Raketa Sojuz-FG (2015-35B)

Raketa Sojuz-FG pred štartom

Rýchly prelet posledného stupňa rakety Sojuz-FG som nasnímal 23. júla 2015 o 3:37 SELČ. Táto raketa pritom štartovala z Bajkonuru len niekoľko hodín predtým, pričom úspešne vyniesla na orbitu pilotovanú kozmickú loď Sojuz TMA-17M. V tomto ohľade malo pre mňa horeuvedené pozorovanie dodatočne trpkú príchuť, pretože raketa bola len bonusom k pozorovaniu niečoho oveľa lepšieho - samotnej lode Sojuz približujúcej sa k ISS. Tento spoločný prelet nastal len o niekoľko minút neskôr po prelete rakety a podarilo sa mi ho aj úspešne zaznamenať (išlo len o moje druhé pozorovanie samostatne letiacej lode Sojuz, navyše prvé, ktoré nebolo poznamenané nepriazňou počasia). Sojuz sa pohyboval asi 5° za ISS a počas kulminácie dokonca hodil trochu slabší záblesk o jasnosti asi 0 mag (ten už som ale nezaznamenal). Vzhľadom na povinnosti, ktoré ma nasledujúceho dňa čakali, som sa rozhodol danú fotografiu spracovať na blog až neskôr -  čo sa ale ukázalo ako osudová chyba. Počas mojej neprítomnosti totiž fotoaparát použila iná osoba a nedopatrením fotografiu zmazala! Takže ako trvalá spomienka na inak vydarené pozorovanie mi ostala len horeuvedená fotografia nosiča tejto kozmickej lode, ktorý vykazoval prejavy klasického "kotúlania sa" po orbite (teda pravidelné variácie jasnosti), pričom na 25 sekundovej expozícii sú zaznamenané jeho 2 maximá o najvyššej jasnosti asi 0 mag. Vzhľadom na jeho veľmi nízku dráhu zhorí tento Block-I tak do 2 - 3 dní v atmosfére.

Kosmos 2505 (Kobalt-M #10)

16. júla 2015 som o 22:43 SELČ zachytil výnimočný ruský vojenský satelit Kosmos 2505. Pod týmto nič nehovoriacim označením sa skrýva historicky posledný exemplár návratového fotoprieskumného satelitu typu Kobalt-M. Tento veľmi nízko sa pohybujúci objekt (orbita 192 x 250 km) som zachytil na 30 sekundovú expozíciu, pričom na snímke je zaznamenaný aj jeho prechod do zemského tieňa v súhvezdí Cefeus. Ešte pred tým dosiahol satelit svoju maximálnu jasnosť, ktorá presiahla 1,5 mag.

Predpokladaná podoba satelitu Kobalt-M

Predchodcu tohto orbitálneho špióna, satelit Kosmos 2495, som fotografoval minulý rok a pri zázname jeho pozorovania som sa aj rozpísal o bližších technických podrobnostiach tejto rady satelitov (pozri tu). Tu ich preto uvádzať nebudem, len stručne pripomeniem, že satelit umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením lepším ako 30 cm/pixel, ktoré posiela späť na Zem zaznamenané na klasickom filme v dvoch menších návratových puzdrách a nakoniec aj v jednom veľkom, v ktorom sa navyše vráti aj samotný hlavný zobrazovací systém a podstatné prístroje satelitu (snímka takéhoto navráteného Kobaltu je uvedená nižšie).

Hlavné návratové puzdro satelitu Kosmos- 2480
(Kobalt-M 8), ktoré po pristáti v roku 2012
nie celkom legálne odfotili miestny obyvatelia

Kosmos 2505 odštartoval z Plesecku 5. júna 2015 pomocou rakety Sojuz 2-1a, ktorá bola dovtedy "uzemnená" kvôli nedávnej havárii zásobovacej lode Progress M-27M. Vzhľadom na obvyklé zotrvávanie týchto satelitov na orbite sa pristátie hlavného úseku (a teda aj ukončenie celej misie) predpokladá niekedy na september až október tohto roku. Tým sa definitívne skončí éra návratových fotoprieskumných satelitov, ktoré budú už aj v Rusku plne nahradené optoelektronickými špionážnymi družicami.

Iridium 37

Záblesk družice Iridium 37 pod hviezdou Arktúr som odfotografoval 16. júla 2015 o 23:00 SELČ, pričom jeho jasnosť mierne presiahla -3 mag. Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium nováčikom, odštartovala z Vandenbergu 27. septembra 1997 pomocou rakety Delta 2 spolu s družicami Iridium 19, 34, 35 a 36.

Iridium 95

Jasný záblesk družice Iridium 95 som nasnímal 26. júna 2015 o 22:49 SELČ. Na Mesiacom mierne presvetlenej oblohe dosiahol jasnosť vyše -7 mag. Táto družica odštartovala 11. februára 2002 z kozmodrómu Vandenberg spolu s družicami Iridium 90, 91, 94 a 96.

LightSail-A po druhýkrát

Po druhýkrát a zároveň naposledy som nasnímal slnečnú plachetnicu LightSail-A 14. júna 2015 o 01:53 SELČ. Ako som spomínal už v predošlom príspevku, niekedy poobede tohto istého dňa by mal tento nevšedný satelit zhorieť v atmosfére. Na 30 sekundovej expozícii sú zaznamenané celkovo tri maximá jeho svetelnej krivky (označené šípkami). Plachetnica však mala teraz menej priaznivý prelet ako predošlý deň a dosahovala maximálnu jasnosť len asi 3 mag.

LightSail-A

LightSail-A, čas 02:50 SELČ, exp. 30 sec. Do záberu sa
priplichtil aj posledný stupeň rakety Zenit-2 (1995-58B)

LihtSail-A, čas 02:51 SELČ

Výnimočné pozorovanie výnimočného satelitu sa mi podarilo zaznamenať 13. júna 2015. Tým satelitom nie je nič menšie ako experimentálna slnečná plachetnica LightSail-A organizácie Planetary Society, ktorú sa po prvotných problémoch podarilo pred necelým týždňom úspešne roztvoriť. Pri vysokom, takmer zenitovom prelete som ju zaznamenal hneď na dvoch fotografiách s 30 sekundovou expozíciou. Prvá vznikla o 02:50 SELČ, krátko pred kulmináciou satelitu a druhá o 02:51 SELČ na zostupnej časti trajektórie jeho preletu. Roztiahnutá solárna plachetnica sa na orbite pekne prevracala, vykazovala totiž pravidelné variácie jasnosti o perióde necelých 10 sekúnd, pričom jej  záblesky dosahovali v maxime asi 1 mag.

Umelecká predstava LightSailu vo vesmíre...

Tento satelit odštartoval 20. mája 2015 ako sekundárny náklad rakety Atlas-5, pričom primárnym nákladom bol nový vojenský miniraketoplán X-37B. Základ LightSailu tvorí vlastne malý cubesat o veľkosti 30 x 10 cm, v ktorom bola zavinutá tenká mylarová plachta o rozmeroch 5,6 x 5,6 metra. Práve jej rozvinutie bolo hlavným cieľom tejto družice, po ktorom by mal nasledujúci rok nastať štart nového satelitu, ktorým už bude Planetary Society naostro testovať možnosti slnečného pohonu (teda hybnosť dodanú na plachtu iba tlakom slnečných fotónov).

...a selfie, ktoré si urobil Lightsail po roztvorení
plachty už priamo na orbite

Spočiatku sprevádzali LightSail-A problémy súvisiace hlavne s dočasnou stratou komunikácie, avšak hneď ako sa ich podarilo vyriešiť, pristúpilo sa k samotnému rozvinutiu plachetnice, ktoré sa odohralo 7. júna. Všetko vyšlo ako malo a tak si túto slnečnú plachetnicu môžme na oblohe bez problémov vychutnať voľným okom (samotný mrňavý cubesat by sa samozrejme pozorovať nedal ani náhodou). Avšak už to nepotrvá dlho, pretože nevýhodou tohto ľahkého a zároveň plošne rozmerného satelitu je to, že odpor zvyškových molekúl atmosféry má na neho oveľa väčší vplyv ako na iné družice a tak z orbity veľmi rýchlo klesá. Po štarte sa pohyboval na dráhe o výške asi 355 x 700 km a v čase môjho pozorovania už iba vo výške cca 320 x 490 km. Takýmto tempom sa predpokladá, že už o necelé dva dni na to zhorí v atmosfére.

Yaogan 6

V niektorých až príliš zjednodušených poučkách sa píše, že satelit na oblohe od lietadla najľahšie rozlíšite tak, že nebliká, ale má konštantnú jasnosť. My však veľmi dobre vieme, že to vôbec nemusí byť pravda a je množstvo satelitov, ktorých jasnosť počas ich preletov značne kolíše, napriek tomu ich od lietadla skúsené oko veľmi ľahko rozlíši. No aj tak existujú objekty, ktoré občas dokážu zneistiť aj skúseného pozorovateľa.

Štart Yaoganu-6 pomocou
rakety CZ-2C

A to je aj prípad čínskeho satelitu Yaogan-6. Keď som ho pred niekoľkými  týždňami prvýkrát spozoroval, sprvu som si myslel, že ide práve o lietadlo. Satelit blikal ako stroboskop, žiadne dlhé záblesky, len séria kratučkých, rýchlo sa opakujúcich blikov rôznej jasnosti. Dobre si to možno všimnúť aj na horeuvdenej fotografii, ktorú som urobil 11. júna 2015 o 22:22 SELČ. Na 25 sekundovej expozícii je zaznamenaný prelet tohto satelitu, ktorý tvorí šnúra kratučkých bliknutí - od slabých, ledva viditeľných až po jasné, ktoré dosahovali záporné magnitúdy (tri najjasnejšie sú označené šípkami). Medzi jasnejšími bliknutiami je kvázi-perióda asi dve sekundy, nie je však konštantná a vždy je medzi ne "vložené" aj slabšie bliknutie. Zaujímavé je aj to, že k sérii jasných bliknutí nedochádza počas celého preletu satelitu, ale len krátky úsek na zostupnej časti jeho trajektórie vo výške okolo 50°.  Na serveri satobs.org som zistil, že tento satelit takéto správanie vykazuje už asi rok, pričom dôvod nie je známy. Čína o ňom nič nezverejnila (ide totiž o vojenský projekt), očividne sa však niečo stalo, satelit je mimo kontroly a veľmi rýchlo rotuje.

A čo vlastne o samotnom satelite Yaogan-6 skutočne vieme? Odštartoval 22. apríla 2009 z kozmodrómu Tchaj-jüan, pričom podľa stručného oficiálneho prehlásenia išlo o družicu určenú k diaľkovému prieskumu pre účely poľnohospodárstva, lesníctva a tak podobne. Určite však ide o neúplné, až zavádzajúce informácie a družice rady Yaogan sú tak vlastne obdobou sovietskych satelitov Kosmos. Ide totiž o plne vojenské satelity, ktoré sa rozdeľujú do niekoľkých kategórií - jednak ide o družice pre optický prieskum, potom pre elekronický prieskum (typu NOSS) a nakoniec pre radarový prieskum. A o Yaogane 6 sa predpokladá práve tento účel. A práve veľká radarová anténa SAR je pravdepodobne aj hlavným zdrojom jasných zábleskov rotujúceho satelitu, sekundárne bliknutia potom pochádzajú či už od tela satelitu, alebo od jeho solárnych panelov.

Iridium 94 & raketa H-2A (2015-4B)

Dni okolo mesačného splnu pozorovateľom satelitov klasicky veľmi neprajú, nakoľko presvetlená obloha umožňuje dobre pozorovať len jasné objekty. Tak ako napr. horeuvedený záblesk družice Iridium 94, ktorý som odfotografoval 2. júna 2015 o 22:52 SELČ v súhvezdí Lev. Tentokrát sa však do záberu priplichtil aj posledný stupeň japonskej rakety H-2A, ktorá 1. februára tohto roku vyniesla na orbitu vojenský radarový satelit IGS-9. Jasnosť rakety nachádzajúcej sa na (oficiálne utajenej) orbite o výške 467 x 483 km dosahovala vyše 2 mag, zatiaľ čo jasnosť záblesku bola asi -4 mag. Satelit Iridium 94 som pri slabšom záblesku fotil už dávnejšie, vtedy spolu so satelitom Iridium 23.

Záblesk Irídia 68

Záblesk Iridia 68 som nasnímal 24. mája 2015 o 22:30 SELČ. Satelit sa pri ňom pohyboval popri Venuši a dosiahol jasnosti asi -2 mag. Toto "Iridiumko" nie je pritom novinkou v mojej zbierke, nakoľko som jeho záblesk prvýkrát nasnímal už  pred takmer dvoma rokmi (vid tu).

Sojuz-U (2014-21B)

17. máj 2015, 22:38, exp. 30 sekúnd

Predštartovná príprava rakety Sojuz-U

17. mája 2015 o 22:38 SELČ som po viac ako roku opäť nasnímal posledný stupeň rakety Sojuz-U zo štartu 2014-21. Tento obyčajný stupeň typu Block-I sa odvtedy stal jedným z mojich najobľúbenejších umelých objektov na oblohe, kedže vďaka jeho rýchlej, pravidelnej rotácii sa na dlhoexpozičnej snímke vždy prejaví ako "šnúra perál". Od môjho posledného pozorovania (vid tu) sa však očividne skrátila perióda jeho rotácie. Na terajšej 30-sekundovej snímke si možno všimnúť 10 maxím, pričom na rovnako dlhej snímke spred roka ich bolo až 16. Predpokladám, že to súvisí s trením o zvyšky atmosféry, ktoré síce na danej výške (431 x 682 km) nie je veľmi veľké, avšak po čase sa vždy prejaví. Okrem toho pri niektorých vysokých preletoch tohto telesa možno pozorovať aj kratučké sekundárne bliknutia medzi hlavnými maximami, čo som si všimol prvýkrát pri pozorovaní z 14. mája (vid foto vpravo dole), keď raketový stupeň prechádzal cez súhvezdie Veľký voz. Niektoré z týchto bliknutí som tu označil šípkami. Pri dnešnom pozorovaní však viditeľné neboli.

14. máj 2015, 22:47, exp. 25 sekúnd 

No a k tomuto objektu sa nepriamo viaže ešte jedna aktualitka. Náklad tejto rakety, satelit Egyptsat-2 sa totiž takmer rok po štarte, v apríli 2015 úplne pokazil a v súčasnosti je tak už rovnako ako jeho raketa len kusom kozmického odpadu.