sobota 30. augusta 2014

Raketa Sojuz 2-1a (2014-41B)


Štart Fotonu-M 4 z 18. júla 2014
Už deň po pozorovaní vedeckej lode Foton-M 4 nastala skvelá príležitosť na pozorovanie rakety, ktorá ho pred vyše mesiacom vyniesla na orbitu. Druhý stupeň rakety Sojuz 2-1a (nazývaný aj Blok-I) bol pri tomto svojom vysokom, takmer zenitovom prelete veľmi dobre pozorovateľný a ako je pre posledné stupne Sojuzov bežné, jeho jasnosť mala typicky variabilný, pravidelný priebeh spôsobený rotáciou telesa. Perióda zmien jeho jasnosti bola necelých 10 sekúnd a na 30 sekundovej expozícii som tak zaznamenal celkovo 3 maximá, pričom pri najjasnejšom dosahovala raketa asi 1,5 mag. Na snímke je možné pekne si všimnúť aj rozdielnu časovú dĺžku jasných maxím spôsobenú synodickým efektom (bližšie info tu).
Blok-I sa momentálne pohybuje na dráhe o výške 243 x 495 km a tak na orbite pobudne ešte niekoľko mesiacov, kým zhorí v atmosfére, na rozdiel od svojho nákladu, ktorý už za pár dní pristane späť na Zemi.
Horeuvedená snímka vznikla presne 29. augusta 2014 o 21:25 SELČ.

piatok 29. augusta 2014

SeaSat 1 & raketa Kosmos-3M (2008-31G)


SeaSat na orbite

Trajektórie starého amerického satelitu SeaSat a posledného stupňa ruskej rakety Kosmos-3M sa sa mi prekrížili na fotografii získanej 28. augusta 2014 o 21:47 SELČ. Jasnosť SeaSatu dosahovala asi 2,5 magnitúdy, zatiaľ čo raketa mala necelé 3 mag.

SeaSat-1 bol vôbec prvý veľký oceánografický satelit agentúry NASA a z kozmodrómu Vandenberg odštartoval ešte 27. júna 1978. Na svoju dobu išlo o naozaj obrovský a sofistikovaný satelit, ktorý sa skladal z dvoch hlavných modulov - prvý zabezpečoval riadenie satelitu a tvoril ho vlastne upravený posledný stupeň rakety Agena, k nemu bol pripojený druhý modul, ktorý niesol hlavne vedecké vybavenie vrátane vôbec prvej veľkej radarovej antény so syntetickou apertúrou (SAR). Celková dĺžka satelitu tak dosahovala 21 metrov, jeho váha bez paliva bola takmer 2300 kg. Satelit mohol pomerne detailne monitorovať teplotu oceánov, výšku vln či rýchlosť vetra. Hoci kvôli skratu v elektrickom napájaní fungoval len 106 dní namiesto plánovaných troch  rokov, poskytol satelit mnoho cenných dát a získané skúsenosti boli použité pri neskorších modernejších oceánografických satelitoch. V súčasnosti sa už dávno "mŕtvy" SeaSat pohybuje na dráhe o výške 746 x 750 km.
Podoba druhého stupňa rakety Kosmos-3M

Ďalší objekt na snímke, raketa Kosmos-3M, odštartovala z ruského kozmodrómu Kapustin Jar (ide o moje prvé pozorovanie objektu vypusteného z tohto miesta) takmer 30 rokov po SeaSate, 19. júna 2008 a na orbitu vyniesla 6 telekomunikačných satelitov siete Orbcomm. Posledný stupeň rakety Kosmos, dlhý takmer 6 metrov, sa ostal pohybovať na dráhe 659 x 670 km .

Foton-M 4 po druhýkrát


Prešiel necelý mesiac od vtedy, čo som prvýkrát odfotografoval ruskú vedeckú návratovú družicu Foton-M 4 (bližšie info tu). Teraz, 28. augusta 2014 o 21:12 SELČ sa mi to podarilo opäť, no možno už naposledy. Nedávno totiž bolo oznámené, že družica pristane 1. septembra ráno v Orenburgskej oblasti na juhu Ruska. Čiže už za pár dní sa dozvieme, ako dopadla pätica gekoních "kozmonautov", ktoré sú na jej palube. Pôvodne plánovaný televízny prenos z ich vesmírneho terária sa totiž nepodaril spustiť, a tak vedci na Zemi vlastne vôbec nevedia, ako sa im vodí a či vôbec žijú. Aj v nedávnej minulosti sa totiž pri podobných misiách už viackrát stalo, že kvôli technickým poruchám zvieracie posádky uhynuli a často sa to zistilo až po pristátii (naposledy takto dopadla príbuzná misia Bion minulý rok, kde našli v návratovom module uhynutých niekoľko desiatok myší a pieskomilov). Dúfajme, že súčasná misia Fotonu takto nedopadne a napriek počiatočným problémom bude plne úspešná a jej zvieracia posádka na palube sa šťastlivo vráti domov.
Na horeuvedenj fotografii prechádza Foton-M 4 tesne pod galaxiou M 31 v Andromede a kvôli horším pozorovacím podmienkam dosahuje nižšiu jasnosť ako pri posledne sledovanom prelete, tentokrát len asi 3,5 mag.
Pristávací modul Fotonu M-4 krátko po otvorení
(1. september 2014, Orenburgská oblasť, Rusko)

Update: Tak žiaľ moja negatívna úvaha sa naplnila. Pristávací modul síce 1. septembra úspešne pristál, avšak po jeho otvorení sa zistilo, že všetkých 5 gekonov uhynulo. Prežili iba druhé, menšie živočíchy na palube - mušky drozofily. Podľa všetkého gekony uhynuly kvôli zlyhaniu termoregulácie vnútri ich terária, kde sa kvôli tomu veľmi ochladilo. Síce nie až tak, aby zamrzli, avšak kvôli chladu ustrnuli do takej miery, že neboli schopné prijímať potravu a zomreli od hladu. Po otvorení modulu prebehla ich pitva, počas ktorej sa zistilo, že uhynuli len asi 2 dni pred pristátím, takže v čase môjho posledného, horeuvedeného pozorovania pravdepodobne ešte žili.

nedeľa 17. augusta 2014

WorldView-3


WorldView-3 na orbite
Nový, najvýkonnejší civilný "špión" na orbite, ktorý odštartoval len pred pár dňami, sa stal terčom môjho objektívu 16. augusta o 22:33 SELČ. Na horeuvedenej fotografii je zachytená vzostupná časť jeho preletu krátko po vyjdení zo zemského tieňa, keď jeho jasnosť v maxime dosahovala vyše 3 mag. So zhoršujúcim sa (t.j. zväčšujúcim) fázovým uhlom však rýchlo klesala, ku koncu 30 sekundovej expozície mala len 3,5 mag a počas svojej kulminácie nepresahovala jasnosť satelitu 4 magnitúdy.

Ku štartu satelitu WorldView-3 došlo 13. augusta 2014 z kalifornského kozmodrómu Vandenberg pomocou nosnej rakety Atlas 5 vo verzii 401. Hmotnosť satelitu dosahuje 2800 kg, pričom je dlhý 5,7 metra a má solárne panely o rozpätí vyše 7 metrov. Ako som už naznačil, ide o civilný fotoprieskumný satelit, ktorý umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu v dosiaľ nevídanom rozlíšení až 31 cm/pixel. Tým má síce ešte ďaleko od amerických vojenských satelitov KeyHole (predpokladaných cca 10 cm/pixel), avšak takmer konkuruje najvýkonnejším vojenským satelitom Francúzska a Ruska (necelých 25 cm/pixel).
Fotografia z predštartovných príprav zachytávajúca
objektív satelitu

Worldview-3 patrí americkej spoločnosti DigitalGlobe, ktorá je svetovým lídrom na poli poskytovania civilného satelitného snímkovania a má pod rukou celú flotilu fotoprieskumných družíc, pričom ich doterajší rekordmani, satelity WorldView-2 a GeoEye-1 dosahujú rozlíšenie 46, resp. 41 cm/pixel. Čerstvý prírastok do rodiny WorldView-3 operuje na dráhe o výške 612 x 614 km a za svoj výkon vďačí hlavne teleskopu o priemere objektívu až 1,1 metra. Okrem multispektrálnych optických snímok môže poskytovať aj infračervené snímky, samozrejme s menším rozlíšením. Očakáva sa, že operačná spôsobilosť satelitu bude minimálne 7 rokov.

nedeľa 10. augusta 2014

ISS & ATV-5 po druhýkrát


Ani perigeový spln Mesiaca nezabránil 10. augusta 2014 ďalšiemu úspešnému pozorovaniu Medzinárodnej vesmírnej stanice a jej zásobovacej lode ATV-5. ATVčko sa tentokrát pohybovalo pred stanicou vo vzdialenosti asi 20 uhlových stupňov, pričom vďaka pomerne nepriaznivému fázovému uhlu dosahovalo jasnosť len niečo vyše 2 magnitúdy. ISS, s ktorou sa má spojiť už o necelé 2 dni, malo takmer -2,5 mag. Fotografia vznikla pri 15 sekundovej expozícii o 21:52 SELČ. Ako bonus tu tentokrát pridávam aj záber z vnútorných priestorov lode ATV-5, ktorý vznikol na kozmodróme Kourou v júli 2014 počas toho, ako do nej nakladali materiál a zásoby pre ISS.

sobota 9. augusta 2014

ISS & ATV-5

Čas: 8.8. 2014,  21:52 SELČ
21:54 SELČ
Po sérii zbližovacích manévrov sa dráhy Medzinárodnej vesmírnej stanice a zásobovacej lode ATV-5 konečne zosúladili do takej miery, že 8. augusta bolo možné oba objekty pozorovať súčasne, navyše hneď pri dvoch po sebe nasledujúcich preletoch. Hoci obloha je už značne presvetlená Mesiacom pred splnom, ich vzájomný prelet vo formácii bol veľmi pekne viditeľný, pričom pri prvom sa ATVčko pohybovalo asi 10° za ISS a dosahovalo jasnosť asi 1,5 mag, zatiaľ čo stanica mala vyše -2,5 mag. Prvý prelet som zachytil hneď na dvoch snímkach; prvá, horeuvedená zachytáva kulmináciu oboch telies pri prechode súhvezdiami Veľký a Malý voz o 21:52 SELČ. Táto snímka mala expozíciu 30 sekúnd. Druhá, kratšia, 15 sekundová snímka zachytáva zostupnú časť tohto preletu o 21:54 (snímka vpravo).
Druhý prelet z 8. augusta, čas 23:28 SELČ

Druhý prelet nastal o jeden oblet Zemegule neskôr a mal o niečo horšie pozorovacie podmienky, kedže oba objekty zachádzali do zemského tieňa ešte pred svojou kulmináciou a boli o pár desatín magnitúdy slabšie. Pri tomto prelete bolo ATVčko k ISS ešte bližšie a pohybovalo sa len asi 5° za stanicou. Vrámci experimentu s laserovým senzorom LIRIS sa totiž už dnes v noci má ATV-5 dočasne priblížiť ku stanici na vzdialenosť necelých 10 km, stále ale platí, že k samotnému spojeniu telies dôjde až 12. augusta. Fotografia vľavo vznikla o 23:28 SELČ, nižšie je jej výrez aj s uvedenými popismi.

pondelok 4. augusta 2014

ATV-5 je späť



Európska zásobovacia loď ATV-5 pokračuje na svojej ceste k ISS, pričom postupne zvyšuje svoju dráhu a prebieha kontrola všetkých jej systémov. Horeuvedená snímka vznikla 4. augusta 2014 o 21:43 SELČ počas jej prvého dobre sledovateľného večerného preletu. ATVčko sa na nej pohybuje na dráhe o výške 335 x 340 km a dosahuje jasnosť vyše 1 mag. Ako dobrú ukážku toho, o akú veľkú kozmickú loď vlastne ide, uvádzam napravo fotografiu z jej predštartovného presunu halou na kozmodróme.

A ako bonus pridávam ešte fotografiu preletu samotnej ISS, ktorý nastal o 10 minút neskôr. Na hviezdnom pozadí si možno dobre všimnúť súčasnú rozdielnosť dráh oboch objektov. Išlo mimochodom o veľmi priaznivý prelet ISS, pri ktorom jasnosť stanice presahovala -3 mag. A ešte jedna zaujímavosť. Za tento jeden deň (4. augusta) bolo možné pozorovať celkovo až 5 preletov stanice (ranné + večerné prelety), čo je pomerne výnimočná záležitosť, kedže obyčajne ide o maximálne 2-3 prelety za deň.

nedeľa 3. augusta 2014

GPM & raketa Zenit-2


Satelit GPM na orbite
Darmo, na zemskej orbite je naozaj husto a tak je niekedy ťažko odfotografovať čisto len samostatný objekt, na ktorý ste sa zamerali. Ja som pôvodne na horeuvedenej snímke plánoval zaznamenať len nový japonsko-americký satelit GPM, ale blízko neho sa súčasne pohyboval aj jasný posledný stupeň ruskej rakety Zenit-2 a ďalší, trochu slabší objekt na nízkej LEO dráhe, ktorý sa mi však napriek veškerej snahe zidentifikovať nepodarilo (preto som ho na snímke označil len ako unid - unidentified, voľakedy korektné označenie UFO je totiž už príliš zdiskreditované;). Raketa Zenit dosahovala stabilnú jasnosť necelých 2,5 mag, zatiaľ čo GPM mal v maxime vyše 2 mag. Snímka vznikla 2. augusta o 22:52 SELČ.
GPM počas predštartovných príprav

Satelit GPM odštartoval 27. februára tohto roku pomocou rakety H-2A z japonskej Tanegašimy. Ide o veľký, takmer 4 tonový meteorologicko-výskumný satelit určený pre sledovanie globálnych snehových a dažďových zrážok. Je spoločným americko-japonským projektom, pričom základné teleso družice vyrobila NASA, zatiaľ čo japonská JAXA dodala špeciálny výkonný radar určený pre sledovanie zrážok a zabezpečila štart družice. K ľahkej sledovateľnosti satelitu prispievajú aj 13 metrové solárne panely, ktoré mu dodávajú energiu. V súčasnosti sa pohybuje sa na dráhe o výške 393 x 407 km.

Čo sa týka tohto exempláru rakety Zenit-2, odštartoval 25. decembra 1992 z Bajkonuru a na dráhu o výške vyše 830 km úspešne vyniesol družicu pre elektronický prieskum typu Celina-2 s oficiálnym označením Kosmos 2227. Na jej poslednom stupni neskôr došlo k viacerým explóziám nezisteného pôvodu a od rakety sa oddelilo viac ako 200 úlomkov. Avšak ako je očividné z dobrej pozorovateľnosti tohto objektu, celé vyše 10 metrové teleso tejto rakety určite deštruované nebolo  a pravdepodobne došlo k explóziám len v motorovej časti.

Kosmos 2344 (Arkon-1)


Podoba satelitu Arkon
Horeuvedenú snímku som urobil 2. augusta o 22:05 SELČ. Krátka stopa na 30 sekundovej expozícii križujúca súhvezdie Delfína prezrádza, že nasnímaný objekt sa musí pohybovať na veľmi vysokej dráhe a zároveň musí byť dosť veľký, aby ho vôbec bolo možné zaznamenať. A skutočne je to tak, nasnímaná družica Kosmos 2344 je totiž jednou z najzaujímavejších ruských vojenských družíc vo vesmíre, ktorá sa pohybuje na veľmi vysokej dráhe o parametroch 1328 x 2915 km a stáva sa tak doteraz najvyššie nachádzajúcim sa mnou vyfotografovaným satelitom. Jeho jasnosť bola veľmi malá, dosahujúca niečo cez 4,5 mag a tak v prípade, žeby sa pohyboval rýchlejšie, by som ho na fotografiu pravdepodobne vôbec nezaznamenal.
Unikátna snímka zachytávajúca
predštartovnú prípravu Arkonu

Tento satelit odštartoval z Bajkonuru 6. júna 1997 pomocou rakety Proton-K. Hoci spočiatku išlo o vysoko utajovaný vojenský náklad, už zakrátko o ňom začali byť zverejňované zaujímavé podrobnosti. Vysvitlo, že ide o prvý exemplár veľkej fotoprieskumnej družice označovanej ako Arkon (inokedy označovaný aj ako Araks), ktorá váži takmer 7,5 tony a na palube nesie veľký zrkadlový teleskop, ktorý by v prípade nižšej dráhy takmer mohol konkurovať v rozlíšení americkým špionážnym satelitom Keyhole-11. Avšak na uvedenej vysokej dráhe toto rozlíšenie mohlo dosahovať prinajlepšom 2 - 5 metrov. Hoci sa môže na prvý pohľad zdať zvláštne, prečo takto Rusi zahodili možnosť získavania záberov zemského povrchu s ultravysokým rozlíšením, v skutočnosti išlo o vcelku prezieravý ťah. Cenou za veľmi vysoké rozlíšenie u amerických Keyholiek je totiž to, že s ním na nízkoperigeovej eliptickej dráhe (cca 250 x 900 km) môžu pokryť len malú plochu a navyše dané územie snímajú veľmi krátky čas, v prípade aktívneho zameriavania nanajvýš pár minút. Avšak satelit Arkon na dráhe 1300 x 3000 km prelieta nad určitým územím oveľa dlhší čas (takmer 20 minút), môže pokryť oveľa väčšiu plochu a zameriavať sa na viacero objektov súčasne. Je teda veľmi užitočný dajme tomu pri taktickom sledovaní živej situácie na bojisku, keď navyše stačí s daným rozlíšením rozoznať tank, nie jednotlivých vojakov.
Hlavné zrkadlo objektívu Arkonu-1

Tento prvý exemplár Arkonu však nebol po štarte veľmi úspešný, údajne mal problémy so solárnymi panelmi a riadením a jeho misia bola predčasne ukončená už v októbri 1997. V roku 2002 odštartoval druhý exemplár Arkonu (Kosmos 2392), ktorý úspešne plnil svoju misiu niekoľko nasledujúcich rokov. Po tomto štarte však už žiadny nový Arkon na orbitu vynesený nebol a celý projekt bol hlavne kvôli nedostatku financií ukončený, pričom ruský satelitný optický prieskum sa opäť zameral na družice s vyšším rozlíšením na nižších operačných dráhach.

Iridium 18


Tento záblesk družice Iridium 18 som nafotografoval 2. augusta 2014 o 21:54 SELČ. Dosiahol jasnosť asi -5 mag. Družica odštartovala z kalifornského Vandenbergu 9. júla 1997 pomocou rakety Delta 7920 spolu s družicami Iridium 15, 17, 20 a 21.

sobota 2. augusta 2014

ATV-5 Georges Lemaître


Ubehol vyše rok odvtedy, čo som pozoroval štvrtú európsku zásobovaciu loď ATV s menom Albert Einstein. Nedávno odštartovala nová, v poradí piata a žiaľ aj definitívne posledná loď ATV, nazvaná po ďalšom významnom európskom vedcovi, belgickom kozmológovi G. Lemaitrovi. Tento kozmický nákladiak sa mi na jeho 2 týždne dlhej ceste k ISS podarilo odfotografovať 2. augusta 2014 o 3:00 SELČ, pričom dosahoval maximálnu jasnosť asi 0,5 mag.

Snímka z posledného stupňa rakety Ariane zachytávajúca
oddelenie lode ATV-5
ATV-5 odštartoval z kozmodrómu Kourou 29. júla po 11 dňovom odklade spojenom s nutnosťou prekontrolovania systémov nosnej rakety Ariane 5. Štart bol plne úspešný a na orbitu sa dostala vôbec najťažšia zo všetkých lodí ATV, kedže jej plná hmotnosť dosahuje až 20 060 kg, z toho 7 300 kg tvorí palivo a zásoby určené pre ISS. Medzi týmito zásobami je okrem mnohých "klasických" vecí ako jedlo, oblečenie a náhradné diely aj 50 kg talianskej kávy, ktorú si môžu vďaka nedávno dopravenému kávomatu teraz konečne dopriať aj kozmonauti na stanici. S ISS sa má loď spojiť 12. augusta, pričom v čase môjho fotografovania sa nachádzala na preletovej dráhe o výške 328 x 335 km.

Foton-M 4


Vzhľad Fotonu-M 4 (hore je guľovitá návratová kabína)

1. augusta 2014 o 21:44 SELČ som odfotografoval výnimočnú ruskú vedeckú družicu typu Foton-M, ktorá sa dizajnovo trochu podobá na staré sovietske Vostoky a na jej palube sa nachádza vskutku netradičná "posádka", ale bližšie o tom neskôr. Jasnosť družice príjemne prekvapila, kedže v maxime dosahovala dosahovala vyše 1 mag (išlo o perigeový prelet).

Satelit odštartoval nedávno, 18. júla z Bajkonuru pomocou nosnej rakety Sojuz 2-1a. Štart bol síce úspešný, no už zakrátko sa vyskytli závažné problémy. Na štvrtom obehu totiž sonda prestala reagovať na akékoľvek povely zo Zeme a neuskutočnila plánovaný zážeh motorov, ktorý mal zdvihnúť jej počiatočnú nízkoperigeovú eliptickú dráhu (cca 250 x 550 km). Telemetria sa však prijímať dala a údaje svedčili o tom, že takmer všetky systémy sondy sú v úplnom poriadku. Každopádne strata obojsmernej komunikácie bola vážnym problémom a niektoré pesimistické scenáre dokonca predpovedali neúspech celej misie. Našťastie, 26. júla sa po týždni podarilo riadiacemu stredisku obojsmernú komunikáciu obnoviť a momentálne to vyzerá so sondou úplne v poriadku, hoci bola ponechaná na nízkoperigeovej dráhe, z čoho som však ako pozorovateľ rád, na vyššej dráhe (plánovaných 575 km) by totiž jej jasnosť bola podstatne nižšia. Sonda by mala na orbite ostať 2 mesiace, po ktorých jej návratová kabína pristane v Rusku.
Predštartovná príprava družice

Družice rady Foton-M sú pokračovaním dlhodobého ruského programu návratových biolologicko-technologických satelitov, ktoré dizajnovo tak trochu vychádzajú ešte zo starých sovietskych pilotovaných lodí Vostok a Voschod. Podobajú sa veľkostne a aj vzhľadovo a tak ich pozorovanie môže slúžiť ako zaujímavá analógia k tomu, ako asi bolo možné pozorovať spomínané lode prvých pilotovaných misii v 60. rokoch (čitateľov, ktorý ich v tom čase mali to šťastie pozorovať na vlastné oči, asi nebude veľa). Celková hmotnosť lode Foton-M 4 je 6800 kg, pričom z toho je vyše 800 kg vyhradených pre celkovo 22 rôznych vedeckých experimentov. Z nich najzaujímavejším je výskum skutočnej živej "posádky" pobývajúcej na palube Fotonu. Tú tvorí 5 dospievajúcich gekónov, uložených v špeciálnom teráriu, z ktorého príjimajú vedci žívý videoprenos. Obnovenie komunikácie so sondou tak týchto
" kozmonautov" zachránilo a o 2 mesiace sa môžu bezpečne vrátiť domov.
"Kozmonauti" na palube Fotonu vo svojom teráriu