pondelok 31. marca 2014

Raketa CZ-3B (2012-18D)


30. marca 2014 som o 20:31 SELČ nasnímal posledný stupeň v súčasnosti najsilnejšej čínskej nosnej rakety Ččhang-čeng 3B (alias Dlhý pochod 3B, skr. CZ-3B). Tento prelet bol zaznamenaný krátko po prechode telesa jeho perigeom, navyše v pomerne veľkej výške nad obzorom a tak bola raketa veľmi dobre pozorovateľná, pričom jej maximálna jasnosť dosiahla cca 1 mag. Boli však zaznamenané aj periodické variácie jej jasnosti spôsobené rotáciou telesa s periódou necelých 10 sekúnd. Na fotografii som ale zaznamenal aj zaujímavý efekt (no pri raketách pomerne často pozorovaný), keď asi od polovice nasnímanej stopy tieto variácie akoby takmer vymizli. Toto bolo spôsobené tým, že os rotácie telesa sa pri svojom obehu od istého okamihu "namierila" priamo na pozorovateľa, takže intenzita svetla odrazeného od objektu sa napriek jeho rotácii z môjho pohľadu takmer nemenila. Tento jav označujú pozorovatelia satelitov ako synodický efekt.
Raketa CZ-3B pred štartom 29. apríla 2012

Raketa CZ-3B odštartovala 29. apríla 2012 z kozmodrómu Si-čchang, pričom na vysokú MEO orbitu úspešne vyniesla dva nové satelity čínskeho navigačného systému Beidou (konkrétne išlo o družice Beidou 2M-3 a 2M-4). Posledný stupeň rakety ostal obiehať na excentrickej dráhe o parametroch 184 x 13 085 km. Za zmienku stojí, že toto je vôbec moje prvé pozorovanie rakety, ktorá bola vypustená z hore menovaného kozmodrómu. Momentálne ide o najjužnejšie položený čínsky kozmodróm (do dostavby kozmodrómu Wenčang na ostrove Chaj-nan), ktorý je zároveň aj najvyššie položeným kozmodrómom sveta (nachádza sa v horskom údolí vo výške 1800 m.n.m.) a Čína ho primárne používa pre štarty družíc na GEO orbitu. Z tohto kozmodrómu odštartovala 14. februára 1996 z rovnakej štartovacej rampy ako mnou pozorovaný objekt raketa, ktorá spôsobila najväčšiu tragédiu čínskej, a možno aj svetovej kozmonautiky. Krátko po štarte sa totiž vymkla kontrole a zrútila sa na blízku dedinu. A hoci podľa oficiálneho prehlásenia čínskych úradov zahynulo len 6 ľudí, neoficiálne odhady hovoria o niekoľkých desiatkach až stovkách obetí (aj keď často uvádzaný údaj 500 mŕtvych bude asi prehnaný).
Kyslíkovo-vodíkové motory YF-75 na 3. stupni rakety

No a teraz k samotnej rakete CZ-3B. Ako som už spomenul, v súčasnosti ide o najvýkonnejší čínsky nosič, ktorý dosahuje nosnosť až 5,5 tony na GTO dráhu a má celkovú výšku takmer 55 metrov. Je trojstupňový, pričom používa aj štyri bočné urýchľovacie motory. Ako palivo v týchto urýchľovacích ako aj prvých dvoch stupňoch využíva toxickú zmes asymetrického dimetylhydrazínu a kyseliny dusičnej. V poslednom stupni má však dvojkomorový raketový motor YF-75, ktorý poháňa výkonná zmes kvapalného kyslíka a vodíka. Celková dĺžka 3. stupňa je vyše 11 metrov a jeho priemer je 3 metre, čo sú rozmery, ktoré ho v kombinácii s jasným bielym náterom robia naozaj dobrým objektom na pozorovanie.

piatok 28. marca 2014

Raketa Unha 3 (2012-72B)

Vidieť, ako vám nad hlavou prelieta raketa z najtotalitnejšieho štátu na svete síce môže vyznievať trochu desivo, v tomto prípade sa však netreba ničoho obávať. Dňa 27. marca 2014 som totiž pozoroval úplne neškodný prelet posledného stupňa severokórejskej rakety Unha 3, ktorá v roku 2012 vyniesla na orbitu prvú a dodnes jedinú umelú družicu tejto izolovanej krajiny. Ako je z fotografie očividné, pozorovacie podmienky vôbec neboli dobré, no napriek tomu bol prelet satelitu medzi oblakmi vcelku dobre pozorovateľný, pričom jeho jasnosť nepresahovala 3,5 mag. Snímka vznikla o 19:15 SEČ a zachytáva objekt pri prelete cez súhvezdie Malý Lev.
Štart rakety Unha-3 z 12. decembra 2012

História severokórejskej kozmonautiky je tak ako aj štát samotný plná kontroverzii, zahmlievania a klamstiev. Začalo sa to už 31. augusta 1998, keď tento štát prekvapivo oznámil, že vystrelil z kozmodrómu Musudan-ri na svojom východnom pobreží raketu, ktorá na orbitu vyniesla prvú severokorejskú družicu Kwangmyŏngsŏng 1. A hoci raketa počas štartu prelietla nad Japonskom (čo Japoncov pochopiteľne veľmi nepotešilo) a pokračovala ďalej nad Pacifik, žiadny nový objekt z tohto štartu na zemskej orbite nebol nikdy nikým potvrdený. Napriek tomu však Severná Kórea pokračovala v bezprecedentnom klamstve pred svojou aj svetovou verejnosťou a dodnes trvá na tom, že štart bol úspešný. Oficiálne klamstvo vyústilo až do toho, že mnohí pozorovatelia začali obviňovať S. Kóreu, že vôbec nešlo o nevydarený kozmický štart, ale len o zakamuflovaný pokus o skúšku vojenskej medzikontinentálnej rakety. Veľmi podobná situácia sa opakovala 5. apríla 2009, keď opäť došlo s Musudan-ri k štartu rakety a opäť bolo oznámené úspešné dosiahnutie orbity so satelitom Kwangmyŏngsŏng 2. V skutočnosti sa ale opäť preukázalo, že orbitu nič nedosiahlo a začalo narastať podozrenie, že údajnými kozmickými štartmi S. Kórea len obchádza medzinárodne uvalený zákaz skúšok vojenských rakiet.
Predštartovná príprava rakety Unha-3

Potom ale prišiel rok 2012. Z nového kozmodrómu Sohae vybudovanom tentokrát na západnom pobreží krajiny boli ohlásené prípravy na štart novej rakety Unha 3 s družicou Kwangmyŏngsŏng 3. Nový vodca krajiny, mladý Kim Čong-un dokonca pozval na kozmodróm aj zahraničných novinárov a odborníkov, aby sa na štart prišli pozrieť. Došlo k nemu 13. apríla 2012, raketa z nového kozmodrómu letela južným koridorom ponad Žlté more (aby už nedochádzalo ku konfliktom s preletmi nad Japonskom), no asi 90 sekúnd po štarte explodovala. Neúspech tentokrát priznala aj samotná Severná Kórea, aj keď vzhľadom na prítomnosť zahraničných pozorovateľov asi ani nemala veľmi na výber. Tiež však pripomenula, že pokus o štart v blízkej budúcnosti zopakuje. A naozaj, prípravy na nový štart na kozmodróme Sohae pokračovali, pričom bolo oznámené, že k nemu dôjde na začiatku decembra (tentokrát však už zahraničný pozorovatelia pozvaní neboli). Štart bol však neustále odkladaný, pričom 11. decembra zazneli vyjadrenia, že bude preložený až na koniec decembra a nosič údajne začal byť sťahovaný z rampy. No Severokórejci opäť prekvapili a k štartu neočakávane došlo už 12. decembra 2012 a navyše, tentokrát bol naozaj úspešný. Na slnečno-synchrónnu polárnu dráhu o výške cca 490 x 580 km vypustil nosič Unha 3 satelit označený ako Kwangmyŏngsŏng 3-2 (ide pravdepodobne o kópiu satelitu zničeného pri štarte 13. apríla, hoci to nie je isté kedže tento satelit na rozdiel od prvého nebol ukázaný verejnosti) a S. Kórea sa tak až teraz naozaj mohla popýšiť svojou prvou umelou družicou Zeme. Štart síce následne vyvolal (podľa mňa až prehnanú) politicko-mediálnu hystériu, pri ktorej sa možno až príliš rozoberal možný vojenský aspekt tohto štartu a to, že bola na orbitu vypustená aj družica sa často (pokiaľ vôbec) spomínalo akoby len mimochodom. Medzinárodná reakcia mi tak trochu pripomenula tú v USA z roku 1957 na vypustenie prvého sovietskeho Sputnika. No každopádne bez ohľadu na to, do akej miery (a či vôbec) išlo o skúšku vojenských komponentov pre pripravovanú balisitickú raketu, faktom je, že Severná Kórea sa stala desiatou krajinou sveta, ktorá dokázala vlastnými silami pomocou vlastného nosiča dopraviť na orbitu satelit.
Detail na 3. stupeň rakety 

Okrem satelitu (ktorý však údajne po štarte prestal fungovať) a tretieho stupňa rakety Unha 3 sa na orbitu dostali aj ďalšie 2 menšie objekty, ktoré pravdepodobne súvisia s oddelením družice od rakety alebo jej stabilizáciou. Zo všetkých týchto objektov štartu 2012-72 je voľným okom bez problémov pozorovateľný len posledný stupeň rakety, ktorý je mimochodom vizuálne jasnejší ako bežne uvádzajú predpovede na heavens-above.com asi o 1,5 magnitúdy (napr. pri mnou pozorovanom prelete bola uvádzaná jasnosť takmer nepozorovateľných 5,1 mag, skutočná spomínaných 3,5 mag). No a práve na tento mnou pozorovaný raketový stupeň sa teraz zameriam. Detailnejších údajov o rakete Unha 3 nie je veľa, s istotou sa však vie, že využíva ako palivo kombináciu toxického asymetrického dimetylhydrazínu a kyseliny dusičnej a jej celková výška je cca 30 metrov. Maximálna nosnosť na orbitu pravdepodobne nepresahuje 100 kg. Posledný stupeň rakety je dlhý asi 3,7 metra a má priemer 1,25 metra, využíva pravdepodobne dvojkomorový raketový motor označovaný ako LRE-4+, ktorý po oddelení od 2. stupňa pracoval asi 250 sekúnd. Tento objekt sa v súčasnosti pohybuje na dráhe o parametroch 491 x 584 km so sklonom 97,3°, na ktorej môže vydržať niekoľko rokov, kým zhorí v atmosfére.

utorok 11. marca 2014

Raketa Thorad Agena D (1969-82AB)

Niekedy sa aj za nenápadným kusom starého kozmického šrotu môže skrývať vcelku zaujímavá história. Jasnosť nasnímaného zvyšku rakety Agena D bola veľmi slabá, sotva presahovala 4,5 mag a to v kombinácii so svitom Mesiaca spôsobilo, že bola voľným okom takmer nepozorovateľná. Napriek tomu sa mi  ju 9. marca 2014 o 20:16 SEČ na fotoaparát podarilo zaznamenať pri jej prechode cez súhvezdie Veľký voz .

Štart tohto objektu sa odohral ešte 30. septembra 1969, teda v dobe, keď v USA ešte doznievala eufória z prvého pristátia ľudí na Mesiaci a program Apollo bol stredobodom americkej kozmonautiky. Mimo žiary veľkých reflektorov však paralelne s ním pokračovali aj ďalšie kozmické projekty, pričom mnohé súviseli hlavne s vojenskými záležitosťami. Práve pre tieto účely odštartovala z kozmodrómu Vandenberg onen septembrový deň aj raketa Thorad Agena D, ktorej náklad tvorilo hneď niekoľko družíc. Primárnym nákladom bola pätica satelitov vtedy prísne tajného programu Poppy - ktorý predstavoval raný systém elektronickej rozviedky typu NOSS (bližšie som o ňom hovoril pri zázname pozorovania rovnakého typu rakety zo štartu 1971-110), pričom toto bol šiesty, predposledný štart prislúchajúci k tomuto programu. Ďalej boli na orbitu vystrelené aj malé družíce SOICAL a Tempsat 2 určené pre kalibráciu pozemných rádiolokátorov, no a nakoniec 57 kilogramová družica Timation 2, ktorá bola jednou z prvých experimentálnych navigačných družíc, z ktorých sa neskôr vyvinul systém GPS. Objektov tak bolo vypustených touto raketou pomerne dosť, no napriek tomu to nebolo ani zďaleka všetko, čo tento štart na orbitu priniesol. Už niekoľko dní po ňom (4. októbra) totiž posledný stupeň Agena D explodoval, pričom sa rozpadol na viac ako 260 úlomkov. Príčinou explózie boli pravdepodobne zvyšky paliva v nádržiach rakety. Horenasnímaný objekt tak teda nie je kompletný stupeň rakety Agena D, ale len jeho najväčší kus, ktorý sa po výbuchu pohybuje na dráhe o výške 908 x 1 075 km.

sobota 8. marca 2014

USA 247 (FIA Radar 3)


Keď som posledné leto fotografoval americké vojenské satelity typu FIA Radar (bližšie info tu a tu), ešte som netušil, že ku koncu roku sa uskutoční štart nového satelitu, ktorý sa stane tretím členom tejto "utajenej" špionážnej flotily rádiolokačných družíc. Teraz, 8. marca 2014 sa mi ho podarilo prvýkrát pozorovať, pričom som ho nasnímal 30 sekundovou expozíciou so začiatkom snímania o 19:27 SEČ pri prechode cez súhvezdie Lev. Jasnosť objektu dosiahla asi 3,5 mag.
Štart rakety Atlas 5 s družicou USA 247

Štart tejto družice sa uskutočnil 6. decembra 2013 z Vandenbergu a jeho nosná raketa Atlas 5 501 vyniesla na orbitu ako sekundárny náklad aj 12 malých cubesatov. Napriek klasickým a zbytočným snahám americkej strany o utajovanie dráh väčšiny svojich vojenských družíc bola presná dráha primárneho nákladu vďaka amatérskym pozorovateľom zakrátko známa - pričom jej parametre (výška 1101 x 1107 km, sklon 123°) zodpovedali dráham typickým pre projekt FIA Radar. A tak sa prísne utajovaný náklad oficiálne označovaný ako USA 247, alebo NROL-39 stal známy aj ako FIA Radar 3. A ešte nejako. Od mojich posledných pozorovaní družíc FIA Radar sa totiž stala známa ešte jedna skutočnosť týkajúca sa týchto satelitov - a to krycie meno tohto programu používané v oficiálnych interných hláseniach NRO. Znie Topaz (čiže toto je Topaz 3) a bolo odhalené vďaka informáciám, ktoré zverejnil známy to americký "ex-špión" Edward Snowden.
USA 247 ukrytá pod aerodynamickým krytom pri
umiestňovaní na posledný stupeň rakety

Detaily projektu FIA Radar sú však stále zahmlené čo dáva veľký priestor na rôzne špekulácie. Pomerne veľký povyk tak na verejnosti spôsobila aj taká drobnosť ako logo použité pri štarte tejto družice, znázorňujúce obrovskú chobotnicu obopínajúcu Zem so sloganom: "Nič nie je mimo náš dosah". Hoci tak podľa niektorých NRO jemne naznačila, ako má (aj) vďaka týmto satelitom pod kontrolou celý svet, rovnako môže ísť aj o obyčajné nič významné neznamenajúce umelecké vyžitie (ja viem, to je asi blbosť;).

nedeľa 2. marca 2014

Nádrž Briz-M (2010-25C)


Predštartovná príprava družice Badr-5 a
stupňa Briz-M
Odhadzovateľných nádrží z raketových stupňov Briz-M je na orbite plno (viac ako 70) a tak niet divu, že sa ďalšia z nich opäť stala cieľom môjho pozorovania. Tentokrát išlo o vcelku jasný perigeový prelet nádrže zo štartu 2010-25, ktorý dosiahol v maxime jasnosť viac ako 2 mag. Fotografia vznikla 1. marca 2014 o 18:55 SEČ.

Raketa Proton-M so svojím posledným stupňom Briz-M odštartovala 3. júna 2010 z Bajkonuru a na obežnú dráhu úspešne vyniesla vyše 5-tonovú telekomunikačnú družicu Badr-5 určenú pre saudskoarabskú spoločnosť Arabsat. Treba uviesť, že navedenie takto ťažkej družice na dráhu prechodovú ku geostacionárnej (tzv. GTO) pomocou stupňa Briz-M je pomerne zložitou a zdĺhavou operáciou, skladajúcou sa z viacerých presne určených korekčných manévrov. V tomto prípade prešlo od štartu Protonu po oddelenie družice od Brizu viac ako 9 hodín. K oddeleniu pozorovanej nádrže od centrálnej časti stupňa Briz v tomto prípade došlo viac ako 3,5 hodiny od štartu a nádrž sa ostala pohybovať na excentrickej dráhe o výške cca 320 x 16 370 km. Bližšie informácie k samotnému stupňu Briz-M sa nachádzajú v záznamoch predošlých pozorovaní (predovšetkým tu).
Obrázok znázorňujúci moment oddelenia palivovej
nádrže od zvyšku stupňa Briz aj s družicou