BlueWalker 3

 

Obr. 1: 1. decembra 2022, čas 17:23 SEČ, exp. 10 sec; satelit BlueWalker 3 počas svojej kulminácie dosahujúc jasnosť 2 mag. Slabší satelit naľavo predstavuje americkú vojenskú družicu USA 234

Prvý decembrový večer roku 2022 nastala možnosť na pozorovanie zaujímavého, no zároveň kontroverzného satelitu. BlueWalker 3 je prototyp nového telekomunikačného satelitu spoločnosti AST & Science's SpaceMobile, ktorá plánuje vytvoriť sieť družíc umožňujúcich pripojenie klasickým mobilným telefónom bez prístupu k terestriálnym základňovým staniciam. V budúcnosti by ste sa tak v prípade úspechu tohto projektu mohli dovolať kdekoľvek na svete svojim bežným mobilným telefónom práve cez túto sieť družíc a nepotrebovali ste špecializované zariadenia potrebné pre pripojenie k existujúcim mobilným satelitným sieťam ako Iridium či Globalstar.

Obr. 2: čas 17:22 SEČ, exp. 10 sec; BlueWalker 3 prechádzajúc cez súhvezdie Malý voz. Ak projekt, pre ktorý je tento satelit technologickým prototypom, úspešne vyjde, bude možné telefonovať cez klasický mobilný telefón aj v oblastiach, kde sa široko ďaleko nenachádza žiadny terestriálny mobilný vysielač podobný tomu na fotografii 

Samotný satelit BlueWalker odštaroval 11. septembra tohto roku spolu s várkou satelitov Starlink G4-2. Základ 1,5 tonového satelitu tvoril neveľký cubesat, z ktorého sa však do 10. novembra rozvinula 10 metrová štvorcová fázovo smerovaná anténa  o celkovej ploche 64 metrov štvorcových (viď obr. 3 a 4). Takto veľký objekt na nízkej orbite (pohybuje sa vo výške 500 x 519 km) samozrejme opätovne vzbudil znepokojenie (nielen) astronomickej komunity kvôli jeho vysokej potenciálnej jasnosti, ktorá môže robiť problémy pri astronomických pozorovaniach podobne ako konštelácia Starlink. Hoci je pravda, že satelit po rozvinutí svojej veľkej plošnej antény patrí medzi tie jasnejšie, niektoré mediálne vďačné titulky o "superjasnom" alebo "bezprecedentne jasnom" satelite sú viac než prehnané. Pri mojom pozorovaní jasnosť satelitu nepresiahla 2 magnitúdy a to mal pritom pomerne priaznivý prelet o výške viac ako 40°. Satelitov s podobnou jasnosťou sú desiatky a ako veľmi dobre vieme, oblohe svojou jasnosťou stále jednoznačne kraľujú vesmírne stanice ISS a Tchien-kung, ktoré bežne môžu dosiahnuť -4, resp. -2 magnitúdy.

Obr. 3: BlueWalker 3 počas pozemných príprav s plne rozloženou fázovo smerovanou anténou o ploche 64 metrov štvorcových

Skutočným problémom nie je jeden takýto satelit, ale plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tie v budúcnosti počítajú s flotilou až 243 satelitov pohybujúcich sa v 16-tich orbitálnych rovinách o výške cez 700 km. Tieto satelity, označované ako BlueBird majú mať navyše ešte väčšie rozmery antén, ako má ich predchodca BlueWalker. Tu už je znepokojenie astromickej obce naozaj oprávnené a je možné, že táto konštelácia bude spôsobovať ešte väčšie problémy ako Starlink.

Obr.4: Vizualizácia satelitu BlueWalker na orbite

Vesmírna stanica Tchien-kung

 

Obr. 1: 11. november 2022, čas 05:20 SEČ, exp. 8 sekúnd; Čerstvo dobudovaná čínska vesmírna stanica Tchien-kung kulminuje nad južným obzorom vo výške 24°, dosahujúc -0,5 magnitúdy

Rok 2022 bol pre čínsku pilotovanú kozmonautiku veľmi dôležitý. K prvému modulu plánovanej veľkej vesmírnej stanice Tchien-che, ktorý bol na orbite už od minulého roku, sa pripojili veľké moduly Wen-tchien (v júli 2022) a Meng-tchien (koniec októbra). Naplánovaný proces budovania prvej mnohomodulárnej čínskej stanice tak bol v podstate úspešne zavŕšený (aj keď sa nedá vylúčiť budúce rozširovanie stanice o ďalšie moduly). Fakticky by sa stanica mala označovať ako Tchien-kung 3, vzhľadom na jej dvoch menších predchodcov s rovnakým názvom, v čínskych a už aj západných zdrojoch sa však prakticky výlučne používa len samostatné označenie Tchien-kung, takže ho začnem používať tu na blogu aj ja. 

Obr. 2: čas 05:19 SEČ, exp. 6 sekúnd; nielen z oblačnosti, ale aj krátko predtým aj zo zemského tieňa vychádzajúca stanica Tchien-kung prechádza popri hviezde Sírius

Už samostatný základný modul stanice Tchien-che predstavoval pomerne jasný satelit (za ideálnych podmienok z našich končín dosahujúci vyše 1,5 mag), no po rozšírení staničného komplexu o ďalšie dva moduly (každý o dĺžke 18 metrov) sa stal z tohto vesmírneho telesa skutočne výrazný objekt, ktorý bude na najbližšie roky po mohutnej ISS druhým stabilne najjasnejším umelým telesom na nočnej oblohe. Pri mojom pozorovaní z 11. novembra dosiahla stanica jasnosť -0,5 mag, pričom nevylučujem pri ešte optimálnejších pozorovacích podmienkach aj o niečo vyššiu magnitúdu. A to všetko napriek relatívne nízkej výške, ktorú z našich končín dosiahne nad obzorom. Inde vo svete, v oblastiach, ktoré spadajú pod inklináciu orbity 41,5°, je samozrejme situácia s pozorovaním "Nebeského paláca" ešte oveľa lepšia. V auguste 2022 som mal možnosť sledovať z ostrova Lanzarote takmer zenitový prelet tejto stanice, pričom dosiahnutá jasnosť prevyšovala -2 magnitúdy (obr. 3). A to pritom vtedy bol komplex tvorený iba modulmi Tchien-che a Wen-tchien. 

Obr. 3: 14. augusta 2022, exp. 8 sekúnd; stanica Tchien-kung žiari jasnosťou prevyšujúcou -2 magnitúdy pri zenitovom prelete nad ostrovom Lanzarote

Podobne ako v prípade ISS, je aj v prípade čínskej stanice možné sledovať nielen ju samotnú, ale aj "provoz" okolo nej, teda prilietavajúce a odlietavajúce pilotované a zásobovacie vesmírne lode. Len dva dni pred mojím pozorovaním z 11. novembra sa od stanice oddelila zásobovacia loď Tchien-čou 4, ktorá k nej bola pripojená od mája 2022 (mimochodom, vtedy sa mi ju podarilo nasnímať krátko po štarte, viď tu). Hoci som to ani neplánoval, podarilo sa mi ju na samostatnej dráhe nasnímať aj teraz, krátko pred preletom Tchien-kungu (obr. 4).

Obr. 4: 11. november 2022, čas 05:17 SEČ, exp. 6 sekúnd; od stanice oddelená zásobovacia loď Tchien-čou 4 dosahovala na Mesiacom presvetlenej oblohe len asi 3 mag, v najbližších dňoch by mala byť navedená do atmosféry 

 

Obr. 5: Aktuálna podoba komplexu stanice Tchien-kung nádherne odfotografovaná cez teleskop americkým pozorovateľom Philipom Smithom. Stanica sa aktuálne nachádza na orbite o výške 381 x 394 km

Obr. 6: Taikonauti misie Šen-čou 14, tvoriaci aktuálnu, už tretiu dlhodobú posádku vesmírneho komplexu Tchien-kung, zľava: Cchaj Sü-če, Čchen Tung a Liou Jang

Hubblov vesmírny ďalekohľad

 

Obr. 1: 15. august 2022, čas 22:27 UTC, exp. 13 sec; slávny Hubblov vesmírny ďalekohľad sa pri nízkom prelete javí ako 3 magnitúdová hviezdička pohybujúca sa od Váh k Škorpiónovi

Najznámejšie vesmírne observatórium histórie, Hubblov vesmírny ďalekohľad (alias HST), nikdy nemôžme zo strednej Európy pozorovať vzhľadom na relatívne nízky sklon jeho orbity k rovníku - 28,5°. Aby ho bolo možné vidieť, musíme sa vypraviť do zemepisných šírok bližších k tejto hodnote (v zásade stačí už 40°, aj keď pri tejto hodnote vystúpa len nejakých 10° nad obzor). Večer 15. augusta som pri návšteve ostrova Lanzarote patriaceho do súostrovia Kanárskych ostrovov využil príležitosť a túto legendu svetovej kozmonautiky prvýkrát v živote videl na vlastné oči. Keďže Lanzarote sa nachádza na zemepisnej šírke cca 29°, môže tu za ideálnych podmienok HST vystúpať až k zenitu a dosiahnuť vyše 0 mag. 

Obr. 2: Výraz z úvodnej fotografie. HST krátko po vzniku fotografie vstúpil do zemského tieňa. Na hviezdnom pozadí zdanlivo prelietava ponad sopku Montana del Medio 

Pri mojom pozorovaní bohužiaľ až takéto priaznivé podmienky neboli, skôr naopak. HST mal len nízky prelet o maximálnej výške 24°, pričom dosahoval maximálnu jasnosť sotva 3 magnitúdy. Napriek tomu bolo jeho pozorovanie pre mňa umocnené svojou výnimočnosťou (predsalen, legenda je legenda :) a aj úžasnou atmosférou polopúšťového sopečného ostrova v Atlantickom oceáne, kde len pomerne nedávno skončená sopečná činnosť vytvarovala zaujímavú, marťansky pôsobiacu krajinu.

Obr. 3: Hubblov vesmírny ďalekohľad na zábere, ktorý vytvorila posádka raketoplánu Atlantis pri poslednej servisnej misii STS-125 v roku 2009. Vesmírny teleskop sa momentálne nachádza na dráhe o parametroch 532 x 535 km, stále plne funkčný

Obr. 4: Malý bonus, znázorňujúci atmosféru lávových polí ostrova Lanzarote za súmraku. Slovami Buzza Aldrina - veľkolepá pustatina  

Miniraketoplán CSSHQ F-2 & raketa CZ-2F (2022-093B)

 

Obr. 1: 6. august 2022, čas 21:42 SELČ, exp. 13 sec; asi 0 mag jasný posledný stupeň rakety CZ-2F prelieta vo formácií so slabším (asi 3,5 mag) miniraketoplánom CSSHQ, ktorý vyniesla 2 dni predtým 

Štvrtého augusta odštartovala z čínskeho púštneho kozmodrómu Ťiou-čchüan raketa CZ-2F s netradičným nákladom, ktorým bol podľa všetkého malý experimentálny raketoplán označovaný len ako CSSHQ (pod touto skratkou rozumej krkolomný čínsky názov Chongfu Shiyong Shiyan Hangtian Qi, t.j. po slovensky "znovupoužiteľná testovacia kozmická loď"). Nebol to prvý let tohto stroja, prvýkrát sa dostal na orbitu už v septembri 2020. Vtedy na orbite strávil len dva dni bez možnosti na jeho pozorovanie, podarilo sa mi však nasnímať posledný stupeň jeho nosnej rakety CZ-2F (viď záznam tu). Teraz, keď po dvoch rokoch došlo k ďalšiemu štartu tohto tajomného stroja, podarilo sa mi 6. augusta večer nasnímať nielen jeho nosnú raketu, ale aj jeho samotného, pričom sa stále pohyboval v jej relatívnej blízkosti. Na čele tejto peknej, no nie veľmi nápadnej formácie kraľoval jasný posledný stupeň rakety CZ-2F, ktorý síce vykazoval periodické zmeny jasnosti, pri ktorých bol v minime krátkodobo takmer nepozorovateľný, no na vrcholoch zjasňoval až k 0 mag. Asi 20 uhlových stupňov za ním sa pohyboval o poznanie slabší, napriek tomu voľným okom bezproblémovo viditeľný miniraketoplán, ktorý dosahoval asi 3,5 mag. 

Obr. 2: čas 21:41 SELČ, exp 13 sec; posledný stupeň CZ-2F a za ním pohybujúci sa miniraketoplán CSSHQ prelietavajúc v uhlovej vzdialenosti cca 20°

Raketa vyniesla miniraketoplán na dráhu o parametroch 346 x 592 km so sklonom 50°, pričom je zrejmé, že stroj ani po dvoch dňoch žiadne výraznejšie zmeny dráhy neurobil, keďže sa stále pohybuje pomerne blízko svojho nosiča. Už teraz je ale zrejmé, že prekonal dĺžku letu svojho predchodcu, ako aj výšku jeho dráhy (ktorá bola pred dvoma rokmi len 332 x 348 km). Aký je jeho ďalší osud a kedy sa vráti na zemský povrch, sa pravdepodobne ukáže už čoskoro.

Obr. 3: Predpokladaná podoba čínskeho miniraketoplánu

Starlink G4-15

15. máj 2022, čas 21:43 SELČ, exp. 3 sec; "rozblikaný vláčik" 53 Starlinkov várky G4-15 v súhvezdí Draka. Krátko po tomto spektakulárnom divadle sa z vláčika stal opäť nevýrazný "pásik" rýchlo sa pohybujúci na Mesiacom presvetlenej oblohe. Výška orbity satelitov v tomto momente presahovala 305 km.

Štarty satelitov Starlink pokračujú zvýšeným tempom, pričom štart poslednej dvojice várok nedelilo od seba ani 24 hodín. A práve druhú z nich, označovanú ako G4-15, bolo necelý deň po svojom štarte možné pozorovať aj z našich končín. Keďže obloha bola plne presvetlená Mesiacom v splne, pozorovanie zo začiatku nevyzeralo veľmi nádejne. Samotné satelity sa mi podarilo spozorovať prakticky až po svojej kulminácii, no napriek relatívnemu zhusteniu (tvorili pás asi 15° dlhý) neboli veľmi výrazné a dosahovali len asi 3 mag. A to až do krátkeho momentu, keď sa neďaleko hlavy Draka náhle "porozsvecovali" do záporných magnitúd. Viaceré (aj keď nie všetky) satelity vláčika zablikli v rôznom poradí, aby však už krátko na to celá várka satelitov opäť klesla k nízkej, nevýraznej jasnosti. Tento veľmi krásny, pár sekúnd trvajúci moment vhodného natočenia satelitov sa mi našťastie podarilo zaznamenať na priloženej fotografii. 

Tchien-čou 4 & raketa CZ-7 (2022-050B)

 

Obr. 1: 9. máj 2022, čas 21:16:03 SELČ, exp. 5 sec; viac ako 1,5 magnitúdy jasná raketa CZ-7 sa pohybuje napred (cca 5°) pred slabšou zásobovacou loďou Tchien-čou 4. Tá dosahovala asi 2,5 mag

9. mája o 19:56 SELČ sa na čínskom kozmodróme Wenčang zapálili motory rakety CZ-7, ktorá o 10 minút neskôr úspešne umiestnila na orbitu zásobovaciu loď Tchien-čou 4 určenú k doprave materiálu a pohonných hmôt k základnému modulu novej stanice Tchien-che. Vďaka vhodným podmienkam bolo viac ako hodinu po štarte možné aj z našich stredoeurópskych končín sledovať jednak loď Tchien-čou, tak aj raketový stupeň, ktorý jej pomohol opustiť okovy zemskej tiaže. Keďže oba objekty boli na svojej prvej orbite, stále sa pohybovali blízko seba a leteli v peknej formácii. Najprv sa objavil jasný posledný stupeň rakety CZ-7, ktorý dosahoval vyše 1,5 magnitúdy. Asi 5° za ním, z nášho uhla pohľadu mierne hore, sa pohyboval slabší objekt o jasnosti asi 2,5 mag - loď Tchien-čou 4. Rozdiely v jasnostiach nie sú veľmi prekvapivé, keď si uvedomíme, že posledný stupeň rakety CZ-7 je jednak o niečo väčší ako jej náklad a hlavne natretý vysoko-odrazivým bielym náterom (viď obr. 4).

Obr. 2: 9. máj 2022, čas 21:15:53 SELČ, exp. 5 sec

Viac ako dve minúty pred pozorovaním formácie objektov z čerstvého štartu prelietal aj cieľ ich misie - modul stanice Tchien-che aj s pripojenou loďou Tchien-čou 3. Komplex dosahoval jasnosť asi 1 mag. Nová loď Tchien-čou 4 v nasledujúcich hodinách uskutočnila sériu manévrov a úspešne sa s ním spojila už 10. mája o 02:47 SELČ. Momentálne bezposádková stanica si ešte niekoľko týždňov počká na štart pilotovanej lode Šen-čou 14 s novými troma taikonautmi, ktorí by na nej mali stráviť nasledujúceho pol roka. 

Obr. 3: 21:13:40 SELČ, exp. 5 sec; komplex Tchien-che/Tchien-čou 3 prelietavajúc na súmračnej oblohe cez súhvezdie Havran 2 minúty pred preletom svojej novej zásobovacej lode 

Obr. 4: Raketa CZ-7 na rampe kozmodrómu Wenčang tesne pred štartom

Obr. 5: Zásobovacia loď Tchien-čou 4 počas predštartovných príprav

Výnimočné pozorovania: Zánik rakety CZ-3B z 2. apríla 2022

Krásny zánik posledného stupňa čínskej rakety CZ-3B si mohli vo večerných hodinách 2. apríla 2022 vychutnať obyvatelia západnej a centrálnej Indie. Raketa zodpovedná za toto vesmírne divadlo štartovala vo februári 2021 a na GTO o parametroch cca 150 x 34 440 km vyniesla čínsky vojenský geostacionárny satelit TJS-6. 

Vstup tohto takmer 4-tonového raketového stupňa do atmosféry nezanechal len hlboký dojem v miestnych obyvateľoch, ale aj hmatateľné pozostatky rakety, ktoré ohnivý prechod atmosférou prežili a dopadli do východnej časti indického štátu Maháraštra. Okrem nálezu guľovitých tlakových nádrží, ktoré su po pádoch rakiet pomerne bežné, tentokrát dopadol na zem aj 3-metrový kovový prstenec, ktorý tvoril štrukturálnu súčasť rakety. Trosky nespôsobili žiadne zranenia ani škody na majetku, čo pri dopade do huste zaľudneného indického vidieka možno označiť iba za veľké šťastie.

A na záver opäť kompilácia videí z tohto spektakulárneho zániku:

Kosmos 2550 (Pion-NKS #1)

 

Obr. 1: 26. marca 2022, čas 19:22 SEČ, exp. 8 sec; vojenská družica Kosmos 2550 vylietava zo súhvezdia Orion, dosahujúc jasnosť cca 2 mag

Večer 26. marca som odfotografoval jeden z najnovších prírastkov na poli ruských vojenských družíc. Ide o prvý (a zatiaľ jediný) exemplár novej generácie satelitov Pion-NKS, ktoré slúžia pre kombinovaný, elektronicko-radarový prieskum. K tomu im slúži jednak pár veľkých radarových sieťových antén, ako aj štvorica krížových antén pre elektronický prieskum (viď. obr. 2). Tento satelit s oficiálnym označením Kosmos 2550 odštartoval z kozmodrómu Pleseck 25. júna 2021 a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 458 x 470 km, so sklonom 67,1°. Pri tomto pozorovaní dosiahol v maxime jasnosť niečo vyše 2 mag. 

Obr. 2: Grafické znázornenie družice Pion. Jej celková hmotnosť pravdepodobne dosahuje až 6,5 tony

Jasný prelet X-37B (OTV-6)

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:41 SEČ, exp. 13 sec; prekvapivo jasný raketoplán X-37B sa blíži k hviezde Rigel v súhvezdí Orión. Najjasnejší je na začiatku zaznamenanej stopy (viac ako -1 mag) a jeho jasnosť so zvyšujúcou sa výškou síce klesá, ale len veľmi pomaly 

Keď som v lete 2020 prvýkrát fotografoval vojenský miniraketoplán X-37B na misii OTV-6 (viď tu), sťažoval som sa na jeho príliš nízku jasnosť, ktorá zďaleka nezodpovedala ani uvádzanej predpovedi. Nuž, stalo sa to aj tentokrát, no z úplne opačnej strany. Ten istý raketoplán už krátko po vyhupnutí nad JZ obzor začal žiariť v záporných magnitúdach, pričom v maxime dosiahol viac ako -1 mag! Nešlo pritom o krátkodobý záblesk, X-37čka si vysokú jasnosť držala asi minútu a pozvoľna ju začala strácať až následne, pričom však neklesla pod 1 mag až do svojho vstupu do zemského tieňa počas kulminácie nad hviezdou Sírius. Bol to jednoznačne najjasnejší prelet tohto stroja, aký som kedy pozoroval. Takýto jasný vzostupný prelet je však u slabších satelitov celkovo výnimočný a mohol byť zapríčinený len vhodným nasvietením (pravdepodobne) solárnych panelov miniraketoplánu od Slnka smerom k pozorovateľovi, pričom tento priaznivý fázový uhol ostal zachovaný pomerne dlhý čas. Mimochodom, podľa predpovedi na heavens-above.com mala byť tentokrát maximálna jasnosť len 1,4 mag ;) .

Obr. 2: čas 19:42 SEČ, exp. 13 sec; X-37B prelieta popri hviezde Saiph a blíži sa ku svojej kulminácii a zároveň vstupu do tieňa. Je už síce slabší, ale stále má viac ako 1 mag. Tento vojenský nepilotovaný raketoplán sa momentálne nachádza na dráhe o výške 334 x 337 km.

Komplex Tchien-che 1 / Tchien-čou 2 / Tchien-čou 3 / Šen-čou 13

 

Obr. 1: 21. marca 2022, čas 19:33 SEČ, exp. 13 sec; komplex modulu Tchien-che a k nemu pripojených lodí prelietava popod hviezdu Sírius, dosahujúc jasnosť asi 2 mag. Aktuálne sa pohybuje na orbite o výške 375 x 383 km.

Po viac ako trištvrte roku som sa vrátil k pozorovaniu zárodku veľkej modulárnej čínskej stanice Tchien-che aj s jej pripojenými loďami. Od posledného pozorovania sa k základnému modulu pripojila ešte zásobovacia loď Tchien-čou 3 a pilotovanú loď Šen-čou 12 vymenila 13-tka. Čo ostalo nezmenené, je to, že ešte stále je k modulu pripojená zásobovacia loď Tchien-čou 2 a napĺňa tak rekord, čo sa týka letu akejkoľvek čínskej lode (štartovala ešte 29. mája 2021). Aktuálne rozostavenie lodí na portoch modulu Tchien-che je znázornené na obrázku 2. A rekord plní aj misia Šen-čou 13, ktorý je už teraz najdlhším pilotovaným čínskym letom (odštartoval 15. októbra 2021) a pristáť má až niekedy v apríli tohto roku, čím trojica čínskych kozmonautov strávi vo vesmíre plného pol roka. Na palube sú na svojom druhom vesmírnom lete kozmonaut Čaj Č’-kang a kozmonautka Wang Ja-pching, dopĺňa ich nováčik Jie Kuang-fu. Wang Ja-pching(ová) pritom už teraz drží rekord najdlhšieho kumulovaného čínskeho pobytu vo vesmíre a Čína tak je (a nejaký čas aj bude) jedinou krajinou sveta, ktorej národný rekord v najdlhšom čase strávenom vo vesmíre drží žena.

Obr. 2: Aktuálna zostava lodí okolo modulu Tchien-che 1 

Čo sa týka samotného pozorovania čínskej stanice, tak hoci bol jej prelet na naše končiny vcelku priaznivý (výška nad obzorom dosiahla 22°), jej jasnosť stále nie je veľmi výrazná napriek väčšiemu množstvu pripojených lodí. Sotva sa vyhupla na 2 magnitúdy. Tento trend sa však pravdepodobne už čoskoro zmení, keď sa k základnému modulu Tchien-che pripoja v lete tohto roka veľké moduly Wen-tchien a Meng-tchien.

Obr. 3: Posádka Šen-čou 13. Zľava Jie Kuang-fu, Wang Ja-pching a Čaj Č’-kang 

Raketa Sojuz-2.1a (2022-028B)

 

Obr. 1: 20.marca 2022, čas 19:03 SEČ, exp. 5 sec; "blikajúci" posledný stupeň Sojuz-2.1a prelietajúc nad súhvezdím Veľký pes

Prvý jarný večer roku 2022 nastala posledná príležitosť na sledovanie posledného stupňa rakety Sojuz-2.1a, ktorá z Bajkonuru len 2 dni predtým vyniesla pilotovanú loď Sojuz MS-21. Raketa je na veľmi nízkej dráhe (v čase pozorovania len 170 x 190 km) a už nasledujúci deň zhorí v atmosfére. Ako je pre rakety Sojuz na takto nízkych dráhach typické, veľmi rýchlo rotujú, čo sa pri pozorovaní prejavuje pravidelným kolísaním jasnosti - v tomto prípade s periódou necelé 3 sekundy, pričom maximálna jasnosť dosiahla asi 1 mag.  

Obr. 2: čas 19:02 SEČ, exp. 5 sec; Blok-I (oficiálny názov posledného stupňa Sojuzu) prelietava nad Síriusom. Pri bližšom pohľade sa dajú všimnúť aj slabšie a kratšie sekundárne záblesky medzi hlavnými maximami, spôsobené najskôr odrazom od prednej (dlhší sekundárny záblesk vľavo) resp. zadnej časti rakety (motorová sekcia - len veľmi slabé a kratučké bliknutie). Dlhé/primárne záblesky sú od valcovitého trupu rakety

Štart misie Sojuz MS-21 k ISS nastal na pozadí tragických udalostí agresívnej invázie Ruska na Ukrajinu. Tieto závažné udalosti silno ovplyvnili aj kozmonautiku, pričom došlo k zrušeniu viacerých medzinárodných projektov a kontraktov, ktoré boli realizované v spolupráci s Ruskom, vrátane dlho očakávanej marťanskej misie ExoMars 2022. Našťastie, projekt ISS sa stále javí posledným veľkým ohnivkom vedeckej spolupráce Ruska a Západu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že to tak ostane aj naďalej. V súvislosti s týmto aktuálnym dianím vyznelo celkom zaujímavo aj to, že kompletne ruská posádka Sojuzu MS-21 vstúpila na stanicu v žlto-modrých kombinézach, čo automatiky evokovalo odkaz na dianie na Ukrajine. Oficiálne to bolo síce popreté (žlto-modrá je aj farba univerzity, ktoré bola almou máter všetkých troch kozmonautov), každopádne nedá sa vylúčiť, že tým ruskí kozmonauti aspoň takto nápadno-nenápadne vyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou.

Obr. 3: 20. marca, čas 20:02 SEČ, exp. 13 sec; prelet viac ako -3 magnitúdy jasnej ISS, nachádzajúcej sa aktuálne na dráhe o výške 415 x 421 km  

Obr. 4: A jej kompletná, 10 členná posádka aj s čerstvou trojčlennou posilou v žlto-modrých kombinézach 

Obr. 5: Aktuálna zostava ISS aj so všetkými jej loďami, vrátane najčerstvejšieho Sojuzu MS-21

Dragon CRS-24

 

Obr.1: 24. januára 2022, čas 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zásobovacia loď Dragon CRS-24 kulminuje vo výške viac ako 70°, dosahujúc jasnosť -1 mag

Po včerajšom napínavom prelete tesnej formácie ISSky a Dragona sa dnešný mrazivý večer naskytla ďalšia možnosť na sledovanie samostatne letiacej zásobovacej lode s označením CRS-24. Od ISS už bol tentokrát hodne ďaleko (prelietala o vyše pol hodinu neskôr) a pripravoval sa na pristátie v Atlantiku, ku ktorému malo dôjsť o niekoľko hodín. Dráha Dragona už bola vrámci toho značne znížená - na výšku len 185 x 370 km. Aj vďaka tomu pripravil okolo 17:37 SEČ pôsobivý prelet, počas ktorého sa jeho jasnosť vyšplhala až na -1 mag. Objekt mal na oblohe navyše značnú uhlovú rýchlosť, keďže sa práve pohyboval blízko svojho perigea. A v neposlednom rade, tentokrát ani počasie nenahnevalo a tak sa dal posledný pozorovateľný prelet tejto lode vychutnať v celom jej priebehu.

Obr. 2: 17:36 SEČ, exp. 6 sec; Dragon križuje súhvezdie Kasiopeja a naberá na jasnosti

Obr. 3: 17:37 SEČ, exp. 6 sec; zostupná časť rýchleho perigeového preletu, počas ktorej snehovo-biely Dragon stále jasne žiaril...

Obr. 4:...až do momentu, keď náhle pohasol v zemskom tieni v súhvezdí  Rys

ISS & Dragon CRS-24

Obr. 1: 23. január 2022, čas 17:33 SEČ, exp. 4 sec; ISS s "chvostíkom", ktorý predstavuje loď Dragon CRS-24, pohybujúcu sa tesne za stanicou, necelú hodinu po oddelení od nej 

23. januára 2022 o 16:40 SEČ došlo k oddeleniu zásobovacej lode Dragon CRS-24 od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Už o necelú hodinu neskôr došlo k jej preletu nad strednou Európou a tak sa naskytla skvelá možnosť na pozorovanie ISS a Dragonu vo veľmi blízkej formácii. Bohužiaľ, ako som už pri svojich pozorovaniach zažil mnohokrát - človek mieni, počasie mení... Alebo minimálne spôsobí hodne infarktové stavy :) Tesne pred začiatkom preletu bolo totiž takmer úplne zamračené, až na malinké diery v oblakoch, ktoré sa začali otvárať nad východným obzorom. Značnú časť preletu tak nebolo možné kvôli oblakom pozorovať vôbec, našťastie rozrieďovanie oblačnosti nad východom pokračovalo až do takej miery, že na záver preletu sa vo výške cca 25° nad obzorom ISSka z oblačnej náruče predsalen vynorila. A presne podľa očakávaní - nie sama. To čo sa na uvedených dlhoexpozičných snímkach javí ako malý chvostík za svetlou stopou ISS, je v skutočnosti loď Dragon, ktorá reálne predstavovala asi 1 magnitúdovú hviezdičku, pohybujúcu sa tesne, len asi 1°, za ISSkou. Vychutnať sa ich dalo bohužiaľ iba krátko, nakoľko už vo výške 16° dvojica zmizla v zemskom tieni. Je mi jasné, že malá vzdialenosť 1° bola spôsobená aj perspektívou objektov nízko nad obzorom a počas kulminácie by sa isto javila o niečo viac, o koľko presne však už kvôli spomenutému počasiu nemožno z pozorovania zistiť.

Obr. 2: Bližší pohľad na tesnú formáciu stanice a jej zásobovacej lode v súhvezdí Blíženci

Obr. 3: Loď Dragon CRS-24 niekoľko minút po oddelení od stanice. K jej pristátiu neďaleko floridského pobrežia má dôjsť nasledujúci deň

Starlink v1.5 G4-6

21. januára 2022, čas 17:58 SEČ, exp. 8 sec; spoločný. ale slabý prelet asi 47-ich satelitov Starlink várky G4-6, nachádzajúcich sa na dráhach vo výške cca 220 x 330 km

V poslednej dobe sa opäť potvrdzuje, že vláčiky Starlink predstavujú výraznú podívanú len do prvých 48 hodín po štarte. Tak tomu bolo aj s poslednou várkou označovanou ako G4-6, ktorá odštartovala v skorých ranných hodinách 19. januára. Ešte v ten istý deň večer mali nad našimi končinami výrazný večerný prelet, ktorý aj medzi laickou verejnosťou (nie po prvýkrát) spustil veľa povyku. Necelé 3 dni po štarte ich však už voľným okom bolo ledva vidieť - ich jasnosť atakovala 4 magnitúdy a aj na horeuvedenej fotografii som ich prelet zaznamenal len vďaka prekrytiu ich trajektórií, nakoľko značná časť z nich je stále veľmi blízko pri sebe. Opäť ťažko povedať, či slabá viditeľnosť Starlinkov súvisela s už zrealizovaným, jasnosť minimalizujúcim natočením solárnych panelov, alebo skôr s pomerne zlým fázovým uhlom preletu, pravdepodobná je však kombinácia oboch faktorov.