LightSail-A

LightSail-A, čas 02:50 SELČ, exp. 30 sec. Do záberu sa
priplichtil aj posledný stupeň rakety Zenit-2 (1995-58B)

LihtSail-A, čas 02:51 SELČ

Výnimočné pozorovanie výnimočného satelitu sa mi podarilo zaznamenať 13. júna 2015. Tým satelitom nie je nič menšie ako experimentálna slnečná plachetnica LightSail-A organizácie Planetary Society, ktorú sa po prvotných problémoch podarilo pred necelým týždňom úspešne roztvoriť. Pri vysokom, takmer zenitovom prelete som ju zaznamenal hneď na dvoch fotografiách s 30 sekundovou expozíciou. Prvá vznikla o 02:50 SELČ, krátko pred kulmináciou satelitu a druhá o 02:51 SELČ na zostupnej časti trajektórie jeho preletu. Roztiahnutá solárna plachetnica sa na orbite pekne prevracala, vykazovala totiž pravidelné variácie jasnosti o perióde necelých 10 sekúnd, pričom jej  záblesky dosahovali v maxime asi 1 mag.

Umelecká predstava LightSailu vo vesmíre...

Tento satelit odštartoval 20. mája 2015 ako sekundárny náklad rakety Atlas-5, pričom primárnym nákladom bol nový vojenský miniraketoplán X-37B. Základ LightSailu tvorí vlastne malý cubesat o veľkosti 30 x 10 cm, v ktorom bola zavinutá tenká mylarová plachta o rozmeroch 5,6 x 5,6 metra. Práve jej rozvinutie bolo hlavným cieľom tejto družice, po ktorom by mal nasledujúci rok nastať štart nového satelitu, ktorým už bude Planetary Society naostro testovať možnosti slnečného pohonu (teda hybnosť dodanú na plachtu iba tlakom slnečných fotónov).

...a selfie, ktoré si urobil Lightsail po roztvorení
plachty už priamo na orbite

Spočiatku sprevádzali LightSail-A problémy súvisiace hlavne s dočasnou stratou komunikácie, avšak hneď ako sa ich podarilo vyriešiť, pristúpilo sa k samotnému rozvinutiu plachetnice, ktoré sa odohralo 7. júna. Všetko vyšlo ako malo a tak si túto slnečnú plachetnicu môžme na oblohe bez problémov vychutnať voľným okom (samotný mrňavý cubesat by sa samozrejme pozorovať nedal ani náhodou). Avšak už to nepotrvá dlho, pretože nevýhodou tohto ľahkého a zároveň plošne rozmerného satelitu je to, že odpor zvyškových molekúl atmosféry má na neho oveľa väčší vplyv ako na iné družice a tak z orbity veľmi rýchlo klesá. Po štarte sa pohyboval na dráhe o výške asi 355 x 700 km a v čase môjho pozorovania už iba vo výške cca 320 x 490 km. Takýmto tempom sa predpokladá, že už o necelé dva dni na to zhorí v atmosfére.