sobota 21. júla 2018

Cygnus OA-9E


Americkú zásobovaciu loď Cygnus OA-9 sa mi podarilo odfotografovať 20. júla 2018 o 22:42 SELČ počas jej preletu cez súhvezdie Labuť (latinsky - taktiež Cygnus 😉). Na oblohe mierne presvetlenej Mesiacom v prvej štvrti dosahoval tento satelit jasnosti necelých 3 mag.
Cygnus OA-9 pri zachytený staničným manipulátorom
24. mája 2018

Táto kozmická loď je zo všetkých zásobovacích lodí ISS pozorovateľná najobtiažnejšie, nakoľko je jej jasnosť počas preletu silne závislá od fázového posunu voči Slnku, čo sa opäť potvdilo aj teraz. Na hore uvedenej 20 sekundovej snímke je zaznamenaná najjasnejšia časť preletu, mimo nej jasnosť objektu sotva presahovala 4 magnitúdy. Na pozorovanie tohto typu lodí mám aj vďaka tomu celkovo smolu, čoho dôkazom je aj to, že toto je na blogu len moja druhá fotografia lode Cygnus od roku 2013 (viď tu).

Súčasná misia OA-9 odštartovala k ISS 21. mája 2018 a so stanicou bola spojená až do 15. júla, kedy sa od nej oddelila a prešla na vyššiu dráhu, na ktorej uvolnila niekoľko cubesatov. Na tejto dráhe o výške 477 x 482 km by mal Cygnus ostať až do konca júla.

piatok 13. júla 2018

Súmrak Irídii: Iridium 11


Koniec éry predikovateľných zábleskov družíc Iridium sa nezadržateľne blíži ku koncu a preto každé snímky posledných zábleskov týchto družíc sa stávajú skutočne výnimočnými. Obzvlášť, pokiaľ ide o tak jasné záblesky, ako bol aj ten na hore uvedenej snímke. Vznikla 13.7. 2018 o 22:31 SELČ a na 25 sekundovej expozícii zachytáva okamih, keď družica dosiahla jasnosti až -7 magnitúdy. Je jednou z posledných družíc starej generácie, ktoré ešte ostávajú na operačnej orbite vo výške cca 760 km. Záblesk tejto družice som odfotgrafoval aj v minulosti, v auguste 2013 a máji 2014 .

nedeľa 1. júla 2018

Súmrak Irídii: Iridium 67


To že legendárne záblesky satelitov Iridium sa už pomaly ale isto blížia ku koncu, som tu na blogu už viackrát spomínal. Krásne viditeľným dôkazom tohto konca je aj horeuvedená snímka, ktorá vznikla 30. júna 2018 o 22:05 SELČ. Na len 10 sekundovej expozícii je na pomerne presvetlenej oblohe zachytený veľmi rýchly prelet satelitu Iridium 67. Ten už je momentálne vyradeným, nefunkčným satelitom, ktorého dráha bola poslednými zvyškami paliva 8. júna radikálne znížená, pričom momentálne dosahuje výšky už len 150 x 324 km. V čase pozorovania bol satelit navyše v blízkosti perigea, vďaka čomu dosahoval jeho pohyb na hviezdnom poli naozaj nevýdanú rýchlosť. Satelit, ktorému na tejto dráhe ostáva už len niekoľko posledných dní života, nekontrolovane rotoval, čoho dôkazom boli aj rapídne, nepravidelné variácie jeho jasnosti, ktorých hodnota kolísala od cca 2,5 magnitúd až k záporným číslam, pričom najjasnejší na fotografii zachytený záblesk (medzi hlavou Draka a Vegou) má asi -2 magnitúdy.

Iridium 67 odštartoval ešte 7. apríla 1998 a počas svojho operačného zaradenia v sieti Iridium som nemal možnosť jeho predikovateľný záblesk zaznamenať. Takto sa v mojej zbierke Iridiumiek ocitol aspoň takto, na konci svojho života na zemskej orbite. Podobný osud ako jeho už čoskoro počká všetky zvýšné Iridiumky prvej generácie. Možnosť pozorovať ich predikovateľné záblesky je už pomaly naozaj veľmi raritná, nakoľko ich na operačných dráhach momentálne ostáva ani nie 20. Sám som veľmi zvedavý, koľko z nich sa mi ešte podarí zaznamenať...