štvrtok 30. mája 2013

ISS krátko pred príchodom Sojuzu TMA-09M

Medzinárodnú kozmickú stanicu (ISS) netreba nijako zvlášť predstavovať. Je to najväčší ľuďmi vytvorený objekt na obežnej dráhe Zeme, ktorý je zo zemského povrchu veľmi ľahko sledovateľný a aj za zlých pozorovacích podmienok dosahuje jeho jasnosť záporné magnitúdy. Ja osobne som ju pozoroval už nespočetne krát a určite nie je veľa návštevníkov tohto blogu, ktorý by ju ešte nevideli. Horeuvedenú fotografiu som spravil 29. mája 2013 o 1:33 SELČ a je na nej zachytená ISS krátko po vyjdení zo zemského tieňa, ako prechádza pod súhvezdím Labuť a dosahuje jasnosti -3 mag. Na palube sa nachádzala posádka v zložení Pavel Vinogradov, Alexander Misurkin a Christopher Cassidy. Je to krátko pred zrýchleným príchodom pilotovanej lodi Sojuz TMA-09M, ktorá sa so stanicou spojila toho istého dňa o 4:10 SELČ. Pôvodne som počítal s tým, že na snímke zachytím niekde v blízkosti ISS aj dotyčný Sojuz, no akékoľvek vizuálne pozorovanie tohto objektu bolo negatívne a nezobrazil sa ani na fotografii. Je to však pochopiteľné, kedže som nemal presné informácie o pozícii Sojuzu voči ISS a moje domnienky o jeho zdanlivej blízkosti ku stanici boli založené len na odhade (mal sa predsa o necelé 3 hodiny s ňou spojiť:-) a pozorovaniach z minulého roku, keď som vizuálne pozoroval príchod lode Progress M-16M taktiež po zrýchlenej trajektórii (vtedy bol Progress vyše hodinu pred spojením a nachádzal sa asi 5 stupňov za ISS). Hoci pozorovacie podmienky pri fotografovaní boli trochu skomplikované presvetlením oblohy kvôli Mesiacu po splne, pokiaľ by sa loď Sojuz v blízkosti ISS nachádzala, takmer určite by bola pozorovateľná, kedže so skúsenosti viem, že lode Sojuz a Progress dosahujú priemerné jasnosti 3 až 4 mag .


IGS-1A


Na tejto fotografii z 9.mája 2013 som nasnímal prelet japonského špionážneho satelitu IGS-1A cez súhvezdie Veľký voz. 30 sekundová expozícia začala o 23:17, pričom stopa satelitu sa začína "vľavo" od hviezdy Merak (beta UMa) a končí jasným zábleskom v "hlave Veľkej medvedice". Je očividné, že jasnosť satelitu bola počas preletu veľmi variabilná, od takmer nepozorovateľných 6 magnitúd, až po najjasnejší záblesk (ku koncu stopy), ktorý presiahol -2 mag.
Satelit IGS-1A je jedným z dvojice prvých japonských špionážnych satelitov, ktoré boli súčasne vypustené na obežnú dráhu 28. marca 2003 z kozmodrómu Tanegašima. Inak striktne pacifistické Japonsko vyslalo tieto dva vojenské satelity primárne kvôli sledovaniu severokorejského jadrového a raketového programu, ktorý Japonsko vnímalo (a vníma) ako najväčšie ohrozenie svojej národnej bezpečnosti. Satelit IGS-1A je fotoprieskumný satelit a na svojej palube nesie kamerové vybavenie, ktoré umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením asi jedného metra (druhý z dvojice satelitov - IGS-1B slúžil pre radarové pozorovanie). Hoci Japonsko o prevádzke svojich vojenských satelitov (samozrejme) nepodáva bližšie informácie, IGS-1A je pravdepodobne stále plne funkčný a v súčasnosti sa nachádza na polárnej dráhe vo výške necelých 500 km (IGS-1B sa na orbite už nenachádza). Hlavným výrobcom satelitu IGS-1A je firma Mitsubishi Electric Corp., hmotnosť satelitu je asi 850 kg. Energiu mu dodávajú fotovoltaické panely o rozpätí asi  16.5 metra, ktoré sú aj najpravdepodobnejším zdrojom pozorovaných zábleskov družice.

úvod


Amatérskou astronómiou a kozmonautikou sa zaoberám už veľmi dlho a ich vzájomné prelínanie - teda pozorovanie umelých satelitov, je mojím špeciálnym koníčkom. Nuže som sa rozhodol o niektoré z mojich pozorovaní podeliť a poprípade dať nejaké informácie všetkým, ktorých táto téma aspoň trochu zaujíma a chcú sa oboznámiť s tým, čože to vidíme počas jasných nocí prelietať nám nad hlavami. Nebudem tu však vysvetľovať základné veci, ako napr. že satelity možno pozorovať len keď sú osvetlené Slnkom, čo je to magnitúda, apod. Na takéto veci je tu napr. wikipédia a ja predpokladám, že prípadný návštevník tohto blogu ich už aspoň trochu ovláda. Stránka je skôr akýmsi súkromným denníkom pozorovateľa, v ktorom sa možno dozvedieť niečo málo o voľným okom pozorovateľných satelitoch a o tom, čo možno pri ich sledovaní na oblohe očakávať. Ako som naznačil, ide mi hlavne o pozorovanie neozbrojeným okom a tak techniky, ktoré pri pozorovaniach používam, nie sú nijako extra sofistikované a s profíkmi ako napr. Ralf Vandebergh sa nemôžem, (a zatiaľ) ani nechcem zrovnávať. Na blogu teda nečakajte fantastické snímky ISS, či iných satelitov s veľkým rozlíšením fotografované cez ďalekohľad, ale skôr dlhoexpozičné záznamy ich preletov fotografované cez obyčajnú digitálnu zrkadlovku. Mne to pre zdokumentovanie toho čo vidím, zatiaľ stačí, pričom je to posilnené hlavne dobrým pocitom z toho, že môžem na vlastné oči sledovať technologické zázraky pre dobýjanie a využívanie vesmírneho priestoru, ktoré posúvajú ľudstvo vpred. Každý zo satelitov má svoj príbeh, ktorý tu v stručnosti spomeniem a prípadne pridám aj nejaké osobné komentáre a hodnotenia. Niektoré z objektov obiehajúcich na orbite sú obzvlášť výnimočné, tými sa budem snažiť zaoberať trochu viac a častejšie.

Pre lepšiu orientáciu budem pozorované objekty zaradovať do nasledujúcich kategórii:

* Aktuálne štarty - tu budú zaradené všetky pozorované objekty, ktoré sú na orbite krátko, nanajvýš 30 dní po svojom štarte
* Historické satelity - tu sú naopak objekty, ktoré sú vo vesmíre už hodne dlhý čas, čím sú staršie, tým je ich pozorovanie vzácnejšie. Kedže tento pojem sa veľmi nepoužíva, je to trochu subjektívne, čo sa k nim zaradí, ja tu budem zahrňovať všetky objekty, ktoré sú na orbite viac ako tri desaťročia
* Iridium - nádherné záblesky družíc Iridium sú už bežným, no stále úžasným spestrením nočnej oblohy, je im preto venovaná samostatná kategória
* ISS a spol. - tu budem zahrňovať všetko, čo sa týka Medzinárodnej kozmickej stanice a objektov s ňou súvisiacich
* Pilotované programy Číny - hoci jeho štarty zatiaľ prebiehajú len sporadicky, sľubne sa rozvíjajúcemu pilotovanému programu Číny a všetkému, čo s nim súvisí, tiež musí byť venovaná samostatná kategória
* Rakety a kozmický odpad - na orbite sa to len tak hemží nepotrebnými a nebezpečnými objektami, tým všetkým bude venovaná táto kategória
Rôzne civilné a vedecké satelity - ako už z názvu vyplýva, tu budú všetky objekty slúžiace vedeckému a civilnému využívaniu vesmíru, vrátane meteorologických, navigačných, či telekomunikačných satelitov
* Vojenské satelity - tu zas budú satelity, ktoré slúžia vojenským a výzvedným účelom, hoci u mnohých z nich (hlavne amerických) je snaha o utajenie ich orbitálnej dráhy, pozorovateľom satelitov v skutočnosti len máločo ujde ;-)
* Články a komentáre - niekedy budem mať chuť sa o nejakej téme viac rozpísať, pričom nemusí priamo súvisieť s mojimi pozorovaniami, na to bude určená táto kategoria