Tchien-kung 1

Stanica Tchien-kung 1 (vpravo) spolu s približujúcou
sa loďou typu Šen-čou

22. mája o 22:13 SELČ sa mi konečne podarilo odfotografovať čínsku vesmírnu pýchu - ich prvú kozmickú stanicu Tchien-kung-1. Hoci výška preletu dosahovala len 26°, vzhľadom na orbitálny sklon dráhy stanice (42,8°) a polohu môjho stanovišťa (48,5°) išlo o jeden z najlepšie odo mňa pozorovateľných preletov vôbec. Maximálna jasnosť stanice pri ňom dosahovala asi 2,5 mag, pričom krátko pred skončením nasnímanej stopy náhle poklesla (ešte pred vstupom do zemského tieňa, ktorý nasledoval asi 10 sekúnd po skončení fotografovania). Stanica počas snímania prelietavala medzi súhvezdiami Havran a Panna.

Predštartovná príprava stanice Tchien-kung

Tento prvý čínsky Nebeský palác (ako sa do slovenčiny prekladá tchien-kung) odštartoval 29. septembra 2011 z kozmodrómu Ťiou-čchüan ako súčasť úspešne sa rozbiehajúceho čínskeho pilotovaného programu. Dovtedy úspešne odštartovali už 3 pilotované misie lodí Šen-čou, pri ktorých sa na orbitu krátkodobo dostalo celkovo 6 čínskych kozmonautov (resp. taikonautov). Malá orbitálna stanica (v podstate upravená loď Šen-čou) sa mala stať prvým čínskym pokusom o komplexnejšie vesmírne misie spojené so spájaním telies na obežnej dráhe a dlhodobejšími pobytmi astronautov. A je v podstate prequelom k postaveniu oveľa ambicióznejšej, modulárnej vesmírnej stanice podobnej legendárnemu ruskému Miru.

Ako som spomenul, stanica síce čiastočne vychádza z lodí Šen-čou, v mnohom je však od nich aj diametrálne odlišná. Jej celková dĺžka je 10,4 metra a má maximálny priemer 3,35 metra, jej hmotnosť dosahuje vyše 8,5 tony. Skladá sa zo služobného úseku, v ktorom sa nachádzajú energetické, riadiace a pohonné systémy stanice a z tzv. experimentálneho úseku, čo je vlastne veľký pretlakový modul určený pre pobyt maximálne troch kozmonautov. Aj keď veľký je pomerne relatívny pojem - jeho obytný priestor dosahuje objem asi 15 m3 (pre  porovnanie objem modulu Columbus na ISS je 75 m3). Na stanici sa samozrejme nachádzajú aj nevyhnutné systémy zabezpečenia života pre posádku a viacero experimentov.

Prvá posádka na palube stanice Tchien-kung

Ako prvá sa k tejto stanici už niečo vyše mesiaca po štarte vydala nepilotovaná loď Šen-čou-8. V bezpilotnom automatickom režime sa so stanicou spojila 2. novembra a ostala u nej zakotvená vyše 2 týždne. Treba si uvedomiť, že automatické spojenie dvoch rozdielnych telies na orbite je veľmi zložitá operácia a pred Čínou ju zvládlo len Rusko a ESA (nie, doteraz to neurobili ani USA). Po tejto bezpilotnej skúške nasledoval prvý pilotovaný let ku stanici - v júni 2012 sa k nej vydala loď Šen-čou 9 s tromi kozmonautmi na palube (vrátane prvej čínskej kozmonautky Liou Jangovej). Po úspešnom spojení so stanicou na nej strávili vyše 12 dní. Takmer presne po roku na stanicu zavítala opäť trojčlenná posádka (a opäť so sympatickou kozmonautkou na palube) lode Šen-čou 10. Tí ju po úspešnej misii opustili po 14 dňoch. Po tejto poslednej misii už Čína ďalšie využívanie stanice pre pilotované misie neoznámila a tak sa predpokladal jej blízky koniec vo vodách Pacifiku. Avšak od vtedy už prešiel takmer rok a stanica je ešte stále na orbite (momentálne o výške 346 x 363 km) a Číne tak s najväčšou pravdepodobnosťou slúži pre technologické experimenty spojené so skúšaním životnosti systémov na jej palube. Každopádne palivo pre korekcie jej dráhy je obmedzené a dráha pomerne nízka, takže je veľmi nepravdepodobné, žeby Tchien-kung 1 ostal obiehať okolo Zeme aj v roku 2015, keď Čína plánuje štart prvého modulu novej, väčšej stanice Tchien-kung 2.