pondelok 21. septembra 2015

Záblesk USA-186


Prešiel takmer presne rok odvtedy, čo som naposledy pozoroval americký vojenský satelit USA-186 a teraz, 21. septembra 2015 o 20:26 SELČ si ho môj objektív našiel opäť. Tento prísne tajný fotoprieskumný satelit typu KH-11 sa práve pohyboval v perigeu svojej dráhy a tak má na 30-sekundovej expozícii hodne dlhú stopu, ku koncu ktorej navyše hodil nádherný záblesk o jasnosti vyše -2 mag. Mimo záblesku sa jasnosť satelitu pohybovala pod 1 mag. Mimochodom, na záblesky mám pri fotografovaní tohto špióna naozaj šťastie, doteraz som ich zaznamenal pri všetkých (konkrétne štyroch) jeho pozorovaniach, tento súčasný bol však asi najkrajší.
Predpokladaná podoba satelitov KH-11

Pri mojom predchádzajúcom pozorovaní (viď tu) dochádzalo k častým zmenám orbity tohto satelitu a tak som riešil teóriu, že sa jeho vtedajšia orbita (320 x 417 km) postupne stabilizuje na približne kruhovú vo výške 400 km. K stabilizácii orbity síce došlo (veľké manévre v súčasnosti už neprebiehajú), ale na dráhe 260 x 452 km. Takže agentúra NRO zvolila predsa len cestu zníženia pôvodného, vyše 1000 km apogea, avšak zároveň si pre tento satelit ponechala možnosti dosiahnutia maximálneho rozlíšenia pri fotografovaní v perigeu (bližšie info k tejto problematike tu).

Záblesk Irídia 64


Záblesk družice Iridium 64 o jasnosti vyše -3 mag som odfotografoval 21. septembra 2015 o 20:39 SELČ. Táto družica nie je v mojej zbierke nováčikom - prvýkrát som ju odfotografoval už pred vyše dvoma rokmi (bližšie info o tomto pozorovaní ako aj družici samotnej vid tu).

štvrtok 27. augusta 2015

NOSS 3-1 (2001-40A & C)


Starý pár amerických vojenských družíc typu NOSS som odfotografoval  26. augusta 2015 o 22:46 SELČ. Na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahovali maximálnej jasnosti niečo vyše 3,5 mag.
Štart družíc NOSS 3-1 v roku 2001

Tieto družice odštartovali z kalifornského Vandenbergu 8. septembra 2001 a sú prvým párom tretej generácie systému námornej elektronickej rozviedky NOSS. V čase ich vypustenia boli pozorovatelia sprvu prekvapení, že na orbite registrujú vo formácii len dve družice namiesto obvyklých troch používaných pri predchádzajúcich generáciách systému NOSS. Spočiatku sa preto predpokladalo, že táto misia zlyhala a tretia družica sa od posledného stupňa rakety neoddelila. Definitívne potvrdenie, že ide o úplne novú generáciu vystačujúcu si iba s dvoma satelitmi sa potvrdilo až so štartom ďalšieho páru NOSS v roku 2003. Ako je aj z horeuvedenej fotografie zrejmé, satelity sa v súčasnosti už nepohybujú v blízkej formácii a pravdepodobne tak už nie sú vôbec operačne spôsobilé. Stále sa však pohybujú na relatívne blízkych dráhach (konkrétne 874 x 1338 km pre objekt A a 873 x 1336 km pre C), čo stále umožňuje ich zaznamenanie na jednu 30 sekundovú snímku. Mimochodom, s týmto párom mám s výnimkou tiež rozpusteného páru NOSS 3-2 odfotografované už všetky družice tretej generácie NOSS. Ich fotografie, spolu s bližšími informáciami o systéme NOSS možno nájsť na týchto záznamoch z pozorovaní: NOSS 3-3NOSS 3-4, NOSS 3-5NOSS 3-6

pondelok 10. augusta 2015

Raketa Sojuz 2-1b (2015-29B)


Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1b som na 25 sekundovú expozíciu nasnímal 9. augusta 2015 o 21:21 SELČ. Klasicky vykazoval pravidelné zmeny jasnosti (hoci trochu pomalšie ako pri väčšine iných stupňov typu Blok-I - vid napr. tu alebo tu.), jeho maximálna jasnosť pritom dosahovala takmer 0 mag. Táto pomerne vysoká jasnosť rakety súvisí jednak s dobrým fázovým uhlom počas jej vysokého preletu, ako aj s tým, že sa pohybovala na nízkej dráhe o výške cca 165 x 350 km (hoci v čase snímania bola takmer v apogeu).
Raketa Sojuz 2-1b vztyčovaná na štartovaciu rampu pred
štartom z 23. júna 2015

Tento raketový stupeň je na orbite už od 23. júna tohto roku, keď z ruského kozmodrómu Pleseck vyniesol na dráhu o približných parametroch 190 x 680 km dlhoočakávanú, v poradí tretiu vojenskú fotoprieskumnú družicu typu Persona (oficiálne označenú ako Kosmos 2506). Tá sa neskôr usadila na dráhe o výške vyše 700 km, zatiaľ čo jej nosič ostal ponechaný svojmu osudu kozmického odpadu a pomaly sa tak blíži k svojmu nevyhnutnému koncu v zemskej atmosfére, keď už približne za týždeň od môjho pozorovania pre prípadných šťastlivcov nad zatiaľ neznámym miestom Zeme pripraví pekné "ohnivé divadlo".

piatok 7. augusta 2015

Lacrosse 5


Známy americký radarový satelit Lacrosse 5 (USA 182) som tu na blogu už dlho nespomínal, a tak jeho vysoký prelet a hlavne nové skutočnosti o ňom sú dobrou príležitosťou na jeho pripomenutie. Horeuvedená fotografia vznikla 6. augusta 2015 o 22:25 SELČ a satelit na nej dosahuje stabilnú jasnosť asi 1 mag.
Snímky Lacrossu 5 s jasne viditeľnou
rovinnou obdĺžnikovou anténou

Od môjho posledného pozorovania tohto satelitu vyšli najavo nové zaujímavé skutočnosti. Je už totiž pomerne presne známy tvar tohto prísne utajovaného satelitu. Nie, americká agentúra NRO ho dobrovoľne nezverejnila, ani u nich nedošlo k žiadnemu úniku informácii. Bola ale zverejnená práca špeciálneho ruského observatória na Altaji (Altay Optical Laser Center - AOLC), ktoré sa zaoberá snímaním kozmického odpadu s vysokým rozlíšením. Robia to pomocou 0,6 - metrového ďalekohľadu s adaptívnou optikou. A práve snímky, ktoré robili pri skúškach tohto systému poodhalili niečo nové o družiciach Lacrosse. V prvom rade sa definitívne odhalilo, v čom spočíval hlavný rozdiel medzi družicou Lacrosse 5 a staršími verziami (Lacrose 1 až 4). O tomto rozdiele sa na základe pozorovaní optických vlastností týchto satelitov pri preletoch dlhodobo vedelo (bližšie info tu), no až teraz sa definitívne zistilo, resp. potvrdilo, v čom je problém. Zo snímok zverejnených observatóriom vyplynulo, že staršie družice Lacrosse používali radarovú anténu diskovitého tvaru o priemere minimálne 13 metrov, zatiaľ čo "nová" Lacrosse 5 má rozmernú plošnú anténu obdĺžnikového tvaru (viď priložené obrázky). A práve jej tvar aj odhaľuje príčinu tzv. miznúceho triku, ktorý tento satelit občas pri preletoch predvádza - a teda že ho spôsobuje čisto len tvar satelitu a jeho natočenie k pozorovateľovi  (bližšie tu).
Snímky družice Lacrosse 4 s diskovitou anténou

Hoci sa táto skutočnosť dlhodobo "tušila" na základe amatérskych pozorovaní so slabším rozlíšením (vid napr. tu), až teraz zverejnené kvalitnejšie fotky z profesionálneho observatória ju definitívne potvrdili. Mimochodom, od môjho posledného pozorovania sa zmenilo ešte niečo, posledná zo staršej generácie - Lacrosse 4 už nie je na orbite. S najväčšou pravdepodobnosťou bola deorbitovaná ešte niekedy v priebehu roku 2014.

A čo sa týka spomínaného Altajského observatória - momentálne skúšajú nový ďalekohľad s priemerom až  3,2 metra, ktorý bude umožňovať poskytovať snímky s 5-krát lepším rozlíšením ako horeuvedené. Voči NRO škodoradostne dúfam, že sa s týmto ďalekohľadom zamerajú aj na ďalšie utajené vojenské satelity (napr. Keyhole) a nebudú váhať z ich zverejnením :-)

štvrtok 6. augusta 2015

Terra & IGS-9


Družica Terra počas predštartovných príprav
Nečakané záblesky dvoch rozdielnych družíc som súčasne zaznamenal 5. augusta 2015 o 23:00 SELČ. Obe družice boli nasnímané krátko po výstupe zo zemského tieňa a očividne mali veľmi priaznivé fázové uhly. Jasnejší zo zábleskov patrí americkej družici Terra, ktorú som prvýkrát fotil už pred vyše dvoma rokmi (viď tu). Vtedy bola pomerne slabá, tentokrát však dosiahla v maxime prekvapivú jasnosť až -2 mag, ktorú si pozvoľna udržovala asi 20 sekúnd. Zdrojom tohto dlhého záblesku boli s najväčšou pravdepodobnosťou solárne panely družice.

Za druhý, slabší záblesk bol zodpovedný najnovší japonský vojenský satelit pre rádiolokačný prieskum IGS-9, ktorý štartoval z Tanegašimy 1. februára tohto roku a ktorý sa pohybuje na dráhe o výške cca 480 km. Jeho záblesk mal kratší priebeh a v maxime dosiahol asi 0,5 mag. Zdrojom tohto zjasnenia mohli byť nielen solárne panely, ale aj radarová anténa typu SAR.

sobota 1. augusta 2015

Iridium 52


Veľmi pekný záblesk družice Iridium 52 o jasnosti takmer -8 mag som zaznamenal 31. júla 2015 o 23:32 SELČ. Pozorovanie tak jasného záblesku samozrejme neskazilo ani to, že nie úplne čistá obloha bola plne presvetlená tzv. Modrým Mesiacom (hádam každý vie, o čo sa jedná ;) a že do záberu sa priplichtilo aj lietadlo.  Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium ďalším nováčikom, odštartovala z amerického Vandenbergu 18. februára 1998 pomocou nosnej rakety Delta 7920 spolu so štyrmi ďalšími družicami (Iridium 50, 53, 54 a 56).

piatok 24. júla 2015

Raketa Sojuz-FG (2015-35B)


Raketa Sojuz-FG pred štartom
Rýchly prelet posledného stupňa rakety Sojuz-FG som nasnímal 23. júla 2015 o 3:37 SELČ. Táto raketa pritom štartovala z Bajkonuru len niekoľko hodín predtým, pričom úspešne vyniesla na orbitu pilotovanú kozmickú loď Sojuz TMA-17M. V tomto ohľade malo pre mňa horeuvedené pozorovanie dodatočne trpkú príchuť, pretože raketa bola len bonusom k pozorovaniu niečoho oveľa lepšieho - samotnej lode Sojuz približujúcej sa k ISS. Tento spoločný prelet nastal len o niekoľko minút neskôr po prelete rakety a podarilo sa mi ho aj úspešne zaznamenať (išlo len o moje druhé pozorovanie samostatne letiacej lode Sojuz, navyše prvé, ktoré nebolo poznamenané nepriazňou počasia). Sojuz sa pohyboval asi 5° za ISS a počas kulminácie dokonca hodil trochu slabší záblesk o jasnosti asi 0 mag (ten už som ale nezaznamenal). Vzhľadom na povinnosti, ktoré ma nasledujúceho dňa čakali, som sa rozhodol danú fotografiu spracovať na blog až neskôr -  čo sa ale ukázalo ako osudová chyba. Počas mojej neprítomnosti totiž fotoaparát použila iná osoba a nedopatrením fotografiu zmazala! Takže ako trvalá spomienka na inak vydarené pozorovanie mi ostala len horeuvedená fotografia nosiča tejto kozmickej lode, ktorý vykazoval prejavy klasického "kotúlania sa" po orbite (teda pravidelné variácie jasnosti), pričom na 25 sekundovej expozícii sú zaznamenané jeho 2 maximá o najvyššej jasnosti asi 0 mag. Vzhľadom na jeho veľmi nízku dráhu zhorí tento Block-I tak do 2 - 3 dní v atmosfére.

piatok 17. júla 2015

Kosmos 2505 (Kobalt-M #10)



16. júla 2015 som o 22:43 SELČ zachytil výnimočný ruský vojenský satelit Kosmos 2505. Pod týmto nič nehovoriacim označením sa skrýva historicky posledný exemplár návratového fotoprieskumného satelitu typu Kobalt-M. Tento veľmi nízko sa pohybujúci objekt (orbita 192 x 250 km) som zachytil na 30 sekundovú expozíciu, pričom na snímke je zaznamenaný aj jeho prechod do zemského tieňa v súhvezdí Cefeus. Ešte pred tým dosiahol satelit svoju maximálnu jasnosť, ktorá presiahla 1,5 mag.
Predpokladaná podoba satelitu Kobalt-M

Predchodcu tohto orbitálneho špióna, satelit Kosmos 2495, som fotografoval minulý rok a pri zázname jeho pozorovania som sa aj rozpísal o bližších technických podrobnostiach tejto rady satelitov (pozri tu). Tu ich preto uvádzať nebudem, len stručne pripomeniem, že satelit umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením lepším ako 30 cm/pixel, ktoré posiela späť na Zem zaznamenané na klasickom filme v dvoch menších návratových puzdrách a nakoniec aj v jednom veľkom, v ktorom sa navyše vráti aj samotný hlavný zobrazovací systém a podstatné prístroje satelitu (snímka takéhoto navráteného Kobaltu je uvedená nižšie).
Hlavné návratové puzdro satelitu Kosmos- 2480
(Kobalt-M 8), ktoré po pristáti v roku 2012
nie celkom legálne odfotili miestny obyvatelia

Kosmos 2505 odštartoval z Plesecku 5. júna 2015 pomocou rakety Sojuz 2-1a, ktorá bola dovtedy "uzemnená" kvôli nedávnej havárii zásobovacej lode Progress M-27M. Vzhľadom na obvyklé zotrvávanie týchto satelitov na orbite sa pristátie hlavného úseku (a teda aj ukončenie celej misie) predpokladá niekedy na september až október tohto roku. Tým sa definitívne skončí éra návratových fotoprieskumných satelitov, ktoré budú už aj v Rusku plne nahradené optoelektronickými špionážnymi družicami.

štvrtok 16. júla 2015

Iridium 37


Záblesk družice Iridium 37 pod hviezdou Arktúr som odfotografoval 16. júla 2015 o 23:00 SELČ, pričom jeho jasnosť mierne presiahla -3 mag. Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium nováčikom, odštartovala z Vandenbergu 27. septembra 1997 pomocou rakety Delta 2 spolu s družicami Iridium 19, 34, 35 a 36.

sobota 27. júna 2015

Iridium 95


Jasný záblesk družice Iridium 95 som nasnímal 26. júna 2015 o 22:49 SELČ. Na Mesiacom mierne presvetlenej oblohe dosiahol jasnosť vyše -7 mag. Táto družica odštartovala 11. februára 2002 z kozmodrómu Vandenberg spolu s družicami Iridium 90, 91, 94 a 96.

nedeľa 14. júna 2015

LightSail-A po druhýkrát


Po druhýkrát a zároveň naposledy som nasnímal slnečnú plachetnicu LightSail-A 14. júna 2015 o 01:53 SELČ. Ako som spomínal už v predošlom príspevku, niekedy poobede tohto istého dňa by mal tento nevšedný satelit zhorieť v atmosfére. Na 30 sekundovej expozícii sú zaznamenané celkovo tri maximá jeho svetelnej krivky (označené šípkami). Plachetnica však mala teraz menej priaznivý prelet ako predošlý deň a dosahovala maximálnu jasnosť len asi 3 mag.

sobota 13. júna 2015

LightSail-A

LightSail-A, čas 02:50 SELČ, exp. 30 sec. Do záberu sa
priplichtil aj posledný stupeň rakety Zenit-2 (1995-58B)
LihtSail-A, čas 02:51 SELČ
Výnimočné pozorovanie výnimočného satelitu sa mi podarilo zaznamenať 13. júna 2015. Tým satelitom nie je nič menšie ako experimentálna slnečná plachetnica LightSail-A organizácie Planetary Society, ktorú sa po prvotných problémoch podarilo pred necelým týždňom úspešne roztvoriť. Pri vysokom, takmer zenitovom prelete som ju zaznamenal hneď na dvoch fotografiách s 30 sekundovou expozíciou. Prvá vznikla o 02:50 SELČ, krátko pred kulmináciou satelitu a druhá o 02:51 SELČ na zostupnej časti trajektórie jeho preletu. Roztiahnutá solárna plachetnica sa na orbite pekne prevracala, vykazovala totiž pravidelné variácie jasnosti o perióde necelých 10 sekúnd, pričom jej  záblesky dosahovali v maxime asi 1 mag.
Umelecká predstava LightSailu vo vesmíre...

Tento satelit odštartoval 20. mája 2015 ako sekundárny náklad rakety Atlas-5, pričom primárnym nákladom bol nový vojenský miniraketoplán X-37B. Základ LightSailu tvorí vlastne malý cubesat o veľkosti 30 x 10 cm, v ktorom bola zavinutá tenká mylarová plachta o rozmeroch 5,6 x 5,6 metra. Práve jej rozvinutie bolo hlavným cieľom tejto družice, po ktorom by mal nasledujúci rok nastať štart nového satelitu, ktorým už bude Planetary Society naostro testovať možnosti slnečného pohonu (teda hybnosť dodanú na plachtu iba tlakom slnečných fotónov).
...a selfie, ktoré si urobil Lightsail po roztvorení
plachty už priamo na orbite

Spočiatku sprevádzali LightSail-A problémy súvisiace hlavne s dočasnou stratou komunikácie, avšak hneď ako sa ich podarilo vyriešiť, pristúpilo sa k samotnému rozvinutiu plachetnice, ktoré sa odohralo 7. júna. Všetko vyšlo ako malo a tak si túto slnečnú plachetnicu môžme na oblohe bez problémov vychutnať voľným okom (samotný mrňavý cubesat by sa samozrejme pozorovať nedal ani náhodou). Avšak už to nepotrvá dlho, pretože nevýhodou tohto ľahkého a zároveň plošne rozmerného satelitu je to, že odpor zvyškových molekúl atmosféry má na neho oveľa väčší vplyv ako na iné družice a tak z orbity veľmi rýchlo klesá. Po štarte sa pohyboval na dráhe o výške asi 355 x 700 km a v čase môjho pozorovania už iba vo výške cca 320 x 490 km. Takýmto tempom sa predpokladá, že už o necelé dva dni na to zhorí v atmosfére.

piatok 12. júna 2015

Yaogan 6


V niektorých až príliš zjednodušených poučkách sa píše, že satelit na oblohe od lietadla najľahšie rozlíšite tak, že nebliká, ale má konštantnú jasnosť. My však veľmi dobre vieme, že to vôbec nemusí byť pravda a je množstvo satelitov, ktorých jasnosť počas ich preletov značne kolíše, napriek tomu ich od lietadla skúsené oko veľmi ľahko rozlíši. No aj tak existujú objekty, ktoré občas dokážu zneistiť aj skúseného pozorovateľa.
Štart Yaoganu-6 pomocou
rakety CZ-2C

A to je aj prípad čínskeho satelitu Yaogan-6. Keď som ho pred niekoľkými  týždňami prvýkrát spozoroval, sprvu som si myslel, že ide práve o lietadlo. Satelit blikal ako stroboskop, žiadne dlhé záblesky, len séria kratučkých, rýchlo sa opakujúcich blikov rôznej jasnosti. Dobre si to možno všimnúť aj na horeuvdenej fotografii, ktorú som urobil 11. júna 2015 o 22:22 SELČ. Na 25 sekundovej expozícii je zaznamenaný prelet tohto satelitu, ktorý tvorí šnúra kratučkých bliknutí - od slabých, ledva viditeľných až po jasné, ktoré dosahovali záporné magnitúdy (tri najjasnejšie sú označené šípkami). Medzi jasnejšími bliknutiami je kvázi-perióda asi dve sekundy, nie je však konštantná a vždy je medzi ne "vložené" aj slabšie bliknutie. Zaujímavé je aj to, že k sérii jasných bliknutí nedochádza počas celého preletu satelitu, ale len krátky úsek na zostupnej časti jeho trajektórie vo výške okolo 50°.  Na serveri satobs.org som zistil, že tento satelit takéto správanie vykazuje už asi rok, pričom dôvod nie je známy. Čína o ňom nič nezverejnila (ide totiž o vojenský projekt), očividne sa však niečo stalo, satelit je mimo kontroly a veľmi rýchlo rotuje.

A čo vlastne o samotnom satelite Yaogan-6 skutočne vieme? Odštartoval 22. apríla 2009 z kozmodrómu Tchaj-jüan, pričom podľa stručného oficiálneho prehlásenia išlo o družicu určenú k diaľkovému prieskumu pre účely poľnohospodárstva, lesníctva a tak podobne. Určite však ide o neúplné, až zavádzajúce informácie a družice rady Yaogan sú tak vlastne obdobou sovietskych satelitov Kosmos. Ide totiž o plne vojenské satelity, ktoré sa rozdeľujú do niekoľkých kategórií - jednak ide o družice pre optický prieskum, potom pre elekronický prieskum (typu NOSS) a nakoniec pre radarový prieskum. A o Yaogane 6 sa predpokladá práve tento účel. A práve veľká radarová anténa SAR je pravdepodobne aj hlavným zdrojom jasných zábleskov rotujúceho satelitu, sekundárne bliknutia potom pochádzajú či už od tela satelitu, alebo od jeho solárnych panelov.

streda 3. júna 2015

Iridium 94 & raketa H-2A (2015-4B)


Dni okolo mesačného splnu pozorovateľom satelitov klasicky veľmi neprajú, nakoľko presvetlená obloha umožňuje dobre pozorovať len jasné objekty. Tak ako napr. horeuvedený záblesk družice Iridium 94, ktorý som odfotografoval 2. júna 2015 o 22:52 SELČ v súhvezdí Lev. Tentokrát sa však do záberu priplichtil aj posledný stupeň japonskej rakety H-2A, ktorá 1. februára tohto roku vyniesla na orbitu vojenský radarový satelit IGS-9. Jasnosť rakety nachádzajúcej sa na (oficiálne utajenej) orbite o výške 467 x 483 km dosahovala vyše 2 mag, zatiaľ čo jasnosť záblesku bola asi -4 mag. Satelit Iridium 94 som pri slabšom záblesku fotil už dávnejšie, vtedy spolu so satelitom Iridium 23.

nedeľa 24. mája 2015

Záblesk Irídia 68


Záblesk Iridia 68 som nasnímal 24. mája 2015 o 22:30 SELČ. Satelit sa pri ňom pohyboval popri Venuši a dosiahol jasnosti asi -2 mag. Toto "Iridiumko" nie je pritom novinkou v mojej zbierke, nakoľko som jeho záblesk prvýkrát nasnímal už  pred takmer dvoma rokmi (vid tu).

pondelok 18. mája 2015

Sojuz-U (2014-21B)

17. máj 2015, 22:38, exp. 30 sekúnd
Predštartovná príprava rakety Sojuz-U

17. mája 2015 o 22:38 SELČ som po viac ako roku opäť nasnímal posledný stupeň rakety Sojuz-U zo štartu 2014-21. Tento obyčajný stupeň typu Block-I sa odvtedy stal jedným z mojich najobľúbenejších umelých objektov na oblohe, kedže vďaka jeho rýchlej, pravidelnej rotácii sa na dlhoexpozičnej snímke vždy prejaví ako "šnúra perál". Od môjho posledného pozorovania (vid tu) sa však očividne skrátila perióda jeho rotácie. Na terajšej 30-sekundovej snímke si možno všimnúť 10 maxím, pričom na rovnako dlhej snímke spred roka ich bolo až 16. Predpokladám, že to súvisí s trením o zvyšky atmosféry, ktoré síce na danej výške (431 x 682 km) nie je veľmi veľké, avšak po čase sa vždy prejaví. Okrem toho pri niektorých vysokých preletoch tohto telesa možno pozorovať aj kratučké sekundárne bliknutia medzi hlavnými maximami, čo som si všimol prvýkrát pri pozorovaní z 14. mája (vid foto vpravo dole), keď raketový stupeň prechádzal cez súhvezdie Veľký voz. Niektoré z týchto bliknutí som tu označil šípkami. Pri dnešnom pozorovaní však viditeľné neboli.
14. máj 2015, 22:47, exp. 25 sekúnd 

No a k tomuto objektu sa nepriamo viaže ešte jedna aktualitka. Náklad tejto rakety, satelit Egyptsat-2 sa totiž takmer rok po štarte, v apríli 2015 úplne pokazil a v súčasnosti je tak už rovnako ako jeho raketa len kusom kozmického odpadu.

nedeľa 17. mája 2015

IGS-Optical 5


Najmodernejší japonský špionážny satelit IGS-Optical 5 som nasnímal 16. mája 2015 o 22:29 SELČ. Na 30 sekundovej expozícií je zaznamenaný prelet satelitu od súhvezdia Pastier do Veľkého voza. Jeho jasnosť dosahovala v maxime asi 2,5 mag.
Štart satelitu IGS-Optical 5 z Tanegašimy

Tento satelit štartoval z japonskej Tanegašimy 26. marca tohto roku pomocou rakety H-2A, pričom jeho dráha začala byť hneď po štarte vďaka dohode japonskej a americkej vlády prísne utajovaná, čo však samozrejme nepredstavovalo pre pozorovateľov satelitov zásadnejší problém a tak dnes už vieme, že satelit sa pohybuje na orbite o výške 512 x 514 km so sklonom 97,5°. Spolu s dráhou je však v súvislosti s týmto satelitom utajovaných aj mnoho iných vecí, napr. nikto nepozná ani jeho presnú podobu. Avšak ako už z názvu vyplýva, je známe (a dokonca oficiálne potvrdené) to, že ide o optický špionážny satelit, ktorý je najmodernejším doplnkom japonskej flotily vojenských satelitov IGS, oficiálne určených hlavne pre sledovanie Severnej Kórei, no pravdepodobne aj Číny. Tie sa okrem optických satelitov skladajú aj z radarových prieskumných satelitov, pričom najnovší satelit z tejto kategórie štartoval len niečo vyše mesiac pred IGS-Optical 5.

Kedže toto bol už desiaty štart programu IGS, satelit je niekedy označovaný aj ako IGS-10, pričom predstavuje prvý exemplár z pravdepodobne tretej generácie japonských fotoprieskumných satelitov. Kedže na rakete H-2A štartoval IGS-O 5 samostatne (väčšina predošlých satelitov IGS štartovala v páre - optický + radar satelit), predpokladá sa, že je aj podstatne väčší a hmotnejší ako jeho predchodcovia, pričom vzhľadom na nosnosť rakety na danú orbitu môže vážiť až 4 tony. Aj rozlíšenie ním získaných snímkov je určite väčšie, pričom dosahuje asi 40 cm/pixel, podľa niektorých zdrojov dokonca až 30 cm/pixel.

Piati najlepší špióni orbity


A práve v súvislosti s rozlíšením tohto satelitu tu pridávam aj malý rebríček, v ktorom uvádzam 5 najvýkonnejších fotoprieskumných satelitov súčasnosti. Smerodajným kritériom je samozrejme predpokladané rozlíšenie týchto satelitov, ktoré však v prípade vojenských satelitov samozrejme nie je stopercentne potvrdené, iba odborníkmi odhadované. Každopádne poradia v tomto rebríčku by z dostupných údajov mali plus/mínus sedieť a ak máte paranoidný pocit, že vás niečo, alebo niekto z vesmíru sleduje, môžte si z daného rebríčka vklude vybrať :-) 

5.   IGS-Optical 5 (Japonsko) - práve tento satelit môžme vďaka predpokladanému rozlíšeniu 30 - 40 cm/pixel zaradiť na piate miesto, pričom 40 cm/pixel je považované za pravdepodobnejší odhad. Na orbite sa zatiaľ nachádza len tento jeden exemplár tohto satelitu
Predpokladaná podoba satelitu Persona

4.   Persona (Rusko) - táto nová generácia ruských optoelektronických satelitov môže dosiahnuť rozlíšenie 30 - 33 cm/pixel, pričom na orbite o výške cca 750 km sú momentálne 2 tieto satelity (Kosmos-2441 a Kosmos-2486), z nich je operačnom nasadení pravdepodobne len posledný z menovaných, na tento rok sa však chystá štart ďalšieho takéhoto satelitu

Helios-2
3.   Helios-2 (Francúzsko) - tento najvýkonnejší typ francúzskeho špionážneho satelitu poskytuje snímky, na ktorých sa môže po počítačovom spracovaní dosiahnuť rozlíšenie údajne až 25 cm/pixel, bez toho jeho plne efektívne rozlíšenie dosahuje 35 cm/pixel. Na orbite o výške cca 680 km sú momentálne dva tieto satelity (Helios-2A s Helios-2B).

Kobalt-M
2.   Kobalt-M (Rusko) - hoci sú tieto optické satelity založené na dnes už zastaranom princípe návratových puzdier s klasickým filmom, umožňujú dosiahnuť rozlíšenie 25 - 30 cm/pixel. Pohybujú sa na veľmi nízkych obežných dráhach a hoci momentálne nie je na orbite žiadny, na tento rok sa chystá štart pravdepodobne úplne posledného exempláru tohto satelitu (viac info je uvedeného v mojom zázname jeho pozorovania)

Predpokladaná podoba KH-11
1.   KH-11 (USA) - nad všetkými ostatnými špionážnymi satelitmi vysoko kraľuje program KeyHole-11 Spojených štátov amerických, ktorého satelity môžu dosiahnuť rozlíšenie až okolo 10 cm/pixel. Na orbite sa momentálne nachádzajú štyri (USA-161, USA-186, USA-224 a USA-245), viac informácií o nich je pri záznamoch mojich pozorovaní (napr. tu a tu)

Ak by sme do horeuvedeného rebríčka nerátali len vojenské satelity, zmestil by sa tam aj americký komerčný satelit WorldView-3, ktorý preukázateľne dosahuje rozlíšenie až 31 cm/pixel (viac info tu). Inak sa daný rebríček môže v priebehu najbližších rokoch hodne zmeniť. Pomerne málo známych informácií je napr. o čínskych špionážnych satelitoch, ktoré sa síce podľa dostupných údajov nemohli do súčasného rebríčka umiestniť (ich maximum dosahuje asi 50 cm/pixel), avšak povráva sa, že chystajú satelit porovnateľný s americkými KeyHole. No uvidíme...

sobota 18. apríla 2015

Raketa Falcon-9v1.1 (2015-21B)

Falcon-9, 18. 4. 2015, 20:47 SELČ
ˇISS, 21:13 SELČ
Po sérii pozorovaní, ktoré som nazval Night of Dragon, tu tentokrát pridávam fotografiu posledného samostatne sa pohybujúceho objektu zo štartu 2015-21. Dragon CRS-6 je totiž už odvčera pevne spojený s ISS a oba kryty solárnych panelov zhoreli v atmosfére. Na klesajúcej orbite sa tak pohybuje okolo Zeme už len posledný stupeň rakety Falcon-9, ktorý vďaka svojim rozmerom a jasnej bielej farbe neprestáva tešiť oko pozorovateľa. Jeho prelet tentokrát skazilo len mierne presvetlenie oblohy po nedávnom západe Slnka. Aj pri tomto prelete, ktorý nastal 18. apríla 2015 o 20:47 SELČ, dosahoval úctyhodných 0 mag. Navyše sa náchadza na dráhe o výške len 190 x 300 km, takže sa pohyboval po oblohe slušnou uhlovou rýchlosťou. Práve pre lepšiu predstavu o rýchlosti pohybu tu pridávam aj fotografiu preletu ISS, ktorý som na rovnakom mieste oblohy zachytil o 21:13. Ako vieme, ISS je vo výške cca 400 km. Obe snímky majú expozíciu 20 sekúnd.
Falcon na svojej veľmi nízkej dráhe vydrží ešte tak maximálne tri dni, potom ho čaká neodvratný, no veľmi spektakulárny zánik v atmosfére - a opäť aj možnosť, že nejaký jeho kus dopadne niekomu do záhrady.

piatok 17. apríla 2015

Night of Dragon II: Dragon CRS-6 a Falcon-9v1.1

Dragon CRS-6, 16.4. 2015, 21:26 SELČ
Večer 16. apríla 2015 som využil ďalšiu (a poslednú) príležitosť k pozorovaniu dvoch objektov zo štartu 2015-21. Tentokrát ale pozorovanie hodne komplikovala silná vysoká oblačnosť, ktorá prekrývala drvivú väčšinu oblohy. Preto som sa tentokrát ani nepokúsil pozorovať slabé kryty solárnych panelov a zameral som sa len na raketu Falcon-9 a Dragon.
Falcon-9v1.1, 21:00 SELČ

Práve raketa prelietaval z tejto dvojice ako prvá, pričom kulminovala takmer v zenite. Žiaľ na snímku kvôli spomínanej oblačnosti nie je veľmi výrazná, po skončení 20 sekundovej expozície sa však dostala do "diery" v oblakoch, kde sa naplno prejavila - v kulminácii jej jasnosť vyhupla až do záporných hodnôt (odhadom tak asi na -0,5 mag).

Pri čakaní na prelet Dragonu som sa opäť spoliehal primárne na predpoveď NASA serveru Spot the Station, ktorý však tentokrát už nesklamal. Dragon prelietal asi minútu po ISS, pričom dosiahol jasnosti niečo vyše
1 mag. Jeho snímka je však opäť trochu pokazená oblačnosťou. Ak sa pri zajtrajšom dokovaní zo stanicou nič nepokazí, išlo o poslednú možnosť pozorovať túto zásobovaciu loď samostatne.

štvrtok 16. apríla 2015

Night of Dragon: Dragon CRS-6, Falcon-9v1.1 a oba kryty solárnych panelov (štart 2015-21)

Dragon CRS-6, 15.4. 2015, 21:04 SELČ
Väčšinou som pri pozorovaniach pomerne dôsledný a všetko si zorganizujem tak, aby som postíhal
Štart rakety Falcon-9 s Dragonom CRS-6
bez zhonu poctivo nasnímať všetko, čo som si naplánoval. Tentokrát to ale nebolo možné. 15. apríla 2015 som si totiž zaumienil odfotografovať všetky objekty zo štartu zásobovacej lode Dragon CRS-6, ktorá sa na svoju cestu k ISS úspešne vydala deň predtým. Nešlo tak len o Dragon samotný, ale aj o posledný stupeň rakety Falcon-9 a dva kryty solárnych panelov, ktoré tiež ostali na dráhe. V minulosti som už všetky tieto objekty zvlášť fotografoval (vid napr. tu a tu), no ani raz všetky štyri počas toho istého večera. No tak ako v minulosti, aj teraz nastal problém s neznalosťou aktuálnych elementov dráhy a presným zidentifikovaním objektov, o tom ale neskôr. To však ešte nebol taký problém ako to, že som krátko za sebou prelietavajúce objekty ledva stíhal nasnímať (čo sa nakoniec síce podarilo, avšak za cenu zníženej kvality niektorých fotografii). Prelietavali totiž v pomerne krátkom slede za sebou, no zároveň ako na potvoru v takej vzájomnej vzdialenosti, že ich nebolo možné zaznamenať na jednu snímku.:-) No ale poďme po porade...
Kryt solárneho panelu - objekt 2015-21C, 21:00 SELČ

Ako prvý som očakával prelet samotného Dragonu CRS-6, ktorý sa má pozajtra spojiť s ISS. Tu ale predstavuje základný problém klasicky to, že pred spojením uskutočňuje Dragon viacero manévrov, ktoré hodne pozmeňujú jeho dráhu, takže šanca dopátrať sa k naozaj aktuálnym elementom pred dokovaním často neexistuje. Spoliehal som sa tak na informácie z nie veľmi presného, no zvyčajne dobre informovaného NASA serveru Spot The Station, kde bol uvedený prelet Dragonu približne v tom čase, ako aj prelet ISS (s kulmináciou o 20:41 SELČ). ISS v danom čase preletela, no Dragona nikde. Po dlhšom čakaní stále nič, o 20:59 som však nad SZ obzorom na očakávanej pozícii spozoroval krátky záblesk, a o chvíľu ďalší. Tu už som tušil, že nejde o Dragon, ale o jeden z krytov jeho solárnych panelov (s najväčšou pravdepodobnosťou označený ako 2015-21C),  ktorý však aj tak prichádzal o niečo skôr, ako uvádzali najnovšie TLEs získané zo Space-tracku (čo však vzhľadom na ich nestabilnú dráhu nie je až takým prekvapením). Tak som naň namieril fotoaparát s prednastavenou 25 sekundovou expozíciou a začal snímať. Pre tieto kryty sú typické krátko-periodické zmeny jasnosti (súvisiace s ich tvarom a rotáciou), ktoré som na uvedenej snímke objektu 21C dobre zaznamenal. Konkrétne sú tam zachytené tri maximá, pri ktorých bola dosiahnutá jasnosť vyše 3 mag (pri strednom záblesku dokonca nakrátko blikol až k 1 magnitúde).
Druhý kryt panelu - objekt 2015-21D, 21:01 SELČ

Avšak pokiaľ mi fotoaparát spracovával šum, už som na podobnej dráhe zahliadol ďalší rýchlo sa pohybujúci "blikajúci" objekt - druhý panel s označením 2015-21D. Kedže som vedel, že zachviľu sa budú blížiť ďalšie objekty, znížil som expozíciu na 15 sekúnd a v trochu horšej kvalite (aj vplyvom oblačnosti) som zaznamenal prelet aj tohto krytu s dvomi maximami jasnosti (opäť vyše 3 mag).


Oddelenie krytov a následné rozovretie solárnych panelov Dragonu 
Pre lepšiu predstavu o funkcii týchto krytov tu pridávam aj zaujímavú sekvenciu snímok zo samotného Falconu-9, na ktorej je zachytené oddelenie panelov od Dragonu krátko po včerajšom navedení na obežnú dráhu. Ktorý z krytov ale predstavuje objekty D a C si netrúfam s istotou povedať (aj keď možno nižšie letiaci objekt C predstavuje kryt "odlietavajúci" napravo - tipujúc vzhľadom na sklon lode k zemskému povrchu).

Druhý stupeň rakety Falcon-9, 21:02 SELČ
Ale späť k fotografovaniu. Po nasnímaní druhého krytu mi opäť ani poriadne nestihlo spracovať šum a už som zahliadol nad obzorom ďalší objekt, tentokrát s väčšou a stabilnou jasnosťou. Tu som si nebol istý, či ide o samotný Dragon, alebo jeho raketu Falcon-9, priklonil som sa však k druhej možnosti (čo sa mi aj dodatočne potvrdilo). Kedže som si ale nebol istý ani v tom, za aký čas pôjde ďalší, posledný objekt (teda Dragon), expozíciu som nastavil len na 10 sekúnd. Druhý stupeň Falconu na nízkej obežnej dráhe je klasicky veľmi dobre pozorovateľným objektom, pričom aj tentokrát dosahoval jasnosť asi 0 mag.

No a opäť, krátko na to, ako raketa vstúpila do zemského tieňa, som spozoroval stúpať nad obzor ďalší objekt, ktorý už samozrejme nemohol byť ničím iným, iba samotným Dragonom CRS-6. Išlo tak už o môj tretí pozorovaný Dragon (po CRS-3 a 4). Jeho jasnosť bola porovnateľná s Falconom, možno len o pár desatín magnitúdy slabšia. Pri jeho snímaní som už zväčšil ISO aj dĺžku expozície na 15 sekúnd.

V prípade dobrého počasia bude možné pravdepodobne všetky štyri objekty pozorovať aj nasledujúci večer, avšak opäť s nejasnosťami predpovede hlavne čo sa týka Dragonu (ktorý bude mať len pol dňa pred spojením s ISS) a tiež s nie veľkou istotou, že na orbite budú aj oba kryty solárnych panelov. Ako som už spomenul, ich orbity sú veľmi nestabilné, rýchlo klesajú (ide totiž o relatívne ľahké a plošne rozmerné objekty) a tak minimálne nižšie letiaci objekt C už možno medzitým zhorí v atmosfére. Najväčšiu istotu ale poskytuje robustný stupeň Falconu-9, ktorý z pôvodnej dráhy (cca 200 x 350 km) klesá oveľa pomalšie a vo vesmíre tak vydrží ešte asi týždeň.

No a ešte pár zaujímavostí k včerajšiemu štartu Dragonu CRS-6. Problém so zhonom pri snímaní všetkých štyroch objektov určite nemali vo Veľkej Británii a časti západnej Európy, odkiaľ bolo tesne po štarte možné pozorovať všetky štyri objekty letiace v blízkej formácii (nad nami boli žiaľ už v zemskom tieni). No a pri tomto štarte opäť došlo aj k zaujímavému experimentu s pristátím prvého stupňa rakety na plávajúcu plošinu v Atlantickom oceáne. Pokus síce žiaľ opäť nevyšiel, priniesol však efektný výbuch (obr. vľavo hore) a dôležité dáta, ktoré spoločnosti SpaceX už hádam v najbližšom čase pomôžu tento experiment zopakovať - tentokrát samozrejme úspešne.

sobota 11. apríla 2015

ISS + Plejády a Venuša


Fotografie bežných preletov samotnej ISS tu na blog už často nedávam. Sledovanie tohto najväčšieho ľuďmi vytvoreného objektu na orbite síce vždy poteší, ale pre skúsenejšieho pozorovateľa je to už predsa len tak trochu aj klišé. Teraz však urobím výnimku, pretože ISS prelietala popri nádhernom a výnimočnom astronomickom zoskupení planéty Venuša a hviezdokopy Plejády, ktoré od seba delili len asi 2°. Fotografia vznikla 10. apríla 2015 o 21:55 SELČ, expozícia trvala 25 sekúnd.