sobota 21. apríla 2018

X-37B (OTV-5) na úteku

OTV-5, 20.4.2018, 22:15 CEST, exp. 25 sekúnd, ISO 800
Táto snímka z 20. apríla 2018, na ktorej druhýkrát zachytávam raketoplán X-37B pri misii OTV-5, je špecifická. Na satelit som nečakal podľa klasickej predpovede získanej z webov heavens-above.com či calsky.com, ako je tomu vo väčšine prípadov. Dôvod je jednoduchý - vedel som, že parametre uvedené na týchto serveroch sú neaktuálne. Raketoplán totiž urobil radikálnu korekciu dráhy a dočasne sa pozorovateľom (takmer) stratil.
Občas to naozaj vyzerá medzi operátormi tajných satelitov a
lovcami družíc ako hra na mačku a myš :)
Zistil som to na základe vlastného pozorovania deň predtým, 19. apríla. Potom, ako som 18. apríla uskutočnil nádherné pozorovanie vysokého preletu tohto satelitu (viď tu), som sa ho pokúsil pozorovať opäť. Avšak v stanovený čas (o 22:09) nič neletelo, čo ma až tak neprekvapilo. V čase keď som si rozkladal fotografickú aparatúru, 8 minút pred očakávaným preletom, som totiž zbadal na veľmi podobnej trajektorii pomerne jasný, neznámy objekt. Už vtedy som začal niečo tušiť a keď som v predikovaný čas X-37B neuvidel, bol som si takmer istý. USAF urobilo s raketoplánom radikálnu korekciu dráhy. Nasledujúci deň oznámilo na pozorovateľskom serveri satobs.org viacero erudovaných pozorovateľov to isté - v stanovený čas objekt nevideli a teda došlo k jeho strate. Nikde však nebola ani zmienka o pozorovaní podozrivého objektu 8 minút predtým. Tak som poslal túto informáciu známemu holandskému pozorovateľovi Marcovi Langbroekovi. O nejaký čas na to správu o pozorovaní objektu 8 minút pred predikciou potvrdil nezávisle aj ďalší pozorovateľ z Belgicka, ktorému sa navyše podarilo urobiť aj fotku. Na základe týchto informácii zostavil M. Langbroek predbežné elementy dráhy, ktoré mali pomôcť pri hľadaní nasledujúceho večera. Samozrejme s tým, že treba byť pripravený na možnosť istej nepresnosti a toho, že objekt môže stále manévrovať. Každopádne pozorovateľom z celého sveta to stačilo na to, aby sa pustili do lovenia tajného objektu. Krátko potom ako som toho večera začal začal pozorovať aj ja sa objavila aktuálna správa od lovcu družíc Alberta Ranga, ktorý pozoroval satelit o 19 minút skôr ako uvádzali staré elementy na heavens-above.com a niekoľko minút pred tým, ako uvádzali novšie od Marca. Viac mi nebolo treba a bolo jasné, že sa treba pripraviť na pozorovanie v čase okolo 22:15 SELČ (pôvodná predpoveď na heavens-above uvádzala kulmináciu v čase 22:36). A podarilo sa! Ako prvá zbadala objekt moja spolupozorovateľka nad severozápadným obzorom v súhvezdí Povozník. Trajektória  medzi hviezdami približne zodpovedala starej predpovedi, samozrejme so spomínaným 20 minútovým rozdielom. Čo ma spočiatku prekvapilo bola jasnosť - objekt dosahoval len asi 3,5 až 4 mag, čo bol dosť rozdiel oproti jasnosti pri predošlom pozorovaní. Avšak vzhľadom na špecifický tvar X-37B a nie najpriaznivejší fázový uhol preletu (výška ani nie 30° nad severným obzorom) sa to nemusí zdať až také prekvapivé. Každopádne je to zaujímavé zistenie pretože sa ukázalo, že X-37čka síce je veľmi dobre pozotrovateľným satelitom pri priaznivých, vysokých preletoch, avšak pri nepriaznivých sa jej jasnosť radikálne znižuje.
Vizualizácia od Marca Langbroeka ukazujúca priemety orbít
všetkých misii raketoplánov X-37B. Zdroj: sattrackcam.blogspot.com

No a aký je výsledok včerajšej pozorovateľskej kampane? Satelit úspešne zdokumentovala celá rada pozorovateľov, vďaka čomu bola veľmi presne výpočítaná jeho dráha. X-37 urobil pravdepodobne 19. apríla veľkú korekciu dráhy (alebo sériu korekcii), ktoré radikálne znížili jeho dráhu z 350 x 361 km na 307 x 321 km. Pripomeňme si, že v čase objavu 11. apríla bola jeho dráha o výške 356 x 357 km. Raketoplán má teda pravdepodobne poriadne rezervy paliva, ktoré mu takéto rozsiahle mánevre na nízkej LEO umožňujú, navyše v pomerne krátkom čase. Plus ešte nevieme, koľko bude na orbite (pri predošlej misii OTV-4 to bolo až rekordných 717 dní) a koľkokrát sa ešte pokúsi lovcom družíc "utiecť". Darmo, niekedy to naozaj vyzerá tak, ako by sa operátori vojenských satelitov hrali s amatérskymi pozorovateľmi na mačku a myš. Oni sú samozrejme tá myš. :)

štvrtok 19. apríla 2018

USA-277 (X-37B OTV-5)

OTV-5, 18.4.2018, 21:41 SELČ, ISO 800, exp. 25 sec
Výnimočný úlovok sa mi podarilo získať 18. apríla 2018 o 21:41 SELČ z Bratislavy. Na uvedenej 25 sekundovej snímke je zachytený americký vojenský miniraketoplán X-37B na svojej v poradí piatej utajovanej orbitálnej misii. Raketoplán prelietal takmer v zenite cez súhvezdie Veľký voz a v maxime dosahoval jasnosť asi 1 mag, pred vstupom do zemského tieňa (na snímke blízko hviezdy Alkaid nezachytený) však rýchlo pohasínal a ku koncu expozície mal necelých 2,5 mag. Hoci som raketoplán typu X-37B už v minulosti nasnímal (pri misii OTV-3 - viď tu a tu), je to teraz vôbec po prvýkrát, čo som mal možnosť zachytiť tento stroj pri takto priaznivom, vysokom, prelete. Dôvody pre neznalého veci nemusia byť na prvý pohľad tak zrejmé, no sú o to výnimočnejšie.
Štart rakety Falcon-9 s raketoplánom X-37B
schovaným pod aerodynamickým krytom 

Na svoju piatu misiu odštartoval X-37B (oficiálne označený ako USA-277) z Mysu Canaveral 7. septembra 2017. Jeho nosičom bol narozdiel od predošlých misii tentokrát Falcon-9 od spoločnsti SpaceX. Bolo jasné, že parametre dráhy objektu budú opäť oficiálne prísne utajené, avšak lovci satelitov sa spoliehali na predikcie dráhy z NOTAMov prvého stupňa, ktoré naznačovali, že objekt bude na LEO dráhe so sklonom 43°. Bolo tu však niekoľko zádrheľov, ktoré od začiatku dávali tušiť, že tentokrát to nebude také ľahké. V prvom rade americké vojenské letectvo USAF, ktoré je operátorom raketoplánu, už pred štartom oznámilo, že táto misia pôjde na dráhu s vyššou inklináciou, ako boli všetky doterajšie misie. Tie sa pohybovali v rozmedzí od 38° (pri misii OTV-4) až po 43,5° (OTV-3). Druhou vecou bolo, že NOTAMy pre deorbit 2. stupňa Falconu-9 vôbec nekorešpondovali s inklináciou NOTAMov 1. stupňa a naznačovali dráhu so sklonom viac ako 50°. A tak sa už pred štartom dalo dobre tušiť, že tentokrát to nebude s nájdením utajeného objektu na dráhe až také ľahké ako doteraz (väčšinou sa tajné objekty podarí nájsť už do niekoľkých dní od štartu). No že to bude až také ťažké, predpokladal asi len málokto.
Už odhalený X-37B po svojom návrate z misie OTV-4

X-37čka sa po svojom štarte stratila, a nie na krátky čas. Lovcom družíc sa ju nedarilo nájsť plných 218 dní, čo je v posledných rokoch veľmi výnimočný prípad. Síce už v októbri 2017 došlo k ojedinelému pozorovaniu podozrivého objektu, no nepodarilo sa ho verifikovať. A tak si tento stroj počkal na svoje definitívne odhalenie až do 11. apríla 2018, keď sa ho podarilo zidentifikovať na základe pozorovania dánskeho lovcu družíc Ceesa Bassu. No a aká je teda skutočná dráha OTV-5? V čase objavu presne 356 x 357 km so sklonom 54,5°, odvtedy však už stihol niekoľkokrát manévrovať a v čase môjho fotografovania, len týždeň po objave, už tak bola jeho dráha 350 x 361 km. No a práve tento výnimočný, 54,5 stupňový sklon prvýkrát zabezpečuje možnosť sledovania nádherných vysokých preletov tohto zaujímavého vesmírneho stroja aj z našich zemepisných končín.
Screenshot prevzatý z webu heavens-above.com znázorňujúci celý prelet
z 18. 4. 2018 nad Bratislavou, ktorého kulminačnú časť som nafotografoval



sobota 14. apríla 2018

Raketa CZ-3B (2018-029C)


Nočný štart rakety CZ-3B z 29. marca 2018
Stupeň rakety CZ-3B, ktorá nedávno vyniesla nový pár satelitov čínskeho navigačného systému Beidou, som odfotografoval 13. apríla 2018 o 22:51 - 22:52 SELČ. Raketový stupeň sa pohybuje na excentrickej dráhe o parametroch 200 x 18 340 km a v čase fotografovania sa nachádzal na zostupnej časti tejto trajektorie vo vzdialenosti viac ako 1 400 km, no napriek tomu bol stále veľmi dobre pozorovateľný, pričom v maxime dosiahol jasnosti cca 2,5 mag predtým, ako zmizol v zemskom tieni neďaleko hviezdy Denebola v súhvezdí Lev. Na 30 sekundovej expozícii je pekne viditeľný postupný, ale vcelku rapídny vzostup jasnosti tohto objektu pri približovaní sa ku svojmu perigeu. Opäť sa tak potvrdilo, že 3. stupne rakiet CZ-3B sú vďaka svojím rozmerom a jasno-bielemu sfarbeniu jedny z najlepšie pozorovateľných rakiet vôbec. Pre porovnanie pozorovanie obdobného stupňa, avšak v oveľa nižšej výške (blízko perigea), je tu.

Táto raketa odštartovala 29. marca 2018 z kozmodromu Si-čchang a vyniesla na orbitu urýchľovací stupeň YZ-1 s družicami Beidou-3M9 a 3M10, ktoré následne tento stupeň dopravil na požadovanú operačnú dráhu vo výške cca 21 500 km.

pondelok 9. apríla 2018

Raketa Sojuz 2-1v (2018-28B)


Štart rakety Sojuz 2-1v z 29. marca 2018
Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1v som nasnímal 6. apríla 2018 o 21:36 SELČ. Raketa je nasnímaná krátko po vystúpení zo zemského tieňa, pomerne nízko nad severným obzorom v súhvezdí Kassiopea. Teleso vykazovalo periodické variácie jasnosti, pričom v maxime (označenom šípkou) dosiahlo asi 2,5 mag.

Táto špeciálna variácia rakety Sojuz, výnimočná tým, že je bez postranných urýchľovacích blokov, štartovala na svoj v poradí štvrtý let 29. marca 2018 z kozmodrómu Pleseck. Je to moje prvé pozorovanie posledného stupňa Block I z tohto typu rakety, ktorý je optimalizovaný na vynášanie ľahkých nákladov. Tým terajším bola neveľká vojenská družica typu EMKA, oficiálne označená ako Kosmos 2525. O tomto novom type ruských vojenských družíc nie je známych veľa informácii, predpokladá sa však, že sú určené pre optický prieskum Zeme. Raketa vyniesla družicu na kruhovú, polárnu a pomerne dosť nízku obežnú dráhu (v čase fotografovania sa objekt nachádzal vo výške 313 x 315 km).

Táto raketa počas svojho štartu pripravila pozorovateľom na severe Ruska ešte oveľa krajšie divadlo v podobe nádherných umelých komét, spôsobených ako aktívnou činnosťou raketových motorov, tak aj oddelením a následným pádom prvého stupňa, z ktorého sa stále vyparovali pohonné látky - na doleuvedených fotkách od Sergeja Kokovina ho predstavuje oranžová eliptická "špirála". Viac o jave umelých komét (aj keď tento názov sa v súčasnosti už veľmi nepoužíva) je možné nájsť v mojom článku venovanom tomuto fenoménu - tu.