 |
| 15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec |
Prešlo už takmer 5 rokov odvtedy, čo som naposledy fotografoval posledný stupeň rakety Sojuz-U, ktorá v roku 2014 vyniesla na orbitu egyptský sledovací satelit. Tento objekt vtedy patril medzi pozorovateľsky najzaujímavjšie družice na obežnej dráhe, pretože bola pre neho typická veľmi rýchla rotácia a s tým spojené pravidelné variácie jeho jasnosti, ktoré pri prvom pozorovaní v roku 2014 (viď
tu) dosahovali periódy až necelé 2 sekundy. Pri pozorovaní o rok na to objekt ešte stále rotoval veľmi rýchlo, avšak už bolo očividné, že rýchlosť jeho rotácie mierne poklesla (podrobnejší report
tu). Avšak to, čo je viditeľné na súčasných fotografiách je až zarážajúce - posledný stupeň rakety už nejavý žiadne známky pravidelnej rotácie a na snímkach má stabilnú jasnosť, ktorá sa počas jeho pohybu po oblohe mení len v závislosti od fázového uhla od 3,5 do 3 mag. Čo spôsobilo, že jeden z najrýchlejších "rotátorov" na orbite v priebehu piatich rokov prakticky zastal? Už pri minulom pozorovaní som uvažoval, že za znižujúcou sa periódou rotácie sú pravdepodobne zvyšky atmosféry, ktoré aj napriek veľmi malému množstvu predsalen na objekt pôsobia. Jeho výška síce dosahuje aj dnes pomerne vysokých hodnôt (428 x 666 km), vylúčiť sa to ale nedá. Možné však je aj napr. silové pôsobenie magnetického poľa Zeme, prípadne iné, mne neznáme vplyvy. Každopádne krásne šnúry perál, ktoré tento objekt pri snímkach s dlhou expozíciou vytváral na oblohe, sú už definitívne minulosťou. Pre pripomenutie a porovnanie so súčasnosťou tu preto pridávam pár archívnych fotografií.
 |
| 18. apríla 2014, exp. 30 sec |
 |
| 17. mája 2015, exp. 30 sec |
 |
| 15. februára 2020, 18:33 SEČ, exp. 20 sec, rýchla rotácia objektu sa očividne úplne vytratila |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára