sobota 18. apríla 2015

Raketa Falcon-9v1.1 (2015-21B)

Falcon-9, 18. 4. 2015, 20:47 SELČ
ˇISS, 21:13 SELČ
Po sérii pozorovaní, ktoré som nazval Night of Dragon, tu tentokrát pridávam fotografiu posledného samostatne sa pohybujúceho objektu zo štartu 2015-21. Dragon CRS-6 je totiž už odvčera pevne spojený s ISS a oba kryty solárnych panelov zhoreli v atmosfére. Na klesajúcej orbite sa tak pohybuje okolo Zeme už len posledný stupeň rakety Falcon-9, ktorý vďaka svojim rozmerom a jasnej bielej farbe neprestáva tešiť oko pozorovateľa. Jeho prelet tentokrát skazilo len mierne presvetlenie oblohy po nedávnom západe Slnka. Aj pri tomto prelete, ktorý nastal 18. apríla 2015 o 20:47 SELČ, dosahoval úctyhodných 0 mag. Navyše sa náchadza na dráhe o výške len 190 x 300 km, takže sa pohyboval po oblohe slušnou uhlovou rýchlosťou. Práve pre lepšiu predstavu o rýchlosti pohybu tu pridávam aj fotografiu preletu ISS, ktorý som na rovnakom mieste oblohy zachytil o 21:13. Ako vieme, ISS je vo výške cca 400 km. Obe snímky majú expozíciu 20 sekúnd.
Falcon na svojej veľmi nízkej dráhe vydrží ešte tak maximálne tri dni, potom ho čaká neodvratný, no veľmi spektakulárny zánik v atmosfére - a opäť aj možnosť, že nejaký jeho kus dopadne niekomu do záhrady.

piatok 17. apríla 2015

Night of Dragon II: Dragon CRS-6 a Falcon-9v1.1

Dragon CRS-6, 16.4. 2015, 21:26 SELČ
Večer 16. apríla 2015 som využil ďalšiu (a poslednú) príležitosť k pozorovaniu dvoch objektov zo štartu 2015-21. Tentokrát ale pozorovanie hodne komplikovala silná vysoká oblačnosť, ktorá prekrývala drvivú väčšinu oblohy. Preto som sa tentokrát ani nepokúsil pozorovať slabé kryty solárnych panelov a zameral som sa len na raketu Falcon-9 a Dragon.
Falcon-9v1.1, 21:00 SELČ

Práve raketa prelietaval z tejto dvojice ako prvá, pričom kulminovala takmer v zenite. Žiaľ na snímku kvôli spomínanej oblačnosti nie je veľmi výrazná, po skončení 20 sekundovej expozície sa však dostala do "diery" v oblakoch, kde sa naplno prejavila - v kulminácii jej jasnosť vyhupla až do záporných hodnôt (odhadom tak asi na -0,5 mag).

Pri čakaní na prelet Dragonu som sa opäť spoliehal primárne na predpoveď NASA serveru Spot the Station, ktorý však tentokrát už nesklamal. Dragon prelietal asi minútu po ISS, pričom dosiahol jasnosti niečo vyše
1 mag. Jeho snímka je však opäť trochu pokazená oblačnosťou. Ak sa pri zajtrajšom dokovaní zo stanicou nič nepokazí, išlo o poslednú možnosť pozorovať túto zásobovaciu loď samostatne.

štvrtok 16. apríla 2015

Night of Dragon: Dragon CRS-6, Falcon-9v1.1 a oba kryty solárnych panelov (štart 2015-21)

Dragon CRS-6, 15.4. 2015, 21:04 SELČ
Väčšinou som pri pozorovaniach pomerne dôsledný a všetko si zorganizujem tak, aby som postíhal
Štart rakety Falcon-9 s Dragonom CRS-6
bez zhonu poctivo nasnímať všetko, čo som si naplánoval. Tentokrát to ale nebolo možné. 15. apríla 2015 som si totiž zaumienil odfotografovať všetky objekty zo štartu zásobovacej lode Dragon CRS-6, ktorá sa na svoju cestu k ISS úspešne vydala deň predtým. Nešlo tak len o Dragon samotný, ale aj o posledný stupeň rakety Falcon-9 a dva kryty solárnych panelov, ktoré tiež ostali na dráhe. V minulosti som už všetky tieto objekty zvlášť fotografoval (vid napr. tu a tu), no ani raz všetky štyri počas toho istého večera. No tak ako v minulosti, aj teraz nastal problém s neznalosťou aktuálnych elementov dráhy a presným zidentifikovaním objektov, o tom ale neskôr. To však ešte nebol taký problém ako to, že som krátko za sebou prelietavajúce objekty ledva stíhal nasnímať (čo sa nakoniec síce podarilo, avšak za cenu zníženej kvality niektorých fotografii). Prelietavali totiž v pomerne krátkom slede za sebou, no zároveň ako na potvoru v takej vzájomnej vzdialenosti, že ich nebolo možné zaznamenať na jednu snímku.:-) No ale poďme po porade...
Kryt solárneho panelu - objekt 2015-21C, 21:00 SELČ

Ako prvý som očakával prelet samotného Dragonu CRS-6, ktorý sa má pozajtra spojiť s ISS. Tu ale predstavuje základný problém klasicky to, že pred spojením uskutočňuje Dragon viacero manévrov, ktoré hodne pozmeňujú jeho dráhu, takže šanca dopátrať sa k naozaj aktuálnym elementom pred dokovaním často neexistuje. Spoliehal som sa tak na informácie z nie veľmi presného, no zvyčajne dobre informovaného NASA serveru Spot The Station, kde bol uvedený prelet Dragonu približne v tom čase, ako aj prelet ISS (s kulmináciou o 20:41 SELČ). ISS v danom čase preletela, no Dragona nikde. Po dlhšom čakaní stále nič, o 20:59 som však nad SZ obzorom na očakávanej pozícii spozoroval krátky záblesk, a o chvíľu ďalší. Tu už som tušil, že nejde o Dragon, ale o jeden z krytov jeho solárnych panelov (s najväčšou pravdepodobnosťou označený ako 2015-21C),  ktorý však aj tak prichádzal o niečo skôr, ako uvádzali najnovšie TLEs získané zo Space-tracku (čo však vzhľadom na ich nestabilnú dráhu nie je až takým prekvapením). Tak som naň namieril fotoaparát s prednastavenou 25 sekundovou expozíciou a začal snímať. Pre tieto kryty sú typické krátko-periodické zmeny jasnosti (súvisiace s ich tvarom a rotáciou), ktoré som na uvedenej snímke objektu 21C dobre zaznamenal. Konkrétne sú tam zachytené tri maximá, pri ktorých bola dosiahnutá jasnosť vyše 3 mag (pri strednom záblesku dokonca nakrátko blikol až k 1 magnitúde).
Druhý kryt panelu - objekt 2015-21D, 21:01 SELČ

Avšak pokiaľ mi fotoaparát spracovával šum, už som na podobnej dráhe zahliadol ďalší rýchlo sa pohybujúci "blikajúci" objekt - druhý panel s označením 2015-21D. Kedže som vedel, že zachviľu sa budú blížiť ďalšie objekty, znížil som expozíciu na 15 sekúnd a v trochu horšej kvalite (aj vplyvom oblačnosti) som zaznamenal prelet aj tohto krytu s dvomi maximami jasnosti (opäť vyše 3 mag).


Oddelenie krytov a následné rozovretie solárnych panelov Dragonu 
Pre lepšiu predstavu o funkcii týchto krytov tu pridávam aj zaujímavú sekvenciu snímok zo samotného Falconu-9, na ktorej je zachytené oddelenie panelov od Dragonu krátko po včerajšom navedení na obežnú dráhu. Ktorý z krytov ale predstavuje objekty D a C si netrúfam s istotou povedať (aj keď možno nižšie letiaci objekt C predstavuje kryt "odlietavajúci" napravo - tipujúc vzhľadom na sklon lode k zemskému povrchu).

Druhý stupeň rakety Falcon-9, 21:02 SELČ
Ale späť k fotografovaniu. Po nasnímaní druhého krytu mi opäť ani poriadne nestihlo spracovať šum a už som zahliadol nad obzorom ďalší objekt, tentokrát s väčšou a stabilnou jasnosťou. Tu som si nebol istý, či ide o samotný Dragon, alebo jeho raketu Falcon-9, priklonil som sa však k druhej možnosti (čo sa mi aj dodatočne potvrdilo). Kedže som si ale nebol istý ani v tom, za aký čas pôjde ďalší, posledný objekt (teda Dragon), expozíciu som nastavil len na 10 sekúnd. Druhý stupeň Falconu na nízkej obežnej dráhe je klasicky veľmi dobre pozorovateľným objektom, pričom aj tentokrát dosahoval jasnosť asi 0 mag.

No a opäť, krátko na to, ako raketa vstúpila do zemského tieňa, som spozoroval stúpať nad obzor ďalší objekt, ktorý už samozrejme nemohol byť ničím iným, iba samotným Dragonom CRS-6. Išlo tak už o môj tretí pozorovaný Dragon (po CRS-3 a 4). Jeho jasnosť bola porovnateľná s Falconom, možno len o pár desatín magnitúdy slabšia. Pri jeho snímaní som už zväčšil ISO aj dĺžku expozície na 15 sekúnd.

V prípade dobrého počasia bude možné pravdepodobne všetky štyri objekty pozorovať aj nasledujúci večer, avšak opäť s nejasnosťami predpovede hlavne čo sa týka Dragonu (ktorý bude mať len pol dňa pred spojením s ISS) a tiež s nie veľkou istotou, že na orbite budú aj oba kryty solárnych panelov. Ako som už spomenul, ich orbity sú veľmi nestabilné, rýchlo klesajú (ide totiž o relatívne ľahké a plošne rozmerné objekty) a tak minimálne nižšie letiaci objekt C už možno medzitým zhorí v atmosfére. Najväčšiu istotu ale poskytuje robustný stupeň Falconu-9, ktorý z pôvodnej dráhy (cca 200 x 350 km) klesá oveľa pomalšie a vo vesmíre tak vydrží ešte asi týždeň.

No a ešte pár zaujímavostí k včerajšiemu štartu Dragonu CRS-6. Problém so zhonom pri snímaní všetkých štyroch objektov určite nemali vo Veľkej Británii a časti západnej Európy, odkiaľ bolo tesne po štarte možné pozorovať všetky štyri objekty letiace v blízkej formácii (nad nami boli žiaľ už v zemskom tieni). No a pri tomto štarte opäť došlo aj k zaujímavému experimentu s pristátím prvého stupňa rakety na plávajúcu plošinu v Atlantickom oceáne. Pokus síce žiaľ opäť nevyšiel, priniesol však efektný výbuch (obr. vľavo hore) a dôležité dáta, ktoré spoločnosti SpaceX už hádam v najbližšom čase pomôžu tento experiment zopakovať - tentokrát samozrejme úspešne.

sobota 11. apríla 2015

ISS + Plejády a Venuša


Fotografie bežných preletov samotnej ISS tu na blog už často nedávam. Sledovanie tohto najväčšieho ľuďmi vytvoreného objektu na orbite síce vždy poteší, ale pre skúsenejšieho pozorovateľa je to už predsa len tak trochu aj klišé. Teraz však urobím výnimku, pretože ISS prelietala popri nádhernom a výnimočnom astronomickom zoskupení planéty Venuša a hviezdokopy Plejády, ktoré od seba delili len asi 2°. Fotografia vznikla 10. apríla 2015 o 21:55 SELČ, expozícia trvala 25 sekúnd.