piatok 22. mája 2020

HTV-9

Obr. 1: 21.5. 2020, čas 22:25 SELČ, exp. 15 sec., vľavo pomerne slabá HTV-9 stíhajúca zapadajúcu ISS (jasná stopa vpravo dole)
Primárnym cieľom na pozorovanie večer 21. mája bola japonská zásobovacia loď HTV-9, ktorá štartovala z japonskej Tanegašimy deň predtým. Hoci lode HTV sú vo všeobecnosti pomerne ľahkým pozorovacím cieľom, pričom je pre ne typická pomerne vysoká jasnosť okolo 1 až 1,5 mag, oranžové sfarbenie a sporadické krátke záblesky, tentokrát kvôli nie najvhodnejšiemu fázovému uhlu bolo jej sledovanie trochu obtiažnejšie. V maxime dosahovala sotva 2,5 magnitúdy až klesla k menej ako 3 magnitúdam. Krátko pred tým prelietal cieľ tejto zásobovacej lode - ISS s kralujúcou jasnosťou vyše -2,5 mag. Hoci sa má so stanicou HTV-9 spojiť až 25. mája, uhlovo bola vzdialená od nej len asi 40 stupňov, takže pri zostupnej časti ich dráhy som oba objekty dostal do jedného záberu (aj keď ISS už zapadala za horizont/stromy)
Obr. 2: Prelet ISS v maximálnej výške krátko pred HTV-9, čas 22:23, exp. 13 sec

HTV-9 je vôbec posledným exemplárom tohto typu zásobovacej lode. Japonsko však týmto so zásobovacími letmi k ISS nekončí, lode HTV v blízkej budúcnosti (pravdepodobne v roku 2022) nahradí novší a vylepšenejší typ momentálne známy pod označením HTV-X.

Obr. 3: Slabší prelet HTV-9 v maximálnej výške, 22:24, exp. 15 sec. Loď sa nachádzala no orbite vo výške 284 x 303 km 

Starlink-67 (2019-029-AV)

Obr. 1: Starlink-67 v súhvezdí Drak, 21. mája 2020, čas 22:14 SELČ, exp. 5 sec
21. mája o 22:13 SELČ som si všimol od západu rýchlo sa pohybujúci jasný objekt smerujúci k zenitu. Prekvapivo išlo o ďalší zo Starlinkov, tentokrát s označením 67 (objekt 2019-029-AV). Tento satelit pochádzajúci z povestnej prvej testovacej várky je už dávnejšie mŕtvym telesom (minimálne od októbra minulého roku), pričom v čase fotografovania sa nachádzal na dráhe len 230 x 241 km a teda na orbite mu už ostáva len posledných pár dní pred jeho nekontrolovateľným vstupom do ohnivej náruče zemskej atmosféry. Starlink-67 sa preslávil 2. septembra 2019, keď sa takmer zrazil s európskou družicou Aeolus, ktorá kvôli tomu musela urobiť úhybný manéver.
Obr. 2: Starlink-67 po prechode "hlavy Draka" smeruje k obzoru, čas 21:14, exp. 5 sec
Družica dosahovala vysokej jasnosti, až -1 mag, pričom treba povedať, že išlo v podstate o stabilnú jasnosť, žiadny dlhý záblesk.. Táto vysoká jasnosť na takto nízkej dráhe ale nie je pre tento satelit prekvapením. A nielen preň, celkovo pomerne vysoké jasnosti (podla niektorých neočakávané) satelitov konštelácie Starlink nie sú až také neočakávané, keď si zoberieme rozmery týchto družíc (vid obr. 3). Vidíme, že sa rozhodne nejedná o žiadne cubesaty a ich takmer 14 metrové solárne panely na nízkej obežnej dráhe ich nenápadnými urobia skutočne len ťažko. Deklarovaná snaha SpaceX o výrazné zníženie ich jasnosti teda určite nebude až tak ľahkou úlohou, ako si niektorí myslia, každopádne, rád ju budem na vlastné oči sledovať.
Obr. 3: Rozmery satelitov Starlink

nedeľa 17. mája 2020

Cygnus NG-13

Obr. 1: 17.5.2020, čas 22:10. exp. 13. sec., snímka zachytáva loď Cygnus vo fáze najvyššej jasnosti. Slabším objektom vyššie je starý sovietsky satelit Kosmos-1743 (1986-034A, dosahoval asi 3 mag). 
17. mája 2020 som odfotografoval americkú zásobovaciu loď Cygnus NG-13 na jej predĺženej misii, necelý týždeň po oddelení od ISS. Hoci Cygnusy sú väčšinou známe skôr tým, že patria medzi najhoršie pozorovateľné lode z flotily ISS, tentokrát bola vďaka vhodným pozorovacím podmienkam loď veľmi jasná, pričom v maxime dosahovala až 1,5 magnitúdy. A to aj napriek tomu, že sa pohybovala vo výške 476 x 483 km. Na tejto dráhe má Cygnus zotrvať ešte niekoľko dní pokiaľ uskutoční deorbitačný manéver nad Pacifikom. Dovtedy má za úlohu vypustiť niekoľko cubesatov a spraviť technologické experimenty, vrátane založenia a sledovania malého kontrolovaného požiaru na palube.
Obr. 2: Cygnus NG-13 je pomocou robotického ramena Canadarm odpájaný od ISS
Cygnus NG-13 odštartoval k ISS 15. februára 2020, pričom sa s ňou spojil 18. februára. K oddeleniu od stanice došlo 11. mája.
Obr. 3: Čas 22:09, exp. 13 sec, Cygns NG-13 v súhveydí Vlasy Bereniky