X-37B (OTV-5) na úteku

OTV-5, 20.4.2018, 22:15 CEST, exp. 25 sekúnd, ISO 800

Táto snímka z 20. apríla 2018, na ktorej druhýkrát zachytávam raketoplán X-37B pri misii OTV-5, je špecifická. Na satelit som nečakal podľa klasickej predpovede získanej z webov heavens-above.com či calsky.com, ako je tomu vo väčšine prípadov. Dôvod je jednoduchý - vedel som, že parametre uvedené na týchto serveroch sú neaktuálne. Raketoplán totiž urobil radikálnu korekciu dráhy a dočasne sa pozorovateľom (takmer) stratil.

Občas to naozaj vyzerá medzi operátormi tajných satelitov a
lovcami družíc ako hra na mačku a myš :)

Zistil som to na základe vlastného pozorovania deň predtým, 19. apríla. Potom, ako som 18. apríla uskutočnil nádherné pozorovanie vysokého preletu tohto satelitu (viď tu), som sa ho pokúsil pozorovať opäť. Avšak v stanovený čas (o 22:09) nič neletelo, čo ma až tak neprekvapilo. V čase keď som si rozkladal fotografickú aparatúru, 8 minút pred očakávaným preletom, som totiž zbadal na veľmi podobnej trajektorii pomerne jasný, neznámy objekt. Už vtedy som začal niečo tušiť a keď som v predikovaný čas X-37B neuvidel, bol som si takmer istý. USAF urobilo s raketoplánom radikálnu korekciu dráhy. Nasledujúci deň oznámilo na pozorovateľskom serveri satobs.org viacero erudovaných pozorovateľov to isté - v stanovený čas objekt nevideli a teda došlo k jeho strate. Nikde však nebola ani zmienka o pozorovaní podozrivého objektu 8 minút predtým. Tak som poslal túto informáciu známemu holandskému pozorovateľovi Marcovi Langbroekovi. O nejaký čas na to správu o pozorovaní objektu 8 minút pred predikciou potvrdil nezávisle aj ďalší pozorovateľ z Belgicka, ktorému sa navyše podarilo urobiť aj fotku. Na základe týchto informácii zostavil M. Langbroek predbežné elementy dráhy, ktoré mali pomôcť pri hľadaní nasledujúceho večera. Samozrejme s tým, že treba byť pripravený na možnosť istej nepresnosti a toho, že objekt môže stále manévrovať. Každopádne pozorovateľom z celého sveta to stačilo na to, aby sa pustili do lovenia tajného objektu. Krátko potom ako som toho večera začal začal pozorovať aj ja sa objavila aktuálna správa od lovcu družíc Alberta Ranga, ktorý pozoroval satelit o 19 minút skôr ako uvádzali staré elementy na heavens-above.com a niekoľko minút pred tým, ako uvádzali novšie od Marca. Viac mi nebolo treba a bolo jasné, že sa treba pripraviť na pozorovanie v čase okolo 22:15 SELČ (pôvodná predpoveď na heavens-above uvádzala kulmináciu v čase 22:36). A podarilo sa! Ako prvá zbadala objekt moja spolupozorovateľka nad severozápadným obzorom v súhvezdí Povozník. Trajektória  medzi hviezdami približne zodpovedala starej predpovedi, samozrejme so spomínaným 20 minútovým rozdielom. Čo ma spočiatku prekvapilo bola jasnosť - objekt dosahoval len asi 3,5 až 4 mag, čo bol dosť rozdiel oproti jasnosti pri predošlom pozorovaní. Avšak vzhľadom na špecifický tvar X-37B a nie najpriaznivejší fázový uhol preletu (výška ani nie 30° nad severným obzorom) sa to nemusí zdať až také prekvapivé. Každopádne je to zaujímavé zistenie pretože sa ukázalo, že X-37čka síce je veľmi dobre pozotrovateľným satelitom pri priaznivých, vysokých preletoch, avšak pri nepriaznivých sa jej jasnosť radikálne znižuje.

Vizualizácia od Marca Langbroeka ukazujúca priemety orbít
všetkých misii raketoplánov X-37B. Zdroj: sattrackcam.blogspot.com

No a aký je výsledok včerajšej pozorovateľskej kampane? Satelit úspešne zdokumentovala celá rada pozorovateľov, vďaka čomu bola veľmi presne výpočítaná jeho dráha. X-37 urobil pravdepodobne 19. apríla veľkú korekciu dráhy (alebo sériu korekcii), ktoré radikálne znížili jeho dráhu z 350 x 361 km na 307 x 321 km. Pripomeňme si, že v čase objavu 11. apríla bola jeho dráha o výške 356 x 357 km. Raketoplán má teda pravdepodobne poriadne rezervy paliva, ktoré mu takéto rozsiahle mánevre na nízkej LEO umožňujú, navyše v pomerne krátkom čase. Plus ešte nevieme, koľko bude na orbite (pri predošlej misii OTV-4 to bolo až rekordných 717 dní) a koľkokrát sa ešte pokúsi lovcom družíc "utiecť". Darmo, niekedy to naozaj vyzerá tak, ako by sa operátori vojenských satelitov hrali s amatérskymi pozorovateľmi na mačku a myš. Oni sú samozrejme tá myš. :)

USA-277 (X-37B OTV-5)

OTV-5, 18.4.2018, 21:41 SELČ, ISO 800, exp. 25 sec

Výnimočný úlovok sa mi podarilo získať 18. apríla 2018 o 21:41 SELČ z Bratislavy. Na uvedenej 25 sekundovej snímke je zachytený americký vojenský miniraketoplán X-37B na svojej v poradí piatej utajovanej orbitálnej misii. Raketoplán prelietal takmer v zenite cez súhvezdie Veľký voz a v maxime dosahoval jasnosť asi 1 mag, pred vstupom do zemského tieňa (na snímke blízko hviezdy Alkaid nezachytený) však rýchlo pohasínal a ku koncu expozície mal necelých 2,5 mag. Hoci som raketoplán typu X-37B už v minulosti nasnímal (pri misii OTV-3 - viď tu a tu), je to teraz vôbec po prvýkrát, čo som mal možnosť zachytiť tento stroj pri takto priaznivom, vysokom, prelete. Dôvody pre neznalého veci nemusia byť na prvý pohľad tak zrejmé, no sú o to výnimočnejšie.

Štart rakety Falcon-9 s raketoplánom X-37B
schovaným pod aerodynamickým krytom 

Na svoju piatu misiu odštartoval X-37B (oficiálne označený ako USA-277) z Mysu Canaveral 7. septembra 2017. Jeho nosičom bol narozdiel od predošlých misii tentokrát Falcon-9 od spoločnsti SpaceX. Bolo jasné, že parametre dráhy objektu budú opäť oficiálne prísne utajené, avšak lovci satelitov sa spoliehali na predikcie dráhy z NOTAMov prvého stupňa, ktoré naznačovali, že objekt bude na LEO dráhe so sklonom 43°. Bolo tu však niekoľko zádrheľov, ktoré od začiatku dávali tušiť, že tentokrát to nebude také ľahké. V prvom rade americké vojenské letectvo USAF, ktoré je operátorom raketoplánu, už pred štartom oznámilo, že táto misia pôjde na dráhu s vyššou inklináciou, ako boli všetky doterajšie misie. Tie sa pohybovali v rozmedzí od 38° (pri misii OTV-4) až po 43,5° (OTV-3). Druhou vecou bolo, že NOTAMy pre deorbit 2. stupňa Falconu-9 vôbec nekorešpondovali s inklináciou NOTAMov 1. stupňa a naznačovali dráhu so sklonom viac ako 50°. A tak sa už pred štartom dalo dobre tušiť, že tentokrát to nebude s nájdením utajeného objektu na dráhe až také ľahké ako doteraz (väčšinou sa tajné objekty podarí nájsť už do niekoľkých dní od štartu). No že to bude až také ťažké, predpokladal asi len málokto.

Už odhalený X-37B po svojom návrate z misie OTV-4

X-37čka sa po svojom štarte stratila, a nie na krátky čas. Lovcom družíc sa ju nedarilo nájsť plných 218 dní, čo je v posledných rokoch veľmi výnimočný prípad. Síce už v októbri 2017 došlo k ojedinelému pozorovaniu podozrivého objektu, no nepodarilo sa ho verifikovať. A tak si tento stroj počkal na svoje definitívne odhalenie až do 11. apríla 2018, keď sa ho podarilo zidentifikovať na základe pozorovania dánskeho lovcu družíc Ceesa Bassu. No a aká je teda skutočná dráha OTV-5? V čase objavu presne 356 x 357 km so sklonom 54,5°, odvtedy však už stihol niekoľkokrát manévrovať a v čase môjho fotografovania, len týždeň po objave, už tak bola jeho dráha 350 x 361 km. No a práve tento výnimočný, 54,5 stupňový sklon prvýkrát zabezpečuje možnosť sledovania nádherných vysokých preletov tohto zaujímavého vesmírneho stroja aj z našich zemepisných končín.

Screenshot prevzatý z webu heavens-above.com znázorňujúci celý prelet
z 18. 4. 2018 nad Bratislavou, ktorého kulminačnú časť som nafotografoval

Raketa CZ-3B (2018-029C)

Nočný štart rakety CZ-3B z 29. marca 2018

Stupeň rakety CZ-3B, ktorá nedávno vyniesla nový pár satelitov čínskeho navigačného systému Beidou, som odfotografoval 13. apríla 2018 o 22:51 - 22:52 SELČ. Raketový stupeň sa pohybuje na excentrickej dráhe o parametroch 200 x 18 340 km a v čase fotografovania sa nachádzal na zostupnej časti tejto trajektorie vo vzdialenosti viac ako 1 400 km, no napriek tomu bol stále veľmi dobre pozorovateľný, pričom v maxime dosiahol jasnosti cca 2,5 mag predtým, ako zmizol v zemskom tieni neďaleko hviezdy Denebola v súhvezdí Lev. Na 30 sekundovej expozícii je pekne viditeľný postupný, ale vcelku rapídny vzostup jasnosti tohto objektu pri približovaní sa ku svojmu perigeu. Opäť sa tak potvrdilo, že 3. stupne rakiet CZ-3B sú vďaka svojím rozmerom a jasno-bielemu sfarbeniu jedny z najlepšie pozorovateľných rakiet vôbec. Pre porovnanie pozorovanie obdobného stupňa, avšak v oveľa nižšej výške (blízko perigea), je tu.

Táto raketa odštartovala 29. marca 2018 z kozmodromu Si-čchang a vyniesla na orbitu urýchľovací stupeň YZ-1 s družicami Beidou-3M9 a 3M10, ktoré následne tento stupeň dopravil na požadovanú operačnú dráhu vo výške cca 21 500 km.

Raketa Sojuz 2-1v (2018-28B)

Štart rakety Sojuz 2-1v z 29. marca 2018

Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1v som nasnímal 6. apríla 2018 o 21:36 SELČ. Raketa je nasnímaná krátko po vystúpení zo zemského tieňa, pomerne nízko nad severným obzorom v súhvezdí Kassiopea. Teleso vykazovalo periodické variácie jasnosti, pričom v maxime (označenom šípkou) dosiahlo asi 2,5 mag.

Táto špeciálna variácia rakety Sojuz, výnimočná tým, že je bez postranných urýchľovacích blokov, štartovala na svoj v poradí štvrtý let 29. marca 2018 z kozmodrómu Pleseck. Je to moje prvé pozorovanie posledného stupňa Block I z tohto typu rakety, ktorý je optimalizovaný na vynášanie ľahkých nákladov. Tým terajším bola neveľká vojenská družica typu EMKA, oficiálne označená ako Kosmos 2525. O tomto novom type ruských vojenských družíc nie je známych veľa informácii, predpokladá sa však, že sú určené pre optický prieskum Zeme. Raketa vyniesla družicu na kruhovú, polárnu a pomerne dosť nízku obežnú dráhu (v čase fotografovania sa objekt nachádzal vo výške 313 x 315 km).

Táto raketa počas svojho štartu pripravila pozorovateľom na severe Ruska ešte oveľa krajšie divadlo v podobe nádherných umelých komét, spôsobených ako aktívnou činnosťou raketových motorov, tak aj oddelením a následným pádom prvého stupňa, z ktorého sa stále vyparovali pohonné látky - na doleuvedených fotkách od Sergeja Kokovina ho predstavuje oranžová eliptická "špirála". Viac o jave umelých komét (aj keď tento názov sa v súčasnosti už veľmi nepoužíva) je možné nájsť v mojom článku venovanom tomuto fenoménu - tu.

Záblesk ALOSu & Meteor 2-11

Ďalší úlovok zo 16. 12. 2017 pochádza taktiež z Japonska. Je ním mŕtva družica ALOS, ktorú som naposledy fotografoval ešte v júli 2013 (viď tu) a ktorá ako vtedy, tak aj teraz vrhla nádherný záblesk o jasnosti asi -2 mag. Vďaka priaznivým podmienkam vysokého preletu mala aj mimo neho družica dlhší čas pomerne vysokú jasnosť prekračujúcu 1 mag. Snímka s expozíciou 25 sekúnd vznikla o 17:45 SEČ.

Obr. 2: ALOS a satelit Meteor 2-11

Prelet satelitu som zaznamenal aj pár desiatok sekúnd pred zábleskom (obr. 2). Tu satelit dosahoval menšiu jasnosť - okolo 2 mag. Na oboch snímkach je okrem ALOSu zaznamený aj ďalší satelit - ktorým je starý sovietsky satelit Meteor 2-11, ktorý štartoval ešte 5. júla 1984 z kozmodrómu Pleseck. Tento satelit mal podľa predpovede na heavens-above.com dosahovať v maxime len 5 mag, no v skutočnosti počas kulminácie (snímka vpravo) dosahoval asi 3,5 mag. Satelit sa pohybuje vo výške 936 x 956 km.

Starý meteorologický satelit Meteor 2

Úlomok adaptéra rakety H-2A (2012-025F)

Po dlhšej dobe, keď mi to dovolil čas a počasie, som sa večer 16. decembra 2017 opäť pustil do fotografovania umelých satelitov.  Zaujímavý úlovok vznikol potom, ako ma spolu s priateľkou upútala vysoko na oblohe séria krátkych opakujúcich sa zábleskov s periódou asi 15 sekúnd. Maximum jedného takéhoto záblesku o jasnosti asi -1 mag sa mi podaril zaznamenať neďaleko Polárky na 25 sekundovej expozícii o 17:39 SEČ. Mimo týchto maxím dosahovala jasnosť satelitu sotva 4 mag.

Až dodatočne som zistil, že daným objektom bol objekt označovaný len ako 2012-025F. Pochádza zo štartu japonskej rakety H-2A zo 17. mája 2012, pri ktorom sa na orbitu dostali satelity GCOM-W1, Arirang 3 a menšie SDS-4 a Horyu 2. No a okrem nich a samotného posledného stupňa rakety boli na orbite registrované aj tri väčšie úlomky, ktoré sa viažu práve k separácii týchto satelitov. Ako vidno z obrázku vľavo, satelit Arirang 3 bol totiž na rakete uložený na vrchu trojdielneho valcovitého adaptéru, pod ktorým boli uložené zvyšné satelity. Nafotografovaný úlomok 2012-025F, hádžuci pravidelné záblesky, pravdepodobne predstavuje práve jeden z vyše 4 metrových panelov tohto adaptéru, ktorý sa "prevaľuje" na orbite o výške 618 x 626 km.

Záblesk Irídia 34

Záblesk družice Iridium 34 som odfotografoval 8. septembra 2017 o 21:02 SELČ. Táto družica, ktorú som prvýkrát nasnímal už v roku 2013 (viď tu), tentokrát dosiahla jasnosti cez -6 mag.

Doba, v ktorej možno pozorovať jasné predikovateľné záblesky týchto satelitov, sa pomaly ale isto blíži ku koncu. Na orbite pomaly pribúdajú stále ďalšie a ďalšie družice novej generácie Iridium, ktoré už takéto záblesky produkovať nebudú. Stará generácia družíc začína byť postupne vyraďovaná z operačných orbít a pokiaľ to zásoby paliva dovolia, satelity sú deorbitované, prípadne je aspoň radikálne znížená výška ich dráhy. Posledné záblesky týchto družíc tak vymiznú z nočnej oblohy pravdepodobne už do dvoch rokov.

Horeuvedenú fotku venujem mojej blonďavej modrookej kráske. ;)

Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1 po druhýkrát

Štart stanice Tchien-kung 2 z
kozmodrómu Ťiou-čchüan 

Komplex spojených kozmických objektov Tchien-kung 2 a Tchien-čou 1 som po druhýkrát fotografoval 28. mája 2017 o 22:30 SELČ. Vďaka o niečo vyššiemu preletu (26°) sa pozorovacie podmienky javili lepšie ako posledne, no jasnosť súlodia aj napriek tomu nepresahovala 2,5 magnitúdy (pravdepodobne kvôli nepriaznivému fázovému uhlu). Komplex prechádzal popod súhvezdie Panna a je zachytený na 30 sekundovej expozícii krátko pred vstupom do zemského tieňa. Jasnejší objekt vyššie na fotografii predstavuje posledný stupeň rakety Zenit so štartu 1985-097.

Štart lode Tchien-čou 1 z
kozmodrómu Wen-čchang  

Ako zaujímavosť môžem uviesť, že necelé 2 minúty po odfografovaní kopmlexu som spozoroval na veľmi podobnej dráhe ďalší, oveľa slabší objekt. Ten bol s najväčšou pravdepodobnosťou orbitálnym modulom pilotovanej lode Šen-čou 11, ktorý sa pred pristávacím manévrom oddelil od modulu s kozmonautmi a ako objekt označený 2016-61G ostal obiehať na dráhe o výške 367 x 377 km, Toto oddeľovanie a dlhodobé ponechávanie orbitálnych modulov na dráhe je bežná prax pri misiách Šen-čou, avšak presný účel tohto postupu nie je známy (pravdepodobne technické experimenty). Snaha o nafotenie tohto objektu však nebola úspešná, keďže jeho  jasnosť dosahovala sotva 4 mag.

Tchien-kung 2 / Tchien-čou 1

V poradí druhú čínsku vesmírnu stanicu sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:51 SELČ. Stanica však nie je sama, momentálne je totiž spojená aj s prvou čínskou zásobovacou loďou Tchien-čou. Preto je komplex teraz pomerne dobre pozorovateľný aj z našich zemepisných šírok - aj napriek nie práve najvýhodnejšiemu preletu totiž dosahoval jasnosť takmer 3 mag. Na horeuvedenej fotografii je na 25 sekundovej expozícii zachytená najjasnejšia fáza preletu krátko pred vstúpením súlodia do zemského tieňa. Vľavo hore žiari v súhvezdí Panna planéta Jupiter.

Vizualizácia spájania stanice Tchien-kung (vľavo) s loďou
Tchien-čou (vpravo) 

Stanica Tchien-kung 2 odštartovala 15. septembra 2016 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako nástupca jednotky, ktorá je už neaktívna a v najbližších mesiacoch ju čaká nekontrolovaný zánik v atmosfére. Dvojka je so svojou predchodkyňou takmer totožná a už v októbri sa k nej vydala prvá (a pravdepodobne aj jediná) pilotovaná posádka (misia Šen-čou 11). Po jej odchode bola stanica sama až do 20. apríla 2017, keď sa k nej vydala z nového  kozmodrómu Wen-čchang prvá experimentálna čínska zásobovacia loď Tchien-čou, ktorá sa s ňou spojila 22. apríla. Táto zásobovacia loď je ešte ťažšia ako samotná stanica a celý komplex má po spojení na dĺžku viac ako 20 metrov a váži cez 21 ton, čím sa stal vôbec najväčším a najťažším čínskym satelitom vo vesmíre. Jednou z primárnych úloh tejto misie bola skúška prečerpávania a dopĺňania paliva do stanice Tchien-kung, čo sa začalo už nasledujúci deň po spojení. Skúšky prebehli úspešne a odvtedy je loď Tchien-čou stále spojená so stanicou, pravdepodobne kvôli ďalším technickým experimentom. Ako dlho budú oba objekty tvoriť spoločný komplex zatiaľ nie je známe, predpokladá sa však že aj po oddelení ostane zásobovacia loď ešte niekoľko mesiacov na orbite kvôli ďalším testom. V súčasnosti je komplex na orbite o výške 380 x 389 km so sklonom 42,8 stupňa.

USA-276

Satelit USA-276 v súhvezdí Panna neďaleko planéty Jupiter,
26.5. 2017, 22:07 SELČ, exp. 25 s

Jeden z najtajomnejších vojenských satelitov súčasnosti sa mi prvýkrát podarilo odfotografovať 26. mája 2017 o 22:07 SELČ. Tento prísne tajný náklad rakety Falcon-9, ktorá ho vyniesla na oficiálne utajovanú orbitu pred necelým mesiacom, pritom objavili amatérsky pozorovatelia len pred niekoľkými dňami. V tento večer som uskutočnil pozorovanie aj jeho druhého preletu, ktorý nastal na tmavšej oblohe o 23:43 SELČ. Jasnosť satelitu sa v maxime približovala k 2 magnitúdam.

USA-276 počas kulminácie v súhvezdí Had o 22:08 dosahoval
max. jasnosť takmer 2 mag

Štart USA-276 z Mysu Canaveral

Štart tohto satelitu bol prvou prísne tajnou zákazkou od agentúry NRO pre spoločnosť SpaceX, ktorá ju úspešne splnila 1. mája, keď satelit odštartoval na spomínanej rakete Falcon-9. Zatiaľ čo SpaceX už štandardne predviedla krásne pristátie jej prvého stupňa, stupeň druhý mimo svetla reflektorov nenápadne dopravil náklad na neznámu orbitu. Pri tomto štarte (označovanom ako NROL-76), bola cieľová orbita, narozdiel od väčšiny iných tajných štartov NRO, kde sa aspoň ako tak tuší, o aký tip misie môže ísť, skutočnou záhadou. Dlho nebolo jasné ani to, či pôjde o misiu na nízku alebo vysokú orbitu, a až stručné údaje o počiatočnej trajektórii letu a výrobcovi satelitu pár dní pred štartom napovedali, že je pravdepodobnejšia LEO dráha. Napriek tomu sa až nezvykle dlho po štarte nedarilo objekt nájsť, aj keď popravde treba to pričítať hlavne nepriaznivým pozorovacím podmienkam (prelety počas denného svetla), ktoré znemožňovali erudovaným pozorovateľom z väčšej časti severnej ale aj južnej pologule niekoľko týždňov po štarte akékoľvek potenciálne pozorovanie. Deň D ale nastal pred pár dňami, keď sa pozorovateľovi Leovi Barhostovi z Holandska ako prvému podarilo objekt nájsť na dráhe o parametroch 389 x 409 km, so sklonom 50,0°.

Takýto druh orbity ale nevyužíva žiadny z doterajších NRO satelitov a tak sa ešte viac prehĺbila záhada jeho určenia. Navyše, táto orbita je až podivne blízka dráhe ISS a to dokonca do takej miery, že za istých okolností sa USA 276 môže priblížiť k stanici až na niekoľko kilometrov! Možno len predpokladať, že nám ďalšie pozorovania pomôžu aspoň trochu bližšie odhaliť účel tohoto

tajomného objektu.

USA-276 pri druhom prelete o 23:44 v súhvezdí Veľký voz, exp. 30 s