pondelok 24. januára 2022

Dragon CRS-24

 

Obr.1: 24. januára 2022, čas 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zásobovacia loď Dragon CRS-24 kulminuje vo výške viac ako 70°, dosahujúc jasnosť -1 mag

Po včerajšom napínavom prelete tesnej formácie ISSky a Dragona sa dnešný mrazivý večer naskytla ďalšia možnosť na sledovanie samostatne letiacej zásobovacej lode s označením CRS-24. Od ISS už bol tentokrát hodne ďaleko (prelietala o vyše pol hodinu neskôr) a pripravoval sa na pristátie v Atlantiku, ku ktorému malo dôjsť o niekoľko hodín. Dráha Dragona už bola vrámci toho značne znížená - na výšku len 185 x 370 km. Aj vďaka tomu pripravil okolo 17:37 SEČ pôsobivý prelet, počas ktorého sa jeho jasnosť vyšplhala až na -1 mag. Objekt mal na oblohe navyše značnú uhlovú rýchlosť, keďže sa práve pohyboval blízko svojho perigea. A v neposlednom rade, tentokrát ani počasie nenahnevalo a tak sa dal posledný pozorovateľný prelet tejto lode vychutnať v celom jej priebehu.

Obr. 2: 17:36 SEČ, exp. 6 sec; Dragon križuje súhvezdie Kasiopeja a naberá na jasnosti

Obr. 3: 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zostupná časť rýchleho perigeového preletu, počas ktorej snehovo-biely Dragon stále jasne žiaril...

Obr. 4:...až do momentu, keď náhle pohasol v zemskom tieni v súhvezdí  Rys

nedeľa 23. januára 2022

ISS & Dragon CRS-24

Obr. 1: 23. január 2022, čas 17:33 SEČ, exp. 4 sec; ISS s "chvostíkom", ktorý predstavuje loď Dragon CRS-24, pohybujúcu sa tesne za stanicou, necelú hodinu po oddelení od nej 

23. januára 2022 o 16:40 SEČ došlo k oddeleniu zásobovacej lode Dragon CRS-24 od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Už o necelú hodinu neskôr došlo k jej preletu nad strednou Európou a tak sa naskytla skvelá možnosť na pozorovanie ISS a Dragonu vo veľmi blízkej formácii. Bohužiaľ, ako som už pri svojich pozorovaniach zažil mnohokrát - človek mieni, počasie mení... Alebo minimálne spôsobí hodne infarktové stavy :) Tesne pred začiatkom preletu bolo totiž takmer úplne zamračené, až na malinké diery v oblakoch, ktoré sa začali otvárať nad východným obzorom. Značnú časť preletu tak nebolo možné kvôli oblakom pozorovať vôbec, našťastie rozrieďovanie oblačnosti nad východom pokračovalo až do takej miery, že na záver preletu sa vo výške cca 25° nad obzorom ISSka z oblačnej náruče predsalen vynorila. A presne podľa očakávaní - nie sama. To čo sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach javí ako malý chvostík za svetlou stopou ISS, je v skutočnosti loď Dragon, ktorá reálne predstavovala asi 1 magnitúdovú hviezdičku, pohybujúcu sa tesne, len asi 1°, za ISSkou. Vychutnať sa ich dalo bohužiaľ iba krátko, nakoľko už vo výške 16° dvojica zmizla v zemskom tieni. Je mi jasné, že malá vzdialenosť 1° bola spôsobená aj perspektívou objektov nízko nad obzorom a počas kulminácie by sa isto javila o niečo viac, o koľko presne však už kvôli spomenutému počasiu nemožno z pozorovania zistiť.

Obr. 2: Bližší pohľad na tesnú formáciu stanice a jej zásobovacej lode v súhvezdí Blíženci
Obr. 3: Loď Dragon CRS-24 niekoľko minút po oddelení od stanice. K jej pristátiu neďaleko floridského pobrežia má dôjsť nasledujúci deň

piatok 21. januára 2022

Starlink v1.5 G4-6

21. januára 2022, čas 17:58 SEČ, exp. 8 sec; spoločný. ale slabý prelet asi 47-ich satelitov Starlink várky G4-6, nachádzajúcich sa na dráhach vo výške cca 220 x 330 km


V poslednej dobe sa opäť potvrdzuje, že vláčiky Starlink predstavujú výraznú podívanú len do prvých 48 hodín po štarte. Tak tomu bolo aj s poslednou várkou označovanou ako G4-6, ktorá odštartovala v skorých ranných hodinách 19. januára. Ešte v ten istý deň večer mali nad našimi končinami výrazný večerný prelet, ktorý aj medzi laickou verejnosťou (nie po prvýkrát) spustil veľa povyku. Necelé 3 dni po štarte ich však už voľným okom bolo ledva vidieť - ich jasnosť atakovala 4 magnitúdy a aj na horeuvedenej fotografii som ich prelet zaznamenal len vďaka prekrytiu ich trajektórií, nakoľko značná časť z nich je stále veľmi blízko pri sebe. Opäť ťažko povedať, či slabá viditeľnosť Starlinkov súvisela s už zrealizovaným, jasnosť minimalizujúcim natočením solárnych panelov, alebo skôr s pomerne zlým fázovým uhlom preletu, pravdepodobná je však kombinácia oboch faktorov.