Starlink v1.5 G4-3

 

Obr. 1: 7.12. 2021, čas 17:53 SEČ, exp. 13 sec.; jeden z iba dvoch Starlinkov, viditeľných počas preletu várky v1.5 G4-3. Pravdepodobne ide o Starlink 3208, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Chladný decembrový večer som sa pokúsil pozorovať prelet Starlinkov z najčerstvejšej várky označenej ako G4-3, ktorá odštartovala necelých päť dní dozadu. Očakávaný roztiahnutý vláčik sa však tentokrát nekonal a zo 48 vypustených Starlinkov, ktoré mali za sebou prelietať v čase od 17:45 do 17:54, boli vizuálne pozorovateľné iba 2, pričom ich od seba delilo 7 minút. Na základe presných časov preletov a trajektórii na hviezdnom pozadí som ich identifikoval ako Starlinky s oficiálnym označením 3225 a 3208. Pri prelete vo výške 67 resp. 75° dosahovali maximálnej jasnosti asi 2 mag. Dôvod, prečo ich bolo ako jediné vidieť je pravdepodobne ten, že zvyšných 46 satelitov už prešlo do preletovej fázy s optimálnym natočením panelov, pri ktorom sa minimalizujú odrazy k pozemským sledovateľom, čo ich robí oveľa ťažšie pozorovateľnými (o tomto riešení, ktoré SpaceX prijalo po tlaku astronomickej verejnosti som na blogu hovoril už viackrát, prvýkrát som si ho všimol pri sledovaní várky L7). U tejto dvojice sa ponúkajú v zásade 2 najpravdepodobnejšie vysvetlenia - buď zmena orientácie panelov Starlinkov prebieha niekoľko dní po štarte u satelitov postupne a tieto dva sa ešte nedostali na rad, alebo majú nejaký technický problém, ktorý to znemožňuje (či dočasne, či natrvalo, sa ukáže časom).

Obr. 2: 7.12. 2021, čas 17:46 SEČ, exp. 8 sec; prvý z dvojice "viditeľných" Starlinkov, pravdepodobne 3225, prelietajúc od súhvezdia Pegasus k Andromede 

Po pomerne rýchlom dobudovaní prvej fázy (resp. "shellu", ako to označuje SpaceX) siete Starlink označovanej ako v1.0 L, ktorá zahŕňa orbitálne inklinácie 53°, sa SpaceX o niečo pomalšie púšťa do budovania ďalších fáz. Už s novšou verziou Starlinkov v1.5 sú štarty s inklináciami 53,2° označované ako Group 4, pričom tento decembrový štart bol pre ňu v poradí druhým (aj keď je trochu mätúco označený ako G4-3). Počiatočná výška orbity, na ktorú bola táto várka vynesená, je výrazne vyššia, ako je pre Starlinky typické - konkrétne 430 x 440 km.

SpaceX Crew-1 Dragon trunk (2020-084B)

 

Obr. 1: 1. októbra 2021, čas 20:11 SELČ, exp. 10. sec; trunk Dragonu Resilience z misie Crew-1 prelieta popod súhvezdie Orol, dosahujúc asi 2 mag. V ľavej časti snímku dominuje v súhvezdí Kozorožec jasný Jupiter a viac vpravo od neho slabší Saturn. 

Keď som pred necelým rokom fotografoval odhodený trunk z prvej pilotovanej misie Dragonu (tu), tak som spomínal, že ak sa mi aj dobudúcna nepodarí pozorovať kompletný Dragon s ľudskou posádkou (vtedy aktuálna misia na ISS Crew-1), tak určite to istí aspoň onen valcovitý servisný modul, ktorý sa odpojí od pristávacieho modulu vždy pred koncom misie. Misia Crew-1, prvá plne operačná pilotovaná misia SpaceX k ISS so 4-člennou posádkou, pristála 2. mája tohto roku a trunk zanechala na orbite o výške 406 x 411 km. Mimochodom, táto misia mala ten istý pristávací modul - Resilience, ktorý bol opätovne použitý pri nedávnej turistickej misii Inspiration4 (ktorá sa vlastne stala prvým pilotovaným Dragonom s posádkou, ktorý som videl).

V súčasnosti sa trunk z misie Crew-1 nachádza na trochu nižšej dráhe - 396 x 403 km, čo mu však stále umožňuje zotrvať vo vesmíre ešte takmer dva roky. Pri tomto pozorovaní z 1. októbra 2021, keď prelietal pomerne nízko, asi 30° nad JZ obzorom, dosiahol maximálnu jasnosť asi 2 mag. 

Ako bonus tu pridám ešte jednu fotografiu Dragonu, hoci úplne iného. 30. septembra sa od ISS oddelila zásobovacia loď Cargo Dragon CRS-23, aby po niekoľkých hodinách pristála v Atlantiku. Keďže voľný let Dragonu nastával aj vo večerných hodinách, po dlhšej dobe sa naskytla z našich končín príležitosť na sledovanie spoločného preletu ISS aj so svojou zásobovacou loďou. Bohužiaľ, nemal som so sebou zrkadlovku, tak som tento prelet nasnímal aspoň na mobilný telefón. ISS pri ňom dosiahla vyše -3 mag, Dragon takmer 0 mag. Vzdialené boli od seba asi 20°.

Obr. 2: 30. septembra 2021, čas 19:35 SELČ, exp. 0,25 sec; Dragon CRS-23 prelietavajúci asi 20° pred ISS vysoko nad severným obzorom

SpaceX Inspiration4

Obr. 1: 18. septembra 2021, čas 20:32 SELČ, exp. 6 sec; kozmická loď Dragon so štvorčlennou posádkou vesmírnych turistov na misii Inspiration4 

Sú vesmírne misie relatívne bežné, potom také, ktoré sú výnimočné a napokon tie, ktoré môžme označiť za revolučné. V dňoch sa 17.-teho až 18.-teho septembra 2021 sa naskytla príležitosť na sledovanie jednej takej misie, ktorá sa určite zapíše do dejín viacerými prvenstvami. Kozmická loď Dragon spoločnosti SpaceX vyniesla na orbitu 16. septembra 4-člennú posádku prvýkrát v histórii zloženú čisto z neprofesionálnych astronautov, dá sa povedať - turistov. Vesmírny let si kompletne zaplatil americký miliardár Jared Isaacman a poňal ho ako charitatívnu akciu pre americkú nemocnicu St. Jude. Do posádky si preto prizval aj zdravotnú sestričku z tejto nemocnice (a zároveň jej bývalú pacientku), 29-ročnú Hayley Arceneauxovú a dvoch ďalších ľudí, ktorí vzišli z verejnej súťaže (Sian Proctorovú a Christophera Sembroskeho). 

Obr. 2: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 na dráhe vo výške viac ako 570 km, aj vďaka tomu jasnosť tohto preletu dosiahla len asi 3 mag

To však nebolo jediné prvenstvo tohto letu. Na misiu bola použitá už letená kabína lode Dragon, konkrétne Resilience, ktorý letel pri druhej pilotovanej výprave SpaceX k ISS (misia Crew-1). Keďže pri misii Inspiration4 sa vôbec neplánovalo spojenie s ISS, ale celý let po samostatnej dráhe, bola na žiadosť Isaacmana urobená na Dragone zásadná zmena. Dokovací mechanizmus pre spojenie s ISS bol vymenený za veľkú presklenú kupolu, ktorá umožňovala nerušený výhľad do vesmírneho priestoru (viď obr. 7). No a zaujímavá bola aj zvolená orbita lode počas väčšej časti misie - dosahovala totiž výšky až 570 x 579 km, čo je výrazne viac ako výška ISS a zároveň najvyššia dráha pilotovanej výpravy od čias misii raketoplánov k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu (tie často presahovali 600 km). 

Obr. 3: 17. septembra 2021, čas 21:27 SELČ, exp. 6 sec; vesmírna loď Dragon neďaleko hviezdy Vega, krátko pred vstupom do zemského tieňa vo výške 78°

Ako som už spomenul vyššie, možnosť na sledovanie preletu tejto zaujímavej misie sa z nášho územia naskytla v dňoch 17. a 18. septembra (následne pristála). Oba dni boli poznamenané premenlivým počasím, ktoré nedávalo veľkú nádej na zdarilé pozorovanie, no nakoniec sa mi podarilo Inspiration4 napozorovať pri oboch príležitostiach. 17. septembra sa loď nachádzala ešte na vysokej, 570 km dráhe, čo dalo zaujímavú možnosť na pozorovanie pilotovaného Dragonu za unikátnych podmienok. Podľa očakávania, bol podstatne slabší ako je pri preletoch na nižších dráhach k ISS a jeho jasnosť pri tomto prelete nepresiahla 3 mag. 

Obr. 4: 18. septembra 2021; GIF zložený z troch 6 sekundových snímkov nafotografovaných o 20:32 SELČ, zobrazujúci vzostupnú fázu mimoriadne priaznivho preletu lode Dragon Resilience   

Nasledujúci deň už bola situácia iná - trojdňový turistický vesmírny let sa blíži ku koncu a kvoli príprave na pristátie (ku ktorému došlo 19. septembra okolo 01:00 SELČ neďaleko Floridy) loď znížíla svoju dráhu až na 360 x 369 km. To sa okamžite prejavilo na jasnosti Dragona, ktorý sa z môjho pozorovacieho stanovišťa vyhupol v súhvezdí Hadonos dosahujúc spočiatku asi 2 mag. Ako sa blížil ku kulminácii vo výške 64°, jeho jasnosť rástla až k 0,5 mag. Záver preletu už bohužial počasie predsalen poznamenalo a zmiznutie v zemskom tieni prebehlo za mrakmi.

Obr. 5: 18. septembra, 20:32 SELČ, exp. 6 sec; Inspiration4 prelieta na nižšej dráhe oproti minulému dňu. Rozdiel v dráhach dokumentuje nielen vyššia jasnosť, ale aj dlhšia stopa

Obr. 6: čas 20:33, exp. 6 sec; vesmírna misia Inspiration4 kulimunuje neďaleko súhvezdia Šíp, dosahujúc maximálnej jasnosti 0,5 mag. Zakrátko sa však vnorila do oblačnosti. 

Obr. 7: Pohľad na presklenú kupolu v prednej časti Dragonu aj s dvoma členmi posádky (Arceneauxová a Isaacman)

Obr. 8: A tu už je posádka priamo na palube Crew Dragona (zľava Isaacman, Arceneauxová, Sembroski a Proctorová)

Nauka - posledný prelet

 

Obr. 1: 28. júla 2021, čas 22:34 SELČ, exp. 10 sec; posledný zo strednej Európy viditeľný prelet modulu Nauka pred plánovaným spojením s ISS

Ak všetko pôjde podľa plánu, tak od 29. júla 2021 bude už modul Nauka pevnou súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice. A tak deň predtým nastala úplne posledná možnosť na pozorovanie Nauky ešte ako samostatného satelitu. Počasie opäť trochu hnevalo, ale krátko pred preletom sa umúdrilo. Najprv prelietala ISS, ktorá dosiahla jasnosť vyše -2,5 mag. Napriek ďalšiemu manévru, ktorý v tento deň Nauka uskutočnila, bolo žial jasné, že nebude s ISSkou prelietať v blízkej formácii. Nauka prelietala až o 7 minút neskôr, pričom spomínaný manéver spôsobil len to, že prelet nastal o pol minúty neskôr ako uvádzala predpoveď. Tá počítala s výškou 359 × 406 km, aktuálna dráha (overená dodatočne) mala výšku 370 x 406 km. Prelet bol veľmi nízky, Nauka kulminovala vo výške len 25° nad juhozápadným obzorom a zakrátko potom vstúpila v súhvezdí Hadonos  do zemského tieňa. Jej jasnosť preto tentokrát dosiahla len 1,5 mag. 

Obr. 2: 22:28 SELČ, exp. 10 sec; posledný viditeľný prelet ISS bez Nauky

Update 29.7. 17:00: Tak sa to predsa podarilo - od 15:29 SELČ je Nauka pevnou súčasťou ISS! :) 

Jasný prelet Nauky

 

Obr. 1: 27. júla 2021, čas 21:58 SELČ, exp. 10 sec; pri mimoriadne priaznivom prelete dosiahol modul Nauka jasnosť až -1 mag

Modulu Nauka sa podarilo napriek počiatočným obavám a technickým problémom prekonať všetky závažnejšie prekážky na svojej ceste k ISS. Skôr, akoby sa s ňou mala o 2 dni spojiť, sa 27. júla večer naskytla posledná možnosť vidieť z našich končín jej mimoriadne priaznivý, vysoký prelet. Zo začiatku to však tak priaznivo nevyzeralo, nakoľko ešte pár minút pred ním bola obloha takmer kompletne zatiahnutá. Navyše opäť panovala mierna neistota v čase preletu, keďže Nauka aj dnes poobede vykonala ďalšiu korekciu orbity, pričom jej nové parametre v čase pozorovania neboli známe. Dalo sa len tušiť, že zmena dráhy by mala byť o niečo miernejšia ako posledne. V očakávanom čase kulminácie o 21:57 sa vytvorila v oblačnosti pekná diera, no modul nikde. Objavil sa však už o minútu neskôr, pričom vďaka výške vyše 70° nad obzorom a vhodnému pozičnému uhlu sa konečne naplno ukázalo, čo v Nauke je. Jej jasnosť dosiahla úctyhodných -1 mag, pričom pohľad na ňu bol skutočne fascinujúci.

Obr. 2: 21:39 SELČ, exp. 6 sec; jasná ISS majestátne sa pohybujúca medzi oblakmi 

No nielen Nauka mala dnes mimoriadne priaznivý prelet. Už o necelých 20 minút skôr prelietala pri takmer zenitovom prelete aj ISS. Tá je teraz práve kvôli príchodu Nauky natočená inak ako obvykle - konkrétne svojou pozdĺžnou osou smerom k zemskému povrchu. Možno aj vďaka tomu dosiahla jej jasnosť až -4 mag (obr. 2).

Obr. 3: 22:17 SELČ, exp. 8 sec; posledný stupeň rakety Proton (2021-066B) si možno všimnúť tesne nad drôtmi elektrického napätia, krátko na to zmizol v zemskom tieni

Už oveľa menej priaznivejší, ale o to výnimočnejší prelet mal tento večer aj ďalší objekt súvisiaci s Naukou. Konečne sa mi podarilo odpozorovať tretí stupeň rakety Proton (objekt 2021-066B), ktorý ju pred necelým týždňom vyviezol na orbitu. Stupeň síce dosiahol výšku nad obzorom len 20° a zakrátko zmizol v tieni, bol však zreteľne viditeľný, pričom dosiahol jasnosť asi 2 mag. Dôvodom jeho zlej pozorovateľnosti je veľmi nízka dráha, na ktorej sa nachádza (momentálne len 181 x 298 km), pričom už o niekoľko dní nekontrolovane zanikne tento takmer 4-tonový kus kozmického odpadu v atmosfére.

Nauka po druhýkrát

 

Obr. 1: 24. júla 2021, čas 21:56 SELC, exp. 6 sec; Nauka klesajúc k obzoru prechádza cez súhvezdie Pegasus

Po včerajšom prvom fotografovaní modulu Nauka nastala nasledujúci deň ďalšia možnosť na jeho sledovanie, tentokrát za dokonca ešte priaznivejších podmienok, keďže prelet mal nastať neskôr, na tmavšej oblohe. Večerná obloha síce bola čiastočne pokrytá oblačnosťou, no za pokus to určite stálo. Modul mal podľa predpovedí kulminovať o 21:50 SELČ, no keďže sa medzitým na internete rozniesla správa o tom, že Roskosmosu sa podarilo v poobedných hodinách navýšiť dráhu problematickému modulu pomocou hlavných motorov DKS, dalo sa tušiť, že Nauka bude prelietať neskôr. Predpoveď na heavens-above.com totiž počítala ešte s dráhou pred týmito korekciami o výške 238 x 370 km (a do písania tohto článku sa neaktualizovala) .

Obr. 2: 24. júla, čas 21:55 SELČ, exp. 6 sec; Nauka po kulminácii prelieta cez súhvezdie Cefeus

 Očakávanie sa naplnilo a v uvádzaný čas sa Nauka neobjavila. Nasledovali ďalšie minúty a stále nič. Až o 5 minút neskôr sa ukázala kulminujúc vo výške asi 45°, teda o cca 8° viac, ako uvádzala pôvodná predpoveď. Takéto časové oneskorenie preletu v kombinácii s mierne odlišným pohybom na hviezdnom pozadí (viď obr. 3) dáva tušiť, že korekcia orbity bola dosť signifikantná. Môj tip - apogeum sa dostalo nad 400 km a perigeum nad 300. Aj jasnosť modulu sa mi zdala trošku nižšia oproti predchádzajúcemu pozorovaniu - asi 1 mag. Aktuálne parametre a teda aj to, či vyšiel môj tip, zverejním do článku dodatočne.

Obr. 3: Trajektória Nauky na hviezdnom pozadí podľa neaktúálnych dát. V porovnaní s fotografiami (obr. 1 a 2) si možno pekne všimnúť rozdiel v predpovedanom a reálnom prelete

Update 25. júla 22:00: V priebehu dňa boli po dlhej dobe zverejnené aktuálne parametre Nauky po včerajších korekciách a ukázalo sa, že môj tip vcelku vyšiel. Aktuálne sa totiž pohybuje vo výške 334 x 406 km. Mimochodom, vyzerá to tak, že páni z Roskosmosu vedia byť skutoční machri a vyriešili všetky závažnejšie problémy s modulom až do takej miery, že opäť začal platiť termín 29. júla 2021 pre spojenie s ISS.

MLM Nauka

 

Obr. 1: 23. Júla 2021, čas 21:40 SELČ, exp. 2.5 sec; Modul Nauka na svojej tŕnistej ceste k ISS

Bola to veľká udalosť pre ruskú kozmonautiku, keď po takmer 15-tich rokoch odkladov odštartoval 21. júla 2021 Viacúčelový laboratórny modul (z rus. prekladu skratka MLM) Nauka. Tento veľký, viac ako 20 ton vážiaci a 13 metrov dlhý modul je najväčším príspevkom Ruska k budovaniu ISS od štartu modulu Zvezda pred vyše 20-timi rokmi. A hoci samotný štart z Bajkonuru prebehol bez problémov, už krátko po ňom sa začali objavovať informácie o tom, že Nauka má na orbite technické problémy.

Obr. 2: 21:40, exp. 2.5 sec; Nauka prechádza na presvetlenej oblohe priamo cez Kasiopeu, pohybujúc sa na dráhe 225 x 363 km

Bolo ich viac, no ako najzávažnejšie sa ukázali problémy s hlavným pohonným systémom modulu, ktorý ho mal naviesť po viacerých korekciách orbity k ISS. So stanicou sa modul mal podľa pôvodného plánu spojiť 29.7., no teraz už je jasné, že sa to prinajmenšom odloží. Roskosmosu sa našťastie podarilo zdvihnúť veľmi nízku orbitu modulu pomocou sekundárnych korekčných motorov, no či budú postačovať aj na cestu priamo k ISS, je otázne. Situácia sa všal neustále mení a už 23. júla prišla informácia aj o tom, že sa podarilo sprevádzkovať aj neposlušné hlavné korekčné motory. Cesta Nauky k ISS je teda naozaj veľmi zarúbaná a kedy, resp. či vôbec sa k ISS dostane, sa uvidí v najbližších dňoch.

Obr. 3: 21:41, exp. 2.5 sec; jasnosť veľkého modulu dosahovala pri tomto prelete asi 0.5 mag

Problematické sa ukázalo aj jej pozorovanie. Moje prvé pokusy sa udiali už v prvý večer po štarte pri dvoch predpokladaných preletoch, no boli neúspešné. Keďže presné parametre dráhy v tom čase ešte neboli k dispozícii, až dodatočne som zistil, že jednak pri skoršom prelete okolo 21:30 SELČ som kvôli prílišnému presvetleniu súmračnej oblohy ani nemal šancu objekty vidieť a pri druhom okolo 23:00 už vďaka veľmi nízkej dráhe (191 × 346 km) prelietali nad strednou Európou v zemskom tieni. Avšak pozorovatelia zo SZ Európy mali podmienky skvelé a mohli krásne pozorovať nielen Nauku, ale aj veľký 3. stupeň rakety Proton, ktorý ju vyniesol, dokonca aj menšie trosky, ktoré sa okolo neho po štarte pohybovali.

Nasledujúci deň, 22. júla sa mi už Nauku zazrieť podarilo, no na stále príliš presvetlenej oblohe na to, aby sa mi podaril nejaký jej záber. Mimochodom, tento prelet nastal pár minút po predikovanom čase a ako dodatočne vysvitlo, bolo to vďaka spomínaným korekciám na zvýšenie orbity. 

Obr. 4: Animácia vyše 20-tonového modulu Nauka na orbite so spustenými hlavnými korekčnými motormi

A tak, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, prvé úspešné fotografovanie modulu Nauka sa mi podarilo až 23. júla o 21:40 SELČ. Keďže obloha bola stále ešte veľmi presvetlená, musel som použiť pre zaznamenanie tohto preletu len veľmi krátke expozície. Nauka prelietala vo výške 30° nad severným obzorom a po kulminácii dosahovala maximálnej jasnosti cca 0,5 mag. Aj vďaka pomaly vzrastajúcej výške orbity modulu (dúfajme teda, že to tak pôjde ďalej) sa podmienky na jeho pozorovanie budú v najbližších dňoch zlepšovať, takže dúfam v ďalšie a ešte lepšie zábery tejto síce problematikej, no veľmi významnej misie k ISS.

Externá paleta s batériami z ISS (1998-067RZ)

 

Obr. 1: 16.7. 2021, čas 22:54 SELČ, exp. 13 sec; z ISS odhodená paleta batérii prechádza cez Veľký voz, dosahujúc jasnosti 3,5 mag

V priebehu vyše 20 ročnej existencie Medzinárodnej vesmírnej stanice z nej bolo vypustené pomerne veľké množstvo odpadu, ktorý nemohol byť so stanice odstránený štandardným spôsobom pomocou odchádzajúcich zásobovacích lodí. Išlo hlavne o rôzne kusy veľkého, už nepotrebného hardvéru, či palety s už ukončenými experimentmi, ale aj astronautmi nedopatrením odhodené objekty počas výstupov do otvoreného vesmíru (EVA). Celkovo je dodnes evidovaných viac ako 120 objektov označených ako ISS DEB (teda debris = odpad). Vďaka pomerne nízkej dráhe stanice väčšina odpadu zanikne do dvoch-troch rokov v atmosfére a na orbite sa tak momentálne drží len niekoľko čerstvejších kusov. Z nich jednoznačne kraľuje objekt označený v evidencii COSPAR ako 1998-067RZ, ktorý som odfotografoval poslednú noc. S hmotnosťou 2,9 tony ide o vôbec najťažší kus odpadu, čo bol z ISS odhodený. 

Obr. 2: 22:54 SELČ, exp. 13 sec; paleta zachytená aj na druhom snímku prelietajúc "nad" Malým vozom

Ide o externú paletu, na ktorej sú umiestnené staré, niklovo-vodíkové akumulátory stanice. Tie boli vymenené za novšie líthium-iónové počas štyroch výstupov, ktoré uskutočnili astronauti v rokoch 2019 - 2020. Nové batérie boli na ISS dovezené práve na tejto externej palete pomocou zásobovacej lode HTV-6. Po ich inštalácii boli prázdne sloty na palete využité pre umiestnenie starých batérii. Paleta zaplnená starými akumulátormi bola pomocou robotického ramena oddelená od stanice 11. marca 2021 (viď obr. 3). To, že ide o nielen ťažký, ale aj veľký objekt dokazuje aj obr. 4 a teda nie je ani prekvapivé, že sa jedná o najlepšie pozorovateľný odpad vypustený z ISS vôbec. Jeho jasnosť pri mojom pozorovaní presiahla 3,5 mag a nedá sa vylúčiť aj jej výraznejšie zvyšovanie pri ešte priaznivejších preletoch, ako aj s klesajúcou výškou objektu. Ten je momentálne na dráhe o parametroch 416 x 419 km, pričom vďaka svojej veľkej hmotnosti sa na orbite udrží dlhšie ako väčšina iného staničného odpadu - predpokladá sa že až 4 roky.

Obr. 3: Odhodenie externej palety so starými batériami 11. marca 2021

Obr. 4: Astronauti pracujúci na palete s batériami počas výstupu v marci 2019

Obr. 5: Prelet samotnej ISS nastal o 22:16, stanica počas neho krátkodobo zjasnila na jasnosť až -4 mag

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Šen-čou 12

 

Obr. 1: 8.7. 2021, čas 22:27 SELČ, exp. 8 sec; základný modul čínskej stanice Tchien-che s pripojenými loďami Tchien-čou 2 a Šen-čou 12 nízko nad obzorom v národnom parku Poloniny vstupuje do súhvezdia Škorpión, v ktorom zanedlho zmizne v zemskom tieni tesne nad hviezdou Antares

Základný modul vznikajúcej veľkej čínskej orbitálnej stanice Tchien-che som naposledy fotografoval 18. mája. Odvtedy nabrali udalosti rýchly spád a modul sa za pár týždňov výrazne rozšíril, aj keď zatiaľ len o zásobovaciu loď Tchien-čou 2, ktorá sa k nemu pripojila 29. mája a o pilotovanú loď Šen-čou 12. Tá sa k modulu pripojila 17. júna a na palubu čerstvej stanice doviezla 3-člennú posádku čínskych kozmonautov v zložení Nie Haisheng, Liu Boming a Tang Hongbo. Ďalšie moduly stanice (ktorej formálny názov je inak stále nejasný, Tchien-che je len označenie základného modulu) by mali pribudnúť už budúci rok, no aj s pripojenými loďami ide už o celkom slušne veľký orbitálny komplex (viď obr. 2). Hoci podmienky preletu 8. júla boli o dosť horšie ako pri poslednom pozorovaní a stanica prelietala v maximálnej výške len 17°, dosahovala jasnosti asi 2,5 mag (čo je jasnosť ktorú staršie typy menších staníc Tchien-kung dosahovali len pri najlepších preletoch).

Obr. 2: Vizualizácia orbitálneho komplexu čínskej stanice - ku základnému modulu Tchien-che je zľava pripojená pilotovaná loď Šen-čou 12 a sprava zásobovacia loď Tchien-čou 2. Komplex sa v čase pozorovania nachádzal vo výške 376 x 385 km

V tomto prípade však viac ako samotné pozorovanie satelitu bolo zaujímavejšie miesto, odkiaľ som fotografoval. Bolo to totiž takmer 300 km od môjho štandardného pozorovacieho stanovišťa, až na severovýchodnom cípe Slovenska, v Národnom parku Poloniny, priamo uprostred najvýznamnejšieho parku tmavej oblohy na Slovensku. Nádherná divoká príroda, skvelí ľudia a úžasne tmavá obloha, akú som naozaj ešte nikde inde nezažil. Ako bonus k tomuto článku teda pridávam pár nočných fotografií z tejto výnimočnej oblasti.

Obr. 3: Kvalita nočnej oblohy sa najlepšie prejavila pri pozorovaní a fotografovaní Mliečnej cesty. Na fotografii o expozícii 15 sekúnd si možno všimnúť detaily tmavých hmlovín v Strelcovi, ktoré štandardne na menej kvalitnej oblohe nie je možné zaznamenať

Obr. 4: A pohľad do od nás najlepšie pozorovateľnej časti Mliečnej cesty -  do oblasti Letného trojuholníka medzi Orlom a Labuťou. Expozícia 25 sec, ISO pri tejto, ako aj ostatných fotkách má hodnotu 800 

Obr. 5: A späť k centru Mliečnej cesty; okrem preletov satelitov narúšali dlhoexpozičné fotky hviezd aj prelety svätojánskych mušiek :)

Obr. 6: Miestom fotografovania bola spanilá obec Topoľa...

Obr. 7:.. kde hviezdy naozaj siahajú až k obzoru :)

Raketa CZ-3B (2020-092B)

 

Obr. 1: 8.6. 2021, čas 22:40, exp. 10 sec; posledný stupeň rakety CZ-3B sa blíži ku kulminácii neďaleko hviezdy Vega, dosahujúc 0,5 mag

Rakety CZ-3B boli dlho najsilnešími nosičmi čínskej kozmonautiky, pričom sa využívali hlavne na vynášanie nákladov na GTO, prípadne na MEO. Avšak posledný stupeň tejto rakety zachytený večer 8. júna je výnimkou, nachádzajúcou sa na nízkej obežnej dráhe vo výške len 390 x 518 km. Raketa 6. decembra v roku 2020 vyniesla z kozmodrómu Si-čchang na heliosynchrónnu dráhu veľký civilný satelit pre optický prieskum Gaofen 14. Raketový stupeň s dĺžkou viac ako 11 metrov nesklamal a dosahoval jasnosť asi 0,5 mag. Hoci pri štarte je pokrytý jasnobielym náterom, pri tomto pozorovaní sa javil mierne do žlta (čo bolo obzvlášť výrazné v porovnaní s čisto bielou Vegou, okolo ktorej prelietal). 

Obr. 2: čas 22:39, exp. 10 sec, raketa prelietava neďaleko hviezdy Ras Alhague 

Na fotografiách si možno pod stopou rakety CZ-3B všimnúť aj slabší objekt (asi 4 mag), prelietajúci takmer paralelne s ňou, pravidelne vrhajúci kratučké, no jasné záblesky. Tento objekt sa mi však nepodarilo zidentifikovať.

Obr. 3: Raketa CZ-3B na štartovacej rampe na kozmodróme Si-čchang aj s zvýrazneným posledným stupňom stále obiehajúcim na orbite

Starlink v1.0 L28 + 2. stupeň Falconu 9 na parkovacej dráhe

 

Obr. 1: 26.5. 2021, čas 21:24 SELČ, exp. 1,6 sec; prelet 2. stupňa rakety Falcon s ešte spojenými satelitmi Starlink várky L28 iba 25 minút po svojom štarte 

Ešte stále presvetlená súmračná obloha zvyčajne nedáva fotografom nočnej oblohy veľké šance na zaujímavé fotografie. A ak áno, musí to byť niečo skutočne výnimočné. 26. mája 2021 o 20:59 SELČ som online sledoval štart už 28. operačnej várky satelitov Starlink z Floridy. Od začiatku mi bolo jasné, že štart so sklonom 53° v tomto čase ponúkne o niečo vyše 20 minút možnosť na sledovanie jeho nákladu aj naživo. Počas preletu, ktorý mal byť z nášho územia veľmi dobre viditeľný, bol totiž druhý stupeň aj so 60-timi Starlinkami stále spojený na tzv. parkovacej dráhe. Až o niekoľko desiatok minút mal urobiť nad Indickým oceánom ešte jeden zážeh, ktorým Starlinky dopravil na stabilnú orbitu. Až po ňom sa od neho oddelili a štart mohol byť prehlásený za plne úspešný.

Obr. 2: 21:23 SELČ, exp. 1,6 sec; stále spojené teleso rakety a jej nákladu počas kulminácie vo výške asi 50°

Napriek stále presvetlenej oblohe sledovanie spojeného telesa rakety a satelitov nesklamalo - dosahovali jasnosti cez -2 magnitúdy! Nie je sa čo diviť, jasnobiely raketový stupeň Falconu aj so Starlinkami na palube presahuje 25 metrov. Fotografovaním tohto pozorovania som tak vykompenzoval obdobný prelet spred niekoľkých týždňov, keď som len vizuálne pozoroval spojené teleso rakety a Starlinkov várky L25, bohužial bez fotoaparátu.

Obr. 3: 21:24 SELČ, exp. 1,6 sec; jasnosť dosahovala asi -2 mag, kvôli presvetlenej oblohe bola kratšia expozícia nevyhnutnou

Týmto štartom má už SpaceX dostatok satelitov pre naplnenie prvej fázy budovania megakonštelácie Starlink, ktorá zahŕňa orbitálne inklinácie 53°. A to dokonca so značnou rezervou, keďže dokopy na ňu potrebuje 1584 satelitov, s várkou L28 ich je už ale až 1634.

Obr. 4: 21:24 SELČ, exp. 2 sec; stupeň so Starlinkami klesá k obzoru, o niečo vyše pol hodinu došlo nad Novým Zélandom k ich rozdeleniu

Starlink v1.0 L27

 

Obr. 1: 23.5. 2021, kompilácia deviatich snímok s expozíciou 4 sekundy fotografovaná v čase od 22:37 do 22:38 SELČ, zobrazujúca zenitový prelet skupiny 10-tich Starlinkov z várky L27, ich jasnosť bola cca 1 mag

V priebehu mája 2021 došlo už k trom štartom Starlinkov a ku koncu mesiaca sa chystá štvrtý. Označenie várky L27 sa môže zdať trochu zavádzajúce, keďže v skutočnosti štartovali ešte pred posledne pozorovanými Starlinkami L26, a to konkrátne už 9. mája. Aj 2 týždne po štarte sú ale stále veľmi dobre pozorovateľné, čo sa pekne ukázalo aj pri prelete z 23. mája. Starlinky boli rozdelené do dvoch hlavných skupín, pričom prvá, najpočetnejšia (s takmer 50 satelitmi) prelietavala v čase od 21:54 do 21:59 a kulminovala vo výške cca 45°. Z tohto preletu som urobil niekoľko fotografii, na ktoré sa prekvapivo votrelo aj niekoľko satelitov z vysokej várky L26 (viď obr. 3 a 4).

Obr. 2: 21:58 SELČ, exp. 2,5 sec; na fotografii možno nájsť celkovo 9 Starlinkov várky L27 na Mesiacom presvetlenej oblohe (ukrýva sa za stromom). Jasnosť satelitov dosahovala asi 2 mag.

Druhá skupina o počte len 10 satelitov kulminovala priamo v zenite v čase od 22:37 do 22:38, pričom z tohto preletu som urobil celkovo 9 fotografii, ktoré som následne spracoval do GIFu uvedenom na obr. 1. Táto skupina sa pohybovala na dráhe okolo 350 km, napriek tomu bola vďaka priaznivejšiemu preletu jasnejšia (asi 1 mag), ako nižšia prvá (výška okolo 330 km), ktorá v maximách dosahovala asi 2 mag.

Obr. 3: 21:59 SELČ, exp. 2 sec; okrem 9 Starlinkov várky L27 si vľavo možno všimnúť aj prvé 2 z várky L26, ktoré sa pohybujú vo výške až 560 km, no dosahujú pomerne jasných 3,5 mag

Vcelku veľká jasnosť Starlinkov z posledných niekoľko várok je prekvapením, nakoľko po úpravách v nastavení sklonu masívnych solárnych panelov, ktoré SpaceX po tlaku astronomickej verejnosti začala na satelitoch používať od leta minulého roku, sa podarilo jasnosť Starlinkov na prechodovýh dráhach pomerne výrazne znížiť. Táto zmena síce nezabezpečila ich "zneviditeľnenie" pri každom prelete, no pri väčšine menej priaznivých preletov ich urobila naozaj ťažko sledovateľnými už prvých niekoľko dní po štarte (viď napr. pozorovanie várky L7 z júna 2020). No z posledných pozorovaní rôzne orientovaných preletov to vyzerá tak, že sa na to SpaceX opätovne, jemne povedané - vykašlala :). Alebo je za tým iný dôvod, o ktorom ale jaksi zatiaľ ťažko polemizovať.

Obr. 4: čas 21:59 SELČ, exp. 4 sec; posledných 7 satelitov z preletu najpočetnejšej skupiny L27 a 3 Starlinky L26

Starlink v1.0 L26

 

Obr. 1: 18.5. 2021, čas 22:09 SELČ, exp. 10 sec; druhá skupina Starlinkov prechádza popod súhvezdie Lýra. Krátko po ukončení tejto expozície preletel v tejto časti oblohy jasný červeno-zelený bolid o jasnosti asi -5 mag
 

Večer 18. mája prial nielen pozorovaniu čínskej stanice, ale aj najčerstvejšej várky Starlinkov, vypustených necelé 3 dni predtým. Tentokrát to však bolo trochu netradičnejšie pozorovanie, nakoľko Starlinky boli vypustené na naozaj neštandardnú dráhu. Vo väčšine prípadov sú tieto satelity vynesené na veľmi nízku dráhu o priemernej výške do 300 km, z ktorej potom postupne stúpajú na operačné orbity vo výške 550 km. Pri štarte L26 však boli Starlinky vynesené až do výšky 580 km, teda až nad operačnú dráhu! Tým pádom sa ich cesta na operačné dráhy prvýkrát začne znižovaním, nie zvyšovaním orbity.

Obr. 2 : čas 22:05 SELČ, exp. 8 sec; prvá skupina satelitov z várky L26, čiastočne schovaná za miernou oblačnosťou. Voľným okom boli satelity viditeľné len slabo
 

Hlavným dôvodom pre takúto neštandardnú počiatočnú dráhu bolo to, že štart L26 bol zdielanou misiou, na ktorej boli okrem Starlinkov vypustené aj menšie satelity Capella Synthetic Aperture Radar a Tyvak-0130, ktoré sa potrebovali dostať do tejto výšky a z nižšej dráhy by to sami nezvládli. Kvôli tomu bolo aj vypustených nie štandardných 60 Starlinkov, ale len 52, čo však nie je vôbec problém, keďže ako som spomínal aj v minulom článku, SpaceX sa blíži k dokončeniu prvej fázy megakonštelácie so satelitmy s inklináciou 53°. Konkrétne k dnešnému dňu je po odrátaní nefunkčných a deorbitovaných satelitov na dráhe 1577 funkčných Starlinkov z potrebných 1584 (tieto údaje mám z pekne prehľadnej stránky Jonathana McDowella).

Obr. 3: 22:07, exp. 8 sec, skupina sa konečne vynorila z oblačnosti, avšak rovno aj začala zachádzať za obzor

Vrátime sa ale k pozorovaniu tejto várky. Hoci boli satelity len pár dní po štarte, v takto veľkej výške vôbec nepredstavovali výraznú formáciu v podobe "húsenice" či "šnúry perál", ktoré sú pri pozorovaniach čerstvých Starlinkov klasikou. Hoci sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach zdajú ich "nazbierané" stopy pomerne výrazné, v skutočnosti boli voľným okom sotva viditeľné, dosahujúc jasnosti len asi 4 mag.  Satelity sa už stihli rozdeliť do dvoch skupín, pričom sa mi podarilo obe nasnímať dokonca aj na jednej expozícii (obr. 4).

Obr. 4: 22:08, exp. 8 sec; z prvej skupiny už síce nad lesom vidno len zachádzajúci "chvostík", z ľavej strany však u prichádza rozťahanejšia druhá skupina  

Toto pozorovanie okorenil ešte jeden výnimočný jav, žiaľ nezaznamenaný na fotografii. Asi 2 sekundy po skončení expozície uvedenej na obr. 1 sa presne v tej istej časti oblohy rozžiaril prekrásny bolid o jasnosti asi -5 mag, ktorý letel približne z juhu na sever a žiaril červeno-zelenou farbou. Ku koncu svojho asi 4 sekundového letu sa rozpadol na niekoľko kúskov. Bohužial, fotoaparát práve spracovával šum z predchádzajúcej expozície... 😑

Obr. 5: 22:08, exp 8 sec; pri bližšom pohľade si možno všimúť aj nezliate, jednotlivé stopy niektorých Starlinkov