Hubblov vesmírny ďalekohľad

 

Obr. 1: 15. august 2022, čas 22:27 UTC, exp. 13 sec; slávny Hubblov vesmírny ďalekohľad sa pri nízkom prelete javí ako 3 magnitúdová hviezdička pohybujúca sa od Váh k Škorpiónovi

Najznámejšie vesmírne observatórium histórie, Hubblov vesmírny ďalekohľad (alias HST), nikdy nemôžme zo strednej Európy pozorovať vzhľadom na relatívne nízky sklon jeho orbity k rovníku - 28,5°. Aby ho bolo možné vidieť, musíme sa vypraviť do zemepisných šírok bližších k tejto hodnote (v zásade stačí už 40°, aj keď pri tejto hodnote vystúpa len nejakých 10° nad obzor). Večer 15. augusta som pri návšteve ostrova Lanzarote patriaceho do súostrovia Kanárskych ostrovov využil príležitosť a túto legendu svetovej kozmonautiky prvýkrát v živote videl na vlastné oči. Keďže Lanzarote sa nachádza na zemepisnej šírke cca 29°, môže tu za ideálnych podmienok HST vystúpať až k zenitu a dosiahnuť vyše 0 mag. 

Obr. 2: Výraz z úvodnej fotografie. HST krátko po vzniku fotografie vstúpil do zemského tieňa. Na hviezdnom pozadí zdanlivo prelietava ponad sopku Montana del Medio 

Pri mojom pozorovaní bohužiaľ až takéto priaznivé podmienky neboli, skôr naopak. HST mal len nízky prelet o maximálnej výške 24°, pričom dosahoval maximálnu jasnosť sotva 3 magnitúdy. Napriek tomu bolo jeho pozorovanie pre mňa umocnené svojou výnimočnosťou (predsalen, legenda je legenda :) a aj úžasnou atmosférou polopúšťového sopečného ostrova v Atlantickom oceáne, kde len pomerne nedávno skončená sopečná činnosť vytvarovala zaujímavú, marťansky pôsobiacu krajinu.

Obr. 3: Hubblov vesmírny ďalekohľad na zábere, ktorý vytvorila posádka raketoplánu Atlantis pri poslednej servisnej misii STS-125 v roku 2009. Vesmírny teleskop sa momentálne nachádza na dráhe o parametroch 532 x 535 km, stále plne funkčný

Obr. 4: Malý bonus, znázorňujúci atmosféru lávových polí ostrova Lanzarote za súmraku. Slovami Buzza Aldrina - veľkolepá pustatina  

Miniraketoplán CSSHQ F-2 & raketa CZ-2F (2022-093B)

 

Obr. 1: 6. august 2022, čas 21:42 SELČ, exp. 13 sec; asi 0 mag jasný posledný stupeň rakety CZ-2F prelieta vo formácií so slabším (asi 3,5 mag) miniraketoplánom CSSHQ, ktorý vyniesla 2 dni predtým 

Štvrtého augusta odštartovala z čínskeho púštneho kozmodrómu Ťiou-čchüan raketa CZ-2F s netradičným nákladom, ktorým bol podľa všetkého malý experimentálny raketoplán označovaný len ako CSSHQ (pod touto skratkou rozumej krkolomný čínsky názov Chongfu Shiyong Shiyan Hangtian Qi, t.j. po slovensky "znovupoužiteľná testovacia kozmická loď"). Nebol to prvý let tohto stroja, prvýkrát sa dostal na orbitu už v septembri 2020. Vtedy na orbite strávil len dva dni bez možnosti na jeho pozorovanie, podarilo sa mi však nasnímať posledný stupeň jeho nosnej rakety CZ-2F (viď záznam tu). Teraz, keď po dvoch rokoch došlo k ďalšiemu štartu tohto tajomného stroja, podarilo sa mi 6. augusta večer nasnímať nielen jeho nosnú raketu, ale aj jeho samotného, pričom sa stále pohyboval v jej relatívnej blízkosti. Na čele tejto peknej, no nie veľmi nápadnej formácie kraľoval jasný posledný stupeň rakety CZ-2F, ktorý síce vykazoval periodické zmeny jasnosti, pri ktorých bol v minime krátkodobo takmer nepozorovateľný, no na vrcholoch zjasňoval až k 0 mag. Asi 20 uhlových stupňov za ním sa pohyboval o poznanie slabší, napriek tomu voľným okom bezproblémovo viditeľný miniraketoplán, ktorý dosahoval asi 3,5 mag. 

Obr. 2: čas 21:41 SELČ, exp 13 sec; posledný stupeň CZ-2F a za ním pohybujúci sa miniraketoplán CSSHQ prelietavajúc v uhlovej vzdialenosti cca 20°

Raketa vyniesla miniraketoplán na dráhu o parametroch 346 x 592 km so sklonom 50°, pričom je zrejmé, že stroj ani po dvoch dňoch žiadne výraznejšie zmeny dráhy neurobil, keďže sa stále pohybuje pomerne blízko svojho nosiča. Už teraz je ale zrejmé, že prekonal dĺžku letu svojho predchodcu, ako aj výšku jeho dráhy (ktorá bola pred dvoma rokmi len 332 x 348 km). Aký je jeho ďalší osud a kedy sa vráti na zemský povrch, sa pravdepodobne ukáže už čoskoro.

Obr. 3: Predpokladaná podoba čínskeho miniraketoplánu