Záblesk USA-186

Prešiel takmer presne rok odvtedy, čo som naposledy pozoroval americký vojenský satelit USA-186 a teraz, 21. septembra 2015 o 20:26 SELČ si ho môj objektív našiel opäť. Tento prísne tajný fotoprieskumný satelit typu KH-11 sa práve pohyboval v perigeu svojej dráhy a tak má na 30-sekundovej expozícii hodne dlhú stopu, ku koncu ktorej navyše hodil nádherný záblesk o jasnosti vyše -2 mag. Mimo záblesku sa jasnosť satelitu pohybovala pod 1 mag. Mimochodom, na záblesky mám pri fotografovaní tohto špióna naozaj šťastie, doteraz som ich zaznamenal pri všetkých (konkrétne štyroch) jeho pozorovaniach, tento súčasný bol však asi najkrajší.

Predpokladaná podoba satelitov KH-11

Pri mojom predchádzajúcom pozorovaní (viď tu) dochádzalo k častým zmenám orbity tohto satelitu a tak som riešil teóriu, že sa jeho vtedajšia orbita (320 x 417 km) postupne stabilizuje na približne kruhovú vo výške 400 km. K stabilizácii orbity síce došlo (veľké manévre v súčasnosti už neprebiehajú), ale na dráhe 260 x 452 km. Takže agentúra NRO zvolila predsa len cestu zníženia pôvodného, vyše 1000 km apogea, avšak zároveň si pre tento satelit ponechala možnosti dosiahnutia maximálneho rozlíšenia pri fotografovaní v perigeu (bližšie info k tejto problematike tu).

Záblesk Irídia 64

Záblesk družice Iridium 64 o jasnosti vyše -3 mag som odfotografoval 21. septembra 2015 o 20:39 SELČ. Táto družica nie je v mojej zbierke nováčikom - prvýkrát som ju odfotografoval už pred vyše dvoma rokmi (bližšie info o tomto pozorovaní ako aj družici samotnej vid tu).

NOSS 3-1 (2001-40A & C)

Starý pár amerických vojenských družíc typu NOSS som odfotografoval  26. augusta 2015 o 22:46 SELČ. Na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahovali maximálnej jasnosti niečo vyše 3,5 mag.

Štart družíc NOSS 3-1 v roku 2001

Tieto družice odštartovali z kalifornského Vandenbergu 8. septembra 2001 a sú prvým párom tretej generácie systému námornej elektronickej rozviedky NOSS. V čase ich vypustenia boli pozorovatelia sprvu prekvapení, že na orbite registrujú vo formácii len dve družice namiesto obvyklých troch používaných pri predchádzajúcich generáciách systému NOSS. Spočiatku sa preto predpokladalo, že táto misia zlyhala a tretia družica sa od posledného stupňa rakety neoddelila. Definitívne potvrdenie, že ide o úplne novú generáciu vystačujúcu si iba s dvoma satelitmi sa potvrdilo až so štartom ďalšieho páru NOSS v roku 2003. Ako je aj z horeuvedenej fotografie zrejmé, satelity sa v súčasnosti už nepohybujú v blízkej formácii a pravdepodobne tak už nie sú vôbec operačne spôsobilé. Stále sa však pohybujú na relatívne blízkych dráhach (konkrétne 874 x 1338 km pre objekt A a 873 x 1336 km pre C), čo stále umožňuje ich zaznamenanie na jednu 30 sekundovú snímku. Mimochodom, s týmto párom mám s výnimkou tiež rozpusteného páru NOSS 3-2 odfotografované už všetky družice tretej generácie NOSS. Ich fotografie, spolu s bližšími informáciami o systéme NOSS možno nájsť na týchto záznamoch z pozorovaní: NOSS 3-3, NOSS 3-4, NOSS 3-5 a NOSS 3-6

Raketa Sojuz 2-1b (2015-29B)

Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1b som na 25 sekundovú expozíciu nasnímal 9. augusta 2015 o 21:21 SELČ. Klasicky vykazoval pravidelné zmeny jasnosti (hoci trochu pomalšie ako pri väčšine iných stupňov typu Blok-I - vid napr. tu alebo tu.), jeho maximálna jasnosť pritom dosahovala takmer 0 mag. Táto pomerne vysoká jasnosť rakety súvisí jednak s dobrým fázovým uhlom počas jej vysokého preletu, ako aj s tým, že sa pohybovala na nízkej dráhe o výške cca 165 x 350 km (hoci v čase snímania bola takmer v apogeu).

Raketa Sojuz 2-1b vztyčovaná na štartovaciu rampu pred
štartom z 23. júna 2015

Tento raketový stupeň je na orbite už od 23. júna tohto roku, keď z ruského kozmodrómu Pleseck vyniesol na dráhu o približných parametroch 190 x 680 km dlhoočakávanú, v poradí tretiu vojenskú fotoprieskumnú družicu typu Persona (oficiálne označenú ako Kosmos 2506). Tá sa neskôr usadila na dráhe o výške vyše 700 km, zatiaľ čo jej nosič ostal ponechaný svojmu osudu kozmického odpadu a pomaly sa tak blíži k svojmu nevyhnutnému koncu v zemskej atmosfére, keď už približne za týždeň od môjho pozorovania pre prípadných šťastlivcov nad zatiaľ neznámym miestom Zeme pripraví pekné "ohnivé divadlo".

Lacrosse 5

Známy americký radarový satelit Lacrosse 5 (USA 182) som tu na blogu už dlho nespomínal, a tak jeho vysoký prelet a hlavne nové skutočnosti o ňom sú dobrou príležitosťou na jeho pripomenutie. Horeuvedená fotografia vznikla 6. augusta 2015 o 22:25 SELČ a satelit na nej dosahuje stabilnú jasnosť asi 1 mag.

Snímky Lacrossu 5 s jasne viditeľnou
rovinnou obdĺžnikovou anténou

Od môjho posledného pozorovania tohto satelitu vyšli najavo nové zaujímavé skutočnosti. Je už totiž pomerne presne známy tvar tohto prísne utajovaného satelitu. Nie, americká agentúra NRO ho dobrovoľne nezverejnila, ani u nich nedošlo k žiadnemu úniku informácii. Bola ale zverejnená práca špeciálneho ruského observatória na Altaji (Altay Optical Laser Center - AOLC), ktoré sa zaoberá snímaním kozmického odpadu s vysokým rozlíšením. Robia to pomocou 0,6 - metrového ďalekohľadu s adaptívnou optikou. A práve snímky, ktoré robili pri skúškach tohto systému poodhalili niečo nové o družiciach Lacrosse. V prvom rade sa definitívne odhalilo, v čom spočíval hlavný rozdiel medzi družicou Lacrosse 5 a staršími verziami (Lacrose 1 až 4). O tomto rozdiele sa na základe pozorovaní optických vlastností týchto satelitov pri preletoch dlhodobo vedelo (bližšie info tu), no až teraz sa definitívne zistilo, resp. potvrdilo, v čom je problém. Zo snímok zverejnených observatóriom vyplynulo, že staršie družice Lacrosse používali radarovú anténu diskovitého tvaru o priemere minimálne 13 metrov, zatiaľ čo "nová" Lacrosse 5 má rozmernú plošnú anténu obdĺžnikového tvaru (viď priložené obrázky). A práve jej tvar aj odhaľuje príčinu tzv. miznúceho triku, ktorý tento satelit občas pri preletoch predvádza - a teda že ho spôsobuje čisto len tvar satelitu a jeho natočenie k pozorovateľovi  (bližšie tu).

Snímky družice Lacrosse 4 s diskovitou anténou

Hoci sa táto skutočnosť dlhodobo "tušila" na základe amatérskych pozorovaní so slabším rozlíšením (vid napr. tu), až teraz zverejnené kvalitnejšie fotky z profesionálneho observatória ju definitívne potvrdili. Mimochodom, od môjho posledného pozorovania sa zmenilo ešte niečo, posledná zo staršej generácie - Lacrosse 4 už nie je na orbite. S najväčšou pravdepodobnosťou bola deorbitovaná ešte niekedy v priebehu roku 2014.

A čo sa týka spomínaného Altajského observatória - momentálne skúšajú nový ďalekohľad s priemerom až  3,2 metra, ktorý bude umožňovať poskytovať snímky s 5-krát lepším rozlíšením ako horeuvedené. Voči NRO škodoradostne dúfam, že sa s týmto ďalekohľadom zamerajú aj na ďalšie utajené vojenské satelity (napr. Keyhole) a nebudú váhať z ich zverejnením :-)

Terra & IGS-9

Družica Terra počas predštartovných príprav

Nečakané záblesky dvoch rozdielnych družíc som súčasne zaznamenal 5. augusta 2015 o 23:00 SELČ. Obe družice boli nasnímané krátko po výstupe zo zemského tieňa a očividne mali veľmi priaznivé fázové uhly. Jasnejší zo zábleskov patrí americkej družici Terra, ktorú som prvýkrát fotil už pred vyše dvoma rokmi (viď tu). Vtedy bola pomerne slabá, tentokrát však dosiahla v maxime prekvapivú jasnosť až -2 mag, ktorú si pozvoľna udržovala asi 20 sekúnd. Zdrojom tohto dlhého záblesku boli s najväčšou pravdepodobnosťou solárne panely družice.

Za druhý, slabší záblesk bol zodpovedný najnovší japonský vojenský satelit pre rádiolokačný prieskum IGS-9, ktorý štartoval z Tanegašimy 1. februára tohto roku a ktorý sa pohybuje na dráhe o výške cca 480 km. Jeho záblesk mal kratší priebeh a v maxime dosiahol asi 0,5 mag. Zdrojom tohto zjasnenia mohli byť nielen solárne panely, ale aj radarová anténa typu SAR.

Iridium 52

Veľmi pekný záblesk družice Iridium 52 o jasnosti takmer -8 mag som zaznamenal 31. júla 2015 o 23:32 SELČ. Pozorovanie tak jasného záblesku samozrejme neskazilo ani to, že nie úplne čistá obloha bola plne presvetlená tzv. Modrým Mesiacom (hádam každý vie, o čo sa jedná ;) a že do záberu sa priplichtilo aj lietadlo.  Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium ďalším nováčikom, odštartovala z amerického Vandenbergu 18. februára 1998 pomocou nosnej rakety Delta 7920 spolu so štyrmi ďalšími družicami (Iridium 50, 53, 54 a 56).

Raketa Sojuz-FG (2015-35B)

Raketa Sojuz-FG pred štartom

Rýchly prelet posledného stupňa rakety Sojuz-FG som nasnímal 23. júla 2015 o 3:37 SELČ. Táto raketa pritom štartovala z Bajkonuru len niekoľko hodín predtým, pričom úspešne vyniesla na orbitu pilotovanú kozmickú loď Sojuz TMA-17M. V tomto ohľade malo pre mňa horeuvedené pozorovanie dodatočne trpkú príchuť, pretože raketa bola len bonusom k pozorovaniu niečoho oveľa lepšieho - samotnej lode Sojuz približujúcej sa k ISS. Tento spoločný prelet nastal len o niekoľko minút neskôr po prelete rakety a podarilo sa mi ho aj úspešne zaznamenať (išlo len o moje druhé pozorovanie samostatne letiacej lode Sojuz, navyše prvé, ktoré nebolo poznamenané nepriazňou počasia). Sojuz sa pohyboval asi 5° za ISS a počas kulminácie dokonca hodil trochu slabší záblesk o jasnosti asi 0 mag (ten už som ale nezaznamenal). Vzhľadom na povinnosti, ktoré ma nasledujúceho dňa čakali, som sa rozhodol danú fotografiu spracovať na blog až neskôr -  čo sa ale ukázalo ako osudová chyba. Počas mojej neprítomnosti totiž fotoaparát použila iná osoba a nedopatrením fotografiu zmazala! Takže ako trvalá spomienka na inak vydarené pozorovanie mi ostala len horeuvedená fotografia nosiča tejto kozmickej lode, ktorý vykazoval prejavy klasického "kotúlania sa" po orbite (teda pravidelné variácie jasnosti), pričom na 25 sekundovej expozícii sú zaznamenané jeho 2 maximá o najvyššej jasnosti asi 0 mag. Vzhľadom na jeho veľmi nízku dráhu zhorí tento Block-I tak do 2 - 3 dní v atmosfére.

Kosmos 2505 (Kobalt-M #10)

16. júla 2015 som o 22:43 SELČ zachytil výnimočný ruský vojenský satelit Kosmos 2505. Pod týmto nič nehovoriacim označením sa skrýva historicky posledný exemplár návratového fotoprieskumného satelitu typu Kobalt-M. Tento veľmi nízko sa pohybujúci objekt (orbita 192 x 250 km) som zachytil na 30 sekundovú expozíciu, pričom na snímke je zaznamenaný aj jeho prechod do zemského tieňa v súhvezdí Cefeus. Ešte pred tým dosiahol satelit svoju maximálnu jasnosť, ktorá presiahla 1,5 mag.

Predpokladaná podoba satelitu Kobalt-M

Predchodcu tohto orbitálneho špióna, satelit Kosmos 2495, som fotografoval minulý rok a pri zázname jeho pozorovania som sa aj rozpísal o bližších technických podrobnostiach tejto rady satelitov (pozri tu). Tu ich preto uvádzať nebudem, len stručne pripomeniem, že satelit umožňuje poskytovať snímky zemského povrchu s rozlíšením lepším ako 30 cm/pixel, ktoré posiela späť na Zem zaznamenané na klasickom filme v dvoch menších návratových puzdrách a nakoniec aj v jednom veľkom, v ktorom sa navyše vráti aj samotný hlavný zobrazovací systém a podstatné prístroje satelitu (snímka takéhoto navráteného Kobaltu je uvedená nižšie).

Hlavné návratové puzdro satelitu Kosmos- 2480
(Kobalt-M 8), ktoré po pristáti v roku 2012
nie celkom legálne odfotili miestny obyvatelia

Kosmos 2505 odštartoval z Plesecku 5. júna 2015 pomocou rakety Sojuz 2-1a, ktorá bola dovtedy "uzemnená" kvôli nedávnej havárii zásobovacej lode Progress M-27M. Vzhľadom na obvyklé zotrvávanie týchto satelitov na orbite sa pristátie hlavného úseku (a teda aj ukončenie celej misie) predpokladá niekedy na september až október tohto roku. Tým sa definitívne skončí éra návratových fotoprieskumných satelitov, ktoré budú už aj v Rusku plne nahradené optoelektronickými špionážnymi družicami.

Iridium 37

Záblesk družice Iridium 37 pod hviezdou Arktúr som odfotografoval 16. júla 2015 o 23:00 SELČ, pričom jeho jasnosť mierne presiahla -3 mag. Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium nováčikom, odštartovala z Vandenbergu 27. septembra 1997 pomocou rakety Delta 2 spolu s družicami Iridium 19, 34, 35 a 36.