ešte v roku 1963 misia Vostok 6 s prvou kozmonautkou Valentinou Tereškovovou. Drvivá väčšina následných pilotovaných misií vzlietala na dráhy s oveľa nižším sklonom (napr. ISS sa pohybuje na dráhe s 51,6 stupňovou inklináciou) a tak si žiadny kozmonauti nemohli nikdy vychutnať plný výhľad na Antarktídu či Arktídu a ani zďaleka neprelietali nad pólmi našej planéty. A to až do momentu, keď sa to mladý multimilionár a obchodník s kryptomenami Chun Wang rozhodol zmeniť a u SpaceX si objednal kozmický let, ktorý mal túto doteraz nesplnenú métu pilotovanej kozmonautiky pokoriť. Inšpirovali ho predchádzajúce súkromné lety zaplatené Jaredom Isaacmanom (Inspiration4 a Polaris Dawn). Wang si do posádky prizval aj svojich známych, ktorí podobne ako on majú slabosť pre polárne oblasti. Konkrétne nórsku filmárku Jannicke Jane Mikkelsen, nemeckú vedkyňu Rabeu Patriciu Rogge a austrálskeho polárnika Erica Louis Philipsa. Hoci sám Wang pochádza z Číny, má aj maltské občianstvo, čo sa rozhodol použiť aj pri tejto misii a oficiálne sa tak prezentuje ako prvý Malťan vo vesmíre. Od oznámenia misie nazvanej Fram2 v auguste 2024 do jej štartu 1. apríla nasledujúceho roku uplynul naozaj krátky čas a hoci ide o súkromný let, posádka naň v spolupráci so SpaceX, NASA a viacerými univerzitami pripravila množstvo vedeckých experimentov vrátane prvého röntgenovania ľudského tela vo vesmíre či pestovania húb. Pri tejto misii je na lodi Dragon podobne ako pri Inspiration4 nainštalovaná priehľadná kupola, ktorá z výšky cca 430 km umožňuje posádke nerušené výhľady prakticky na celý povrch Zeme, doslova od pólu k pólu.
 |
Obr. 2: 3. apríl 2025, čas 20:58 SELČ, exp. 15 sec; Fram2 prelieta od súhvezdia Malý Lev k veľkému Levovi, zakrátko na čo vstúpi do zemského tieňa. Loď sa pohybuje na orbite o výške 426 x 432 km, so sklonom krásnych 90°. |
Tretieho apríla večer sa mi naskytla vynikajúca príležitosť na pozorovanie tejto misie. Keďže k jej pristátiu má dôjsť už nasledujúci deň, nemohol som si ju nechať ujsť. Počasie našťastie vyšlo na jednotku a keďže prelet bol aj fázovo mimoriadne priaznivý a dosahoval výšky až 60° nad východným obzorom, jasnosťou rozhodne nesklamal. Kozmická loď Dragon dosiahla v maxime jasnosť takmer 1 magnitúdu a pomaly zhasla v zemskom tieni vo výške 35°. Po Inspiration4 to bolo len moje druhé pozorovanie súkromnej kozmickej misie, ktorá by zároveň nešla k ISS alebo Čínskej vesmírnej stanici. Aj keď sa zdá viac ako pravdepodobné, že takýchto čisto civilných sukromných letov bude v blízkej budúcnosti pribúdať stále viac a viac...
 |
Obr. 3: Detaily preletu z webu heavens-above.com použité pri pozorovaní |
 |
Obr. 4: Pohľad z lode Dragon na polárne oblasti |
 |
Obr. 5: Posádka misie Fram2 - zľava: Eric L. Philips, Jannicke J. Mikkelsen, Chun Wang a Rabea P. Rogge |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára